Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-2-2014.pdf
PDF · 127.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú O. Z., narodenú XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym pracovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa matky: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., A. K. XX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Janou Briškovou Dominovou, Piešťany, Kukučínova 8 a otca: L. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Kubánim, Piešťany, Teplická 2251/121, o zníženie výživného, zvýšenie výživného a úpravu styku otca s maloletou, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/23/2013-172 zo dňa 7. novembra 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zvýšenia výživného otca na maloletú O. m e n í tak, že s účinnosťou od 01.05.2013 z v y š u j e výživné na maloletú O. zo sumy 82,98 eura na sumu 115,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 01.05.2013 do 31.03.2014 v sume 352 eur odvolací súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 20,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti o návrhu otca na zníženie výživného a vo výroku o zmene posledného rozhodnutia o výživnom p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním s účinnosťou od 01.05.2013 zvýšil výživné otca na maloletú O. zo sumy 82,98 eura na sumu 130,- eur mesačne(výrok I.), nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 01.05.2013 do 07.11.2013 vo výške 282,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- eur(výrok II.), návrh otca na zníženie výživného zamietol(výrok III.), schválil rodičovskú dohodu o styku otca s maloletou(výrok IV.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 4C/180/2007-17 zo dňa 05.10.2007 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej(výrok V.) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania(výrok VI.). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou §§ 36, 24 ods. 3, 4, 62 ods. 1, 5, 75, 77 ods. 1 a 78 Zákona o rodine. Mal preukázané, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, naopak, dôvodný je návrh matky na jeho zvýšenie. Výživné bolo naposledy určené v októbri 2007, kedy bola maloletá trojročná, navštevovala materskú škôlku a bola zdravá. Odvtedy uplynulo šesť rokov, odôvodnené potreby maloletej vzrástli a výživné zo strany otca v sume 82,98 eura už nie je primerané odôvodneným potrebám dieťaťa. Príjmy matky v čase posledného rozhodovania predstavovali cca 332,- eur a vzrástli približne o 53%, avšak v súčasnosti musí sama uhrádzať náklady na bývanie a vo zvýšenej miere platiť
náklady na výživu maloletej. To, že matka sa odsťahovala s maloletou do dvojizbového bytu, je v záujme maloletej, keďže dovtedy sa s maloletou uskromňovala v stiesnených pomeroch jednoizbového bytu s jej matkou a pri dospievajúcom dieťati sa dvojizbový byt javí ako primeraný a náklady, ktoré v súvislosti s ním uhrádza matka, sú adekvátne (196,30 eura vrátane komunálneho odpadu). Ako dôvodné posúdil i platby za internet, poistku dcéry i matky, čo predstavuje ďalší pravidelný výdavok 80,30 eura. Súd mal tiež preukázané zvýšené náklady na vlastnú výživu matky i maloletej, preto náklady na stravovanie oboch sú vyššie než bežné. Pokiaľ ide o otca, tento v čase posledného rozhodovania súdu dosahoval príjem 665,- eur a v súčasnosti reálne dosahuje okolo 50,- eur a to zo živnosti, ktorú má otvorenú od apríla 2013. Dovtedy nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, z toho v období od 01.09.2011 do 29.02.2012 poberal dávku v nezamestnanosti. Hoci do leta 2011 bol riadne zamestnaný, pracovný pomer ukončil dobrovoľne, čím sa vzdal priemerného čistého mesačného príjmu cca 522,- eur. Okrem toho mal aj príjmy z podnikania, ktoré od roku 2007 vykonával v obci M. až do 15.08.2011, kedy si živnosť pozastavil. Podľa daňového priznania z r. 2011 otec dosiahol zo živnosti základ dane 570,44 eura (ktorú v uvedenom roku vykonával iba do augusta 2011) a zo zamestnania 4.458,42 eura (ktoré tiež vykonával iba do augusta 2011), čiže spolu základ 5.028,86 eura, daň z toho 279,21 eura. V skutočnosti to boli príjmy iba za obdobie 8 mesiacov uvedeného roku, mesačne v týchto ôsmich mesiacoch dosahoval 593,70 eura, čo treba považovať za príjmy, ktorých sa otec od 01.09.2011 dobrovoľne vzdal. Otcove argumenty na obranu svojho rozhodnutia vzdať sa zamestnania v súvislosti s presťahovaním do zakúpeného domu v I. Z. neobstoja. Otec, hoci nespokojný s prístupom zamestnávateľa (ktorého nároky na zamestnancov stúpali bez adekvátneho ohodnotenia), nemal ukončiť pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečený iný príjem, pretože si musel byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej Vanese a to isté platí aj o pozastavení podnikania. Otec súdu tvrdil, že nebol v tomto období pasívny, hoci zostal nezamestnaný a evidovaný na úrade práce, vybavoval si podnikanie, umiestnenie prevádzky a povolenie výkonu činnosti, čo aj s ohľadom na predmet jeho činnosti trvá nejakú dobu, avšak práve súc si vedomý týchto skutočností (že vybavenia podnikania môže byť zdĺhavé), mal si ponechať dovtedy istý zdroj príjmov aspoň v podobe príjmu zo závislej činnosti vo firme F. M., s.r.o., aby nevystavil dcéru, odkázanú na neho výživou, núdzi. Takéto nerozvážne správanie otca nemôže ísť na vrub maloletej O. a nemožno ani od matky, ktorá riadne pracuje a využíva svoje schopnosti a možnosti, spravodlivo žiadať, aby prevažnú časť výživy ich spoločného dieťaťa znášala sama, pričom sa aj o dieťa osobne stará. Súd preto posúdil toto vzdanie sa príjmov otca v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ustálil, že otec nevyužíva svoje schopnosti a možnosti. Pre účely rozhodovania o výživnom teda vychádzal z čistého priemerného príjmu otca 593,70 eura, ktorý by dosahoval, pokiaľ by sa nebol týchto príjmov vzdal. Ako nevyhnutné otcove výdavky boli posúdené odvody do zdravotnej poisťovne 50,02 eura, životná poistka 6,60 eura, telefón 22,- eur aj internet 15,- eur, keďže tieto sú nevyhnutné pre výkon podnikania. Kúpu polovice nehnuteľnosti súd posúdil obdobne ako u matky, t.j. ako nutnosť vyriešiť svoju bytovú situáciu, a preto otcom uvádzanú časť mesačnú splátku hypotéky v sume 90,- eur (1 zo sumy 180,- eur) uznal mu ako dôvodný výdavok, keďže je polovičným spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Rovnako mu súd uznal aj polovicu ostatných ním uvádzaných nákladov a to na elektrinu, palivové drevo a daň-20 eur. Celkové pravidelné mesačné výdavky otca sú okolo 204,- eur, a keďže aj on si v r. 2012 zariaďoval vlastnú domácnosť, bolo treba aj u neho prihliadnuť na určité jednorazové mimoriadne výdavky. Z takto zisteného skutkového stavu, po preskúmaní životnej úrovne oboch rodičov, po zhodnotení ich schopností a možností, ako aj odôvodnených potrieb maloletej súd zvýšil výživné na 130,- eur mesačne, čo predstavuje cca 22% z príjmu otca 593,70 eura, ktorý je schopný v súčasnosti dosahovať a táto suma je súčasne aj primeraná odôvodneným potrebám maloletej. Otec nemá iné vyživovacie povinnosti, je zdravý, preto súd nemohol akceptovať jeho súčasnú finančnú situáciu (kedy ho podľa jeho vyjadrenia živí prakticky jeho priateľka), pretože túto si spôsobil sám a nejde o stratu príjmov z objektívnych dôvodov. Jeho výhrada na adresu matky, že zle hospodári a vynakladá finančné prostriedky na zbytočné účely, sa v konaní nepreukázala. Matka sa správa vo vzťahu k maloletej ako zodpovedný rodič, riadne zarába, stará sa o dcéru a pre zdravý rozvoj dieťaťa dokázala vytvoriť aj primerané bytové podmienky. Vzhľadom na zvýšené výdavky maloletej od posledného rozhodovania súdu je namieste, aby sa aj otec vo zvýšenej miere na výdavkoch jediného dieťaťa podieľal, keďže nad rámec výživného dcére prispieva vecne iba sporadicky (podľa vyjadrenia matky vôbec). Výživné bolo zvýšené od mája 2013 - od podania návrhu matkou (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), kedy už existovali zmenené pomery odôvodňujúce toto zvýšenie. Spätným zvýšením výživného a berúc do úvahy, že otec doposiaľ mesačne posielal k 15. dňu v mesiaci sumu 83,- eur, vznikol mu dlh za obdobie od 01.05.2013 do vyhlásenia tohto rozsudku vo výške 282,- eur. Tento nedoplatok súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- eur, splatných spolu s bežným výživným. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletou, o tejto súd prvého stupňa schválil rodičovskú dohodu. O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 písm.
a) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, čo je aj uvedený prípad.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Nesúhlasil so zvýšením výživného a nepovažoval za správny ani záver súdu prvého stupňa v tom, že jeho návrh na zníženie výživného zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za nesprávny v časti výrokov I., II. a III. V napadnutej časti argumentoval tým, že po rozvode rodičov sa musel postarať o svoje bývanie a toto sa rozhodol vyriešiť si kúpou polovice nehnuteľnosti na úver, čo nemôže byť na príťaž pri rozhodovaní konajúcim súdom, jeho priateľka, s ktorou má dlhodobý stabilný vzťah, mu finančne pomáha i tak, že zaňho spláca úver na kúpu tejto nehnuteľnosti. Otec si zabezpečil bývanie za 90,- eur mesačne, čo predstavuje mesačnú splátku na poskytnutý úver. Popieral, že by maloletá mala zdravotné problémy, v súčasnosti sa na nič nesťažuje, neužíva lieky, neabsolvuje špeciálne vyšetrenia a nenavštevuje žiadneho špeciálneho lekára. Žiadne zvýšené náklady na maloletú neboli vydokladované a lekárska správa hovorí, že dieťa potrebuje pestrú, zvyškovú, pravidelnú teplú stravu, dostatok tekutín, čo potrebujú všetky deti pre svoj zdravý vývin a z tohto nemožno usudzovať, že jej výdavky sú vyššie, než bežné. Nedokazuje to ani tvrdenie matky, že trpí histamínovou intoleranciou, má nepravidelné výdavky na lieky, keďže uviedol, že matka dlhé roky fajčí. Jej náhradou stravy je čokoláda, káva a cigarety. Na histamínovú intoleranciou v súčasnosti trpí každý druhý občan našej republiky, treba len upraviť jedálny lístok a obmedziť suroviny, ktoré vyvolávajú intoleranciu. Matka maloletej svojimi tvrdeniami zavádza konajúci súd, snaží sa vzbudiť dojem, že nemá dostatok finančných prostriedkov, i keď cestuje na zahraničné dovolenky, zahraničné hudobné koncerty, množstvo diaľkových ciest B. - Z. Z. a späť za svojim priateľom a potom jej finančné prostriedky na nájom bytu a lieky nestačia. Presťahovanie sa matky a s tým súvisiace zvýšené náklady nebolo dôvodné, spôsobila to matka z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd so svojou matkou, ako aj pre nemožnosť súkromia s priateľom a ďalších skutočností, ktoré boli konajúcemu súdu zatajené. Hlavným dôvodom podľa názoru otca bolo zabezpečenie súkromia s vtedajším partnerom. Nesúhlasil, že matka O. vynakladá náklady na cvičebné úbory, kostýmy v hodnote 40,- eur, tieto doklady neboli súdu preukázané. Čo sa týka letných táborov v hodnote 200,- eur, ani to nebolo konajúcemu súdu preukázané. Poukázal na to, že sú oveľa lacnejšie letné tábory, ako uvádza matka a maloletá sa sama vyjadrila, že by radšej trávila týždeň u otca, ako v tábore. Považoval za nepodložené tvrdenia matky o existencii splátky úveru 64,- eur mesačne, keď žiadne doklady o tom matka nepredložila a to ani doklady o zakúpení elektrospotrebičov a zariadenia bytu. I keď jej bol z peňažného ústavu O. poskytnutý úver cez 3.000,- eur, finančné prostriedky pravdepodobne nehospodárne minula na iný účel, ako na kúpu bytu v obci Z. a nezdôvodnila ani nevydokladovala, na čo a aký účel predmetné finančné prostriedky použila, ako ich minula. Súd prvého stupňa si tieto skutočnosti neoveril, i keď si tvrdenia matky osvojil. Matka O. tieto finančné prostriedky nehospodárne a neúčelne minula na rôzne svoje osobné záľuby, napríklad koncerty hudobných skupín konané aj mimo územia Slovenskej republiky, zahraničné dovolenky so svojim priateľom hifi vežu, CD a iné. On ako otec O.ije skromným životným štýlom a usporené finančné prostriedky investoval do základného zariadenia domu. Svojim prístupom a zodpovednosťou pritom ide príkladom nielen pre svoju maloletú dcéru, ale snaží sa o čo najúspornejšie hospodárenie, aby sa dokázal o svoju dcéru postarať a zabezpečiť jej budúcnosť. I životné poistenie matky maloletej v sume 44,77 eura je nadhodnotené, životné poistenie otca je sedemnásobne menšie ako matky (6,64 eura mesačne). U matky maloletej sa pravdepodobne jedná o životnú poistku so sporením v trvaní 5 alebo 10 rokov a nasporená suma jej bude vyplatená, preto mu nie je známe, prečo by sa mal na týchto nákladoch matky podieľať. Uviedol, že na výživnom sa pri rozvode v roku 2007 dohodli. Ústna dohoda bola 2.000,- Sk(66,38 eura) na výživné a 500,-Sk (16,50 eura) na sporenie. Otec žiada touto cestou Krajský súd v Trnave, aby matka predložila usporené finančné prostriedky za posledných 6 rokov (sumu 1.188,- eur). Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti ním uvádzané, že po ukončení zamestnania v septembri 2011 v B. bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pre vysokú nezamestnanosť na Slovensku sa nemohol zamestnať, od marca 2012 do marca 2013 nepoberal žiadne dávky, bol bez finančných prostriedkov, mal pozastavenú živnosť z dôvodu komplikácií s povolením prenajatých podnikateľských priestorov a k otvoreniu živnosti došlo až od 01.03.2013. Napriek tomu, že bol nezamestnaný, výživné platil a riadne spolupracoval s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. V súčasnosti má živnosť otvorenú 8 mesiacov, no súd nezohľadnil jeho skutočné príjmy. Žiadal o zníženie výživného, pretože stratil zamestnanie a aj napriek dohode so zamestnávateľom o ukončení pracovného pomeru, kedy mal objektívne dôvody a to znižovanie platu, nadčasy, žiaden kariérny rast a rozvoj, presťahovanie sa do iného okresu, súd nebral do úvahy jeho príjmy, vysvetlil ho v negatívnom svetle v porovnaní s matkou. Poukázal na to, že na zakúpený rodinný dom spláca sumu 90,- eur mesačne a ak by si týmto spôsobom nevyriešil bývanie, v
prípade nájmu bytu alebo kúpy bytu by náklady na bývanie otca maloletej boli oveľa vyššie. Poukázal na to, že má dlhodobo niekoľkonásobne menší príjem ako matka O. a súdom stanovené výživné nemá a nebude mať z čoho platiť a aj správanie a životná úroveň a spôsobe vedenia životného štýlu matky O. preukazuje, že sa neoprávnene domáha zvýšenia výživného na dcéru. Súd mal vychádzať z jeho príjmu za rok 2012 dozadu od podania návrhu na zvýšenie výživného a nie za rok 2010-2011. Namietal tiež nesprávnosť stanovenia základu, z ktorého sa má vypočítať prípadné výživné. Súd ho mal vypočítať z príjmu za rok 2012 po odpočítaní daňovej povinnosti, ako aj odpočítateľnej položky na neho ako daňovníka. Jednostranné a diskriminujúce je aj tvrdenie, že bol nerozvážny a že si mal ponechať svoj príjem. Argumentoval, že nedá sa byť zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere na plný úväzok a aj začať podnikať ako živnostník na plný pracovný úväzok. Zvýšenie výživného o 22% je s prihliadnutím na jeho príjem preexponované a značí o preferencii jedného z rodičov na úkor druhého. Maloletá je vo veku, kedy potrebuje otca ako mužský vzor, keďže u nej prichádza obdobie odspievania. Chce preto zachovať s maloletou pravidelný kontakt a rozhodnutím o zvýšení výživného sa zabráni možnosti otca stretávania sa s dcérou, na ktoré nebude mať finančné prostriedky. Preto žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Matka maloletej sa k odvolaniu otca písomne vyjadrila. Uviedla, že mala snahu záležitosť vždy riešiť dohodou. Súd vo veci vykonal riadne dokazovanie a ona dostatočným a vierohodným spôsobom preukázala všetky svoje tvrdenia, vydokladovala náklady a výdavky, ktoré mesačne znáša v súvislosti s výchovou a výživou maloletej, ako i s vedením domácnosti. Spochybňovanie zdravotných problémov jej i maloletej nie je dôvodné, keďže tieto sú podložené lekárskou správou. Otec sa snaží zľahčovať nepriaznivý zdravotný stav dcéry i matky, čo je ďalších z nových pokusov vykresliť matku v zlom svetle. Opätovný poukaz otca na zahraničné dovolenky, hudobné koncerty a diaľkové cesty z B. do Z. Z. považuje za hrubé a nepodložené jej očierňovanie. V minulosti absolvovala jedinú zahraničnú dovolenku a lístok na zahraničný koncert dostala od svojho priateľa. Bytovú otázku riešila predovšetkým s prihliadnutím na potreby maloletej, ktorá má v terajšom bydlisku zabezpečenú svoju vlastnú izbu, čo v jednoizbovom byte možné nebolo. Nemôže byť preto na jej ťarchu, že sa odsťahovala od svojej matky z jednoizbového bytu, aby tak zabezpečila súkromie a primeraný priestor pre seba a maloletú. Maloletá má v blízkosti kamarátky a spolužiačky, s ktorými sa často stretáva a nakoľko má vlastnú izbu, často sa u nej spolu hrávajú. S maloletou udržiava veľmi pekné a blízke vzťahy s rodinou navrhovateľa, často sa stretávajú a navštevujú. Poukázala na to, že súd prvého stupňa jej výdavky na úver za zariadenie bytu a elektrospotrebiče nezohľadnil. Považoval len za prirodzené, že musela v súvislosti so zariadením vlastnej domácnosti vynakladať aj mimoriadne výdavky. Tieto sú iste otcovi dieťaťa známe, keďže sa tiež presťahoval od svojich rodičov a zariaďoval s priateľkou dom, ktorý spolu kúpili. Čo sa týka usporených finančných prostriedkov, poukázala na to, že výživné bolo spotrebované na primerané náklady spojené s výživou a výchovou maloletej a v rozsudku Okresného súdu Topoľčany niet zmienky o tom, že by bola časť výživného určená na sporenie. Argument, že sa maloletá u otca doučuje anglicky, je dôsledkom toho, že maloletú doučuje priateľka navrhovateľa, ktorá však nie je lektorkou anglického jazyka a otec jej za toto neplatí. Zdôraznila tiež, že maloletá dosahuje v škole vynikajúce študijné výsledky. Otec sa vzdal priemerného čistého mesačného príjmu vo výške 522,- eur mesačne, okrem toho mal príjmy aj z podnikania, ktoré vykonával na základe živnostenského oprávnenia, ktorého výkon v auguste 2011 pozastavil, následne bol rok a pol vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom prvých šesť mesiacov poberal dávky v nezamestnanosti a od marca 2012 do marca 2013 už nepoberal žiadne dávky, ani nemal podľa jeho tvrdení žiadne príjmy. Z podnikania od apríla 2013 do augusta 2013 preukázal obrat vo výške 355,- eur, z čoho vidieť, že jeho priemerný mesačný príjem je vo výške cca 70,- eur. Pritom len platby, ktoré hradí mesačne (50,02 eura zdravotné poistenie, životná poistka 6,60 eur, telefón 22,- eur, internet 15,- eur, elektrika, drevo, kúrenie, daň z nehnuteľnosti, splátka úveru 90,- eur) preukazujú, že výdavky otca vysoko prevyšujú jeho príjmy a tak je otázne, z čoho žije. Otec dieťaťa nemá iné vyživovacie povinnosti, vzdal sa dobrovoľne svojho dlhoročného zamestnania, je zdravý, vyučený v odbore automechanik, nič mu objektívne nebráni v tom, aby si opäť našiel prácu, čím by si vyriešil svoju zlú finančnú situáciu a preto súd pri výpočte príjmov postupoval správne, keď bral do úvahy príjmy, ktoré by navrhovateľ mohol objektívne dosiahnuť s prihliadnutím na jeho schopnosti a možnosti a nie z príjmov, ktoré sa navrhovateľ snažil preukázať, resp. hodnoverným spôsobom ani nepreukázal. Poukázala na to, že ona zdokladovala jednak výdavky spojené s výchovou a výživou maloletej a jednak svoje príjmy ako aj výdavky a predovšetkým to, že má snahu zabezpečiť maloletej primerané prostredie pre jej všestranný rozvoj a pokojné rodinné zázemie. Jedinou snahou otca je týmto matku psychicky deptať a zneistiť. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje preto za vecne správny a navrhla, aby tento odvolací súd potvrdil.
Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), a to v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je dôvodné zmeniť (§ 220 OSP).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je preto potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5P/23/2013 je starostlivosť o maloletú O. Z., narodenú XX.XX.XXXX, dieťa vo veku 10 rokov. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (výrok I.) zvýšil výživné otca na maloletú od 01.05.2013 z pôvodnej sumy 82,98 eura na sumu 130,- eur mesačne a rozhodol o nedoplatku na výživnom za čas od jeho zvýšenia do vyhlásenia rozsudku a návrh otca na zníženie výživného zamietol (výrok II. a III.). Rozhodoval ďalej i o styku otca s maloletou, v ktorej časti schválil rodičovskú dohodu (výrok IV.), týmto zmenil pôvodný rozsudok v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej (výrok V.) a to Okresného súdu Topoľčany č.k. 4C/180/2007-17 zo dňa 05.10.2007 a napokon rozhodol o trovách konania účastníkov tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania (výrok VI.).
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného otca k maloletej, zamietnutí jeho návrhu na zníženie výživného a s tým súvisiacich výrokov o výpočte nedoplatku na zvýšenom výživnom i závislom výroku o trovách konania účastníkov. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu sa stali výroky o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej, o nedoplatku na zročnom výživnom, o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného, ako i na tom závislý výrok o trovách konania účastníkov (výrok VI.).
Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výžive maloletých detí možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Zmenou pomerov odôvodňujúcou zmenu vyživovacej povinnosti podľa citovaných ustanovení musí byť podstatná zmena okolností v čase rozhodovania o zmene v porovnaní s časom rozhodným pri predchádzajúcom rozhodnutí. K záveru o tejto zmene možno dospieť len zistením rozhodných kritérií v čase pôvodného rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene. Až na základe takéhoto postupu si súd vytvorí záver o tom, či sú dané predpoklady pre rozhodnutie o zmene a ak áno, v akom smere a rozsahu (od kedy a v akej výške). Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1,2,3,4 a 5 Zákona o rodine).
Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného dieťaťa, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Na strane povinného sa preskúmavajú: schopnosti, možnosti, majetkové pomery.
V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie.
V prejednávanom prípade ide o rozhodnutie o zvýšení, resp. o znížení vyživovacej povinnosti otca k maloletej O., narodenej XX.XX.XXXX, dieťaťu vo veku 10 rokov. Vyživovacia povinnosť k maloletej bola naposledy stanovená v rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 4C/180/2007-17 zo dňa 05.10.2007. Ako súd prvého stupňa správne konštatoval, v tomto čase maloletá O. mala tri roky, navštevovala materskú škôlku, čomu boli primerané i jej výdavky. Matka dosahovala zárobok 10.000,- Sk mesačne, otec 20.044,- Sk mesačne a zdravotný stav dieťaťa bol dobrý.
Od tejto doby došlo u maloletej O. k výraznej zmene, k zvýšeniu jej odôvodnených potrieb, pretože uplynula doba (do podania návrhu na zvýšenie výživného 01.05.2013) 5 a pol roka, výrazná zmena pomerov u maloletej nastala najmä tým, že začala navštevovať školskú dochádzku a tu niet pochybností o tom, že odôvodnené potreby dieťaťa výrazne vzrástli, pretože maloletá je školopovinná a nie dieťaťom útleho veku. Maloletá je žiačkou štvrtej triedy, stravuje sa v školskej jedálni, navštevuje školský klub (30 + 8,50 eura mesačne), tanečný krúžok (náklady na cvičebné úbory, kostýmy, obuv v hodnote okolo 40,- eur ročne). O tom, že dieťa si vyžaduje pestrú a kvalitnú stravu s ohľadom na jej zdravotný stav nie sú žiadne pochybnosti, keďže tento je podložený lekárskou správou (č.l. 30, 31 spisu). Preto niet žiadnych rozumných dôvodov spochybňovať záver súdu prvého stupňa, že odôvodnené potreby maloletej O. od posledného rozhodnutia výrazne vzrástli a to predovšetkým nástupom dieťaťa do základnej školy, i s ohľadom na záujmy maloletej (tanečný krúžok) ako i zdravotný stav maloletej (potrebná pestrá, zvyšková, pravidelná, teplá strava a dostatok tekutín).
Zmena pomerov nastala i na strane matky. Matka v čase posledného rozhodnutia dosahovala príjem 10.000,- Sk, t.j. cca 332,- eur. V súčasnosti pracuje u zamestnávateľa O., s.r.o. K. M. (č.l. 23 spisu) a aktuálne jej príjem činí 485,- eur mesačne (porovnaj č.l. 23 spisu), počas dovolenky (júl 2013)510-520,- eur. Mesačné výdavky matky súd prvého stupňa zohľadnil v správnej výške (167,- eur, elektrina, internet, komunálny odpad, životné poistenie pre seba i maloletú) a tiež súd prvého stupňa zohľadnil i skutočnosť, že si novým spôsobom vybavila domácnosť. Matka trpí histamínovou intoleranciou, čo vyžaduje zvýšené nároky na stravu. Možno potom uzavrieť, že príjem matky sa čiastočne zvýšil, matka sa osamostatnila, zabezpečila maloletej O. ako dospievajúcemu dieťaťu právo na pokojné bývanie i súkromie, čo je
nepochybne v záujme maloletej a preto i tieto výdavky, ktoré sa jej na bývanie od posledného rozhodnutia zvýšili, je potrebné považovať za vynakladané dôvodne.
Zmena pomerov nastala i na strane otca, ktorý v čase posledného rozhodnutia dosahoval zárobok cca 20.044,- Sk - 665,- eur, pracovný pomer však ukončil dohodou ku dňu 31.08.2011 (č.l. 63 spisu), od 01.09.2011 sa zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie, odkiaľ bol dňa 18.03.2013 vyradený (porovnaj č.l. 64 až 66 spisu). Otec sa medzičasom presťahoval, vybavil si živnosť, ktorú sa mu nepodarilo z objektívnych dôvodov vybaviť bez zbytočného odkladu a preto bol odkázaný na dávky v nezamestnanosti a príležitostné príjmy, resp. hľadal si výhodné pracovné uplatnenie, medzičasom už podniká. Otec argumentuje, že príjmy z podnikania nepostačujú na zabezpečenie jeho výdavkov a odôvodnených potrieb, preto aj úver za neho platí jeho priateľka.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa založenom na aplikácii § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu či berie na seba neprimerané majetkové riziká. I odvolací súd dospel k záveru, že bolo dôvodné vychádzať z jeho zárobku 593,70 eura, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa s pripočítaním príjmov z podnikania, bolo vecou otca, že skončil pracovný pomer dohodou, čím vystavil seba i osoby, ku ktorým je výživou povinný, neprimeraným majetkovým rizikám, čím prejavil nezodpovedný a ľahkovážny postoj k zamestnaniu a k zabezpečovaniu si pravidelných mesačných potrieb ako svojich, tak i maloletej O., dieťaťa, ktoré je na neho výživou odkázané. Argumentácia otca v súvislosti so začatím jeho podnikania bez toho, aby bol zároveň v pracovnom pomere, že oboje sa súčasne zvládnuť nedá, nie je spôsobilá zvrátiť správne závery súdu prvého stupňa. Počas obdobia, ako bol otec u posledného zamestnávateľa zamestnaný, súčasne popri tom podnikal. Bolo by možné od neho ako od zodpovedného rodiča očakávať, že ukončí toto zamestnanie jedine v prípade, ak z podnikania dosiahne príjem vyšší, ako zo zárobku, čo sa otcovi v konaní preukázať nepodarilo, naopak, z podnikania má príjem nižší ako mal príjem zo zárobku. Preto ľahkomyseľne, ľahkovážne a bezdôvodne prestal u tohto zamestnávateľa pracovať a riziko s tým spojené je potrebné pripočítať výlučne na jeho ťarchu, nie je na ťarchu odôvodnených potrieb maloletej.
Preto odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý zohľadnil všetky bežné a odôvodnené výdavky otca, avšak vychádzal z príjmu u jeho posledného zamestnávateľa spolu s príjmom z podnikania, t.j. 593,70 eura, čo i súd prvého stupňa považoval za príjem, ktorého sa otec od 01.09.2011 dobrovoľne vzdal, považuje za súladný so zisteným skutkovým stavom a platnou právnou úpravou. I odvolací súd sa preto plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že otec nemal ukončiť tento pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečený iný príjem, keďže si musel byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej. Preto pokiaľ súd prvého stupňa v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine v súvislosti s príjmami otca ustálil, že otec nevyužíva svoje možnosti a schopnosti dosiahnuť zárobok vlastnou prácou a pre účely výživného vychádzal z čistého mesačného príjmu otca 593,70 eura, ktorý by dosahoval, ak by sa týchto príjmov nevzdal, je správny a z tohto príjmu pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal i odvolací súd. Celkové mesačné výdavky, ktoré na strane otca zohľadnil súd prvého stupňa sú akceptovateľné (odvody do zdravotnej poisťovne, životné poistenie, telefón, internet, splátka hypotéky, náklady na prevádzku rodinného domu vo výške okolo 204,- eur) a tiež zohľadnenie toho, že na založenie novej domácnosti vznikli u neho i jednorazové mimoriadne výdavky. Otec je však mladý (31 rokov), zdravý, na vrchole svojich pracovných síl a zručností a preto možno od neho ako od rodiča maloletého dieťaťa spravodlivo požadovať, aby využil všetky svoje schopnosti na to, aby zabezpečil odôvodnené potreby maloletej Vanesy, svojho jediného dieťaťa.
Odvolací súd však prihliadol na skutočnosť, že maloletá O. je dieťaťom vo veku 10 rokov (resp. k 01.05.2013, odkedy sa o výške vyživovacej povinnosti rozhoduje, vo veku 9 rokov), i s prihliadnutím na aktuálny terajší stav (154 ods. 1 OSP), navštevuje základnú školu v mieste svojho bydliska, má mimoškolské záujmy i zdravotné problémy, avšak suma výživného stanovená súdom prvého stupňa sa odvolaciemu súdu javí byť neprimerane vysoká i s prihliadnutím na príjem otca a jeho pravidelné mesačné výdavky, ktoré spolu s výživným vynakladá predstavujúce cca polovicu jeho zisteného príjmu.
I s prihliadnutím k týmto skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 OSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti, t.j. otec bude platiť na maloletú O. výživné po 115,- eur mesačne za podmienok stanovených v napadnutom rozsudku(cca 20% jeho príjmu). Takto
stanovené výživné odvolací súd považuje za zodpovedajúce zákonnej úpravu rozsahu výživného, kedy súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pri rozhodovaní o tom, že zárobok otca predstavuje necelých 600,- eur mesačne a približne polovicu predstavujú preukázateľné výdavky otca na domácnosť, úver a po zaplatení výživného 115,- eur mesačne otcovi zostávajú finančné prostriedky zodpovedajúce jeho životnej úrovni (odrážajúcej sa v jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach a tým i jeho životnej úrovni), na ktorej sa práve takto stanoveným výživným podieľa i maloletá Vanesa. V konaní bolo dôvodné prihliadnuť tiež na to, že otec o maloletú prejavuje záujem, s dieťaťom sa chce stretávať a i týmto spôsobom sa podieľa na výchove i výžive maloletej a zabezpečuje na dieťa bezprostredný vplyv. Čo sa týka námietky otca, že matka mala od posledného rozhodnutia usporiť na výživnom 1.188,- eur, takáto úprava výživného na spotrebu a na úspory z posledného rozhodnutia súdu nevyplýva a preto bolo dôvodné celé výživné pre dieťa spotrebovať(§ 63 ods. 3 zákona).
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku I. zmenil a súčasne zmenil i na tom závislý výrok o nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 01.05.2013 do 07.11.2013, resp. do vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Nedoplatok otca na zročnom výživnom je za príslušné časové obdobie v rozsahu zvýšeného výživného, t.j. za jedenásť mesiacov (8 mesiacov roku 2013 a 3 mesiace roku 2014, keď otec platí na maloletú po 83 eur) po 32 eur je 352 eur, ktoré odvolací súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a vo zvyšku v zamietajúcej časti návrhu otca na zníženie výživného, spolu s výrokmi v zostávajúcej časti (výrok V.) rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil(§ 219 OSP).
O trovách tohto konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 2 v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, ktoré zákonné ustanovenie je potrebné aplikovať i v prejednávanom prípade.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.