Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_40C-114-2010.pdf
PDF · 154.03 KB
No categories available
40C/114/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnej veci žalobcu: Q. C., bytom Košice, C. XX, právne zast. JUDr. Pavol Kiss, advokát AK, Štúrova 20, Košice proti žalovaným: 1/ H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., B. XX/X, H., právne zast. JUDr. Katarína Adamovská, advokátka AK, Žižkova 6, Košice, 2/ D. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Prešov, N. XX, zast. opatrovníkom žalovanou v 1.rade H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., B. XX/X, H., v konaní o neplatnosť závetu takto
rozhodol:
U r č u j e , že závet Y. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. 1.9.2007 spísaný vo forme notárskej zápisnice N 200/2007, Nz 22691/2007 dňa 8.6.2007 JUDr. Martinou Mižikovou, notárom je neplatný.
Žalované v 1. a 2.rade sú povinné nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 582,16 EUR (z toho súdny poplatok 99,50 EUR a trovy právneho zastúpenia 482,66 EUR) spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Pavol Kiss, advokát AK, Štúrova 20, Košice do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná v 1.rade je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 139,44 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná v 2.rade je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 139,44 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 3.3.2010, doplneným dňa 9.7.2010 domáhal, aby súd určil, že závet Y. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. 1.9.2007 spísaný vo forme notárskej zápisnice N 200/2007, Nz 22691/2007 dňa 8.6.2007 JUDr. Martinou Mižíkovou, notárom je neplatný z dôvodu, že syn poručiteľky U. O., ktorý zomrel 2 mesiace po poručiteľke, údajne na predávkovanie drogami, využil neprítomnosť žalobcu, ktorý takmer 30 rokov žil s poručiteľkou v usporiadanom manželskom zväzku, privolal notárku za účelom spísania závetu už so zjavne nepríčetnou poručiteľkou, nespôsobilou k takémuto právnemu úkonu z dôvodu psychickej choroby.
Žalovaná v 1.rade žiadala návrh zamietnuť s odôvodnením, že návrh je neopodstatnený, závet obsahuje vôľu poručiteľky, pričom v rámci dedičského konania bola žalobcovi navrhnutá dedičská dohoda bez zohľadnenia závetu s prihliadnutím na zákonné dedičské podiely všetkých dedičov.
Žalovaná v 2.rade sa k návrhu nevyjadrila, jej pobyt súd nezistil, preto jej na zastupovanie v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k návrhu nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Košice I 36D 416/2007, notárskou zápisnicou N 200/2007, Nz 22691/2007, NCRIs 22581/2007, výpoveďou žalobcu, písomným vyjadrením žalovanej v 1.rade zo dňa 4.7.2010, listom žalovanej v 1.rade zo dňa 6.9.2007, výpoveďou svedkyne MUDr. M. I., výpoveďou svedkyne P. I., výpoveďou svedkyne P. W., výpoveďou svedkyne Q. S., výpoveďou svedkyne JUDr. P. P., znaleckým posudkom MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 13.3.2014, písomným vyjadrením právnej zástupkyne žalovanej v 1.rade zo dňa 18.3.2014, výpoveďou svedkyne MUDr. G. P. O. a zistil tento skutkový stav:
Zo spisu 36D 416/2007 Okresného súdu Košice I súd zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 10.10.2007 sp.zn. 36D 416/2007 súd podľa ust. § 175a/ ods. 2 O.s.p. začal konanie v dedičskej veci po poručiteľovi Y. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. 1.9.2007. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 9.6.2010 36D 416/2007-62 bolo prerušené dedičské konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I 40C 114/2010. Dňa 1.9.2007 bola na notárskom úrade JUDr. Gabriel Drgoňa, notár spísaná notárska zápisnica za prítomnosti žalobcu, žalovanej v 1. a 2.rade, z ktorej súd zistil, že poručiteľka zanechala závet zriadený dňa 8.6.2007, ktorý bol pojatý do Notárskej zápisnice N 200/2007, Nz 22691/2007 notárskeho úradu JUDr. Martiny Mižikovej, ktorý je tamtiež v úschove v zbierke listín, týmto závetom poručiteľka rozhodla tak, že: 1/ 76 599 kusov podielov v podielovom fonde: Sporo Korunový peňažný, spravované spoločnosťou Asset Management Slovenskej sporiteľne, správ. spol., a.s. so sídlom Bratislava, Záhradnícka 95, IČO: 35 820 705, zapísanou v obchodnou registri Okresného súdu Bratislava I v oddielu Sa, vo vložke 2814/B svojmu synovi U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S., L. X. XXXX, Česká republika, 2/ všetok svoj ostatný hnuteľný a nehnuteľný majetok kdekoľvek sa nachádzajúci odkazuje: svojmu synovi U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S., L. X. XXXX, Česká republika, svojej dcére H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., B. XX/XX, H. v rovnakých podieloch každému po 1/2. Súdny komisár oznámil prítomným, že dedič zo závetu U. O. zomrel 17.11.2007 (dedičské konanie vedené Okresným súdom v S., Česká republika, sp.zn. 36D 1481/2007) a podľa potvrdenia tohto súdu zo dňa 10.4.2009 po menovanom je povolaná ako jediná neodmietajúca dedička (§ 473 Obč. zák.) D. Q., nar. X.X.XXXX, bytom F., N. XX. Ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy: 1/ Q. C., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, C. XX, manžel, 2/ H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., B. XX/XX, H., dcéra, právom neb. syna poručiteľa U. O., zomr. 17.11.2007 jeho dedička D. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Prešov, N. XX, vnučka. Účastník Q. C., pozostalý manžel poručiteľky po poučení o možnosti namietať neplatnosť závetu oznámil, že podáva námietku neplatnosti závetu poručiteľky, ako dôvod uvádza, že poručiteľka nebola v čase spísania závetu spôsobilá na tento právny úkon, pretože trpela na stareckú demenciu. Ďalší účastníci konania podali návrh dohody, aby aj pozostalý manžel poručiteľky zdedil podiel 1/6 vzhľadom k celku. Účastník Q.H. C. pozostalý manžel poručiteľky trval na svojom vyjadrení, že predmetný závet považuje za neplatný.
Z notárskej zápisnice N 200/2007, Nz 22691/2007, NCRIs 22581/2007 súd zistil, že dňa 8.6.2007 sa dostavila JUDr. Martina Mižiková, notár pred účastníka Y. C., rod. J., nar. XX.X.XXXX ako závetkyňa, ktorá svoju totožnosť zákonným spôsobom preukázala podľa občianskeho preukazu, je podľa vlastného vyhlásenia na právne úkony spôsobilá a požiadala ma, aby som s ňou spísala tento závet: Podpísaná Y. C., rod. J. pri plnom vedomí vyhlasuje, že pre prípad jej smrti odkazuje 1/ 76 599 kusov podielov v podielovom fonde: Sporo Korunový peňažný, spravované spoločnosťou Asset Management Slovenskej sporiteľne, správ. spol., a.s. so sídlom Bratislava, Záhradnícka 95, IČO: 35 820 705, zapísanou v obchodnou registri Okresného súdu Bratislava I v oddielu Sa, vo vložke 2814/B svojmu synovi U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S., L. X. XXXX, Česká republika, 2/ všetok svoj ostatný hnuteľný a nehnuteľný majetok kdekoľvek sa nachádzajúci odkazuje: svojmu synovi U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S., L. X. XXXX, Česká republika, svojej dcére H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., B. XX/XX, H. v rovnakých podieloch každému po 1/2. Tento závet robí slobodne a z vlastného rozhodnutia a zároveň vyhlasuje, že nemá žiadnych iných neopomenuteľných dedičov podľa § 479 Obč. zák. O tomto právnom úkone som túto notársku zápisnicu napísala, účastníčke prečítala a vysvetlila, táto ju schválila, vyhlásila, že obsahuje jej poslednú vôľu a potom na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísala. Notárska zápisnica je vlastnoručne podpísaná závetkyňou a notárom a opatrená okrúhlou pečiatkou notára a závet je zaregistrovaný v notárskom centrálnom registri závetov 8.6.2007 pod č. NCRZA 2810/2007.
Z výpovede žalobcu súd zistil, že s poručiteľkou Y. C. žil v manželstve 30 rokov, staral sa o ňu a to hlavne posledný rok pred jej smrťou, veľmi intenzívne, musel si najať aj ošetrovateľku. Žili v harmonickom manželstve, nikdy nemali problémy. Syn manželky U. O. chodil k nim raz za dva-tri mesiace, manželka si odkladala každý mesiac z dôchodku 1.000,- Sk a tieto dávala synovi pri návštevách. Predpokladá, že keď bol na prechádzke syn manželky O. využil túto situáciu, nafetoval ju liekmi, doniesol notárku a spísali závet. Nemá vedomosť o tom, že by manželka chcela takýmto spôsobom zabezpečiť syna, nakoľko vedela, ako sa jej syn správal, že bol trestne stíhaný. O závete sa dozvedel až v dedičskom konaní, manželka mu o tom nepovedala. V čase spísania závetu bola manželka chorá, niekedy mala svetlejšie chvíľky a spoznávala ho, avšak pri návšteve v nemocnici si ho nepamätala, užívala veľa liekov, bola vedená v neurologickej a psychiatrickej ambulancii, bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v priebehu rokov 2005-2007 a na internom a neurologickom oddelení 2003-2007. Pol roka pred smrťou ku nim chodila opatrovateľka, pani Q. S.. Manželka mávala také stavy, že rozprávala bludy, nevedela sa vyjadriť. S manželkou mu občas pomáhala aj susedka P. W.Ž.. V čase pred smrťou bola manželka schopná vykonávať pomocné práce, varili spoločne. Manželka preberala dôchodok v posteli, kde poštárke podpísala prevzatie dôchodku. Po smrti manželky našli peniaze poskrývané v škatuľkách na rôznych miestach, pravdepodobne to skrývala pre pána O., aby ich žalobca nenašiel. Žalovaná v 1.rade po smrti matky dala žalobcovi list, že sa vzdáva dedičstva v prospech žalobcu. Žalovaná v 1.rade navštívila matku doma naposledy asi 4 až 5 rokov pred jej smrťou, väčšinou sa zastavila, keď cestovali okolo, posielala listy žalobcovi, v ktorých mu ďakovala, že sa stará o matku, avšak iným spôsobom neprispievala. Nepopiera, že žalovaná v 1.rade mohla navštíviť matku v marci 2007, nemá však vedomosť o tom, že sa mala žalovaná v 1.rade dozvedieť, že matka chce spísať závet. Pred smrťou manželky sa so žalovanou v 1.rade dohodli, že žalovaná v 1.rade sa príde starať o matku na 1 týždeň, aby si žalobca oddýchol, nedošlo k tomu, nakoľko manželka zomrela. Žalobca vedel o tom, že manželka podporuje syna, v duchu s tým nesúhlasil, avšak trpel to, nakoľko nechcel vyvolávať spory. Poštárka mu niečo naznačila ohľadom možnosti zabezpečiť syna jeho manželky, ďalej sa o tom nebavili, mal za to, že manželka to nemyslí vážne. Žalobca mal so synom manželky dobrý vzťah, vedel o tom, že bol obvinený z páchania trestnej činnosti. Po smrti manželky ho bol navštíviť v nemocnici, kde bol hospitalizovaný, avšak bolo mu oznámené, že bol prepustený a 2 mesiace po smrti manželky, zomrel aj jej syn. V rámci dedičského konania navrhoval, že žalovanej v 1.rade po svojej smrti nechá celý byt s tým, že ona vyplatí žalovanú v 2.rade, potom si začali písať so žalovanou v 1.rade nepríjemné listy, žalovaná v 1.rade ho chcela dostať do domova dôchodcov.
Z písomného vyjadrenia žalovanej v 1.rade zo dňa 4.7.2010 súd zistil, že žalobca bol manžel matky 24 rokov. Osobný vzťah bol priateľský, čo potvrdzovali ich každoročné návštevy. Pred smrťou matky posledných 5 rokov navštevovala matku 2 krát do roka. Pri poslednej návšteve v marci 2007 vypozorovala, že matka je telesne oslabená, duševne bola úplne na výške. Samostatne dbala o osobnú čistotu a sledovala svoju liečbu, udržiavala beh domácnosti. Po uvítaní ju ihneď oslovila, aby vyhľadala právnika, ktorý by spísal poslednú vôľu pri jej posteli. Jej manžel jej odmietal vyhovieť. Zo 4 oslovených notárov bola ochotná iba JUDr. Mižiková, ktorá si vyžiadala návrh závetu a jeho doručenie. S matkou spoločne návrh spísala a priala si, aby osobne išla na poštu, nakoľko nemala k žalobcovi dôveru. Pozorovala, že ich vzájomný vzťah bol napätý, matka si ho nepriala vidieť, sťažovala sa na jeho správanie, že ju bije. Mala veľkú modrinu na tvári a obidvoch rukách. V jednom liste napísala, že už všetko nezvláda, inak sa žalobca staral o údržbu bytu a varil, ako muž v tejto situácii dokázal veľa. Vždy mu ďakovala, v deň pohrebu mu odovzdala svoje písomné rozhodnutie, že sa vzdáva v jeho prospech dedičského nároku. V roku 2008 ho navštívila, krátko potom jej oznámil v liste úmysel napadnúť závet súdnou cestou. Matku pravidelne navštevovala susedka, z jej rozprávania na pohrebe nevyplynulo, že by matku považovala za duševne chorú, jej úmrtie ju prekvapilo, pretože sa veľmi tešila na návštevu žalovanej v 1.rade, pripravovala sa na ňu. Mala v úmysle zostať u matky 2-3 týždne. Žalobca ju v roku 2009 pri jej návšteve nevyhľadal, choval sa k nej urážlivo.
Z listu žalovanej v 1.rade zo dňa 6.9.2007 súd zistil, že žalovaná v 1.rade listom zo dňa 6.9.2007 adresovanej JUDr. Mižikovej podala písomné vyjadrenie k závetu zo dňa 8.6.2007 s tým, že odmieta prijať svoj dedičský podiel po zomrelej matke p. C. v prospech jej manžela pána C.. Týmto dodatkom chce upozorniť na závažnú okolnosť, že jej matka poslednú vôľu napísala pod nátlakom svojho syna U. O., ktorý sa v tej dobe zdržiaval u nej na návšteve. Bol vypočítavá osoba, ziskuchtivá, dobre známa políciou. Žalobca vždy uznával materský vzťah jej matky k tomuto synovi, trpel to, bol ním zastrašovaný a ohrozovaný. Matka bola v stareckom veku už nesúdna. Dlhodobá choroba a dlhodobý vplyv liekov
zmenil jej psychiku. Pán O. navštívil matku iba preto, aby si od nej vyzdvihol peniaze, ktoré mu zbierala. Posledný čas sa jednalo o vysoké čiastky. Manžel matky mal finančné starosti, tieto peniaze vždy chýbali. Staral sa obetavo o ich spoločný domov, až do jej skonania.
Z výpovede svedkyne MUDr. M. I. súd zistil, že svedkyňa bola ošetrujúcou lekárkou Y. C. od roku 2002. V čase, keď ju začala ošetrovať, mala asi 20 diagnóz, kardiologické, bola po infarkte, mala fibriláciu predsiene, mala stavy bezvedomia, závrate, vysoký tlak, liečila sa pre bolesti chrbtice, mala problémy s pankreásom, črevami, mala glaukóm, bola po histerektómii. V roku 2002 bola diagnostikovaná organická afektívna porucha. Od tohto obdobia sa liečila na psychiatrii. Z lekárskych záznamov zistila, že dňa 28.8.2007 naposledy predpisovala Y. C. magnézium, nepamätá si, kto prišiel pre predpis, denne vyšetrí 50 ľudí. Spočiatku chodila na vyšetrenia Y. C. sama alebo s doprovodom, neskôr chodil manžel. Nevie sa vyjadriť, či bola spôsobilá ku dňu 8.6.2007 spísať závet a nevie, kedy bola fyzicky u nej na vyšetrení.
Z výpovede svedkyne P. I. súd zistil, že svedkyňa je poštová doručovateľka u žalobcu a bola poštová doručovateľka aj jeho manželky, 15 rokov. Y. C. mala viac diagnóz, spočiatku videla, že s manželom vychádzajú pekne, držia sa za ruky. Dôchodok si preberali takým spôsobom, že mali vzájomné splnomocnenie, teda pán C. mohol preberať dôchodok pani C. a pani C. jemu, čo nie je úplne bežné u všetkých manželov. Keď pani C. ležala, bola slabá, dôchodok prevzal jej manžel, keď on nebol doma, prebrala dôchodok pani C.. Posledné 2 roky pred smrťou chodila pani C. často k lekárovi na rôzne vyšetrenia, ešte keď mal pán C. auto, išiel pre auto a svedkyňa zvykla čakať s pani C. pred domom a rozprávali sa. Neskôr s ňou čakala na taxík, keď už nemali auto. Y.O. C. bola pred smrťou už smutnejšia, bola hospitalizovaná, zvykla svedkyňu poprosiť, aby jej poslala peniaze pre syna do Čiech tak, aby to nevedel jej manžel, čo svedkyňa urobila, nepýtala sa jej, prečo to robí a prečo o tom nevie manžel. Pred smrťou jej však už peniaze pre syna nedávala. Pri rozhovore asi 3-4 mesiace pred smrťou hovorila, že ju bolí žalúdok a bola zmätená. Svedkyňa mala pocit, že niekedy vníma realitu, inokedy nie, ako keby mala výpadky. Aj pred smrťou sa zvykla spýtať, ako sa svedkyňa má, chcela jej dať oblečenie, že ona ho už nepotrebuje. V období tesne pred jej smrťou bolo dovolenkové obdobie, svedkyňa ku nim nechodila a až po pohrebe sa dozvedela o smrti Y. C.. Pred svedkyňou nikdy závet nespomínala. Nemôže povedať, že by bola Y. C. úplne šialená. Keď sa rozprávali, zvykla otočiť tému úplne od veci, nemôže povedať, že by ju nespoznala, alebo že by nereagovala. Jej stav nikdy nebol taký, že by nemohla prevziať zásielky, ktoré jej svedkyňa doručovala.
Z výpovede svedkyne P. W. súd zistil, že svedkyňa je susedou žalobcu 30 rokov, poznala aj jeho manželku. Žalobca raz prišiel ku svedkyni, že jeho manželka spadla, svedkyňa mu prišla pomôcť. Bolo to asi pol roka pred smrťou. Dovtedy sa stretávali iba vonku, rozprávali sa ako susedia, inak sa nestretávali. Potom ako prišiel za ňou žalobca, začala ku nim chodiť asi v marci - apríli 2007, od mája chodila na záhradu, takže už ku nim nechodila. Keď prišla raz za týždeň, navarila, pomohla žalobcovi, inokedy prišiel žalobca pre ňu, aby mu pomohla, že mu manželka nadáva, aby mu pomohla ukľudniť ju. Bola prítomná napríklad pri situáciách, kedy žalobca obliekol manželke košeľu, začala vykrikovať, že to nie je jej košeľa, tak jej dal košeľu dole. Niekedy bola na žalobcu dobrá, inokedy bola agresívna, kričala na neho a vyhodila ho z bytu aj so psom. Keď bola k žalobcovi dobrá, tak sa s ním veľmi milo a slušne rozprávala, volala ho Q., inokedy jej všetko vadilo, kričala na neho, že nič nevie. Mala stoličku, ktorú používala ako nočník, svedkyňa osobne videla, že stolička bola umytá a vyčistená, že bola prázdna, pričom pani C. kričala na žalobcu, že stolička nie je uprataná. Stalo sa, že kričala, že nie je nič urobené, pričom svedkyňa videla, že všetko potrebné bolo urobené. Zvykla sa zdržať niekedy aj hodinu, inokedy prišla iba na chvíľu, častejšie mala pani C.Á. zlú náladu, pričom v priebehu hodiny sa niekoľkokrát zmenila nálada pani C., napríklad, keď sa pán C. sprchoval, pani C. bola v poriadku, povedala, že Q. jej pomôže a hneď na to začala kričať. Do doby, kedy sa začali prejavovať príznaky staroby u pani C., bol vzájomný vzťah so žalobcom dobrý, z okna ich videla, že sa vedú za ruky. Vedela, že pani C. má syna, rozprávala jej o ňom, závet pred svedkyňou nespomenula. Keď prezliekala pani C. prádlo, pani C. jej povedala, že má pod vankúšom pre syna 1.000,- Sk, aby ich tam nechala. Žalovanú v 1.rade nikdy nestretla, stretla ju až na pohrebe. Pani C. pred smrťou spomínala, že ju žalovaná v 1.rade má prísť navštíviť a na pohrebe svedkyňa povedala žalovanej v 1.rade, že sa pani C. na ňu tešila a čakala ju. Pani C. svoje deti spomínala, nenadávala na nich, tak ako každá matka hovorila o deťoch v dobrom. Svedkyňa 3 mesiace pred smrťou pani C. nevidela, keď v máji odišla, pani C. sa jej nepozdávala, síce ju spoznávala, mala však svetlé a zlé chvíľky.
Z výpovede svedkyne Q. S. súd zistil, že svedkyňa bola opatrovateľkou pani C. asi pol roka pred smrťou. Prišla vždy ráno, urobila pani C. rannú toaletu, pripravila jej raňajky, potom prišla večer, urobila jej večernú toaletu. Pani C. užívala lieky, aj keď ich užívať nemala, svedkyňa zvykla nájsť v posteli porozhadzované tabletky. Mávala záchvaty nepríčetnosti, zvykla sa rozčúliť na pána C., prípadne na psa, ktorý tam pobehoval. Stalo sa, že svedkyňa ráno pripravila raňajky, pani C. ich zjedla, potom prišla svedkyňa večer, pani C. povedala, že celý deň jej nikto nič nedal jesť a že nič nejedla. Stalo sa, že jej ráno umyla svedkyňa vlasy a v ten istý deň ju žiadala, aby jej umyla vlasy, že ich dávno nemala umyté. Svedkyňa jej povedala, že jej umyla vlasy ráno, ona si to však nepamätala. Skrývala peniaze do krabičiek od parfumov, svedkyňa sa bála, aby ju neobvinila, kde sú peniaze. Po smrti pani C. povedala žalobcovi, aby krabičky nevyhodil, že sú tam peniaze. Pani C. mala svoje vízie, tvrdila, že dcéra, ktorá žije v Rakúsku sa ide rozvádzať, že príde do Košíc a bude sa o ňu starať. Každý deň bol v podstate rovnaký, svedkyňu spoznávala. Spočiatku mala svedkyňa pocit, že pani C. je veselá, neskôr mala výbuchy agresivity a zlosti častejšie. Podľa svedkyne žila pani C. vo svojom svete, rozprávala jej rôzne príbehy, svedkyňa nevedela, čo je realita a čo nie. Tri mesiace pred smrťou už pani C. používala plienky, aj ranná toaleta prebiehala v izbe, už ju nebolo možné voziť do kúpeľne. Podľa svedkyne vnímala realitu. O závete jej nič nepovedala. Podľa svedkyne mohla byť pani C. spôsobilá závet spísať, avšak nebola spôsobilá rozpoznať následky tohto konania. Bola veľmi impulzívna, rýchlo sa pre niečo nadchla a potom to oľutovala. Napríklad povedala svedkyni, že dala synovi peniaze a zlato a potom to ľutovala. Z jej rozprávania vie, že svojho syna riešila vždy poza chrbát žalobcu. S pani C. mala svedkyňa pekný vzťah. Zvykla sa jej otvoriť, hovorila jej o deťoch, o predchádzajúcich manželstvách, a to v čase po rannej toalete, kedy sa s pánom C. dohodli, že on nebude doma, zvykol venčiť psa, vtedy jej hovorila mnoho intímností. Preto si myslí, že ak by pani C. vnímala realitu, bola by jej o závete povedala. Nespomínala jej nič o závete ani o tom, že mala byť u nej notárka. Svedkyňa si myslí, že jej o tom nepovedala preto, že to vypustila z hlavy a nepamätala si to. Pani C. dúfala, že sa žalovaná v 1.rade k nej vráti a bude sa o ňu starať, na pána O. mala ťažké srdce, hovorila, že mu dávala peniaze a potom to ľutovala, nakoľko sa nenapravil, nesprával sa tak, ako by si to predstavovala, avšak nevyjadrovala sa, že by sa k nej deti správali zle. Svedkyňa jej lieky nepodávala, keď videla porozhadzované krabičky s liekmi, tak sa pýtala pani C., či si sama ordinuje lieky, na čo jej povedala, že keď v noci nemôže spať, vezme lieky, pričom nemohla si pamätať, ktoré lieky vzala a ktoré nie, nakoľko ráno bola pod vplyvom liekov.
Z výpovede svedkyne JUDr. Martiny Mižikovej, notárky súd zistil, že svedkyňa ako notárka spísala závet Y. C., na závetkyňu ani na konkrétne okolnosti si nepamätá. Závety v byte závetcov spisuje priemerne 5-6 krát do roka. Nepamätá sa, kto ju oslovil, predpokladá, že závetkyňa, s iným subjektom by nejednala. Identifikovala platbu v systéme vo výške 1.618,50 Sk dňa 8.6.2007 ako platiteľ je uvedená Y. C., v ten istý deň je platba v hotovosti 143,- Sk, zistila, že v totožný deň okrem spísania notárskej zápisnice bol overený podpis Y. C. na splnomocnení pre syna, predpokladá, že k tomu došlo v predmetný deň v byte Y. C.. Skutočnosť, že išlo o plnomocenstvo, vyplýva z listiny osvedčení a podpisu centrálneho notárskeho registra, kde je uvedené, že ide o plnomocenstvo pre U. O. na zastupovanie pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. vo veci podielových listov. Nevie sa vyjadriť k vizitke F. X. uvedenej v spise N 200/2007, nevie, kto ju predložil, väčšinou sa ľudia prídu poradiť a nechajú kontakt. Tieto kontakty sa zakladajú. K duševnému stavu Y. C. v čase spísania závetu sa nevie vyjadriť, keďže si nepamätá okolnosti, vo všeobecnosti musí závetca vyhlásiť, že je spôsobilý. Notár taktiež voľným pozorovaním zisťuje spôsobilosť, pričom nie je ani lekár ani psychiater, takže sa vie iba vlastným pozorovaním vyjadriť. Vo všeobecnosti k spísaniu závetu dôjde do jednej hodiny, niekto sa potrebuje aj porozprávať, v konkrétnom prípade sa nevie vyjadriť. Vo všeobecnosti, ak niekto žiada o spísanie závetu v byte, zvyčajne ju osloví rodinný príslušník a dojedná sa príchod na byt. Ak je osoba, ktorá chce spísať závet imobilná, tak príchod dohodne niekto iný, po príchode na byt sa závet prejednáva s konkrétnou osobou, rozhovory môžu prebiehať aj s rodinnými príslušníkmi, inými prítomnými osobami, avšak v každom prípade musí byť notár osamote s danou osobou. V prípade, že dôjde k spísaniu závetu v byte, notár príde s notebookom, má aj tlačiareň, nevie sa vyjadriť, či k finálnej verzii znenia notárskej zápisnice došlo priamo na byte, ak by aj došlo k vzniku finálnej verzie, nevydala by žiaden odpis, keďže ide o jedinú listinu, z ktorej nie je možné vydávať osvedčený odpis, notárska zápisnica v počítačovej forme sa skenuje do centrálneho registra závetov, kde je pridelené číslo a po úmrtí závetcu sa vydá osvedčená fotokópia pre účely notárskeho konania.
Zo znaleckého posudku MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 21.8.2013 súd zistil, že znalkyňa v znaleckom posudku vyhotovenom na
výzvu súdu uviedla, že na základe štúdia spisového materiálu ako aj zdravotnej dokumentácie zosnulej pani Y. C. menovaná Y. C. v čase spísania závetu dňa 8.6.2007 trpela na organický psychosyndróm s počínajúcou demenciou na podklade aterosklerózy a atrofie mozgu, kde prvá zmienka o tejto diagnóze je z 16.4.2004. Okrem toho v tom čase menovaná bola liečená aj na pridružené somatické ochorenia: ICHS sk. NYHA I, hemodynamicky kompenzovaná, stav po non Q infarkte myokardu (1997), st. p. primoimplantácii TKS (12/2013) pre symptomatickú bradykardiu s početnou KES aj SVES dysrytmiou s paroxyzmálnou fibriláciou predsiení. Stav po vertebrobazilárnej insuficiencii, stav po náhlej cievnej mozgovej príhode v pravom karotickom riečisku (1998), artériová hypertenzia 2. stupňa WHO, veľmi vysoké KV riziko, polytopný vertebrogénny alegický syndróm s akcentom naC a TH chrbticu, osteoporóza, KOxartróza a gonartróza bilat. extrapyramídová syndróm hypertonicko hypokinetický s dominanciou tremoru. AS cerebri atrofický proces CNS CT dokumentácia. Syndróm dráždivého čreva, divertikulóza hrubého čreva, polyp čreva v sledovaní, chronická pankreatitída, vnútorné hemoroidy, stav p. hysterectómii a cholecysectómii, chronická vénová choroba dolných končatín, CEAP C2, stav po operácii varixov 1. sin. cysty oboch obličiek, glaukóm bilat podľa dokumentácie, st. op. operácii katarakty o. sin. stav p. chorioretinitíde o.u. Pri zmienenej duševnej poruche ide o pozvoľna prebiehajúci chorobný stav centrálneho nervového systému. Tento chorobný stav sa vyznačuje postupnou degradáciou intelektových a pamäťových procesov, zníženou psychickou výkonnosťou, typická je labilita nálad, depresívna nálada, nechuť žiť, sklony k predráždenosti a plačlivosti. Postupne dochádza k úbytku intelektových schopností, ktoré je však nerovnomerne a niektoré funkcie môžu byť ostrovkovite dobre zachované. S postupným rozvojom procesu smerom k demencii sa vyskytujú stavy zmätenosti s poruchami orientácie, nesúvislou produkciou, poruchami správania, dochádza aj k poruchám kontinencie. Postupne hrubne osobnosť v oblasti vyšších citov etických aj sociálnych a abnormálne črty osobnosti prítomné v predchorobí sa zintenzívňujú. K zhoršeniu klinických prejavov často dochádza po exogénnych stresoch, alebo v prípade pridružených telesných ochorení, čo bolo prítomné aj u menovanej. S postupným úbytkom pamäti dochádza aj ku konfabuláciám, to znamená, že medzery v pamäti sa vyplňujú neskutočnými udalosťami. Z hľadiska súdnej psychiatrie konkrétne k spôsobilosti k právnym úkonom sa tento chorobný stav vyznačuje tým, že sa mení osobnosť, človek sa stáva ťažkopádny, nerozhodný, ľahko podlieha cudziemu vplyvu, je náladový, znižuje sa kritičnosť aj úsudok a to aj v prípade, že orientácia miestna, osobou aj časová je zachovaná, pričom aj naučené stereotypy môžu byť dlhšiu dobu zachované (napr. preberanie dôchodku). V rámci zmien osobnosti u sklerotikov je typická neústupnosť, chorobná zaujatosť nejakou činnosťou a paranoidné sklony, ktoré môžu ovplyvniť právny akt. U sklerotika právny akt často nie je v súlade s jeho dlhodobou osobnosťou v predchorobí a s dlhodobým predchádzajúcim postojom k veci, preto príslušný právny akt je potrebné posudzovať nie izolovane ale naopak v celej jeho dynamike v súlade s jeho predchádzajúcou osobnosťou. U tohto ochorenia je typická patologická sugestibilita, to znamená ľahká ovplyvniteľnosť zo strany okolia, typické je zníženie vôľových schopností pri súčasne neporušenej miestnej a časovej orientácii, ktorá v momente právneho úkonu môže byť zachovaná. Pri posudzovaní psychickej schopnosti v okamžiku právneho úkonu je nevyhnutne nutné zohľadniť celú osobnosť teda aj telesnú stránku. Starší ľudia (čo bolo aj v prípade menovanej), trpia najrôznejšími a často vysiľujúcimi chorobami, ktoré majú veľký vplyv na ich odolnosť voči nepriaznivým (často psychologickým vplyvom), je nutné mať na pamäti, že taký jedinec ľahko vyhovie nátlaku okolia len preto, aby mal žiadúci kľud. Tiež je potrebné zohľadniť dlhodobé postoje Y.O. C. ku žalobcovi aj žalovaný, možnú ovplyvniteľnosť menovanej žalovaným ako aj etickú stránku právneho aktu ako aj ďalšie súvislosti. Poručiteľka Y. C. v čase spísania závetu dňa 8.6.2007 trpela na organický psychosyndróm s počínajúcou demenciou na podklade aterosklerózy a atrofie mozgu. Vzhľadom na túto duševnú chorobu poručiteľka Y. C. nemala v čase spísania závetu spôsobilosť na tento právny úkon.
Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 13.3.2014 súd zistil, že v znaleckom posudku znalkyňa záverom jasne uvádza, že poručiteľka Y. C. v čase spísania závetu dňa 8.6.2007 trpela na organický psychosyndróm s počínajúcou demenciou na podklade aterosklerózy a atrofie mozgu. Vzhľadom na túto duševnú chorobu poručiteľka Y. C. nemala v čase spísania závetu spôsobilosť na tento právny úkon. Manžela už dlhšie pred svojou smrťou javila také znaky správania, z ktorého jednoznačne vyplývalo, že už nie je v takej psychickej kondícii, aby mohla regulovať a uvedomovať si svoje správanie, čo sa prejavovalo v bežnom živote, ako to potvrdili aj vypočutí svedkovia. Jej syn U. O. z prvého manželstva, ktorý ju sporadicky navštevoval o tom veľmi dobre vedel a preto sa snažil túto jej nespôsobilosť využiť. Vysliedil, v ktorých hodinách chodím z domu von venčiť psa a v tom čase, ako bolo preukázané, bol závet spísaný bez môjho vedomia, o čom som sa dozvedel až v dedičskom konaní.
Bolo teda jednoznačne preukázané, že poručiteľka nebola spôsobilá na taký právny úkon, akým je závet ani za situácie, keď ho spísala notárka.
Z písomného vyjadrenia právnej zástupkyne žalovanej v 1.rade zo dňa 18.3.2014 súd zistil, že žalovaná v 1.rade rešpektuje odborné vyjadrenie znalkyne MUDr. Mitríkovej Kmečovej ako aj závery znaleckého posudku, keďže ona sama nie je psychiatričkou a nemá na preverenie znalkyňou uvedených argumentov potrebné vzdelanie. Napriek tomu by si však dovolila poukázať na niektoré argumenty uvedené v znaleckom posudku v kontexte doterajšieho dokazovania: Znalkyňa na strane 14 v druhom odseku posudku uvádza: postupne dochádza k úbytku intelektových schopností, ktoré je však nerovnomerne a niektoré funkcie môžu byť ostrovkovite dobre zachované, na strane 15 v treťom odseku na konci znalkyňa uvádza: tiež je potrebné zohľadniť dlhodobé postoje Y.O. C. ku žalobcovi aj žalovaným, možnú ovplyvniteľnosť menovanej žalovaným ako aj etickú stránku aktu ako aj ďalšie súvislosti. Žalovaná v 1.rade svoju matku pravidelne navštevovala, do roku 2004 každý druhý rok a od roku 2004 (kedy žalovaná v 1.rade odišla do dôchodku) každý rok, naposledy na jar 2007. Poručiteľka žalovanú v 1.rade zase každoročne (až do roku 2003) navštevovala aj so žalobcom vo Viedni, ktoré pobyty aj cesty im hradila žalovaná v 1.rade. Žalovaná v 1.rade počas svojich každoročných návštev nikdy nepobadala u svojej matky žiadne stavy pomätenosti alebo nesvojprávnosti, dokonca ani v roku 2007, kedy došlo k spísaniu napadnutého závetu. Žalovaná v 1.rade vedela o tom, že jej matka má zdravotné problémy, ale tieto považovala za veku primerané. Žalobca sa jej nikdy o vážnejších zdravotných problémoch poručiteľky nezmienil, dokonca keď mu žalovaná v 1.rade navrhovala, aby si zaobstaral odbornú pomoc k poručiteľke, hneval sa na ňu za to, tvrdil, že o svoju manželku sa postará sám. Viaceré tvrdenia žalobcu preto z tohto pohľadu hodnotí žalovaná v 1.rade ako účelové a nepravdivé. Žalovaná v 1.rade je presvedčená o tom, že žalobca o spísaní závetu poručiteľkou vedel. Otvorene sa o tom v domácnosti žalobcu a poručiteľky hovorilo. JUDr. Mižiková spísala závet s poručiteľkou osobne a na žiadne podozrivé okolnosti celého procesu si nespomína. Tvrdenia žalobcu o nesvojprávnosti poručiteľky preto považuje žalovaná v 1.rade za účelové. Žalovaná v 1.rade je osobne presvedčená, že aj napriek argumentom uvedeným v znaleckom posudku vôľa prejavená v závete poručiteľky zodpovedala jej skutočnému želaniu. Poručiteľka svojho syna U. vždy aj finančne podporovala, aj napriek jeho problémom so zákonom ho mala veľmi rada a preto je zrejmé, že toto chcela potvrdiť aj závetom. Žalovanú v 1.rade poručiteľka finančne podporovať nemusela, avšak nie raz sa jej vyjadrila, že na ňu v závete bude pamätať. Taktiež sa poručiteľka žalovanej v 1.rade pravidelne sťažovala na spolužitie so žalobcom, dokonca sa poručiteľka viackrát vyjadrila, že od žalobcu odíde, čo jej žalovaná v 1.rade vždy vyhovorila. Celé toto konanie bolo zbytočné. Žalobcovi bolo v dedičskom konaní zo strany žalovanej v 1.rade ponúkané presne to, čo môže aj pri maximálnom možnom úspechu dosiahnuť v tomto konaní - t.j. nadobudnutie dedičského podielu v takej výške, ktorá by zodpovedala jeho zákonnému dedičskému podielu. Žalovaná v 1.rade po celý čas pristupovala k žalobcovi korektne, chcela sa s ním dohodnúť, svojím správaním nijako nezadala príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Žalobca však dohodu odmietol a inicioval toto konanie, v dôsledku čoho si žalovaná v 1.rade bola nútená obstarať právne zastúpenie advokátom a vznikli jej tak nemalé náklady, ktoré by v prípade rozumného postoja žalobcu nemusela vôbec vynaložiť.
Z výpovede svedkyne MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej súd zistil, že napriek tvrdeniu žalovanej v 1.rade, že v roku 2007, keď bola matku navštíviť, nepobadala známky duševnej choroby, znalkyňa vychádzala zo zdravotnej dokumentácie, z ktorej jednoznačne vyplýva záver uvedený v znaleckom posudku. Pri organickom psychosyndróme dochádza k úbytku psychických funkcií nerovnomerne, preto sa laikovi môže zdať, že daná osoba je v poriadku. Zo zdravotnej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že v čase právneho úkonu už nebola menovaná schopná, spôsobilá na právne úkony. Diagnóza bola organického psychosyndrómu diagnostikovaná už 3 roky pred zmieneným právnym úkonom takže možno predpokladať, že už keď bol diagnostikovaný organický psychosyndróm, v roku 2004, už vtedy bola symptomatológia úplne zjavná, proces prebiehal už aj nejakú dobu predtým ako je prvá zmienka o tejto poruche v zdravotnej dokumentácii z roku 2004. Za rok 2007, konkrétne jún 2007, kedy malo dôjsť k právnemu úkonu jednoznačne možno konštatovať, že v tom období menovaná už nebola schopná právneho úkonu. Organický psychosyndróm je proces, ktorý prebieha v takých akoby vlnách, že laik môže mať pocit zlepšenia, existujú lucidné intervaly, keď sa pre okolie človek, ktorý je postihnutý touto poruchou javí ako keby bol orientovaný, schopný úkonov ale z hľadiska posúdenia právneho aktu tento lucidný interval nemôžeme považovať za obdobie, kedy je človek schopný vykonať ten právny úkon. Ak sa aj v tom období v marci menovaná zdala, že je bez príznakov duševnej choroby, mohol
to byť práve tento interval, nie je oprávnená teraz to hodnotiť, či to tak bolo alebo to tak nebolo, v každom prípade zdravotná dokumentácia je jednoznačná, ten proces progredoval u menovanej niekoľko rokov a k dátumu júnu 2007 akýkoľvek právny úkon nemohla menovaná vykonať. Hĺbka postihnutia duševných schopností u organického psychosyndrómu je závažná a v rámci lucidného intervalu môže byť chvíľkovo zachovaná povedzme orientácia alebo kontakt s menovaným človekom ale dopad právnych úkonov, ktoré človek robí alebo by robil v tomto stave tzv. lucidného intervalu je taký, že človek nie je schopný posúdiť dopad a dosah právneho úkonu, ktorý vykonáva. Nie je oprávnená hodnotiť, aký postoj mala k svojim deťom, pokiaľ ho mala pozitívny, môže povedať, že tento stav len zohľadňoval jej vôľu. Zároveň ale zo štúdia spisu vyplýva, že nemala negatívny vzťah ani k svojmu manželovi, čiže v tomto ohľade ak by mala hodnotiť etickú stránku veci, vydedenie navrhovateľa by vlastne odporovalo tomu jej dlhodobému vzťahu k nemu, takže aj z tohto hľadiska by mohla hodnotiť, že testament neprejavoval vôľu z hľadiska takéhoto vzťahu k jednotlivým členom rodiny, ktorí by prichádzali do úvahy, keby bolo dedenie nie podľa závetu. Zo štúdia spisového materiálu vyplýva, že žalobca poskytoval zosnulej starostlivosť v posledných rokoch jej života, keď s ňou žil, chodil s ňou k lekárovi, chodil na predpisy liekov k MUDr. Kalafusovej, pokiaľ aj boli v čase, keď už bol zdiagnostikovaný organický psychosyndróm nejaké sťažnosti zo strany zosnulej na žalobcu, tie do značnej miery vlastne sú príznakom samotného organického psychosyndrómu tak ako to aj podrobne rozviedla v znaleckom posudku, kde organický psychosyndróm okrem úbytku pamäťových, intelektových schopností sa vyznačuje aj emočnou labilitou, stavmi podráždenosti, na minimálne podnety človek reaguje neprimerane až agresívne s poruchami správania, to je vlastne všetko príznakový komplex, ktorý korešponduje práve s tou diagnózou organického psychosyndrómu.
Podľa ust. § 460 dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa ust. § 461 ods. 1 dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Podľa ust. § 476 ods. 1,2 poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Podľa ust. § 34 právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 38 ods. 1,2 neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Predmetom konania je určenie neplatnosti závetu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Y. C. bola manželkou žalobcu, s ktorým žila takmer 30 rokov. Žalovaná v 1.rade je dcérou Y. C. a žalovaná v 2.rade je výlučnou dedičkou po synovi Y. C., zomr. 17.11.2007. Dňa 8.6.2007 notár JUDr. Martina Mižíková spísala notársku zápisnicu v byte Y. C., ktorej predmetom bol závet Y. C., ktorým odkázala podiely v podielovom fonde, ktorý vlastnila svojmu synovi U. O. a všetok ostatný hnuteľný a nehnuteľný majetok synovi U. O. a dcére žalovanej v 1.rade v podiele 1/2. Žalobca nebol prítomný v byte v čase spísania závetu, o závete nemal vedomosť do smrti svojej manželky. Domnieval sa, že jeho neprítomnosť v čase, kedy chodil venčiť psa využil syn manželky a zabezpečil spísanie závetu napriek skutočnosti, že Y. C. v čase spísania závetu trpela viacerými somatickými ochoreniami a trpela duševnou poruchou, pre ktorú nebola spôsobilá spísať závet. Žalovaná v 1.rade tvrdila, že jej matka Y. C. bola v čase spísania plne spôsobilá na tento právny úkon, že pri poslednej návšteve ju matka požiadala o zabezpečenie notára, ktorý by prišiel spísať závet a že závet zodpovedal jej vôli. V rozpore s týmto svojim tvrdením sama odovzdala žalobcovi v 1.rade list zo dňa 6.9.2007 adresovaný JUDr. Mižíkovej, v ktorom upozorňuje na skutočnosť, že jej matka poslednú vôľu napísala pod nátlakom svojho syna U. O., ktorým bol žalobca zastrašovaný a ohrozovaný
s tým, že matka bola v stareckom veku už nesúdna, keďže dlhodobá choroba a dlhodobý vplyv liekov zmenil jej psychiku. Z výpovede svedkyne poštovej doručovateľky P. I., opatrovateľky Q. S. a susedky P. W. mal súd za preukázané, že schopnosť vnímať realitu Y. C. bola už v roku 2007 narušená, že mala výpadky pamäti a záchvaty zúrivosti, zlosti, pričom mala aj stavy, kedy nejavila známky duševnej choroby. Súd nariadil znalecké dokazovanie na posúdenie spôsobilosti na právne úkony v čase spísania závetu Y. C.. Z výsledkov znaleckého dokazovania MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej vyplýva, že v čase spísania závetu Y. C. trpela na organický psychosyndróm s počínajúcou demenciou na podklade aterosklerózy a atrofie mozgu. Vzhľadom na túto duševnú chorobu Y. C. nemala v čase spísania závetu spôsobilosť na tento právny úkon. Žalovaná v 1.rade namietala, že pri jej návštevách matka nejavila známky duševnej choroby, nepobadala žiadne stavy pomätenosti a že napriek argumentom uvedeným v znaleckom posudku závet odráža dlhodobú vôľu poručiteľky zodpovedajúcu jej prianiu, keďže syna U. vždy podporovala napriek jeho problémom so zákonom a mala ho rada, aj keď žalovanú v 1.rade finančne podporovať nemusela, neraz sa vyjadrila, že na ňu bude pamätať v závete. Znalkyňa k námietke žalovanej v 1.rade uviedla, že organický psychosyndróm prebieha vo vlnách a laik môže mať pocit zlepšenia, postihnutý môže mať lucidne intervaly, kedy sa javí pre okolie akoby bol plne spôsobilý, tento lucidný interval nemôže byť považovaný za obdobie, kedy je človek schopný na právne úkony, keďže hĺbka postihnutia duševných schopností u organického psychosyndrómu je závažná a ak vykonáva postihnutý počas lucidného intervalu úkon, nie je schopný posúdiť dopad a rozsah právneho úkonu, ktorý vykonáva vzhľadom na svoje ochorenie.
Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že Y. C. nebola ku dňu 8.6.2007, kedy bola spísaná notárska zápisnica, ktorej predmetom bol jej závet, spôsobilá na právne úkony, keďže trpela duševnou chorobou, organickým psychosyndrómom s počínajúcou demenciou na podklade aterosklerózy a atrofie mozgu, preto je právny úkon - závet Y. C. zo dňa 8.6.2007 podľa ust. § 38 ods. 1,2 neplatný.
S poukazom na vyššie uvedené súd vyhovel návrhu žalobcu a určil, že závet Y. C. zo dňa 8.6.2007 je neplatný.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalované v 1. a 2.rade, ktoré v konaní úspech nemali, nahradiť úspešnému žalobcovi trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva. Trovy žalobcu pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 EUR, položka 1a, sadzobníka tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov a z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za úkony: 1/ prevzatie, príprava zastúpenia dňa 2.7.2010 (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl.), 2/ doplnenie návrhu, písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 9.7.2010 (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.), 3/ účasť na pojednávaní dňa 27.4.2011 (§ 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.), 4/ účasť na pojednávaní dňa 29.9.2011, 5/ účasť na pojednávaní dňa 22.2.2012, pojednávanie bolo odročené 1/4 (§ 14 ods. 5 cit. vyhl.), (§ 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.), 6/ účasť na pojednávaní dňa 7.6.2012 (§ 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.), 7/ písomné vyjadrenie k znaleckému posudku na výzvu súdu zo dňa 13.3.2014 (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.), 8/ účasť na pojednávaní dňa 26.3.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. účinnej ku dňu 26.3.2014). 1 úkon právnej služby činí 1/13 výpočtového základu podľa ust. § 11 ods. 1 cit. vyhl., keďže hodnotu práva nie je možné vyjadriť v peniazoch, za úkony za rok 2010 činí 1/13 výpočtového základu 55,49 EUR, za rok 2011 57 EUR, za rok 2012 58,69 EUR, za rok 2014 61,87 EUR a režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) za úkony za rok 2010 - 7,21 EUR, za úkony za rok 2011 - 7,41 EUR, za rok 2012 - 7,63 EUR a za úkony za rok 2014 - 8,04 EUR. Spolu trovy právneho zastúpenia činia 482,66 EUR.
Vzhľadom k tomu, že žalobcu zastupoval advokát súd zaviazal podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť trovy na účet advokáta.
Žalovaná v 1.rade žiadala o trovách konania rozhodnúť v prípade úspechu žalobcu podľa ust. § 143 O.s.p. s tým, že žalovaná nezavdala svojím správaním príčinu na podanie návrhu na začatie konania.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd posudzoval možnú aplikáciu ust. § 143 O.s.p. a dospel k záveru, že aplikácia ust. § 143 O.s.p. nie je dôvodná. Napriek skutočnosti, že žalovaná v 1.rade tvrdí, že nezavdala príčinu sporu, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že aj keď žalovaná v 1.rade v dedičskom konaní navrhla uzavretie dedičskej dohody bez prihliadnutia na závet s tým, že každý zo zákonných dedičov t.j. žalobca, žalovaná v 1. a 2.rade nadobudne svoj zákonný podiel, táto skutočnosť je irelevantná a to s ohľadom na dopad takejto dohody v prípade novoobjaveného dedičstva, ktoré by sa prejednávalo s prihliadnutím na závet, ktorý je neplatný, ako aj na skutočnosť, že ak žalovaná tvrdí, že nezavdala príčinu sporu o určenie neplatnosti závetu, táto skutočnosť je v rozpore so samotným jej tvrdením vo svojej výpovedi, kde uviedla, že práve ona zabezpečila notárku JUDr. Martinu Mižíkovú, ktorá prišla do bytu Y. C. spísať závet a to v čase, kedy sama podľa svojho písomného vyjadrenia, ktoré doručila žalobcovi po smrti Y. C. uznáva, že mala pochybnosti jednak o slobodnej vôli jej matky, vyjadrenej v závete vzhľadom na nátlak syna U. O. ako aj s poukazom na duševný stav jej matky ovplyvnený dlhotrvajúcou chorobou a užívaním liekov.
Preto súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom, právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Trovy štátu v tomto konaní pozostávajú zo zaplatenej odmeny znalkyni MUDr. Ivici Mitríkovej Kmečovej za vyhotovenie znaleckého posudku priznanú uznesením Okresného súdu Košice I 40C 114/2010-273 zo dňa 5.9.2013 vo výške 258,96 EUR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2013, zaplatených znalkyni z prostriedkov štátu a odmenu znalkyni za účasť na pojednávaní dňa 26.3.2014, priznanú uznesením Okresného súdu Košice I dňa 5.5.2014 vo výške 19,92 EUR zaplatenú z prostriedkov štátu, spolu trovy štátu činia 278,88 EUR.
Vzhľadom k tomu, že o trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v súlade s citovaným zákonným ustanovením zaviazal žalované v 1. a 2.rade nahradiť trovy štátu, každú vo výške 1/2 čo činí 139,44 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného