Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/94/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Astrová 2/ A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., proti povinnému: V.A.V., s.r.o., Fančová 192, Čereňany, IČO: 36 298 808, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 9,62 eur (290,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. decembra 2012, č.k. -34, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odvolaniu súdneho exekútora zo dňa 10.10.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -26 zo dňa 30.9.2011 vo výroku o trovách exekúcie vyhovel a uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. -26 zo dňa 30.09.2011 vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej, 1. mája 1053, Vráble, náhradníkovi súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku trovy exekúcie vo výške 53,99 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný oprávnený Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Prievidza sa na základe návrhom zo dňa 10.02.2006 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 290,- Sk s prísl. vo veci výkonu rozhodnutia proti povinnému, vedenému na Okresnom súde v Prievidzi pod č.k. E 1293/2001 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, právoplatné a vykonateľné platobné výmery - č.k. 86/1990 zo dňa 03.03.1999, č.k. 186/1999 zo dňa 20.04.1999, č.k. 363/1999 zo dňa 17.09.1999 a č.k. 419/1999 zo dňa 18.10.1999. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi dňa 06.03.2006. Okresný súd Prievidza prostredníctvom povereného vyššieho súdneho úradníka JUDr. Jarmily Šnircovej uznesením č.k. -26 zo dňa 30.09.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Proti výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. Milan Strieška, ktorý bol názoru, že právne predpisy výslovne neupravujú náhradu trov konania v prípade výmazu spoločnosti z obchodného registra, no súd sa nemôže opierať o túto medzeru v právnej úprave a nepriznať súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Činnosť súdneho exekútora má špecifickú povahu, účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti, určenej v exekučnom titule, za splnenia zákonom stanovených podmienok a pod zákonnou kontrolou. Ide teda o konanie vykazujúce znaky sporového konania, kde proti sebe stoja oprávnený a povinný. Je nelogické, aby súdnemu exekútorovi z dôvodu vymáhania pohľadávky oprávneného vznikli náklady, ktoré bude nútený znášať sám. Súdny exekútor navrhol uznesenie zmeniť a zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie v zmysle predloženej špecifikácie. Keďže napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom tamojšieho súdu, po oboznámení sa s obsahom odvolania, sudca dospel k záveru, že odvolaniu súdneho exekútora je potrebné vyhovieť a napadnuté uznesenie vo výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie zmeniť. Zároveň uvádza, že predmetné uznesenie obsahuje nesprávne poučenie, keď správne malo byť, že proti výroku o trovách exekúcie je podľa Exekučného poriadku

prípustné odvolanie. Exekučným súdom bolo z výpisu z obchodného registra povinného preukázané, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. -32 zo dňa 8. júna 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2010, zrušil bez likvidácie spoločnosť V.A.V., s. r. o., so sídlom Fančová 192, Čereňany 972 46, IČO 36 298 808 zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro vo vložke číslo 10588/R. Spoločnosť je zrušená od 14.07.2010 a ex offo bola vymazaná dňa 03.08.2010. Spoločnosť nemá právneho nástupcu. S poukazom na ust. a z výpisu z obchodného registra mal exekučný súd ohľadne povinného za preukázané, že nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, v dôsledku čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k. -32 zo dňa 08.06.2010 zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. O trovách exekúcie preto rozhodol podľa Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 53,99 eur, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 13,28 eur za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu /podľa cit. vyhlášky/ a z paušálnej odmeny vo výške 13, eur za 4 úkony exekučnej činnosti / podľa cit. vyhlášky/, náhrady hotových výdavkov vo výške 18, eur /podľa cit. vyhlášky/ a z uplatnenej 20% DPH z odmeny a z hotových výdavkov (zo základu 44,99 eur), čo je 9,00 eur.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že v danej veci nemožno aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože samotnú skutočnosť, že došlo takmer po 7 rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Taktiež nemožno vo veci zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože v danej bola exekúcia zastavená z dôvodu zániku povinného. Uvedené preto vedie k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku a na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa v rozsahu a dôvodov podaného odvolania. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov, uvedených v ust. § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 27.02.2006, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi. Dňa 06.03.2006 bolo súdom vydané poverenie č. 5307*031892 na vymoženie istiny 290,- Sk (9,62 eur) s príslušenstvom, ktorým vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku so sídlom vo Vrábľoch, a to na základe platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočky v Prievidzi č.k. 86/1999, 186/1999, 363/1999, 419/1999 zo dňa 03.03.1999, 20.04.1999, 17.09.1999, 18.10.1999.

Z návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, doručeného Okresnému súdu Prievidza dňa 04.05.2011 vyplýva, že povinný bol dňa 04.11.2010 vymazaný z Obchodného registra z dôvodu, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. -32 zo dňa 08.06.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2010, rozhodol o zrušení spoločnosti bez likvidácie. V tejto súvislosti navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zaviazať oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie možno za predpokladu procesného zavinenia zastavenia exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v platnom znení. Nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený aj v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení).

Odvolací súd uvádza, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie je nepochybne potrebné rozhodnúť podľa citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

V posudzovanej veci zo spisového materiálu, ako aj z výpisu z obchodného registra odvolací súd zistil, že povinný bol v priebehu exekučného konania zrušený dňa 14.07.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. -32 zo dňa 08.06.2010 a následne dňa 03.08.2010 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra. Ako právnická osoba zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie uvádza, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). Nakoľko v danej veci povinný bol zrušený bez likvidácie a výmaz povinného uskutočnil súd ex offo, t.j. bez návrhu, má odvolací súd za zrejmé, že dôvodom zániku povinného bola jeho nemajetnosť ( v spojení s o obchodnom registri). Odvolací súd dospel k záveru, že exekučný súd správne exekúciu zastavil, avšak nesprávne posúdil okolnosť, ktorá mala dopad na dôvod zastavenia exekúcie. V predmetnom prípade dôvod zastavenia exekúcie spočíval v dôvode uvedenom v ods. l písm. h/ (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie) a nie v dôvode uvedenom v ods. l písm. g/ (exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať) ako nesprávne uviedol súd prvého stupňa v uznesení č.k. -26 zo dňa 30.09.2011. Námietka oprávneného, že predmetná exekúcia bola zastavená z dôvodu zániku povinného a nie pre nemajetnosť povinného, je v tejto súvislosti neopodstatnená. Pochybenie súdu prvého stupňa v rozhodnutí o dôvode zastavenia však nemalo vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému. V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať

oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie procesne nezavinil, pokiaľ je dôvodom zastavenia exekučného konania nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvého stupňa postupoval podľa zákona a vecne správne, keď na náhradu účelne vynaložených trov súdneho exekútora zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Záverom odvolací senát s poukazom na o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .