Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-51-2013.pdf
PDF · 93.33 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/51/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľky S. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. E. XXXX/XX, XXX XX L. , za účasti matky navrhovateľky G.. Y. S. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. E. XXXX/XX, XXX XX L., proti odporcovi H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. E. XX, XXX XX J., o zvýšenie výživného, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6P/4/2013-117 zo dňa 26. 08. 2013 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným v sume 60,- Eur mesačne od 01. 09. 2012 s tým, že zameškané zvýšené výživné v sume 396,- Eur je odporca povinný zaplatiť v mesačných splátkach v sume 33,- Eur, ktoré budú splatné spolu s bežným výživným, p o t v r d z u j e.
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť platiť zvýšené výživné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky navrhovateľky m e n í tak, že zvýšené výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s tým, že za obdobie od 01. 09. 2012 do XX. XX. XXXX je splatné k rukám matky navrhovateľky a s účinnosťou od XX. XX. XXXX k rukám navrhovateľky.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke (v čase rozhodovania okresného súdu maloletej navrhovateľke) zvýšeným výživným v sume 60 Eur mesačne od 01. 09. 2012 (prvý výrok) s tým, že každá splátka výživného bude splatná vždy do 15. dňa vopred do rúk matky navrhovateľky (ďalej len „matka“) (druhý výrok). Zameškané zvýšené výživné vo výške 396 Eur je povinný odporca zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 33 Eur, ktoré bude splatné s bežným výživným. (tretí výrok). O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že maloletá navrhovateľka sa domáhala zvýšenia výživného z pôvodnej sumy 800,- Sk na sumu 150,- Eur mesačne s dátumom splatnosti 10. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01. 09. 2012. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 27. 02. 2003 v konaní vedenom pod sp. zn. 5P/208/02 bola uložená odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 800 Sk mesačne splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, s účinnosťou od 01. 08. 2002. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01. 04. 2003. Priemerný mesačný zárobok odporcu je vo výške 461,- Eur, vychádzajúc zo správy o zárobku odporcu zo dňa 29. 05. 2013, podanej zamestnávateľom odporcu. Od roku 2003 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky,
ktorej vek sa blíži veku dospelosti, a teda nepochybne nároky v takomto veku sú podstatne vyššie ako nároky X-ročného dieťaťa. V možnostiach a schopnostiach odporcu, prihliadnuc na odôvodnené záujmy dieťaťa, je platiť výživné v sume 60,- Eur mesačne. Navrhovateľka nie je zárobkovo činná, je v období vzdelávania a prípravy na svoje budúce povolanie, nemá možnosti príjmu aké má dospelá osoba a je odkázaná len na výživu svojich rodičov. Na druhej strane odporca si musí byť vedomý toho, že 10 rokov nebolo výživné na maloletú zvyšované a čiastka 26,56 Eur je nedostatočná na pokrytie základných životných, kultúrnych a sociálnych potrieb dieťaťa. Súd požadovanú výšku navrhovaného výživného 150,- Eur nepovažoval za primeranú vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj k zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu. Nakoľko odporca nemal zameškané výživné, súd určil výšku zvýšeného výživného sumou 396,- Eur (rozdiel medzi platenou sumou 27,- Eur a novou výškou určeného zvýšeného výživného 60, t. j. 33,- Eur x 12 mesiacov).
Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd návrh navrhovateľky „zamietol“ a ponechal výšku výživného v pôvodnej sume 27,- Eur. V dôvodoch odvolania uviedol, že síce došlo k zvýšeniu životných nákladov v súvislosti s výživou navrhovateľky z dôvodu zvýšenia cien potravín, odevov a celkových bežných životných potrieb, avšak on nie je schopný prispievať na výživu sumou 60,- Eur, pretože jeho životná úroveň je nízka. Je na hranici chudoby. Vo svojej výpovedi zo dňa 19. 04. 2013 síce uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je vo výške 370,- Eur, avšak od 01. 07. 2013 mu riaditeľka L.H. znížila osobné ohodnotenie, resp. mu ho zrušila, a preto jeho čistý mesačný príjem od 01. 07. 2013 je vo výške 340,- Eur. Mesačné nájomné platí vo výške 220,- Eur s tým, že mu zostane 120,- Eur na stravovanie, ošatenie a ostatné základné potreby. Ďalej má mesačne výdavky: 10,- Eur za telefón, 10,- Eur za chladničku, pohrebné 7,- Eur, výživné na navrhovateľku vo výške 27,- Eur, náklady na ošatenie, čistiace prostriedky a osobnú hygienu vo výške 10 Eur. Zrušil i úrazovú poistku.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. Odporcom tvrdené skutočnosti v odvolaní sú podľa nej nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Odporca pri výsluchu dňa 19. 04. 2013 uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je cca 370,- Eur, avšak z potvrdenia jeho zamestnávateľa ku dňu 30. 05. 2013 je zrejmé, že jeho priemerný čistý príjem za predchádzajúci rok bol vo výške 461,28 Eur. Tvrdenie odporcu, že od 01. 07. 2013 sa mu znížil príjem, pretože mu bolo znížené, resp. zrušené osobné ohodnotenie, odporca ničím nevydokladoval a je v rozpore s oznámením zamestnávateľa zo dňa 30. 05. 2013, v ktorom riaditeľka L.H. písomne uvádza, že odporca si plní pracovné povinnosti zodpovedne, je pracovitý a spoľahlivý. Náklady odporcu považuje za účelovo vykonštruované. Nájomné za nezariadenú garsónku v sume 220,- Eur je nadhodnotené. Odporca okrem stanoveného výživného nikdy ničím na výživu navrhovateľky neprispieval. Pred 11 rokmi bol jej príjem v hrubom cca 10 000,- Sk, v súčasnosti je jej príjem len 199,- Eur, čo predstavuje rodičovský príspevok na jej syna S., nar. XX. XX. XXXX. Výdavky sa jej zvýšili.
Krajský súd, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku ohľadne výšky zvýšeného výživného, zročného výživného podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil a vo výroku týkajúceho sa platobného miesta zvýšeného výživného podľa ustanovenia § 220 ods. 2 O. s. p. zmenil z nasledujúcich dôvodov:
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „ZR“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods.1, prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa ustanovenia § 76 ods.1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Práva a povinnosti rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik. Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr. smrťou rodiča, resp. dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská vyživovacia povinnosť najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samé sa živiť. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie trvá do toho obdobia, pokiaľ dieťa neukončí štúdium, myslí sa tým stredoškolské, resp. vysokoškolské štúdium denného smeru. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa podľa Zákona o rodine v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov je bezvýznamné.
Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, čím sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Závažnejšia zmena okolností môže spočívať buď v zmene subjektívnych ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti, nadobudnutím spôsobilosti dieťaťa samostatne sa živiť a pod.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu matky (v čase podania návrhu maloletej navrhovateľky) o zvýšenie výživného pre maloletú náležite zistil skutkový stav a na základe neho rozhodol vecne správne, pričom zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty.
Z obsahu spisu vyplýva, že od poslednej úpravy výživného pre navrhovateľku s odkazom na rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 5P 208/02-34 zo dňa 27. 02. 2003 došlo k zmene pomerov nielen na strane navrhovateľky, ale aj na strane jej rodičov.
Pokiaľ navrhovateľka mala v čase predchádzajúcej úpravy N. rokov, bola žiačkou K. ročníka ZŠ vo L., v súčasnej dobe má Q. rokov a je už študentkou S. ročníka Q. A. vo L.. Je nesporné, že výdavky spojené so starostlivosťou o navrhovateľku od predchádzajúceho zvýšenia výživného, teda od roku 2003 vzrástli, čo je to objektívne dané všeobecným nárastom všetkých nákladov, nárastom nákladov na jej výživu a na uspokojenie jej osobných potrieb, ktoré sa prirodzene zvýšili i v súvislosti s jej vekom. Z toho logicky vyplýva, že v tomto prípade existuje základný zákonný dôvod na zvýšenie výživného, pričom otázkou je len rozsah tohto zvýšenia.
Matka bola v čase predchádzajúcej úpravy výživného zamestnaná u zamestnávateľa L., a. s., L.. Jej čistý príjem bol vo výške 8170 Sk. Mala jednu vyživovaciu a to k navrhovateľke. V súčasnosti matka poberá rodičovský príspevok v sume 199,- Eur, pribudla jej vyživovacia povinnosť voči maloletému S.
S., nar. XX. XX. XXXX. Matka je vydatá, žije v spoločnej domácnosti s manželom Y. S., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je N..
Odporca bol v čase poslednej úpravy zamestnaný v L. v J., J.. S. X. Jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol vo výške 5923,- Sk od 12. 08. 2002 (do 10. 08. 2002 poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 1740,- Sk) s tým, že mal vyživovaciu povinnosť jedine k navrhovateľke. V súčasnosti odporca pracuje ako B. v L. v J., J.. S. X. Jeho priemerný čistý mesačný zárobok je vo výške 461 Eur vychádzajúc z potvrdenia o príjme odporcu zo dňa 29. 05. 2013 (č.l. 73 spisu). Nepribudla mu ďalšia vyživovaciu povinnosť. Z daného vyplýva, že príjem odporcu sa podstatne zvýšil a matky sa znížil.
Pokiaľ odporca namieta, že od 01. 07. 2013 došlo k poklesu jeho zárobku, nakoľko došlo k zníženiu jeho funkčného platu, odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov správne vychádzal z priemerného čistého mesačného zárobku odporcu zisteného za obdobie 12 kalendárnych mesiacov za obdobie od 01. 05. 2012 do 30. 04. 2013 a nie z oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01. 07. 2013 (č.l. 112 spisu), z ktorého nie je možné ustáliť priemerný čistý zárobok odporcu. Z výpisov z účtov odporcu (č.l. 111 spisu) bolo zistené, že čistý príjem odporcu v r. 2013 bol vo výške cca 425,07 Eur.
Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že výživné nie je možné určiť tak, že od mesačných príjmov povinnej osoby sa odpočítajú jeho pravidelné výdavky a v rámci zisteného kladného rozdielu sa určí rozsah výživného. Výživné má totiž podľa ustanovenia § 62 ods. 5 ZR prednosť pred inými výdavkami rodiča, nakoľko vyživovacia povinnosť voči deťom je základnou povinnosťou každého rodiča. Z daného vyplýva, že rodič má najskôr zabezpečiť výživu svojich detí a až následne využiť peňažné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Preto rodič musí pri uzatváraní svojich ďalších záväzkov postupovať tak, aby túto svoju najzákladnejšiu povinnosť mohol plniť. Žiaden záväzok prevzatý dobrovoľne, na základe vlastného slobodného rozhodnutia rodiča, nemôže byť na ťarchu vyživovaného dieťaťa.
Odvolací súd zistil, že okresný súd správne rozhodol, keď zročné zvýšené výživné za obdobie od 01. 09. 2012 do 26. 08. 2013 určil sumou 396 Eur, vychádzajúc z rozdielu medzi novou výškou zvýšeného výživného a pôvodnou výškou zvýšeného výživného (26,55 Eur) zvýšenou o 0,45 Eur (27 Eur), ktorú platil odporca nad rámec súdneho rozhodnutia násobeného počtom mesiacov omeškania (60,- Eur - 27,- Eur = 33,- Eur x 12 mesiacov = 396,- Eur).
Z uvedených dôvodov preto považoval odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o zvýšení výživného a výške zročného výživného (prvý a tretí výrok) za vecne správny, a preto predmetné výroky ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Vzhľadom na to, že počas odvolacieho konania navrhovateľka nadobudla dňa XX. XX. XXXX plnoletosť, preto odporcovi s účinnosťou od XX. XX. XXXX vzniká povinnosť platiť výživné k rukám navrhovateľky, vychádzajúc z povahy výživného, ktoré je osobným právom dieťaťa. Jedine výživné na maloleté dieťa sa určí zásadne tak, že sa platí do rúk osoby, ktorá sa o dieťa stará. Odvolací súd potom akceptujúc zmenu okolností podľa ustanovenia § 220 ods. 2 O. s. p. zmenil druhý výrok týkajúci sa platobného miesta zvýšeného výživného tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný ani zo spisu, odvolací súd potom navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.