Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-19-2024.pdf
PDF · 83.55 KB
Case nature
Subarea
5S/19/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. F. XXXX/XX, XXX XX G. D. H., 2/ A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. F. XXXX/XX, XXX XX G. D. H., obaja právne zastúpení: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, so sídlom 027 42 Podbiel č. 177, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: A. I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. F. XXXX, XXX XX G. D. H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2024/000712-021/PAV zo dňa 16.02.2024, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu odmieta.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa správnou žalobou zo dňa 06.05.2024 domáhali zrušenia rozhodnutia č. OU-ZA- OVBP2-2024/000712-021/PAV zo dňa 16.02.2024, ktorým žalobcami označený správny orgán ako žalovaný - Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodol o odvolaní účastníka stavebného konania A. I. G. (v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania) tak, že zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie Mesta Kysucké Nové Mesto č. 2762/2011-An zo dňa 01.06.2012, ktorým prvostupňový správny orgán Mesto Kysucké Nové Mesto ako príslušný stavebný úrad pre stavebníkov A. B. C., J. a manž. G. C., obaja bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX G. D. H. (v tomto konaní v postavení žalobcov), v stavebnom konaní povolilo stavbu „Oporné múry pri rodinnom dome v KNM na pozemku parc. č. KN - C 4156/67 v kat. území G. D. H..
2. V predmetnej veci napadnuté rozhodnutie prestavovalo realizáciu rozsudku, resp. bolo vydané Okresným úradom Žilina riadiac sa právnym názorom uvedeným v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/122/2020 zo dňa 28.12.2022 po tom, čo Krajský súd v Žiline zrušil rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. OU-ZAOVBP2-2017/042024/KRA zo dňa 15.12.2017, ktorým bolo odvolanie podané A. I. G. zamietnuté a rozhodnutie Mesta Kysucké Nové Mesto č. j. 2762/2011-An zo dňa 01.06.2012 o povolení stavby „Oporné múry pri rodinnom dome v KNM“ na pozemku parcelné č. KN C 4156/67 v k. ú. G. D. H. potvrdené.
3. V predmetnej veci bolo teda predmetom prieskumu v poradí druhé rozhodnutie o odvolaní A. I. G. proti rozhodnutiu Mesta Kysucké Nové Mesto č. 2762/2011-An zo dňa 01.06.2012 vydané v nadväznosti na zrušujúci rozsudok správneho súdu.
4. Správny súd posúdil podanie žalobcu ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
5. Vo vzťahu k žalovanému správny súd konštatuje právne významnú skutočnosť, ktorá nastala ex lege, a to, že dňom 1. apríla 2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s výnimkou ekologických aspektov. V dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny a na základe uskutočnenej delimitácie z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úrad, dňa 1. apríla 2024 sú predmetom prechodu právomoci Odborov výstavby a bytovej politiky, Oddelení štátnej stavebnej správy Okresného úradu Bratislava, Okresného úradu Trnava, Okresného úradu Trenčín, Okresného úradu Žilina, Okresného úradu Nitra, Okresného úradu Banská Bystrica, Okresného úradu Košice a Okresného úradu Prešov, na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
6. V súlade s ustanovením § 180 ods. 3 SSP tak namiesto pôvodného žalovaného v tomto konaní je žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ako orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu verejnej správy, ktorý bol pôvodným žalovaným. Preto odo dňa 1. apríla 2024 správny súd koná na strane žalovaného s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
7. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
8. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
11. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v rozhodnom znení (ďalej len „Stavebný zákon“) ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
12. Podľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „Správny poriadok“) (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. (4) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
13. Právna úprava prístupu k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby podľa SSP vychádza z princípu generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou,
z ktorého vyplýva, že správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky). Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd taktiež povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť.
14. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty (opatrenia) orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických či právnických osôb, alebo sa ich priamo dotýkajú. Naopak, nepripúšťa sa súdne preskúmanie rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy predbežnej, hoc aj formálne označených ako rozhodnutie, pokiaľ sú predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
15. V preskúmavanom prípade správny súd nezistil, akým spôsobom by mohlo napadnuté rozhodnutie ovplyvňovať alebo inak sa týkať subjektívnych práv vo verejnej správe ani základných práv a slobôd žalobcov. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné chápať ako procesné rozhodnutie v administratívnom konaní, pretože spĺňa charakter procesného rozhodnutia, týkajúceho sa vedenia konania, keďže rozhodnutie prvostupňového konania správneho orgánu bolo zrušené. Aj keď sa z podhľadu žalobcu, ktorému prvostupňového rozhodnutie správneho orgánu vyhovovalo, zdá, že jeho zrušením došlo k ujme na jeho právach, nemožno zákonom dovolené dvojinštančné správne konanie a následne zrušenie prvostupňového rozhodnutia považovať za zásah do jeho základných práv a slobôd. Konanie v súlade s procesnoprávnymi predpismi nemožno považovať za porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (pozri napr. II. ÚS 213/06, I. ÚS 176/07)- teda aj konanie v súlade procesnými predpismi správneho práva, ktoré umožňujú aby odvolací orgán rozhodol o zrušení prvostupňového správneho rozhodnutia, nemožno považovať za zásah alebo narušenie práv žalobcu.
16. V danom konaní bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie, ktorým žalovaný správny orgán v odvolacom konaní zrušil neprávoplatné prvostupňové rozhodnutie a v týchto prípadoch z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva, že nejde o spôsobilý predmet súdneho prieskumu zákonnosti (pozri bližšie rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf 123/2009, uznesenie NS SR sp. zn. 8 Sžo 6/2011 zo dňa 12.10.2011 a sp. zn. 4 Sžso 30/2009 zo dňa 25.06.2009 ako aj rozhodnutie NS SR publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod R 95/1994).
17. Až na základe rozhodnutia v stavebnom konaní s konečnou platnosťou sa vytvorí procesná situácia na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa§ 177 a nasl. SSP. Až vtedy je možné vidieť vznik práva účastníkov stavebného konania (stavebníkov) účinne sa brániť proti rozhodnutiu samotnému. Za situácie, kedy nie je ukončené konanie správneho orgánu o žiadosti o vydanie stavebného povolenia, nemôže súd v prejednávanej veci do rozhodovacieho procesu správneho orgánu pred vydaním napadnutého rozhodnutia o merite veci zasiahnuť.
18. Len okrajovo, pre úplnosť súd dodáva, že prípadné rozhodnutie o zastavení konania – a naň prípadne nadväzujúce potvrdzujúce rozhodnutie – je síce svojím charakterom procesným rozhodnutím, netýka sa však vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho prejednania. Ako také podlieha súdnemu preskúmavaciemu konaniu podľa zákonnej úpravy účinnej od 1. januára 2004, lebo nie je predbežnej povahy, a netýka sa vedenia konania. Končí sa ním, aj keď výlučne z procesných dôvodov pre prekážky procesného charakteru, administratívne konanie v konkrétnej veci (pozri bližšie R 85/2004, uznesenie NS SR sp. zn. 2 Sž–o–KS 71/04 zo dňa 17.08.2004).
19. Žalobca preto bude mať možnosť domáhať sa svojich hmotných subjektívnych práv ako aj procesných jednak v rámci následného správneho konania, ako aj prípadne v rámci preskúmania právoplatného rozhodnutia správneho orgánu súdom.
20. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím správneho orgánu, ktoré jednoznačne spĺňa charakter rozhodnutia týkajúceho sa vedenia konania, predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, keďže ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a taktiež nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.
21. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP, majúc za to, že tento záver je v súlade s článkom 46 ods. 2 druhá veta Ústavy SR.
22. Správny súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
23. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.