Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-21-2013.pdf
PDF · 106.02 KB
No categories available
8C/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom podaným na súd dňa 28.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 175 eur titulom majetkovej škody a sumy 885,12 eur titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý spočíva v tom, že exekučný súd v konaní vedenom pod č. EX 180/2007 nedodržal 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o žiadosti oprávneného na zmenu exekútora, pričom o žiadosti rozhodol s omeškaním a týmto nelegálnym konaním zapríčinil vznik škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Po predložení návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti o udelenie poverenia exekučnému súdu, exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Navrhovateľ následne podal podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora a legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nesprávny úradný postup exekučného súdu charakterizoval nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu veci a rozhodnutiu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímnych očakávaní navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. V dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu vznikla navrhovateľovi majetková škoda predstavujúca účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu vo výške 175 eur. V tomto období vynaložili na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70
eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50 eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na súde 15 eur. Zároveň si uplatnili aj nárok na nemajetkovú ujmu, nakoľko márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny postup súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa riziku zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolventnosti povinného, preto náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Navrhovateľ špecifikoval nárok náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, vo výške 885,12 eur, ktorá suma bola vyčíslená s ohľadom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, kedy sa za ročné prieťahy sa priznáva 663,88 eur, čo v danom prípade pri omeškaní s vydaním rozhodnutia v rozsahu 508 dní činí 885,12 eur.
Odporcovi, ktorému bol návrh doručený, vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby súd návrh zamietol. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukázal na konkrétne dôkaz, žiadne dôkazy však sám nepredložil . Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Ďalej uviedol, že návrh považuje za podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedol, že v praxi je lehota na zmenu exekútora objektívne nedodržateľná, vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom, ako je doručenie návrhu pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, vyčíslenie trov pôvodného exekútora, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách konania a o to viac v prípadoch, ak pôvodný exekútor neposkytne súdu plnú súčinnosť. Vzhľadom na uvedené nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote stanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. Poukázal i na to, že pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora a preto počas prejednávania návrhu na zmenu exekútora nemohlo dôjsť k žiadnej škode. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody , ktorá mala vzniknú z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Odporca namietal aj vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, pričom je potrebné brať do úvahy, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. V neposlednom rade je dôležité prihliadať aj na dodržiavanie dobrých mravov u poškodenej osoby, pričom odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradný m postupom súdu spočívajúcom v nerozhodnutí o zmene exekútora v zákonnej lehote a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou. Odporca okrem uvedeného vzniesol aj námietku premlčania nároku navrhovateľa, nakoľko ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom, k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom 2009. Ak mala vzniknúť navrhovateľovi škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote, tak lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu exekútora, pričom dňa 23.4.2009 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania. Odporca sa taktiež na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
Súd postupoval podľa § 101 ods.2 OSP a vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania resp. ich zástupcov, keď ospravedlnenie právneho zástupcu neakceptoval, nakoľko sa neospravedlnil bez zbytočného odkladu, hoci termín pojednávania mu bol doručený dňa 12.2.2014 a ospravedlnenie súdu zaslal e-mailom až dňa 26.3.2014, teda v deň pojednávania, čo odôvodnil účasťou na inom pojednávaní, o ktorom termíne taktiež nepochybne vedel skôr. Súd mal za to, že právny zástupca navrhovateľa mal časový priestor na zabezpečenie zastúpenia na pojednávaní, prípadne na zaslanie ospravedlnenia s takým časovým predstihom, kedy by súd mohol termín pojednávania zmeniť a nedošlo by k jeho zmareniu. Za uvedených okolností navrhovateľom označený dôvod súd nepovažoval za dôležitý, pre ktorý by muselo byť pojednávanie odročované.
Súd sa oboznámil so spisom Okresného súdu Levice sp. zn. 6 Er 74/2007 zoznamami žiadostí na prerokovanie nároku na náhradu škody doručenými odporcovi vedenými na Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012, listom Európskej komisie č. JUST/A3/RM/kb D(2010) I 1360, článkom v denníku SME z 16.7.2012 a dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:
Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 6 Er 74/2007 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod č. EX 180/2007 proti povinnému: Peter Korček, bytom Hronská 3003/5, Levice, pre vymoženie pohľadávky vo výške 25.440,- Sk / 844,45 eur/ s prísl., bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 23.2.2007 a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 1.2.2007. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp.zn. SR 4732/06 zo dňa 24.10.2006. Okresný súd Levice vydal poverenie č. 5402 038793 na vykonanie exekúcie dňa 28.2.2007. Dňa 6.9.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Na žiadosť súdu oprávnený predložil súdu Zmluvu o úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru dňa 16.9.2010 a súdny exekútor zaslal stanovisko, exekučný spis a vyčíslenie trov konania dňa 15.6.2011. Po preskúmaní predložených listín súd dňa 23.1.2012 uznesením č.k. 6 Er 74/2007-29 zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekučné konanie zastavil a rozhodol aj o trovách exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený dňa 6.2.2012 odvolanie.
Zo zoznamu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý je vedený na Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012 a obsahuje všetky podané žiadosti vyplýva, že navrhovateľ podal žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 23.4.2012, 25.5.2012 a dňa 25.9.2012, pričom v súčasnej dobe je nepochybné, že lehota 6 mesiacov od ich podania už uplynula a k dohode nedošlo, to znamená, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil a preto mal súd za to, že keď v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, návrh nemožno považovať za predčasne podaný .
Súd sa zaoberal i námietkou premlčania vznesenou zo strany odporcu a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný. Premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť nasledujúcim dňom po uplynutí 30 dní od podania návrhu na zmenu exekútora t.j. od 7.10.2010 /návrh bol podaný dňa 6.9.2010/, pričom návrhy na predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR v roku 2012, čo vyplýva zo zoznamu žiadostí doručených Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorý zoznam vedieme na Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012. Nakoľko počas doby kedy sa rieši predbežné prerokovanie návrhu lehota neplynie a to po dobu maximálne 6 mesiacov / § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z./ a návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy bol podaný na súd v rámci tejto doby dňa 28.9.2012, nedošlo k premlčaniu nároku.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 175 eur titulom majetkovej škody, predstavujúcej súčet nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na súde a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 885,12 eur ako satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov vyčíslenú analogicky podľa právnej praxe Ústavného súdu SR pri zistení zbytočných prieťahov v súdnom konaní. Z rozsiahleho odôvodnenia návrhu navrhovateľa možno vyvodiť, že hore uvedených nárokov sa domáha s poukazom na zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nakoľko Okresný súd Levice sa dopustil nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíval v nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora.
Nakoľko predmetný návrh bol podaný dňa 28.9.2012 súd aplikoval ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania návrhu.
Podľa § 3 ods.1 písm.d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania ako aj v čase podania návrhu na zmenu exekútora, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 9 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 45 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods.2, zák.č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený podľa zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, môže byť opodstatnený iba v prípade, ak je preukázané, že škoda, ktorú si uplatňuje, bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, súd sa prioritne zaoberal navrhovateľom tvrdenými skutočnosťami o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, ktorý má spočívať v tom, že súd nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora, čím spôsobil prieťahy v konaní, avšak neskúmal, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože túto otázku je kompetentný preskúmať ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu.
Zo znenia ustanovenia § 44 ods. 8 zák.č. 233/1995 Z.z. vyplýva, že zákon stanovil na rozhodnutie o zmene exekútora lehotu 30 dní, ktorá nebola dodržaná, avšak samotné nedodržanie lehoty nemusí znamenať automaticky nesprávny úradný postup vo veci. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že súd do rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora nebol nečinný, zabezpečoval potrebné podklady k rozhodnutiu, vyžiadal si predloženie exekučného spisu, stanoviska exekútora, Zmluvy o úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a až následne po posúdení návrhu vydal rozhodnutie, ktorým návrh zamietol, súčasne rozhodol o zastavení exekúcie ako aj o trovách konania a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. S ohľadom na veľký počet vecí a rešpektovanie základnej úlohy súdu vydať spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností, ktoré bolo treba pred vydaním rozhodnutia posúdiť, nebolo objektívne možné zákonom stanovenú lehotu dodržať. Vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia sa o dĺžke doby rozhodovania súdu dá hovoriť iba ako o prijateľnom
časovom intervale, ktorý podľa názoru súdu dodržaný bol. V opačnom prípade by súd bol nútený vydať rozhodnutie bez zabezpečenia potrebných podkladov, čo by mohlo viesť k vydávaniu nesprávnych rozhodnutí, ktoré by nemali oporu v objektívne zistených skutočnostiach.
Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d/ zavinenie v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti, na ktorej je koncipovaná i zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda ak vznikla, je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný základný predpoklad pre nárok na náhradu škody a to protiprávny úkon resp. škodová udalosť, t.j. v danom prípade nesprávny úradný postup Okresného súdu Levice, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa rozhodol o návrhu na zmenu exekútora v neprimeranej dobe. Súd mal zato, že vydaním rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora, s prihliadnutím na všetky hore uvedené okolnosti v lehote 504 dní a súčasne zastavením exekučného konania, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, pričom ani navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by oprávneným orgánom bolo rozhodnuté o zistení prieťahov v konaní, čo by inak mohlo byť považované za nesprávny úradný postup. Už na základe tejto skutočnosti vznikol dôvod na zamietnutie návrhu, avšak v danom prípade je celkom nepochybné aj to, že postupom Okresného súdu Levice nemohla vzniknúť navrhovateľovi žiadna škoda. Do času právoplatného rozhodnutia o zmene exekútora vo veci riadne koná pôvodný exekútor, teda rozhodovanie súdu o tomto návrhu vzťah medzi účastníkmi nemení a nemá vplyv na priebeh konania, keď exekučné konanie bez akéhokoľvek zdržania môže i naďalej prebiehať a to až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora, prípadne do rozhodnutia o zastavení exekúcie. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku ešte pred vydaním poverenia sa mal exekučný súd zaoberať nie len formálnou, ale aj materiálnou vykonateľnosťou exekučného titulu a podrobiť skúmaniu i platnosť rozhodcovskej doložky a exekučného titulu a v prípade zistenia rozporu rozhodcovského rozsudku so zákonom, bol povinný žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Keďže aplikačná prax aj v ostatných obdobných prípadoch dospela k záveru, že rozhodcovská doložka nie je platná a teda exekučný titul nie je z materiálneho hľadiska vykonateľný, exekúcia v danom prípade vôbec nemala prebiehať, pretože takýto exekučný titul nemá za následok vznik zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu.
Nakoľko v konaní nebol zistený navrhovateľom namietaný nesprávny úradný postup a už vôbec nie vznik škody a nemajetkovej ujmy, nebolo potrebné sa zaoberať týmto nárokom z hľadiska jeho špecifikácie a výšky a z dôvodu nepreukázania existencie zodpovednostných predpokladov nárok navrhovateľa ako neopodstatnený v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.