Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_9C-134-2009.pdf
PDF · 78.44 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/134/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky: maloletá J. S., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. P. J., D. X, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves proti odporcom: 1/ M. D., P.. X.X.XXXX, X. Y. H. P. J., D. X, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, D. P. X, M. a 2/ N. S., P.. X.X.XXXX, Y. H. P. J., D. X, o zapretie otcovstva takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 9.7.2009 bol na tunajšom súde podaný návrh zo strany súdom ustanoveného opatrovníka maloletej na zapretie otcovstva odporcu v 1. rade voči maloletej navrhovateľke. V návrhu opatrovník uviedol, že dieťa má právo poznať svojich rodičov a teda i svojho biologického otca. Preto je v jeho záujme podanie návrhu na zapretie otcovstva.
Na pojednávaní opatrovník navrhovateľky poukázal na skutočnosť, že odporca v 1. rade svoje otcovstvo k navrhovateľke popiera, odporkyňa v 2. rade tvrdí, že je otcom maloletej navrhovateľky.
Odporca v 1. rade uviedol, že hoci je v rodnom liste maloletej uvedený ako otec, necíti sa byť jej biologickým otcom. Uviedol, že s odporkyňou v 2. rade nikdy nežili v spoločnej domácnosti, intímne sa stýkali avšak časové obdobie vymedziť nevie. Po určitom období sa dozvedel, že odporkyňa v 2. rade spávala aj s inými mužmi a preto žiadal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie.
Odporkyňa v 2. rade trvala na tom, že odporca v 1. rade je prirodzeným otcom jej maloletej dcéry Vandy. V dobe rozhodnej pre splodenie dcéry sa pohlavne stýkala jedine s ním, pričom šlo o nechránené pohlavné styky. nežili spolu v jednej domácnosti, stýkali sa po dobu cca 2 mesiacoch v zimnom období roku 1995. potom, čo odporcovi v 1. rade oznámila, že je tehotná, našiel si inú priateľku. Po narodení dcéry však odporca v 1. rade dobrovoľne uznal otcovstvo k dcére Vande, chodil za ňou asi tri mesiace a následne už v kontakte neboli. Občas ju vyhľadal, avšak len za účelom požičania peňazí. Nikdy však svoje otcovstvo k maloletej nespochybňoval. Ďalej uviedla, že nevie dôvod, pre ktorý teraz svoje otcovstvo spochybňuje, jedným z dôvodom môže byť skutočnosť, podania trestného oznámenia pre neplnenie si vyživovacej povinnosti k dcére.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloletá J. S. sa narodila dňa 10.10.1996 z matky N. S., nar. X.X.XXXX. Ako otec maloletej je v rodnom liste zapísaný M. D., P.. X.X.XXXX. Otcovstvo k maloletej navrhovateľ dobrovoľne uznal pred súdom.
Dňa 29.4.2008 podal odporca v 1. rade na tunajšom súde návrh na ustanovenie opatrovníka maloletej navrhovateľke na podanie návrhu na konanie o prípustnosti zapretia otcovstva. Konanie bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn. 15P/81/2008 a dňa 12.5.2008 bol maloletej ustanovený opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves. Uznesenie o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2008.
Pod sp. zn. 1C/171/2008 bolo tunajším súdom vedené konanie o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva k maloletej na návrh jej ustanoveného opatrovníka. Rozsudkom zo dňa 6.3.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2009 súd vyslovil prípustnosť zapretia otcovstva k maloletej J. S., P.. XX.XX.XXXX.
V konaní bol ustanovený súdom znalec z odboru genetiky, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 15/2011 dňa 6.5.2011. Podľa záverov tohto znaleckého posudku otcovstvo odporcu v 1. rade k maloletej navrhovateľke bolo vylúčené. Znalecký posudok bol vykonaný na základe priamych odberov vzoriek DNA u navrhovateľky a odporkyne v 2. rade. U odporcu v 1. rade bol použitý DNA profil zaslaný súdu políciou. proti znaleckému posudku podala námietky odporkyňa v 2. rade, preto bolo vykonané jeho doplnenie, pričom znaleckým posudkom č. 5/2013 zo dňa 5.2.2013 bolo otcovstvo odporcu v 1. rade k navrhovateľke prakticky dokázané. Doplnenie znaleckého posudku bolo vykonané priamym odobratím vzorky DNA aj u odporcu v 1. rade.
S doplňujúcim znaleckým posudkom nesúhlasil odporca v 1. rade. Keďže sa jednalo o odlišné závery vyššie uvedených posudkov bol v konaní ustanovený kontrolný znalec z odboru genetiky, ktorý vykonal opätovne odbery vzoriek DNA priamo u navrhovateľky, ako aj odporcov. Podľa záverov kontrolného znaleckého posudku č. 9/2014 zo dňa 10.2.2014 nemožno vylúčiť otcovstvo odporcu v 1. rade voči maloletej navrhovateľke. Pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu W = 99,99999 %, pričom pravdepodobnosť, že označený muž by bol vykonaným vyšetrením vylúčený z otcovstva, ak by nebol otcom dieťaťa je Pv = 99,9999%. Takýto výsledok značí, že otcovstvo odporcu v 1. rade voči maloletej navrhovateľke treba pokladať za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
Podľa § 91 ods. 1, 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Podľa § 96 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. Dokazovaním mal súd preukázanie, že maloletá Vanda sa narodila odporkyni v 2. rade ako slobodnej matke. Podľa vyjadrenia odporkyne v 2. rade v dobe rozhodnej pre splodenie maloletej mali s odporcom v 1. rade viaceré nechránené pohlavné styky. Odporca v 1. rade následne sám dobrovoľne uznal svoje otcovstvo k maloletej. Podľa citovaného ustanovenia 93 ods. 1 Zákona o rodine, v tomto prípade prichádza do úvahy zapretie otcovstva len vtedy, ak je vylúčené, že by navrhovateľ mohol byť otcom maloletej. Do úvahy teda prichádza zapretie otcovstva v tomto prípade len vtedy, ak otec s matkou dieťaťa nesúložil v dobe rozhodnej pre splodenie dieťaťa alebo hoci s ňou súložil je vylúčené, aby bol sploditeľom dieťaťa. V danej veci nebolo jednoznačne preukázané, že pohlavné styky odporcov boli v rozhodnej dobe, keďže následne odporca v 1. rade spochybňoval jeho otcovstvo k maloletej s tým, že nevie presne obdobie, v ktorom mal pohlavné styky s odporkyňou v 2. rade a tiež tým, že odporkyňa v 2. rade sa stýkala aj s inými mužmi. Okrem toho súd v konaní sp. zn. 1C/171/2008 vyslovil
prípustnosť zapretia otcovstva k maloletej. Súd preto v konaní ustanovil znalca. Vykonaným znaleckým dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že otcom maloletej navrhovateľky je odporca v 1 rade. Uvedené bolo preukázané znaleckými posudkami, ktoré boli vykonané po priamom odbere vzoriek DNA u navrhovateľky, ako aj odporcov. Z uvedeného dôvodu súd návrh na zapretie otcovstva zamietol.
O trovách konania súd nerozhodoval poukazujúc na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že účastníci si nárok na náhradu trov konania neuplatnili.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
U navrhovateľky, ako aj u odporcov sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľka je maloletá, nemá žiaden príjem. Odporca v 1. rade sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a odporkyňa v 2. rade má príjem vo výške cca 130,- eur mesačne a vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. Z uvedených dôvodov súd náhradu trov štátu, ktoré pozostávajú z vyplateného znalečného súdom ustanoveným znalcom, nepriznal. Pokiaľ sa týka súdneho poplatku z návrhu, keďže u všetkých účastníkov sú predpoklady na oslobodenie od poplatkov, súd ich k jeho úhrade nezaviazal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).