Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19CoP-139-2013.pdf
PDF · 85.82 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/139/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., pracovisko U., dieťa rodičov H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., X. XXX a H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., R. XXXX, o návrhu otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti a zbavenie rodičovských práv a povinností u matky mal. dieťaťa a o návrhu matky na zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 24. októbra 2013, č.k. 4P/32/2013-110, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh matky na zníženie vyživovacej povinnosti a návrh otca na zbavenie rodičovských práv matky maloletého zamietol. Vyživovaciu povinnosť matky na mal. X. zvýšil z doterajších 70 Eur na sumu 95 Eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.03.2013. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.03.2013 do 30.11.2013 vo výške 225 Eur povolil matke splácať v splátkach po 10 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti rozhodnutia. Zmenil tak rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 3P/50/2008-438 zo dňa 18.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19CoP/23/2010-474 zo dňa 20.05.2010 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti na mal. X.. V prevyšujúcej časti ponechal rozsudok nezmenený. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, § 38 ods. 4 Zákona o rodine a § 154 ods. 1 O.s.p. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného v roku 2009 sa podstatne zmenili pomery na strane mal. X., ktorá v čase poslednej úpravy mala X rokov, navštevovala X. ročník základnej školy a v súčasnosti má XX rokov, je žiačkou druhého stupňa základnej školy s kultúrnymi a inými potrebami, ktoré sú pre žiakov jej veku prirodzené. Porovnal pomery aj na strane rodičov. Konštatoval, že v čase poslednej úpravy výživného matka maloletej bola zamestnaná v spoločnosti S. ako obchodný zástupca s čistým príjmom 441 Eur mesačne. Dňa 01.02.2011 uzatvorila dodatok, na základe ktorého od 01.02.2011 došlo k zmene jej hrubej mzdy na sumu 320 Eur. Od 10.06.2013 do 24.09.2013 bola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny E. ako uchádzačka o zamestnanie a dňom 24.09.2013 bola vyradená z evidencie na dobu 6 mesiacov. Od 03.06.2013 bola zároveň zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola vyradená zo subjektívnych dôvodov pre jej nespoluprácu s úradom, o vyplácanie dávky v hmotnej núdzi nepožiadala. Svojho zamestnávateľa, u ktorého pracovala a pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom, nepožiadala o uzatvorenie pracovného pomeru na plný pracovný úväzok. Pokiaľ svoj posledný pracovný pomer, vzniknutý na základe pracovnej zmluvy, ukončila dohodou, musela si byť vedomá svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej. Pracovníkov úradu práce pri šetrení pomerov v domácnosti v A. U. odmietla vpustiť do domu bez udania dôvodu. V konaní ostala nečinná, nepredložila, ani neoznačila žiadny listinný dôkaz o tom, že sa o prácu zaujíma, že sa bezúspešne zúčastňuje výberových konaní, a to i mimo miesta svojho bydliska, a preto obrana matky, že nie je schopná platiť výživné v doterajšej výške, sa súdu javila ako účelová. Súd prvého stupňa mal za to, že pokiaľ by jej finančná situácia bola taká, ako tvrdí (uviedla, že jej vypomáha rodina), bolo by v jej záujme vynaložiť čo najväčšie úsilie, aby sa zamestnala a mala vyššie príjmy. Naopak, súd prvého stupňa mal za preukázané, že matka mal. dieťaťa nevyužila všetky možnosti sa zamestnať, čím sa vzdala možnosti zvýšenia svojho príjmu. Z dohody o pracovnej činnosti (predložená matkou) i z výpovede matky vyplýva, že v minulosti pracovala na pracovnej pozícii servírka, barmanka a chyžná. Z prehľadu Štatistického úradu SR ku dňu 24.10.2013 okresný súd zistil, že priemerná mesačná mzda v odvetví ubytovacie a stravovacie služby v roku 2013 bola vo výške cca 484 Eur mesačne. Súd prvého stupňa zohľadnil, že pokiaľ by sa matka mal. dieťaťa zamestnala v tomto odbore, tak by dosahovala približne tento príjem. Skutočnosť, že je nezamestnaná, sama o sebe nemôže zakladať dôvod na zníženie výživného, bez preukázania faktickej snahy povinného rodiča nájsť si prácu, a to prípadne aj mimo svoj odbor a mimo miesta svojho bydliska. Matka nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť, že nie je schopná pracovať, ani že je a ako odkázaná na svoju rodinu, vo výpovedi uviedla, že nemá zhoršený zdravotný stav. Na základe týchto skutočností súd preto návrhu matky na zníženie vyživovacej povinnosti nevyhovel a v celom rozsahu ho zamietol. Za nedôvodne podaný považoval aj návrh otca na zbavenie rodičovských práv matky k maloletej. Konštatoval, že pre zbavenie matky mal. dieťaťa rodičovských práv nie sú splnené zákonom stanovené podmienky. Nemal za preukázané, že matka mal. X. zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva. Za až tak závažné zanedbanie rodičovských povinností, odôvodňujúcich rozhodnúť o ich zbavení, nepovažoval plnenie vyživovacej povinnosti prostredníctvom exekútora alebo plnenie výživného nepravidelne. Ani dôvod uvádzaný otcom maloletej, že matka sa 3,5 roka s maloletou nestretáva, nepovažoval za dôvod na zbavenie rodičovských práv, s prihliadnutím na skutočnosť vyplývajúcu z výpovede otca, že sama maloletá nemá o stretnutie s matkou záujem. Dôvodil, že návrh otca nie je ani v záujme mal. dieťaťa. Pokiaľ dôvodil otec tým, že má problémy v súvislosti s vycestovaním do zahraničia s mal. dieťaťom, súd prvého stupňa poukázal na ust. § 35 Zákona o rodine, kedy súd, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, rozhodne na návrh niektorého z rodičov. Neprihliadal ani na ďalší dôvod uvádzaný otcom, a to prípadné možné budúce správanie a konanie matky (vo vzťahu k majetku mal. dieťaťa alebo ohľadom jeho vývoja a vývinu) za situácie, že by sa s otcom niečo stalo. Poukázal na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania a naviac z dokazovania nebolo preukázané a otec ani netvrdil, že matka sa o takéto konanie mala vôbec pokúsiť. V súvislosti s návrhom otca na zvýšenie výživného súd prvého stupňa dospel k záveru, že doposiaľ určené výživné 70 Eur mesačne nepokrýva výdavky mal. X. na jej výživu, štúdium, ako i záujmové činnosti, na ktoré sa podstatným spôsobom zvýšili náklady na ich zabezpečenie a pokrytia oproti obdobiu roka 2009, kedy bolo naposledy rozhodované o výške vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa opätovne zdôraznil, že maloletá je žiačkou druhého stupňa základnej školy, čím došlo k zvýšeniu potrieb na vzdelávanie a vyučovací proces, ale i na mimoškolské a záujmové aktivity. Prihliadol na skutočnosť, že pomery otca sa nezmenili, jeho príjmom je len starobný dôchodok a jeho možnosti na získanie ďalšieho zamestnania sú vzhľadom na vek a situáciu na trhu práce obmedzené. Konštatoval, že pokiaľ by sa matka zamestnala na plný pracovný úväzok v odvetví, v ktorom má prax - barmanka, servírka, chyžná - dosahovala by 484 Eur mesačne, z ktorej sumy by bola schopná prispievať na výživné vo výške 95 Eur mesačne. Zohľadnil rovnako aj tú skutočnosť, že matka sa s maloletou nestretáva a okrem súdom určeného výživného, ktoré sa vykonávalo formou exekučných zrážok, sa iným spôsobom nepodieľa na výžive mal. dieťaťa. Zastával názor, že konanie (resp. nekonanie) matky, ktorá si nehľadá prácu (v konaní nepreukázala, že vynakladá maximálne úsilie na získanie práce jej aktívnym hľadaním, napríklad absolvovaním výberových konaní na pracovné miesto, inzerátmi), ktorá skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice úradu práce zo dňa 08.10.2013, aby si zlepšila svoje finančné možnosti, nemôže byť na úkor maloletej, voči ktorej má matka zákonnú vyživovaciu povinnosť. Doterajšieho zamestnávateľa, u ktorého pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, nepožiadala o uzatvorenie pracovného pomeru na plný pracovný úväzok. Súd prvého stupňa zdôraznil, že matka tvrdí, že je odkázaná na svoju rodinu, pričom o dávku v hmotnej núdzi nepožiadala. Ďalej poukázal na to, že za účelom skutočných osobných a majetkových pomerov požiadal o prešetrenie pomerov úrad práce, pričom matka bez udania dôvodu zamestnancom úradu prešetrenie pomerov neumožnila. Nepredložila žiaden dôkaz, ktorý preukazuje jej tvrdenú nepriaznivú finančnú situáciu a tiež dôkaz, ktorý by spochybnil, že vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, doterajšiu prax a skúsenosti nie je v jej schopnostiach a možnostiach riadne sa zamestnať a dosahovať pravidelný dostatočný mesačný príjem na uspokojovanie nielen potrieb mal. X., ale aj jej vlastných potrieb. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach matky prispievať na výživu mal. X. zvýšeným výživným 95 Eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2013. Poukázal na to, že matka maloletej je mladý človek, bez zdravotných ťažkostí, v produktívnom veku, má isté schopnosti a zručnosti, a teda je schopná prácu si nájsť, zamestnať sa a prácu vykonávať.
Proti rozsudku, a to okrem výroku, ktorým bol návrh otca na zbavenie rodičovských práv matky maloletej zamietnutý, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletej. Súdu prvého stupňa vytýkala, že neprihliadal na jej finančnú situáciu, v ktorej sa momentálne nie svojím pričinením nachádza. Uviedla, že nepracuje v žiadnom erotickom podniku, ale podľa dohody si privyrába, situácia je zlá, prácu si hľadá aj medzi známymi. Pokiaľ bola evidovaná, z úradu prácu jej nebolo ponúknuté žiadne zamestnanie. Býva u známych, a preto nemôže vpustiť do domu súdnych, ani iných úradníkov, pokiaľ si to majiteľ domu nepraje. Poukazovala na to, že nemá žiadny hnuteľný majetok, ale iba dedičstvo po otcovi, a to rodinný dom rodičov, na ktorý nemá právo, pretože tento postavili rodičia a dodnes tam býva jej matka s bratom a s jeho rodinou.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec maloletej, ako aj jej opatrovník, ktorí navrhli potvrdenie napadnutého rozsudku.
Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania, t. j. okrem výroku, ktorým bol návrh otca na zbavenie rodičovských práv matky zamietnutý, v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. V náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Pri svojom rozhodovaní o návrhu matky na zníženie vyživovacej povinnosti, ako aj o návrhu otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa postupoval podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná, dlhší čas trvajúca zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Ide napríklad o také zníženie alebo zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní situáciu u povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti rodiča, strata príjmu rodiča a podobne. Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov, sa musí vždy prihliadnuť na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.
Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine) s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V danom prípade okresný súd posudzoval rozsah vyživovacej povinnosti matky k mal. X. v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom a správne porovnával, či v pomeroch účastníkov nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorá bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 3P/50/2008-438 zo dňa 18.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19CoP/23/2010-474 zo dňa 20.05.2010, keď bola zvýšená vyživovacia povinnosť matky k mal. X. za obdobie od 01.07.2006 do 28.02.2007 z 21,41 Eur na 22,61 Eur mesačne, od 01.03.2007 do 30.09.2008 z 21.41 Eur na 33 Eur mesačne, od 01.10.2008 do 31.08.2009 z 21,41 Eur na 50 Eur mesačne a od 01.09.2009 z 21,41 Eur na 70 Eur mesačne. Okresný súd postupoval pri zisťovaní skutkového stavu veci dôsledne, náležite porovnával v rozhodnom období pomery na oboch stranách, ktoré správne vyhodnotil tak, že vyživovaciu povinnosť zo strany matky k mal. X. je potrebné zvýšiť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Právo na výživu je zákonný nárok dieťaťa a každý rodič je povinný vyživovať dieťa, aj keď na úkor svojho minima a nezodpovedný prístup rodiča nemôže ohrozovať výživu, resp. zdravý psychický, či fyzický vývin jeho mal. dieťaťa. Je primárnou povinnosťou rodiča zabezpečiť adekvátnu výživu svojho mal. dieťaťa a primerane k tomu si hľadať vhodné zamestnanie s dostatočne vysokým príjmom. Matka je po fyzickej stránke schopná výkonu práce, je schopná pracovať na plný pracovný úväzok v odvetví, v ktorom má prax barmanky, servírky, chyžnej, a v ktorej by, tak ako správne zistil súd prvého stupňa, dosahovala príjem 484 Eur mesačne. Námietky matky, uvádzané v podanom odvolaní, odvolací súd nepovažuje za dôvodné, nakoľko, pokiaľ poukazuje na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, túto skutočnosť nemožno akceptovať a z tohto dôvodu nezvyšovať výživné, nakoľko matka nevyvíja náležité úsilie na to, aby si našla prácu s adekvátnym príjmom, prípadne mimo bydliska, v rámci širšieho regiónu, na plný pracovný úväzok. Postoj matky, na ktorý poukazuje súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, aj odvolací súd vyhodnotil ako nevyužitie všetkých svojich možností a schopností k zabezpečeniu si riadnej práce, a tým aj dostatočného príjmu pre plnenie si vyživovacej povinnosti.
Vzhľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .