Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-2-2023.pdf
PDF · 85.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6P/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa rodičov matky: L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, XXX XX O. a otca: J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., naposledy prechodne bytom H. A. XX, XXX XX Q., B., t. č. na neznámom mieste, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloleté dieťa: C. V., nar. XX.XX.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Otec maloletého dieťaťa je povinný počnúc od 01.02.2023 prispievať na výživu maloletého dieťaťa: C. V., nar. XX.XX.XXXX, mesačne vo výške 110,- Eur, pričom výživné je otec povinný platiť matke maloletého dieťaťa vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.
Zročné výživné za dobu od 01.02.2023 do konca mesiaca marec 2023 vo výške 220,- Eur je otec povinný zaplatiť matke maloletého dieťaťa v lehote troch dní od doručenia rozsudku.
Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným dňa 19.01.2023 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu, pričom navrhovala maloleté dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti.
2.Otec maloletého dieťaťa sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rodný list č.l. 3, občiansky preukaz č.l. 4, lustrácie v Registri obyvateľov č.l. 7-9, lustrácie v Sociálnej poisťovni č.l. 10-11, potvrdenie ÚPSVaR Revúca č.l. 22-31, správa kolízneho opatrovníka č.l. 33, a výsluchom matky maloletého dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím k obsahu vyjadrení účastníkov konania v ich písomných podaniach a na pojednávaní vo veci, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: 4.Zo vzťahu matky a otca pochádza jedno maloleté dieťa: C. V., nar. XX.XX.XXXX; matka ani otec iné maloleté deti nemajú. Maloletý C. je zdravý, trošku hyperaktívny, predškolské zariadenie zatiaľ nenavštevuje.
5.Matka maloletého dieťaťa je od 18.02.2022 evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, pomoc v hmotnej núdzi ani žiadne iné sociálne dávky nepoberá, od mesiaca január 2023 poberá len prídavok na jedno maloleté dieťa vo výške 60,- Eur mesačne. V dobe do mesiaca december 2022 bol príjmom matky ešte rodičovský príspevok 280,- Eur mesačne, v súčasnosti je bez príjmu, prácu si zatiaľ nenašla. Matka aj
s maloletým dieťaťom žije v dvojizbovom sociálnom byte spolu so svojou matkou a maloletým bratom matky maloletého dieťaťa, pričom všetky náklady domácnosti aj maloletého C. platí v súčasnosti jej matka zo svojho príjmu zo zamestnania resp. z náhrady príjmu počas práceneschopnosti.
6.Otec maloletého dieťaťa nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pomoc v hmotnej núdzi ani žiadne iné sociálne dávky nepoberá. Otec na Slovensku zamestnaný nebol, žije so svojimi rodičmi na neznámom mieste v Nemecku, kde nepracuje, prácu sa ani nesnaží nájsť a živia ho jeho rodičia. Otec maloletého dieťaťa je mladý, zdravý, nemá žiadne pracovné obmedzenia, na maloleté dieťa nijako neprispieva.
7.Kolízny opatrovník navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné vo výške 120,- Eur mesačne. Právo otca maloletého dieťaťa stretávať sa s maloletým dieťaťom nikto z účastníkov konania upraviť nenavrhoval.
8.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
9.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, pričom otec dieťaťa na jeho výživu nijako neprispieva. Preto je podľa § 36 ods. 1 a § 65 ods. 2 Zákona o rodine potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností rodičov rozhodnutím súdu, keďže rodičia sa o výkone týchto práv nedohodli. Na základe zhodného návrhu matky a kolízneho opatrovníka, v súlade so zistením, že starostlivosť o dieťa vykonáva matka maloletého dieťaťa, súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky. Otec maloletého dieťaťa sa zdržiava dlhodobo v zahraničí, o maloleté dieťa sa nikdy sám osobne nestaral, preto maloleté deti nebolo možné zveriť do jeho osobnej starostlivosti.
10.Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča (otca) sú vo všeobecnosti rozhodujúce odôvodnené výdavky a potreby maloletého dieťaťa na strane jednej a osobné a majetkové pomery určujúce možnosti a schopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť na strane druhej, pričom platia aj pravidlá, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Z tohto hľadiska z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec maloletého dieťaťa na Slovensku zamestnaný nie je, dlhodobo sa zdržiava na neznámom mieste v Nemecku, kde žije u svojich rodičov, ktorý otca živia, pričom sám nepracuje napriek tomu, že je mladý, zdravý a nemá žiadne pracovné obmedzenia. Preto súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal zo skutočnosti, že otec maloletého dieťaťa sa v prípade záujmu zamestnať môže a posudzoval nárok maloletého dieťaťa na základe princípu potenciálneho príjmu otca. Otec maloletého dieťaťa má preto možnosti a schopnosti dosahovať príjem dostatočný pre riadne plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ktorá je aj jeho prvoradou zákonnou povinnosťou otca. V prípade, ak by sa otec maloletého dieťaťa v Nemecku zamestnal, dosahoval by minimálny mesačný príjem 1000-1100 Eur, v prípade legálneho zamestnania na plný úväzok aj vo výške 2200 Eur mesačne. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v možnostiach a schopnostiach otca maloletého dieťaťa je dosiahnuť príjem minimálne vo výške 1000-1100 Eur mesačne, s ohľadom na základné potreby maloletého dieťaťa zodpovedajúce jeho veku súd určil otcovi výživné vo výške 110,- Eur mesačne zodpovedajúce približne 10 % potenciálneho príjmu otca. Takto určené výživné predstavuje zodpovedajúci podiel otca na nákladoch na primeranú výživu maloletého dieťaťa v tomto veku so zohľadnením základných potrieb ako sú oblečenie, hygiena, lieky, možné poplatky za školu resp. škôlku a pod., a vychádza zo starostlivého zváženia všetkých okolností, zo základných výdavkov zodpovedajúcich bežným potrebám maloletého dieťaťa v závislosti od jeho veku ako aj z predpokladaných možností a schopností otca maloletého dieťaťa a zohľadňuje aj skutočnosť, že matka sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).
11.Bežné výživné v určenej výške je otec povinný na základe návrhu matky platiť počnúc od 01.02.2023 vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine) a to matke maloletého dieťaťa. V súvislosti s určením výživného počnúc od 01.02.2023 (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine) ku dňu rozhodnutia súdom vo veci vznikla otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za dobu od 01.02.2023 do konca mesiaca marec 2023. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť v tejto dobe neplnil vôbec, keďže otec a na výživu maloletého dieťaťa nijako neprispieva, vznikla mu tak povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloleté dieťa spolu vo výške 220,- Eur, ktoré súd otcovi uložil zaplatiť v lehote troch dní od doručenia rozsudku, keďže výrok rozsudku o určení vyživovacej povinnosti otca je predbežne vykonateľný už jeho doručením (§ 44 CMP) t.j. bez ohľadu na prípadne podané odvolanie otca.
12.Právo otca stretávať sa s maloletým dieťaťom súd rozsudkom osobitne neupravoval z dôvodu, že takýto návrh podaný nebol.
13.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže skutočnosti odôvodňujúce priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania neboli v konaní preukázané (§ 55 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.