Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/128/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: J. O., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: matka - O. A., bytom S. XXXX/X, N., zastúpená advokátkou JUDr. Tatianou Chrenkovou, AK so sídlom Adama Trajana 12, Piešťany a otec: K. O., bytom H. XXX, F. W., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, zo dňa 20. septembra 2013, č. k.13P/74/2013-77, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa mení tak, že sa zvyšuje výživné otca na mal. J., nar. XX.X.XXXX zo sumy 33,19 eur ( 1.000,- Sk) mesačne na 100 eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2013, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výžinom za obdobie od 1.7.2013 do 26.3.2014 vo výške 185 eur sa otcovi povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 10.12.2003, č.k.4C/51/03-18 v časti o výživnom pre mal. J..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. J. z 1.000,- Sk mesačne na 130 eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2013. Zároveň určil dlh na výživnom za obdobie od 1.7.2013 do 30.9.2013 vo výške 173 eur, ktorý povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 15 eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, čím zmenil v časti o výžinom pre mal. J. rozsudok OS Piešťany, č. k. -18 zo dňa 10.12.2003. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka žiadala zvýšiť otcovi výživné na mal. J. z doterajších 1.000,- Sk mesačne na 170 eur mesačne od 1.7.2013. Otec maloletej s návrhom matky nesúhlasil. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravovaná rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 10.12.2003, č. k. -18. Maloletá má v súčasnosti 13 rokov, navštevuje 8.tr. základnej školy, zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. Takisto krúžky, za ktoré by sa platilo nenavštevuje. Matka maloletej je nezamestnaná od februára 2011, riadne evidovaná, nepoberá žiadne finančné prostriedky, je vydatá, žije v spoločnej domácnosti s manželom, mal. J. a mal. A., pochádzajúcim z jej terajšieho manželstva. Otec maloletej je živnostník, ženatý, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho manželka je zamestnaná, otec pracuje ako stavbár sezónne, ročne dosahuje príjem v čistom 88.900,- Kč, z ktorých si hradí zdravotné a sociálne poistenie. Na výživu maloletej prispieva dobrovoľne sumou 83 eur a počas prázdnin sumou 67 eur. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa , Zákona o rodine, , a , skonštatoval, že návrh matky bol podaný skutočne dôvodne, k zmene pomerov nepochybne došlo na strane mal. J., ktorá v čase posledného rozhodovania mala 3 roky, t. č. má 13 rokov. Matka je už 2 roky nezamestnaná bez príjmu, jediným jej príjmom sú rodinné prídavky na dve deti. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. A.. Otec maloletej v čase jej posledného rozhodovania bol nezamestnaný iné vyživovacie povinnosti nemal, t. č. je živnostník, ženatý, iné vyživovacie povinnosti nemá, vykázal príjem 88.912,- Kč, ako základ dane. Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby maloletej ako aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov poukazujúc na Zákona o rodine, vychádzal z príjmu otca dieťaťa, ktorý by tento mohol dosahovať, ktorý by sa zamestnal v odbore, v ktorom sa vyučil - ako strojný zámočník a to minimálne vo výške 15.000 až 17.000,- Kč mesačne, čo je 583 až 661 eur mesačne ( 1euro = 25,735 Kč). Súd uviedol, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na dieťa v takom rozsahu, aby mohli byť uspokojené jeho odôvodnené potreby. Plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou povinnosťou, preto súd neprihliadal na dlhy, ktoré otec spláca, a ktoré si požičal za tým účelom, aby zhodnotil cudziu nehnuteľnosť. Takže od posledného rozhodovania o výživnom došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletej, na strane otca a tiež matky, v dôsledku čoho súd považoval za dôvodné zvýšenie výživného na sumu 130 eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2013 teda od podania návrhu. Keďže otec neprispieval od 1.7.2013 súdom určenou sumou vznikol mu na výživnom nedoplatok vo výške 173 eur, ktorý mu súd povolil uhrádzať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 15 eur a to do posledného vyrovnania dlhu pod stratou výhody splátok. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. .

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej uviedol, že je síce vyučený ako strojný zámočník, ale vo svojich 42 rokoch nemá ani 1 rok prax v odbore a vzhľadom na nezamestnanosť v kraji, v ktorom žije, reálne takúto prácu nemá možnosť získať. Napriek tomu pracuje, snaží sa pracovať, robí všetko preto, aby sa jeho príjmy zvýšili, nie je teda opodstatnený názor súdu, že sa mal zamestnať v odbore, v ktorom sa vyučil, keď sa mu podľa súdu v podnikaní nedarí. Podľa Zákona o rodine majú obaja rodičia povinnosť vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností prispievali k vyživovaniu dieťaťa, považuje takisto za nesprávne posúdenie súdu to, že matka dieťaťa je už takmer 3 roky nezamestnaná a súd k tomuto neprihliadol. Súd na jeho žiadosť nepreviedol dôkaz o možnosti zamestnania sa matky. Rozhodnutie súdu o výške výživného 130 eur mesačne považuje za prehnane vysoké vzhľadom k jeho príjmom. Na dcéru riadne platí sumou 83 eur počas školského roka a 67 eur počas letných prázdnin po dohode s matkou dieťaťa. S ohľadom na jeho príjmy je táto suma preňho hraničná. Navrhoval preto rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a zvýšiť mu výživné maximálne na 83 eur mesačne.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo výživné otca na maloletú zvýšené zo sumy 33,19 eur na 130 eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2013 a zároveň bol určený nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.7.2013 do 30.9.2013 v sume 173 eur, ktorý súd povolil otcovi splácať po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Výživné súd určí podľa stavu zistené v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výške výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného, tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodovania a to aj na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa pri rozhodovaní pri výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nie len subjektívnymi schopnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Odôvodnené potreby na strane maloletého dieťaťa môžu byť rôzne, závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolanie a uplatnenie v spoločenskom živote. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb ( jedlo, ošatenie ) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a výchovu dieťaťa ( vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby ). Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživu svojich detí bez ohľadu na to, či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestáva ani jeden z nich niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť, ktoré sú teda v plnej miere i výživou odkázané na svojich rodičov.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že predmetnej veci bolo výživné otca voči mal. J. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 10.12.2003, č. k. -18 sumou 1.000,- Sk, t. j. 33,19 eur, keď v tej dobe matka maloletej bola na predĺženej materskej dovolenke, brigádnicky si privyrábala mesačne 3.000,-Sk, iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec maloletej bol nezamestnaný, takisto on nemal inú vyživovaciu povinnosť a maloletá mala 3 roky. V súčasnosti maloletá navštevuje 8. triedu základnej školy. Podľa vyjadrenia matky náklady spojené s jej výživou má matka bežné, tieto nie sú zvýšené ani v dôsledku zlého zdravotného stavu. Maloletá trpí ekzémom na rukách, v dôsledku čoho jej musí kupovať rôzne mastičky a bylinky. Krúžky, ktoré sú platené maloletá nenavštevuje. Matka maloletej je druhý krát vydatá, z jej terajšieho manželstva pochádza mal. A., nar. v r. XXXX, manžel matky je zamestnaný s priemerným čistým mesačným zárobkom 560 eur. Matka maloletej je nezamestnaná, riadne evidovaná na úrade práce, nepoberá dávky hmotnej núdzi, jediným jej príjmom sú rodinné prídavky na dve maloleté deti. Spolu s manželom a deťmi bývajú v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jej matky. Otec maloletej je takisto druhý krát ženatý, inú vyživovaciu povinnosť nemá, jeho manželka je riadne zamestnaná s príjmom 20.000 - 22.000,- Kč a nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Otec s manželkou bývajú v rodinnom dome u jej rodičov. Otec maloletej podniká ako stavbár, pracuje viac menej sezónne. Z daňových priznaní vyplynulo, že v r. 2012 dosiahol ročný príjem 88.900,- Kč t. j. 7.408,- Kč mesačne. Z daňového priznania za r. 2013 vyplynul základ dane 76.865,- Kč a daň 11.520,- Kč, takže vykázal nižší príjem ako v r. 2012. Otec podľa svojho vyjadrenia sa s maloletou stretáva 3 - 4 krát do roka a dobrovoľne po dohode s matkou na výživu maloletej prispieva mesačne sumou 83 eur počas školského roka a 67 eur mesačne počas letných prázdnin.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie skutkového stavu veci, avšak vo veci nesprávne rozhodol. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba 10 rokov, pričom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania a to najmä na strane maloletej, ktorá v čase posledného rozhodnutia o výživnom mala 3 roky, v súčasnosti navštevuje 8. triedu základnej školy. Takže sa podstatne primerane veku zvýšili náklady spojené s jej výživou a výchovou. K zmene pomerov došlo aj na strane matky a to tým, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. A. a zostala bez príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Pokiaľ sa týka otca u tohto došlo takisto k zmene pomerov a to tým, že sa mu príjem zvýšil, keďže v čase posledného rozhodnutia bol nezamestnaný. Vzhľadom k takto zmeneným pomerom odvolací súd považoval zvýšenie výživného za dôvodné, za primeranú však považoval výšku 100 eur mesačne, pričom zohľadnil najmä vek maloletej a skutočnosť, že do budúcna bude táto ešte rásť, v dôsledku čoho sa budú zvyšovať náklady na jej výživu. V súčasnosti podľa vyjadrenia matky sú odôvodnené potreby maloletej bežné. Súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, keď vychádzal z príjmu, ktorý by otec dosahoval, keby sa zamestnal v odbore, v ktorom je vyučený. Odvolací súd mal za to, že otec maloletej v tomto odbore, v ktorom sa vyučil nikdy nepracoval, nemá teda žiadnu prax a preto je preňho viacmenej nemožné sa v tomto odbore zamestnať. Otec však je živnostníkom, riadne vykonáva stavebné práce, preto bolo potrebné vychádzať z príjmu, ktorý i na základe tejto svojej živnosti dosahuje. Vzhľadom na vek maloletej už je potrebné, aby finančnou sumou prispievala na výživu maloletej aj matka, nakoľko nemôže svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére v celku kompenzovať len osobnou starostlivosťou. Odvolací súd, i keď výživné nebolo zvyšované po dobu 10 rokov zohľadnil skutočnosť, že otec už niekoľko rokov dobrovoľne prispieva na výživu svojej dcéry vyššou sumou a to 83 eur mesačne a to počas školského roka a 67 eur počas letných prázdnin, i keď okrem tohto výživného sa žiadnym iným spôsobom podstatným na výživu maloletej nepodieľa. Vzhľadom k všetkým týmto skutočnostiam odvolací súd považoval za primerané zvýšenie výživného na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu tak, ako to žiadala matka od 1.7.2013. Odvolací súd tak mal za to, že pokiaľ maloletá dostane 100 eur od otca, rodinný prídavok a aspoň 20 eur od matky, ktorá nemá príjem z dôvodu, že je posudzovaná ako nezamestnaná spolu s manželom ako rodina a manžel je riadne zamestnaný, takže bude mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vlastnej výživy a svojich základných životných potrieb.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, preto odvolací súd podľa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a výživné zvýšil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom k tomu, že od 1.7.2013 otec maloletej prispieval na výživu tejto sumami 83 eur počas školského roka a 67 eur počas prázdnin vznikol mu za obdobie od 1.7.2013 do 26.3.2014 nedoplatok vo výške 185 eur ( v r. 2013 mesiace júl - august po 33 eur a mesiace september - december po 17 eur v r. 2014, tri mesiace po 17 eur). Súd povolil otcovi s prihliadnutím na výšku nedoplatku jeho zistené osobné a majetkové pomery uvedený nedoplatok podľa uhradiť v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

O práve na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ust. za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.