Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-3035-2012.pdf
PDF · 122.71 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/3035/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, Miestneho priemyslu 561, 029 01 Námestovo, na návrh oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému: Š. Ď., r.č. 515715/295, Brodno 200, Žilina, občan SR, o vymoženie 274,85 eur s prísl., tu o čiastočnom zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia v časti o vymoženie úroku 22,71 eur, úroku z omeškania vo výške 11,94 eur, úrokov z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 301,5 eur odo dňa 18.10.2012 a o vymoženie zmluvnej pokuty 3,94 eur z a m i e t a .
Súd exekučné konanie v časti o vymoženie úroku 22,71 eur, úroku z omeškania vo výške 11,94 eur, úrokov z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 301,5 eur odo dňa 18.10.2012 a o vymoženie zmluvnej pokuty 3,94 eur z a s t a v u j e .
Súd u d e l í exekútorovi poverenie na vymoženie pohľadávky 274,85 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 274,85 eur odo dňa 10.11.2011 do zaplatenia a 100,46 eur trov rozhodcovského konania.
O trovách exekúcie v zastavujúcej časti súd r o z h o d n e po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
I.
Exekútor žiadal o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného, ktorý sa domáhal vymoženia pohľadávky na základe rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok PEC-A 425/2012 bol vydaný 11.7.2012, právoplatnosť je vyznačená 13.7.2012 a vykonateľnosť 19.7.2012.
II. Právna úprava účinná od 1.4.2004 do 31.12.2007:
Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa - ZOS:
Do 24.11.2004:
§ 23a Typová zmluva
(1) Typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (2) Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Od 25.11.2004 do 30.6.2007: § 23a Spotrebiteľské zmluvy (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (2) Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Od 1.7.2007 do 31.12.2007: Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - ZOS: § 3 ods. 3: Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ):
(Zmeny od 1.7.2006 zmeny vyznačené tmavou kurzívou) § 1 Predmet zákona (1) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
§ 2 Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom (od 1.7.2006: ... ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť) voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy (od 1.7.2006: ... prílohy č. 1) tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
§ 3 Podmienky ponuky spotrebiteľského úveru (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
§ 4 Zmluva o spotrebiteľskom úvere (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. (3) Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek e) (od 1.7.2006) práva spotrebiteľa podľa § 7 (4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. (5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
§ 3 ods. 1: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
§ 52 (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
§ 53 (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). (2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. (3) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, (4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
§ 54 (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
§ 517 ods. 2: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
§ 565: Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia OZ:
§ 3: Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
§ 261 ods. 3 písm. d): Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: ... zmluvy o úvere ( § 497)...
§ 262: (1) Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom. (2) Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
§ 369 ods. 1: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
§ 502: (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. (2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZRK) účinný v čase RK:
§ 31 ods. 2 a 3: (2): V spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. (3) Rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady poctivého obchodnoprávneho styku a dobrých mravov.
§ 33 ods. 2: Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné.
§ 35 (Účinky rozhodcovského rozsudku): Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
§ 45 ods. 1 písm. c), 2 a 3: (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). (3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Občiansky súdny poriadok (OSP) v čase RK:
§ 159 ods. 2: Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Podľa § 44 ods. 1 - 3 Exekučného poriadku (EP) účinného v čase súdneho konania:
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. (3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
III. Súd postupne uvádza skutkové a právne závery s odkazom na konkrétnu právnu úpravu, pre ktoré žiadosť o udelenie poverenia zamietol a exekučné konanie zastavil:
1. Právomoc súdu zastaviť exekučné konanie
1.1. Právomoc súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia (a následne konanie zastaviť) vyplýva z § 44 ods. 2 EP, pretože súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom a právomoc zastaviť exekučné konanie vyplýva z § 45 ods. 1 písm. c) a 2 ZRK, pretože súd zistil, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzuje na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom.
1.2. Zo ZRK konania vyplýva, že súdny prieskum pri rozhodcovských rozsudkoch je širší ako pri ostatných exekučných tituloch (napr. súdne rozhodnutia), pri ktorých právna úprava neumožňuje preskúmavať exekučné tituly, ak spĺňajú náležitosti právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Vyplýva to aj z rôznej právnej úpravy záväznosti súdnych rozhodnutí (§159 ods. 2 OSP - pre všetkých) a rozhodcovských rozhodnutí (§ 35 ZRK - len pre účastníkov).
1.3. V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, platí aj všeobecná úprava podľa EP, ktorá zastavenie exekučného konania rozdeľuje do 2 fáz - rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, proti ktorému je prípustné odvolanie a následne rozhodnutie o zastavení exekučného konania, proti ktorému odvolanie už nie je prípustné (§ 44 ods. 2 a 3). ZRK upravuje len zastavenie exekučného konania, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie je prípustné (§ 45 ods. 1 a 3).
Aby súd zadosťučinil obidvom právnym úpravám, formálne rozhodol aj o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia aj o zastavení exekučného konania, pričom proti obidvom rozhodnutiam je odvolanie prípustné.
1.4. Súd vychádza pri posúdení rozhodcovských rozsudkov z toho, že exekučné konanie (exekúciu) je možné zastaviť aj čiastočne a vo zvyšku rozsahu udeliť exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Musí však byť splnená podmienka, že je možné oddeliť tieto dve časti od seba.
Táto možnosť vyplýva zo všeobecnej zásady podľa OSP o možnosti čiastočne zastaviť konanie (aj exekučné), či z možnosti zastaviť čiastočne aj samotnú exekúciu.
2. Rozpor s dobrými mravmi (súbežná úprava ObZ a ZOS)
2.1. Súd vychádza z toho, že základná ochrana spotrebiteľa podľa OZ a ZOS sa vzťahuje na všetky typy úverov v celom období od 1.4.2004 do 31.12.2007 (čas uzatvárania posudzovaných zmlúv). A to aj napriek tomu, že Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 výslovne neuvádzal, že úvery uzatvárané podľa Obchodného zákonníka by mali akceptovať ustanovenia priaznivejšie pre spotrebiteľa oproti obchodno- právnej úprave.
2.2. Prvým rozporom je nesúlad rozhodcovského rozhodnutia s dobrými mravmi po zmene právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa podľa ZOS. Do 31.12.1999 upravovala inštitút úveru (zmluva o úvere) jediná právna norma - Obchodný zákonník. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zmluva o úvere bola považovaná za tzv. absolútny obchodný vzťah.
Vo všeobecnosti záväzkové vzťahy, do ktorých vstupujú občania ako fyzické osoby a mimo podnikateľských vzťahov, boli a sú upravované Občianskym zákonníkom, resp. súvisiacimi zákonmi
a vykonávacími predpismi. Do roku 1999 jednou z výnimiek z tejto všeobecnej úpravy bola výlučná obchodno-právna úprava úverovej zmluvy. Okrem špecifickej úpravy niektorých inštitútov (napr. oproti pôžičke) je obchodno-právna úprava oproti občiansko-právnej v niektorých inštitútoch nevýhodnejšia pre spotrebiteľa (formálnejšie uplatnenie práv, dĺžka lehoty vrátane prepadných, vyššie úroky z omeškania, sankcie...). Súd vníma, že sa prísnejšia úprava týka prevažne obidvoch strán. Z hľadiska postavenia spotrebiteľa je však neprijateľné, aby takéto podmienky platili v bežnom živote spotrebiteľa (nielen pri úveroch). V čase prijatia právnej úpravy úveru ako výlučne obchodného záväzku sa táto týkala úverov, ktoré poskytovali peňažné ústavy, pôvodne štátne alebo s účasťou štátu a s prísnou kontrolou a dohľadom zo strany štátu. Spotrebiteľské úvery sú oproti týmto pôvodným úverom (určeným najmä na krytie výnimočných a vysokých nákladov) bežnou a opakovanou súčasťou života pri nákupe bežných vecí, ale s obrovskými možnými dopadmi.
Pokiaľ však neexistovala právna úprava na ochranu spotrebiteľa, nebol dôvod postupovať inak ako výlučne podľa ObZ (odhliadnuc od účinkov práva EÚ pred prijatím vnútroštátnej úpravy v období do roku 1999, ktoré sa netýka tohto konania).
2.3. Od 1.1.2000 bolo účinné ustanovenie § 23a ZOS (novela zákona), ktoré upravovalo typové zmluvy. Niet nijakého dôvodu na záver, že by sa toto ustanovenie nemalo týkať úverovej zmluvy, pretože aj úverové zmluvy (aj v danom prípade) spĺňajú podmienky typovej zmluvy: 1. Ide o zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch (neobmedzený počet klientov). 2. Spotrebiteľ podstatným spôsobom neovplyvňuje obsah zmluvy. V danom prípade obsah zmluvy neovplyvňuje žiadnym spôsobom, pretože písomné vyhotovenie je formulárové a obsahuje len základné údaje a vo všetkom konkrétnom odkazuje na všeobecné podmienky (interné „všeobecne záväzné“ normy peňažného ústavu).
Táto úprava smeruje k zmene postavenia spotrebiteľa a jeho ochrany. Nemôže byť postavenie spotrebiteľa pred novelizovanou úpravou a po úprave totožné - teda nezmenené. Resp. význam ustanovenia nespočíva v tom, že deklaruje to, čo už je upravené v iných právnych normách (zákaz úžery, prekročenie zákonných limitov a pod.).
Dôsledkom právnej úpravy je to, že klient ako spotrebiteľ (fyzická osoba mimo podnikania) má mať pri typových zmluvách aspoň také podmienky, aké sú vo všeobecnosti upravené v občiansko-právnych vzťahoch. Týka sa to najmä úrokov z omeškania.
2.4. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by nová právna úprava na ochranu spotrebiteľa ostala bez povšimnutia a naďalej by spotrebiteľské typové zmluvy boli uzatvárané s prísnejšími podmienkami len s odkazom na to, že ide o úpravu podľa platného zákona - ObZ. Súd uzatvára, že v rozpore s dobrými mravmi je aj postup podľa inak platnej právnej úpravy, ktorá sa naďalej môže uplatňovať na iné, než vzťahy so spotrebiteľmi pri typových zmluvách, ak bola na špecifickú skupinu úverov - typová zmluva spotrebiteľa (vymedzeného v § 2 ZOS) prijatá ochranná norma.
2.5. Pre úplnosť súd dodáva, že od 25.11.2004 do 30.6.2007 ZOS upravoval v § 23a, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté aj podľa OZ aj podľa ObchZ s tým, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Aj z tejto úpravy platiacej určitý čas je zrejmé, že úvaha súdu je správna. Úprava spotrebiteľských úverov len s odkazom na určitý právny predpis (ObchZ) nemôže byť nepriaznivejšia pre spotrebiteľa ako úprava iných úverov uzavieraných v rovnakom čase.
Dôsledkom právnej úpravy je to, že klient ako spotrebiteľ (fyzická osoba mimo podnikania) má mať pri typových zmluvách aspoň také podmienky, aké sú vo všeobecnosti upravené v občiansko-právnych vzťahoch. Týka sa to najmä úrokov z omeškania.
2.3. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by nová právna úprava na ochranu spotrebiteľa ostala bez povšimnutia a naďalej by spotrebiteľské typové zmluvy boli uzatvárané s prísnejšími podmienkami len s odkazom na to, že ide o úpravu podľa platného zákona - ObZ. Súd uzatvára, že v rozpore s dobrými mravmi je aj postup podľa inak platnej právnej úpravy, ktorá sa naďalej môže uplatňovať na iné, než vzťahy so spotrebiteľmi pri typových zmluvách, ak bola na špecifickú skupinu úverov - typová zmluva spotrebiteľa (vymedzeného v § 2 ZOS) prijatá ochranná norma.
2.4. Pre úplnosť súd dodáva, že od 25.11.2004 do 30.6.2007 ZOS upravoval v § 23a, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté aj podľa OZ aj podľa ObchZ s tým, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Aj z tejto úpravy platiacej určitý čas je zrejmé, že úvaha súdu je správna. Úprava spotrebiteľských úverov len s odkazom na určitý právny predpis (ObchZ) nemôže byť nepriaznivejšia pre spotrebiteľa ako úprava iných úverov uzavieraných v rovnakom čase.
3. Úroky z omeškania nad maximálny výšku podľa OZ, úroky z úveru po splatnosti úveru, zmluvné pokuty a sankcie uvedené len v úverových zmluvných podmienkach - rozpor s dobrými mravmi.
3.1. Formálne sa papierové vyhotovenie úverovej zmluvy skladá z jednej strany listu vlastnej úverovej zmluvy, na ktorej sú podpisy účastníkov. V texte sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Úverové zmluvných podmienky spoločnosti Home... Prvá strana textu podmienok je na rube úverovej zmluvy a ďalšie dve strany textu úverových podmienok sú na druhom liste, ktorý je spojený s listom, na ktorom je úverová zmluva.
Z pohľadu dostupnosti obsahu zmluvných podmienok ide korektný postup. Odpadá problém posudzovania, či spotrebiteľ mal pred podpisom k dispozícii podmienky a či mal alebo nemal možnosť sa s nimi oboznámiť.
3.2. Tento navonok korektný spôsob je však formálnym a bez skutočného obsahu s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vyhotovenia zmluvy:
Rozdielnosť v písme rôznych ustanovení vyriešil oprávnený paradoxne, ale nie na prospech spotrebiteľa
- všetky ustanovenia (zmluvy aj podmienok) sú písané rovnakým, ale neobvykle malým písmom. Nielen pri starších alebo slabšie vidiacich spotrebiteľoch je potrebná mimoriadna sústredenosť na to, aby text dokázali prečítať. Ak má spotrebiteľ textu aj porozumieť a pochopiť všetky súvislosti, tak popri samotnom probléme s prečítaním textu ide opäť o neobvyklú prekážku na ceste k rozhodnutiu uzavrieť alebo neuzavrieť zmluvu. Súd mal k dispozícii originálne vyhotovenie zmluvy a oboznámiť sa s podstatnými podmienkami zmluvy bolo aj pre súd mimoriadne náročné. Popri malom písme je problém aj to, že celý text je zhustený (bez odsekov) a orientovať sa v §ňom je veľmi zložité.
Zmluva však predsa obsahuje niekoľko výrazných údajov a to identifikačné údaje o spotrebiteľovi, údaje o jeho príjme a podstatné a kogentné náležitosti zmluvy - výška úveru, poplatok za úver, výška a frekvencia splátok a RPMN. Je to dané tým, že tieto údaje sú vpisované ručne a na tieto údaje sú v predtlači primerane veľké predpísané kolónky.
Sankcie v prípade neplnenia povinností spotrebiteľa sú uvedené len v zmluvných podmienkach. V úverovej zmluve je na sankcie uvedený len všeobecný a nepriamy odkaz pri zrážkach so mzdy. Uvádza sa tam, zamestnávateľ spotrebiteľa je povinný v súlade dohodou o zrážkach o mzdy zrážať nielen splátky dohodnutého úveru, ale aj dohodnuté úroky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty...
Sankcie sú uvedené v poslednej hlave „Záverečné ustanovenia“ bez akéhokoľvek zvýraznenia, nadpisu, že ide o sankcie alebo dôsledky neplatenia úveru. Sú súčasťou husto písaného textu s miniatúrnym písmom a aj pre právnika je potrebný určitý mentálny výkon ich z textu „vytiahnuť“ a dať si do súvislostí ich význam a dôsledok.
Sankcie a zmluvné pokuty sú uvádzané postupne v texte a stupňujú sa: Pokuta 500,- Sk za neoznámenie zmeny zamestnávateľa či skončenie pracovného pomeru, úrok z omeškania za akékoľvek omeškanie so splátkami 0,08% denne (29,2% ročne) z omeškaných platieb, najmenej 100,- Sk, ďalej za omeškanie dlhšie ako 7 dní je zmluvná pokuta 8% z omeškaných platieb a napokon zmluvná pokuta za omeškanie dlhšie ako 6 mesiacov 5% z nesplatenej časti úveru. Takisto je tam uvedené jednostranné predĺženie premlčacej doby na všetky nároky voči spotrebiteľovi na 10 rokov.
3.3. Za takýchto okolností považuje súd takéto dojednanie podmienok v rozpore s dobrými mravmi. Ide o také podmienky, ktoré sú inak v súlade so zákonom (zmluvné pokuty), ale za vyššie uvedených okolností ich dojednania, sú v rozpore s dobrými mravmi. Pre spotrebiteľa sú pre rozhodnutie uzatvoriť
či neuzatvoriť zmluvu rozhodujúce nielen dojednania, ktoré sú uvedené na úverovej zmluve a veľmi výrazne (výška úveru, poplatok za úver, výška splátok a RPMN), ale aj (najmä) dôvod a spôsob ukončenia zmluvy, sankcie pri neplnení povinností a rozhodcovská doložka. Sú to podmienky, ktoré môžu spotrebiteľa odradiť od uzavretia zmluvy. Majú byť uvedené alebo aspoň zásadným spôsobom pomenované priamo v zmluve a na tej listine, ktorú účastník podpisuje. Detailnejšia úprava týchto podmienok môže byť upravená v zmluvných podmienkach. Inak ide o podmienky, na ktoré nemožno prihliadať a v tej časti je nutné exekúciu zastaviť.
3.4. Takéto podmienky z hľadiska Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sú aj nekalé (neprijateľné), pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienky, ktoré sú pre spotrebiteľa skryté, resp. im je formálnym vyhotovením listiny priradený menej významný obsah. Zmluvné podmienky obsahujú veľké množstvo textu o bežných povinnostiach spotrebiteľa, o súhlase s používaním osobných údajov a veľké množstvo textu je venované revolvingovým úverom, ktoré sa majú súčasne uzatvárať. Smernica Rady bola prebratá do právnej úpravy Občianskym zákonníkom dňom 1.4.2004, ktorá sa ešte na spotrebiteľské úvery, resp. úvery podľa ZSÚ či ObchZ nevzťahovala), nepriamy účinok Smernice a z nej vyplývajúce výkladové pravidlá sa však na spotrebiteľské úvery vzťahovali.
3.5. Podľa § 4 ods. 3 ZSÚ zmluva o úvere povinne obsahuje sankcie za porušenie zmluvy. Zákon tak zvýrazňuje význam tejto podmienky. Nemožno tento význam znížiť skrytím ustanovení do neprehľadného množstva textu bez a akéhokoľvek zvýraznenia.
3.6. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na rozhodnutie ÚS Českej republiky I. ÚS 3512/2011, ktoré síce posudzuje konkrétnu vec a z hľadiska ľudského práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti však vyložil v spotrebiteľských zmluvách záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis)... Súd otázku posudzoval z hľadiska ústavnej materiálnej rovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom a princípov dôvery a poctivosti v zmluvných vzťahoch - čo možno podradiť obsahovo aj úprave dobrých mravov a neprijateľných zmluvných podmienok.
3.7. Za takýchto okolností odkaz v zmluve na Úverové zmluvné podmienky (kde sú až sankcie uvedené) a vyhlásenie spotrebiteľa, že sa s nimi pred podpisom zoznámil a že ustanoveniam zmluvy a ÚZP rozumie, súd nepovažuje za individuálne dojednanú podmienku a individuálne prehlásenie. Ide totiž o vyhlásenie o obsahu zmluvných podmienok, ktorých formálnu a obsahovú stránku súd vyššie popisoval ako neprijateľnú z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Dokonca v spodnej časti textu zmluvy je ustanovenie, podľa ktorého účastníci súčasne s touto zmluvou o úvere uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru prostredníctvom kreditnej karty za podmienok uvedených v ÚZP a to alternatívne pre dva typy revolvingu. Z textu nevie súd posúdiť, či došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingu, resp. ktorého typu, resp. či je nutné splniť ešte iné podmienky, ktoré je možné zistiť z ÚZP.
3.8. Závery súdu v tejto časti sa vzťahujú nielen na zmluvné pokuty a iné sankcie spojené s porušením zmluvy, ale aj na dohodnutú výšku úrokov z omeškania (0,08% denne). Z toho vyplýva, že úroky z omeškania v dohodnutej výške (ale len zákonnej podľa OZ) súd neakceptoval z dvoch dôvodov rozporu s dobrými mravmi - neakceptovanie úpravy na ochranu spotrebiteľa a neobsiahnutie zmluvných pokút a iných sankcií v základnej zmluve (listine, ktorú spotrebiteľ podpisuje).
3.9. Pokiaľ ide o rozhodcovským súdom priznaný úrok z pôžičky, tak ten nemohol priznať vôbec, pretože takéto dojednanie zo zmluvy ani z úverových zmluvných podmienok vôbec nevyplýva.
3.10. Zmluva na formulári, ktorý spotrebiteľ podpisuje uvádza len výšku úveru, poplatok za úver a konečnú sumu, ktorú má spotrebiteľ splatiť (súčet úveru a poplatku). Uvádza sa tu aj údaj o RPMN. Výška úroku z pôžičky a splatnosť tohto úroku sa tu neuvádzajú. V zmluvných podmienkach v hlave s názvom „Plnenie z úverovej zmluvy sa uvádza, že klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy spoločnosť poskytne klientovi úver až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom, ak nie je na lícnej strane ÚZ uvedené inak. V hlave „Podmienky splácania úveru“ sa uvádza, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a poplatok za vedenie účtu. Výška úroku
sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie účtu a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.
3.11. Z takéhoto znenia zmluvy odôvodnil oprávnený svoj nárok a rozhodcovský súd mu ho priznal a to na úrok z úveru až do úplného zaplatenia pohľadávky. Výška úroku je konkrétne špecifikovaná (viď výrok rozhodcovského rozhodnutia aj uznesenia súdu) a je priznaná jednak v určenej sume ku dňu spísania žaloby alebo k inému termínu a v %-sadzbe od tohto dňa až do zaplatenia. Rozhodcovský rozsudok sa pritom odvoláva na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. V odôvodnení sa uvádza, že dlžník porušením záväzku vrátiť dlh riadne a včas bráni veriteľovi užívať jeho majetok (napr. poskytnúť úver inému), čo sa vyznačuje logickosťou a spravodlivosťou v súvislosti s povinnosťou uhradiť úrok z úveru vo výške spravidla zodpovedajúcej RPMN až do úplného zaplatenia dlžnej čiastky.
3.12. Rozhodcovský súd teda s formálnym odkazom na znenie zákona a zmluvy priznáva úrok vo výške zodpovedajúcej RPMN aj po termíne dohodnutej splatnosti úveru. Zo zmluvy však takéto konkrétne dojednanie nevyplýva a ak by aj zo zložitých formulácií (viď bod 3.9 odôvodnenia tohto uznesenia) spotrebiteľ dokázal takéto dojednanie dovodiť a aj výšku úroku (pričom úrok nemožno zamieňať z RPMN), tak opäť platí to, čo súd uviedol pri sankciách v bodoch 3.1 - 3.8. odôvodnenia. Nemožno priznať nároky, ktoré fakticky neboli dohodnuté.
2.13. Platenie úrokov z úveru po splatnosti úveru súd nepovažuje za cenu plnenia, ktorá by bola vylúčená z prieskumu z hľadiska neprimeraných podmienok. Ide o dôsledok neplatenia úveru v dohodnutej lehote a svojou výškou nahrádza, resp. až prekračuje úrok z omeškania, zmluvné pokuty či iné sankcie spojené s neplatením úveru. Neuvedenie takejto závažnej skutočnosti na listine podpisovanej spotrebiteľom je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže takému postupu súd poskytnúť právnu ochranu. Spotrebiteľ musí mať možnosť skutočne vedieť pred uzavretím zmluvy, že na vysoký úrok úveru môže byť zaviazaný počas celej doby splatnosti. Neprichádza do úvahy ani moderovanie úroku z pôžičky, na rozdiel od úrokov z omeškania, kde je pevná sadzba maximálne výšky úrokov podľa OZ a vykonávacieho predpisu.
IV. Záver: Súd v časti zamietol žiadosť o udelenie poverenia a v časti zastavil exekučné konanie z nasledovných dôvodov:
Súd v časti zamietol žiadosť o udelenie poverenia a v časti zastavil exekučné konanie z nasledovných dôvodov:
- Súd neakceptuje úhradu zmluvnej pokuty a úrokov z úveru až do úplného zaplatenia priznané rozhodcovským rozsudkom.
V rozhodcovskom rozhodnutí istina obsahuje nesplatený zostatok úveru s poplatkom za úver, ktoré sumy boli výrazne uvedené na listine, ktorú spotrebiteľ podpisoval. Preto je zrejmé, že ktoré nároky súd akceptuje (istina) a ktoré nie (úroky z omeškania a zmluvné pokuty).
- Súd neakceptuje úroky z omeškania podľa všeobecných zmluvných podmienok, resp. podľa Obchodného zákonníka, ale len v prípustnej výške podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacieho predpisu ku dňu omeškania v konkrétnom prípade (<http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove- kategorie-sdds/urokove-sadzby/urokove-sadzby-nbs>).
Súd kvôli prehľadnosti postupoval tak, že exekúciu v časti o úroky z omeškania priznané rozhodcovským rozhodnutím v celosti zastavil a poverenie udelil na vymoženie úrokov z omeškania v maximálnej výške podľa OZ avšak ku dňu vzniku omeškania. Iný postup by bol neprehľadný - ak by súd zastavil exekúciu len nad maximálnu sadzbu - nebolo by zrejmé, čo sa má vymáhať a čo nie.
Vo zvyšku nároku súd udelí poverenie. Súd pri prejednávaní veci avizoval, že chce posudzovať aj rozhodcovský rozsudok a exekučný titul a oprávnený mal možnosť k veci sa vyjadriť a predložiť podklady.
V. O trovách súd rozhodne osobitným uznesením, pokiaľ si účastníci v lehote 15 dní od doručenia uznesenia náhradu trov exekúcie len v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.