Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_6C-187-2013.pdf
PDF · 92.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/187/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 02 Bratislava IČO: XX XXX XXX , právne zastúpený : TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: XX XXX XXX proti odporkyni: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. C. XXXX/XX, XXX XX V. F. o zaplatenie istiny 457,35 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 422,90 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania 9 % z tejto sumy od 09.03.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
III. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi pomernú časť náhrady trov konania na súdnom poplatku 27 Eur a na trovách právneho zastúpenia 137,23 Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 19.04.2013 sa domáhal na tunajšom súde od odporkyne zaplatenia istiny 532,35 Eur s príslušenstvom. V dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu , čo do istiny vo výške 75 Eur súd uznesením zo dňa 03.10.2013 konanie čo do zaplatenia istiny 75 Eur zastavil a pripustil zmenu petitu tak, že navrhovateľ sa domáha od odporkyne zaplatenia istiny 457,35 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie veci platobným rozkazom, súd vzhľadom na výšku uplatnenej istiny rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea, ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o poskytnutí EXPRES pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 23.04.2008, platobnou históriou odporkyne, Všeobecnými podmienkami navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.03.2012 medzi postupcom a navrhovateľom navrhovateľ od postupcu prevzal pohľadávku voči odporkyni. Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili Zmluvu č. XXXXXXX. Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. poskytol odporkyni spotrebiteľský úver na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2008. Na základe tejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni pôžičku vo
výške 5.000,-Sk ( 497,90 Eur ). Uvedenú pôžičku by mala odporkyňa uhradiť v lehote do dvoch rokov, pričom uvedená zmluva neobsahuje termíny ani výšku jednotlivých splátok. V bode č. VII. Spôsob uhrádzania splátok je uvedené, že by odporkyňa mala tieto splátky uhrádzať poštovou poukážkou. Po podaní návrhu zo strany odporkyne došlo k plnenie v časti sumy 45 Eur a následne bol upravený aj petit návrhu.
Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola uzavretá Zmluva o pôžičke. Z obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania a to poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom . Odporkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba - občan pre svoje súkromné účely a pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa obsahu zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú zmluvu vyhotovenú pre širší neurčenú okruh spotrebiteľov so žiadnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a to zo spotrebiteľského úveru.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere , spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby , pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme
Podľa § 2 písm. b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľ aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 cit. ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z . o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Okrem všeobecných náležitostí však zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 cit. zákona musí obsahovať aj iné náležitosti.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj povinné náležitosti, pričom absencia týchto povinných náležitostí má za následok, že poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 3 cit. Zákona treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Nakoľko ods. VI. Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2008 bol nečitateľný, súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby zaslal súdu čitateľnú kópiu zmluvy. Právny zástupca navrhovateľa dňa 31.05.2013 doručil súdu rovnako nečitateľnú kópiu Zmluvy o pôžičke , avšak čiastočne sa z nej dá vyčítať, že v zmluve chýbajú nasledujúce náležitosti:
- § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z.z. - konečná splatnosť spotrebiteľského úveru ( vyjadrená dátumom)
- § 4 ods. 2 písm. k) Zákona č. 258/2001 Z.z. - priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver , platná ku dňu podpisu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnená podľa § 7a ods. 2
Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy , ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a),b),d) až j), k) a l) , poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 písm. Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy , od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že odporkyňa dostala od právneho predchodcu navrhovateľa úver vo výške 497,90 Eur. Uhradila 95 Eur, tak k úhrade zostáva 422,90 Eur. V tejto časti súd návrhu vyhovel, nakoľko ho považoval za dôvodný a vo zvyšku súd návrh zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmysle § 3 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 % - nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd navrhovateľovi v zmysle § 517 ods. 1 a 2 OZ priznal v tejto časti aj príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania, ktoré si navrhovateľ uplatnil od 09.03.2013. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ poukázal v ďalšom na to, že s odporkyňou dňa 18.09.2012 uzavreli Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach na dlžnú istinu 552,35 Eur. Z tejto dohody súd zistil, že sa dohodli aj na ostatnom príslušenstve 191,67 Eur , nákladoch na inkasné konanie vo výške 11,60 Eur a na úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 552,36 Eur za dobu od 20.11.2008 až do zaplatenia.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny úkon sa prieči dobrým mravom , pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských , kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody tak, ako aj zmluvná sloboda sama má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej slobode je aj inštitút dobrých mravov.
Z množstva obdobných konaní vedených na tunajšom súde na základe návrhu navrhovateľa je súdu známe, že dlžníkom sa doručujú vopred pripravené listiny na podpis s odôvodnením potreby jej podpísania, aby sa vyhli súdnemu konaniu a exekučnému konaniu.
Podľa § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 7 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú ak je:
a) v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľ vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktoré mu je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 8 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa , obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá alebo akokoľvek iným spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.
Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v ods. 1 alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, iba že je zrejmý z kontextu , pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii , ktoré by inak neprijal.
Podľa názoru súdu postup navrhovateľa v prejednávanej veci jednoznačne nekalou obchodnou praktikou čo sa týka uzavretia Dohody o uznaní záväzku a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi. Spotrebiteľ sa nesmie vzdať svojich práv, ktoré mu zákon poskytuje alebo inak si zhoršiť svoje postavenie. To znamená, že postavenie spotrebiteľa nesmie byť zhoršené a to ani s jeho súhlasom, naopak odchýlky v neprospech dodávateľa sú možné.
Samotným navrhovateľom vypracovaná Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je pre bežného spotrebiteľa mätúca. Súd teda uzatvára, že dohodu, z ktorej navrhovateľ odvodzoval opodstatnenosť svojho nároku v celom rozsahu považuje súd podľa § 3, 37 a 39 OZ za neplatnú.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ mal v konaní iba čiastočný úspech. Navrhovateľ žiadal zaplatenie istiny 457,35 Eur. Priznaná mu bola istina 422,90 Eur, teda navrhovateľ mal úspech v percentuálnom vyjadrení 93 % , odporkyňa 7 % , ak odrátame z pomeru úspechu navrhovateľa úspech odporkyne, dostaneme pomer úspechu navrhovateľa v konaní , ktorý je 86 % ( 93-7). V takom pomere bola navrhovateľovi priznaná pomerná časť náhrady trov konania. Navrhovateľovi vznikli trovy konania v súvislosti so súdnym poplatkom 31,50 Eur, z čoho 86 % predstavuje 27 Eur , trovy právneho zastúpenia predstavovali 159,57 Eur vrátane DPH a pozostávali z troch úkonov právnej služby po 43,82 Eur, režijného paušálu po 9,37 Eur ku každému úkonu navýšených o sadzbu DPH. Pomerná časť náhrady trov právneho zastúpenia predstavovala 137,23 Eur ( 86 % ).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).