Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-403-2013.pdf
PDF · 82.98 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/403/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne W. D., bytom v T., Ľ. Č.. X proti žalovanému Okresnému súdu Košice II, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 29, o zaplatenie 165.969,59 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.1.2013 č.k. 17C/76/2011-96 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobkyne titulom nemajetkovej ujmy
- spočívajúcej v poškodení dobrého mena.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že so žalobkyňou ako zamestnankyňou žalovaného bol ukončený štátnozamestnanecký pomer odvolaním na základe rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 29.12.2008 z dôvodu, že žalobkyňa v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach za rok 2007 a rok 2008 nevykazovala požadované výsledky v štátnej službe. Krajský súd v Košiciach ako príslušný odvolací orgán odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zamietol a rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru rozhodnutím zo dňa 10.2.2009 potvrdil.
Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že žalovaný ako služobný úrad neoprávnene zasiahol do jej práv lživým obvinením. Podľa názoru súdu zo žiadneho listinného dôkazu nevyplynulo, aby žalovaný niekoho informoval o tom, že menovite žalobkyňa spôsobila nezaloženie odporu proti trestnému rozkazu do spisu, na základe čoho malo dôjsť k nesprávnemu vyznačeniu právoplatnosti trestného rozkazu. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z listu žalovaného zo dňa 11.12.2008 adresovaného Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, nakoľko žalobkyňa v ňom nie je menovaná. V uvedenom liste sa síce uvádza, že odpor nebol založený a zažurnalizovaný v čase, keď sa vyznačovala právoplatnosť na trestnom rozkaze, táto skutočnosť mala vplyv na disciplinárny postih asistentky senátu a jej hodnotenie.
O neuspokojivom plnení a zanedbávaní služobných povinností zo strany žalobkyne svedčia viaceré úradné záznamy príslušných sudcov Okresného súdu Košice II o opakovaných nedostatkoch v jej práci vo funkcii asistentky, ako aj upozornenia predsedu Okresného súdu Košice II na porušenia služobnej disciplíny, čo napokon priznala i samotná žalobkyňa vo svojich písomných vyjadreniach. Súd poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa mala právo podať sťažnosť, ak predpokladala, že jej práva boli disciplinárnym postihom a hodnotením podľa zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vo veciach vykonávania štátnej služby porušené. Mala možnosť podať v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o jej odvolaní žalobu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, avšak uvedené opravné prostriedky nevyužila. Súd v súčasnosti nemá možnosť preskúmavať postup, či rozhodnutie žalovaného ako služobného úradu. Žalobkyňa teda nepreukázala, že došlo k neoprávnenému zásahu zo strany žalovaného. Nepreukázala žiadnym spôsobom ani poškodenie jej dobrého mena, zásah žalovaného do práv na ochranu jej osobnosti, občianskej cti, mena, či súkromia, ani príčinnú súvislosť medzi správaním žalovaného a porušením alebo ohrozením jej osobnostných práv. Oznámenie žalovaného Ministerstvu spravodlivosti SR listom zo dňa 11.12.2008 nebolo objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobkyne chránených ustanoveniami § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Zníženie dôstojnosti, či vážnosti žalobkyne v spoločnosti nedošlo. Súd teda dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný, ktorý však náhradu trov konania nežiadal a žalobkyňa v konaní úspech nemala.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V písomnom podaní doručenému súdu prvého stupňa dňa 13.5.2013 žiadala, aby vec bola postúpená na prejednanie a rozhodnutie na iný príslušný súd, a to vzhľadom na skutočnosť, že na Okresnom súde Košice II pracovala 25 rokov a 136 dní, a teda poznajú ju a pozná ju administratíva, sudcovia a obhajcovia a prokurátori. Žiadala teda, aby vo veci bol vylúčený Okresný súd Košice I, Krajský súd Košice a všetci sudcovia týchto súdov, nakoľko ju poznajú a môžu byť voči nej zaujatí, nebudú objektívni a má právo, aby vo veci bolo objektívne rozhodnuté a v rámci kolegiality týchto sudcov nebude rozhodnuté nikdy spravodlivo.
Žalovaný v písomnom vyjadrení podanom k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zároveň uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach a podaniach.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 1, 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobkyňa v odvolaní namieta nesprávnosť zistenia skutkového stavu veci, nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa, a vadu konania spočívajúcu v nesprávnom obsadení súdu a teda uplatňuje odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p..
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne v súvislosti s vykonaním zákonných oprávnení ako služobného úradu, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia, uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy ktoré súd použil poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak považuje postup žalovaného pri výkone jeho oprávnení podľa zák.č. 312//2001 Z.z. o štátnej služby za zasahujúci do jej osobnostných práv. Je tomu tak preto, že ak dôjde k zásahu do osobnostných práv v rámci výkonu zákonom stanovených oprávnení, resp. povinností (napr. postupom príslušných orgánov v konaní ku ktorému sú zo zákona oprávnení), nepôjde o zásah neoprávnený, pokiaľ subjekt (osoba fyzická či právnická), ktorý sa zásahu dopustil, nevybočil z medzí takto stanovených práv a povinností; zásah je potrebné súčasne vždy posudzovať v kontexte s okolnosťami za ktorých k nemu došlo, a ďalej s prihliadnutím k funkcii, ktorú výkon dotknutých práv, resp. povinností, plní. Vybočením z medzí takto určených práv a povinností v správnom konaní je najmä krivé obvinenie, krivá výpoveď, alebo priestupok.
V určitých prípadoch však o neoprávnený zásah do osobností fyzickej osoby nepôjde a to ani vtedy, pokiaľ by sa zásah ako odporujúci objektívnemu právu zdánlivo javil. Hovorí sa o okolnostiach vylúčujúcich neoprávnenosť, resp. o okolnostiach, ktoré porušenie, resp. ohrozenie osobnosti fyzickej osoby ospravedlňujú. V tomto smere zostáva na pôvodcovi zásahu, aby preukázal, že k zásahu došlo po právu, t.j., že je daná okolnosť, ktorá neoprávnenosť (protiprávnosť) zásahu vylučuje. Okolností, ktoré majú tieto právne následky a ktoré vychádzajú z hodnotenia závažnosti, významu a funkcie vzájomne si korigujúcich porovnávaných záujmov dotknutej fyzickej osoby na strane jednej a zvláštnych verejných záujmov na strane druhej, sú buď obsiahnuté priamo v právnych normách alebo z nich vyplývajú.
Neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby chránenej všeobecným osobnostným právom vylučujú konkrétne také okolností, keď dotknutá fyzická osoba k zásahu do svojej osobnosti, resp. do jednotlivých hodnôt, tvoriace jej osobnosť v jej fyzickej a morálnej jednote (integrite), zvolila, alebo je zásah s ohľadom na rôzne verejné záujmy dovolený zákonom, pričom do tejto kategórie spadajú tzv. zákonné licencie, ktoré sú výslovne zakotvené v § 12 ods. 2 a 3 Obč. zákonníka a v iných právnych predpisoch a ďalej k zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva určeného zákonom, poprípade, kde iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Prípustnosť týchto prípadov je odôvodnená a zvláštnym verejným záujmom ako na nerušenej a plynulej realizácii subjektívnych práv, tak na plynulom plnení právnych povinností uložených zákonom. Medzi takéto je potrebné zahrnúť aj výkon rozhodovacej činnosti správnych orgánov.
V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaný ako služobný úrad na základe rozhodnutia zo dňa 29.12.2008 ukončil so žalobkyňou štátnozamestnanecký pomer postupom podľa § 40 ods. 3 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a to z dôvodu, že žalobkyňa vo funkcii odborný referent - asistentka senátu podľa záverov hodnotenia v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach, nevykazovala požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby. Žalovaný ako služobný úrad hodnotil žalovanú v obdobiach od 1.1.2007 do 31.12.2007 a od 1.1.2008 do 31.12.2008 podľa zákonom stanovených kritérií uvedených v ust. § 48 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a podľa kritérií služobného hodnotenia štátnych zamestnancov určených služobným predpisom č. 33/2006 a dospel k záveru, že žalobkyňa v uvedených dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach nevykazovala požadované výsledky v štátnej službe, preto bol s ňou ukončený štátnozamestnanecký pomer odvolaním. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.2.2009.
Za takejto situácie z uvedeného nemožno vyvodiť, aby žalovaný rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalovanej z dôvodu, že táto v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach nevykazovala požadované výsledky v štátnej službe zasiahol do osobnostných práv žalobkyne, pretože žalovaný tým, že skončil so žalobkyňou štátnozamestnanecký pomer, plnil právnu povinnosť uloženú mu zákonom č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a z obsahu spisu nevyplýva, aby služobné hodnotenia žalobkyne boli vykonané v rozpore s § 48 zák.č. 312/2001 Z.z.. Možno preto konštatovať, že k zásahu do osobnostných práv žalobkyne v rámci výkonu zákonom stanovených oprávnení, resp. povinností žalovaného rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo. Z uvedeného dôvodu preto odvolanie žalobkyne v tejto časti nemožno považovať za dôvodné.
Námietka odvolateľky o tom, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vydal vylúčený sudca a žiada vylúčiť vo veci všetkých sudcov Okresného súdu Košice I a Krajského súdu Košice, predstavuje odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.. O tejto námietke preto nerozhoduje nadriadený súd podľa ust. § 16 O.s.p. a pre jej uplatnenie neplatí lehota uvedená v ust. § 15a ods. 2 O.s.p.. Jej dôvodnosť posudzuje vždy odvolací súd, bez toho, aby bol pritom viazaný tým, či, prípadne ako otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený súd (§ 16 O.s.p.).
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa je potrebné podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia a to na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Po uplynutí uvedenej lehoty nemožno na prípadné odvolacie námietky prihliadať.
Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený žalobkyni dňa 18.3.2013, preto 15-dňová lehota na podanie odvolania uplynula dňom 2.4. (utorok) 2013 a odvolací dôvod spočívajúcu v tom, že rozhodnutie vydal vylúčený sudca žalobkyňa uplatnila až písomným podaním podaným na poštovú prepravu dňa 9.5.2013, teda zjavne po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd na uvedenú odvolacú námietku neprihliadal.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.