Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-136-2013.pdf
PDF · 76.62 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/136/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., Miekarenská 10, Bratislava, P.O.BOX 70, IČO: 36 857 033 proti žalovanej D. P., bytom W. XX, o zaplatenie 84,80 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C 614/2012-49 zo dňa 14. 2. 2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 84,80 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 84,80 Eur od 16. 2. 2011 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,15 Eur všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, obsah listinných dôkazov, stanovisko žalovanej a uviedol, že účastníci uzavreli dňa 7. 4. 2005 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb podľa ustanovení Obchodného zákonníka s tým, že žalovaná pri čerpaní finančných prostriedkov prečerpala na účte sumu 84,80 Eur, ktorú sumu uznala. Súd posúdil právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ďalej citoval ust. §§ 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 39 Občianskeho zákonníka a § 497 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k prečerpaniu finančných prostriedkov žalovanú zaviazal k zaplateniu sumy 84,80 Eur z titulu nedovoleného debetného zostatku, s ktorým plnením je v omeškaní, a preto súd priznal žalobcovi v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. 9 % úrok z omeškania od 16. 2. 2011 do zaplatenia.
Vo vzťahu k uplatnenému sankčnému úroku súd poukázal na to, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, sankčný úrok majúci charakter úroku z omeškania je síce v súlade s úpravou vyplývajúcou z ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale presahuje úrok z omeškania prípustný v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu preto súd uplatnený nárok na zaplatenie sankčného úroku zamietol ako nedôvodný, lebo žalobcovi vznikol dôvodný nárok len vo výške úroku z omeškania 9 % ročne, lebo v období od 13. 5. 2009 do 13. 4. 2011 predstavovala základná úroková
sadzba 1 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov v tom období, sa žalovaná dostala do omeškania, pričom žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy odo dňa nasledujúceho po dni vyrovnania zostatku na účte žalovanej, ako to vyplýva z výpisu žalovanej odo dňa 16. 2. 2011. V prípade záväzkov dohodnutých zo spotrebiteľských zmlúv, možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva s prihliadnutím na ochranu práv spotrebiteľa vyplývajúcu z predpisov Európskej únie aproximovanej do slovenského právneho poriadku. Z tohto dôvodu preto vo vzťahu k uplatnenému sankčnému úroku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, aj keď jeho neúspech spočíval v pomerne nepatrnej časti, a preto priznal náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 58,15 Eur, ktoré špecifikoval, k zaplateniu ktorých zaviazal žalovanú.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal zamietavý výrok a výrok o trovách konania. Poukázal na to, že si uplatňovali 20 % ročný úrok z omeškania, sankčný úrok vo výške 20 % zo sumy 84,80 Eur od 16. 2. 2011 do zaplatenia a súd priznal žalobcovi len 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 84,80 Eur od 16. 2. 2011. Nesúhlasil s právnym posúdením veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Namietal vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov. Navrhol napadnutý rozsudok v zamietavom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania, s nariadeným termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne na zistený skutkový stav aplikoval právne predpisy. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia uvedeným súdom prvého stupňa.
K odvolaniu žalobca uvádza, že namietané vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne právne posúdenie, resp. nesprávne vyhodnotenie dôkazov, na základe ktorých by súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neboli opodstatnené. Súd prvého stupňa vyhovel žalobe ohľadne žalovaného debetného zostatku na účte žalovanej, čo žalovaná nepoprela. Vzhľadom k tomu, že žalovaná vystupovala v pozícii spotrebiteľa, s poukazom na ust. § 54 Občianskeho zákonníka súd pri výklade a posudzovaní právneho vzťahu medzi účastníkmi prihliadal na obsah zmluvy, ktorý je priaznivejší pre spotrebiteľa, a preto zohľadňoval zákonnosť uplatneného sankčného úroku žalobcom vo výške 20 %, ako aj úroku z omeškania vo výške 20 %.. Takýto úrok je v rozpore so zákonným úrokom z omeškania, na čo súd prvého stupňa správne poukázal, t. j. v rozpore s ust. § 517 Občianskeho zákonníka, ako aj Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd správne vychádzal z ustanovení na ochranu práv spotrebiteľa vyplývajúce z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä posudzoval, či spotrebiteľské zmluvy vo svojich ustanoveniach neobsahujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ďalej prihliadal na neprijateľné zmluvné podmienky a na základe toho uzavrel, že uplatnenie sankčného úroku v rozsahu 20 % je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj stanoveným limitom zákonného úroku z omeškania.
Z obsahu spisu nevyplýva žiadna vada, ktorá by mala za následok porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, resp. práva na súdnu ochranu, na ktorú procesnú vadu by bolo potrebné prihliadať, aby mala za následok nesprávne rozhodnutie. Ani namietané nesprávne právne posúdenie, ktorým sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva, nebolo opodstatnené. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Súd prvého stupňa správne s poukazom na ustanovenia Obchodného zákonníka následne právneho posúdenia vzťahu spotrebiteľského a zákonných úrokov z omeškania v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, uplatnený nárok posúdil.
Z týchto dôvodov preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.