Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_6CoE-26-2014.pdf
PDF · 73.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/26/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Spoločenstvo vlastníkov bytov „V. Z.", Z. XX, Y., proti povinnej W. W., vydatej M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. W. XX/XXXX, O. I. G., o vymoženie uloženej povinnosti 206,93 Eur s prísl., súdnym exekútorom JUDr. Borisom Gerberym, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.1.2014 č.k. 11Er 723/2013-30 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením námietkam povinnej vyhovel.
Rozhodnutie odôvodnil cit.: „súd za účelom preverenia obrany povinnej sa opätovne oboznámil s celým obsahom spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 2C/160/2005, ktorý si za týmto účelom dal pripojiť.
Súd zistil, že podkladom pre vykonanie predmetnej exekúcie je uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 2C/160/2005-173 zo dňa 26.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08.01.2013 a vykonateľnosť dňa 12.01.2013. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že povinná zásielky súdu nepreberala. Zásielka sa súdu vrátila s oznámením od poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Z predmetnej zásielky je zrejmé, že poštový doručovateľ neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie vykonal dňa 30.11.2012, opakované doručenie dňa 03.12.2013 a po tomto druhom neúspešnom pokuse bola zásielka dňa 03.12.2013 uložená na pošte. Povinná si zásielku nevyzdvihla ani počas jej uloženia.
Avšak zároveň súd zistil, že povinná v konaní sp. zn. 2C/1600/2005 bola zastúpená advokátom. Súdom jej bol ustanovený zástupca z radov advokátov. Zároveň jej bol uznesením zo dňa 02.05.2012 ustanovený vo veci za opatrovníka Mgr. O. Y., vyšší súdny úradník Okresného súdu L.. Uznesenie o jeho zrušení sa v spise nenachádza. Po preskúmaní spisu ďalej súd zistil, že predmetné uznesenie nebolo ani jednej z uvedených osôb riadne doručené.
Taktiež súd šetrením z CEPA zistil, že povinná sa z miesta trvalého bydliska Y., Z. XX, kde jej bola predmetná zásielka obsahujúca exekučný titul doručovaná sa odhlásila už dňa 15.11.2011. Dňa 15.11.2011 sa povinná prihlásila k trvalému pobytu na adrese M. X W. XX, T.
Teda z uvedeného vyplýva, že súd v žiadnom prípade nemohol na vyznačenie doložky právoplatnosti použiť fikciu doručenia, ktorú zákonom pripúšťa, pretože povinná v čase keď jej bolo doručované predmetné uznesenie (11,12/20012) sa v mieste doručenia už preukázateľne nenachádzala, nezdržiavala. V tomto čase bola prihlásená k pobytu na úplnej inej adrese a v inom meste.
Po preskúmaní veci, tak ako je to vyššie uvedené má súd za to, že predmetné uznesenie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie nebolo doposiaľ povinnej doručené v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Keďže jej nebolo riadne a v súlade so zákonom doručené, nemohlo ani nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.
Na základe takto zisteného stavu súd námietkam povinnej s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia ako dôvodným vyhovel.“
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený poukazujúc na to, že prvostupňový súd rozhodol neoprávnene, nakoľko povinná v neukončenom spore neoznámila zmenu bydliska a súd nemohol vedieť, kde sa nachádza. Je nepravdivé tvrdenie, že sa od apríla 2009 nezdržiavala v Y.. Prepis bytu na iného vlastníka - na syna bývajúceho v Z. sa uskutočnil až 25.3.2011 a povinná nepoverila nikoho zo spoločenstva, aby jej vyberal poštu, resp. iné materiály. Prvostupňový súd nebral toto porušenie zo strany povinnej vážne. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd námietky povinnej zamietol. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Povinná sa k podanému odvolaniu vyjadrila navrhujúc napadnuté uznesenie ako správne potvrdiť.
Odvolací súd v zmysle zásad ust.§ 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Povinná podané námietky odôvodňovala tým, že nenastali účinky doručenia exekučného titulu, preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Využitie fikcie doručenia podľa poslednej vety citovaného § 47 ods. 2 OSP prichádza do úvahy iba v prípade splnenia všetkých týmto ustanovením stanovených zákonných predpokladov, t.j. preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj skutočne zdržoval, a teda mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť (napr. stanovisko uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2001), tiež preukázanie, že poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk, pretože ak napr. poštový doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk zásielku hneď uložil na pošte bez tohto, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane potom, ako o tom adresáta vhodným spôsobom upovedomil, nemôže dôjsť k naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie fikcie doručenia (napr. Výber rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu 1/1971, Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyššieho súdu č. IV, s. 699, Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu č. 52/1996). Obdobne, ak doručenka zásielky určenej adresátovi do vlastných rúk, ktorá bola uložená na pošte, obsahuje iba jeden podpis poštového doručovateľa, nemá povahu verejnej listiny, pretože neobsahuje všetky predpísané náležitosti (C. H. BECK č. RNs C 155/2001).
V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právnotechnický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy možno štátnu moc uplatňovať len v prípadoch a stanovených medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m. m. I. ÚS 119/07).
V súlade s uvedeným je potrebné prisvedčiť záveru prvostupňového súdu, že nie je možné konštatovať účinné doručenie predloženie exekučného titulu, čo spôsobilo, že uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2C 160/2005-173 zo dňa 26.11.2012 nie je doposiaľ vykonateľné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovou i právnou argumentáciou prvostupňového súdu, nakoľko bola zásielka povinnej doručovaná na adresu, na ktorej sa v čase doručenia nezdržiavala. V čase doručovania zásielky bolo miestom pobytu žalovanej M. X. W. XX, O. I. G.. Naviac bola povinná v konaní zastúpená advokátom a súdom jej bol ustanovený i opatrovník. Ani doručenie exekučného titulu uvedeným osobám nevyplýva u priloženého spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2C 160/2005.
Za tohto stavu odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie ako správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.