Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-113-2014.pdf
PDF · 89.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/113/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, F., právne zastúpený JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou so sídlom S. D. XX, F., proti odporcovi: Ing. I. C., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, F., o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/95/2013-65 zo dňa 15. októbra 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že právny úkon - kúpna zmluva uzavretá medzi dlžníkom Y. K. ako predávajúcim a odporkyňou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. F., a to bytu č. 35 vo vchode č. 2 na 4. poschodí obytného domu č. s. XXXX na KNC parc. č. 7682, spolu so spoluvlastníckym podielom 70/4173-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. s. XXXX na KNC parc. č. 7682, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX; prevod vlastníckeho práva v celosti k pozemku CKN parc. č. 7605/2 zast. plochy a nádvoria o výmere 223 m2 a stavby objektu občianskej vybavenosti č. s. 8384 na KNC parc. č. 7605/2 zapísané na LV č. XXXX, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina v konaní pod sp. zn. V 2282/10 dňa 25.03.2010, je voči navrhovateľovi neúčinný. Zároveň odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 244,37 eur.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázanú vymáhateľnú judikovanú pohľadávku navrhovateľa priznanú právoplatným platobným rozkazom č. k. 4Ro/299/2011-79, voči pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti (vedľajšiemu účastníkovi v tomto konaní) nadobudnutých odporkyňou na základe odporovaného právneho úkonu, a to zaplatiť istinu 10.842,- eur. V konaní nebola sporná skutočnosť, že medzi dlžníkom navrhovateľa Y. K. ako predávajúcim a odporkyňou bola uzatvorená vyššie uvedená kúpna zmluva. Nezistil, že by daný úkon bol absolútne neplatný, prípadne že by niektorý z účastníkov preukázal dôvodnosť neplatnosti. Uvedenou kúpnou zmluvou dlžník navrhovateľa previedol objekt občianskej vybavenosti spolu s pozemkom na KNC parc.č. 7605/2 za kúpnu cenu vo výške 1,- eur a byt č. 35 za kúpnu cenu vo výške 1,- eur s poukazom na dôvetok, že predávajúci nie je schopný znášať ťarchy súvisiace so splácaním úveru na týchto nehnuteľnostiach, kde kupujúca sa zaviazala tieto ťarchy splácať v plnej výške úveru a po doplatení úveru sa táto suma bude považovať za kúpnu cenu nehnuteľností. Uvedeným úkonom došlo k ukráteniu všetkých iných veriteľov vedľajšieho účastníka (dlžníka) okrem záložného veriteľa, voči ktorému sa stala odporkyňa záložným dlžníkom. Kúpna cena
bola stanovená mimoriadne nízko tak, že úkon fakticky zodpovedá darovaniu. Dôvetok o tom, že splátky úveru budú tvoriť kúpnu cenu nemôže mať vplyv na ukrátenie veriteľov, nakoľko odporkyňa ako nadobúdateľka bytu vôbec nie je povinná splácať záväzky dlžníka - vedľajšieho účastníka. Dokonca veriteľ nemusí svoju pohľadávku v prípade nesplácania zabezpečenej pohľadávky uspokojovať výkonom záložného práva. Ak sa vedľajší účastník (dlžník) chcel zbaviť povinnosti splácať záväzky voči pôvodného záložnému veriteľovi, mohol túto skutočnosť riešiť prevzatím dlhu, pristúpením k záväzku. Mal prevádzať nehnuteľnosť za zodpovedajúcu protihodnotu nehnuteľnosti, pričom prevzaté záväzky si mohla odporkyňa započítať na úhradu kúpnej ceny. Prípadná úhrada záväzkov vedľajšieho účastníka (dlžníka) bola ponechaná na vôli nadobúdateľa nehnuteľností, teda odporkyne.
Jednoznačne právny úkon tak ako bol dohodnutý, vykazuje znaky ukrátenia veriteľa, nakoľko predávajúci neobdržal adekvátnu protihodnotu. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Túto právnu domnienku možno vyvrátiť ak sa dokáže, že druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Takúto skutočnosť však odporkyňa ako aj vedľajší účastník na jej strane nepreukázali. Dokonca odporkyňa a vedľajší účastník majú zhodnú adresu trvalého pobytu, iné zmeny v evidencii nehnuteľnosti neboli hlásené, spoločne podnikajú a podnikali, prevádzali vzájomné obchodné podiely, teda je veľký predpoklad, že odporkyňa o záväzkoch jej brata - vedľajšieho účastníka musela vedieť. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne. Obe odvolania sú totožné. Žiadali napadnutý rozsudok zrušiť. Namietali, že okresný súd vydal rozsudok napriek tomu, že odporkyňa ešte pred pojednávaním vo veci doručila súdu potvrdenie o svojej práceneschopnosti. Uvedeným postupom jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko doručenie potvrdenia o svojej práceneschopnosti robila z dôvodu, aby preukázala, že sa uvedeného pojednávania nemôže zúčastniť. Aj keď nepožiadala o odročenie pojednávania spolu s predloženým potvrdením, ani nedoložila svoj výslovný súhlas s tým, aby sa pojednávanie konalo bez jej prítomnosti. Týmto postupom jej bolo znemožnené, aby sa účinne bránila pred súdom. Napadnutý rozsudok je zaťažený vadou podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Nesúhlasia s názorom, že napadnutý právny úkon vykazuje známky ukrátenia veriteľa. Nie je pravdou, že vedľajší účastník ako predávajúci neobdržal na základe napadnutého právneho úkonu adekvátnu protihodnotu, nakoľko prenesením zodpovednosti za plnenie splátok úveru, ktoré bolo zabezpečené záložným právom na predmetnej nehnuteľnosti na nadobúdateľa sa súčasne ako dlžník zbavil záväzkov, ktoré vznikli dávno pred pohľadávkou navrhovateľa a boli nepomerne vyššie ako pohľadávka navrhovateľa. Je zrejmé, že pokiaľ by odporkyňa ako nadobúdateľka pristúpila k týmto záväzkom alebo by ich prevzala a následne by si započítavala plnenia poskytnuté na splatenie prevzatých záväzkov na svoj záväzok na zaplatenie kúpnej ceny voči vedľajšiemu účastníkovi ako dlžníkovi, vedľajší účastník, ako dlžník by rovnako neobdržal žiadne peňažné plnenie. Rovnako neobstojí záver, že vedomosť odporkyne o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa je možné vyvodiť z toho, že má rovnaký trvalý pobyt ako dlžník a že v minulosti spolu podnikali. Adresa trvalého pobytu je len evidenčným úkonom. Súd pritom vôbec neskúmal či na uvedenej adrese odporkyňa skutočne býva, respektíve či na tejto adrese bývajú spoločne. Na uvedenej adrese býva vedľajší účastník (dlžník) so svojou rodinou a odporkyňa s ním nikdy v spoločnej domácnosti na tejto adrese nebývala. Rovnako údajný ukracujúci úmysel dlžníka nemožno odvodzovať od skutočnosti, že tento s odporkyňou podnikal bez konkrétneho skúmania okolností na strane odporkyne. Pohľadávka navrhovateľa, ktorej uspokojenie malo byť ukrátené bola totiž pohľadávkou voči vedľajšiemu účastníkovi ako fyzickej osobe a nie voči spoločnosti v ktorej bol spoločníkom a konateľom, spolu s odporkyňou. O takejto pohľadávke odporkyňa vôbec nemusela mať a ani nemala vedomosť.
Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd Žilina, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1 O.s.p., rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti (§219 ods. 2 O.s.p.).
Predovšetkým odvolací súd nesúhlasí s tým, že odporkyni bola odňatá možnosť konať pred súdom. Skutočne odporkyňa v deň nariadeného pojednávania e-mailovou poštou doručila okresnému súdu lekárske potvrdenie, že je akútne chorá a je jej doporučený kľud na lôžku dňa 15.10.2013. Z uvedeného dôvodu ospravedlnila svoju neúčasť, avšak nepožiadala zároveň o odročenie pojednávania s tým, že trvá na svojej osobnej prítomnosti na pojednávaní pred súdom v zmysle ust. § 119 O.s.p. Procesný úkon účastníka adresovaný súdu, ktorým (len) žiada o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a (iba) vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Zmyslom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči navrhovateľovi neúčinný dlžníkov právny úkon, ktoré rozhodnutie potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia vydaného proti dlžníkovi domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.
Odvolací súd zastáva právny názor, že právne úkony, ktorými dlžník previedol svoju vec, ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa len vtedy, ak vedú ku zmenšeniu majetku dlžníka a ak zmenšenie majetku (vzniknuté v dôsledku právnych úkonov) má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, aj keď nebyť týchto právnych úkonov, by sa z majetku dlžníka uspokojil iba z časti. V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené veci obdržal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná náhrada. Preto pre záver, že kúpna zmluva ohľadne prevodu nehnuteľností je neúčinná, je potrebné preukázať, že išlo o právny úkon neekvivaletný (kúpna cena nebola obvyklá, alebo nižšia).
V predmetnej veci bolo preukázané, že platobným rozkazom Okresného súdu Žilina č.k. 4Ro/299/2011-79 zo dňa 29. júna 2012 bol Y. K. zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 10.842,20 eur s príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.7.2012. Y. K. kúpnou zmluvou zo dňa 24.3.2010 previedol na odporkyňu (svoju sestru) nehnuteľnosti, a to byt 3-izbový č. 35 v k.ú. F. za kúpnu cenu 1,-eur a tiež KNC parc.č. 7605/2 spolu s objektom občianskej vybavenosti v k.ú. F. rovnako za kúpnu cenu 1,-eur. Pri oboch kúpnych cenách je uvedený dodatok, že kupujúca (odporkyňa) sa zaviazala splácaním úveru v plnej výške, z ktorého dôvodu pri oboch nehnuteľnostiach bolo zriadené záložné právo. Po doplatení úveru sa bude táto suma považovať za kúpnu cenu nehnuteľnosti.
Z uvedeného je zrejmé, že dlžník veriteľa previedol nehnuteľnosti na odporkyňu bez adekvátnej protihodnoty, keď previedol nehnuteľnosti značnej hodnoty za kúpnu cenu 1,-eur. Daným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, z ktorého prípadne mohol navrhovateľ dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Dodatok pri kúpnej cene, že kupujúca (odporkyňa) uhradí zvyšnú časť úveru nemá opodstatnenie, nakoľko z takto vymedzeného dodatku nie je jasné v akej výške bol v čase prevodu úver dlžníka. Taktiež nebolo preukázané, že skutočne odporkyňa prevzala na seba splácanie predmetného úveru, že prevzatie úveru bolo odsúhlasené príslušnou bankou, ktorá dlžníkovi poskytla úver. Napokon ani odporkyňa sa nesnažila v konaní preukázať, že tento úver skutočne aj splácala.
Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Úspešná obrana odporkyne - dlžníkovej blízkej osobe podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle
nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu že vyvinula starostlivosť k poznaniu tohto úmyslu dlžníka a išlo o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolností prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z týchto výsledkov poznala (t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Ak sa jej to pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo zistiť, potom sa môže ubrániť odporovacej žalobe. Zákon po dlžníkovej blízkej osobe požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník učinil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby neurobila právny úkon na ujmu veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla.
V preskúmavanej veci odporkyňa je sestrou dlžníka Y. K.. Kúpna zmluva z 24.3.2010 teda predstavuje právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnom úkone medzi blízkymi osobami. Odporkyňa aktivitu v intenzite náležitej starostlivosti k poznaniu dlžníkovho úmyslu ukrátiť veriteľa netvrdila a ani nepreukázala. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení). Ustanovenie § 120 ods. 4 OSP ukladá súdu povinnosť poučiť účastníkov o tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť ešte pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, a tiež o tom, že na dôkazy označené a predložené neskôr sa nebude prihliadať. Odporkyňa bola vo veci okresným súdom riadne poučená v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré poučenie si prevzala spolu s návrhom na vyjadrenie sa vo veci dňa 17.5.2013. Odporkyňa nevyužila svoje právo, k návrhu sa nevyjadrila a neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vo veci vykonať.
Na základe konštatovaného, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie náležitým spôsobom, v potrebnom rozsahu plne zodpovedajúcom kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania ako aj meritum veci.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa nebol v odvolacom konaní úspešná, preto by bola povinná nahradiť navrhovateľovi jeho trovy. Keďže si navrhovateľ náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, odvolací súd mu tieto trovy nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.