Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/1/2014

Potvrdené rozhodnutím 8Co/46/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa O. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v N. na V. U. Č.. X proti odporkyni M. Z. nar. X.X.XXXX bytom v B., Z. Č.. XXX v konaní o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C 1/2014-37 z 25.3.2014 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľa: O. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. N., V. X proti odporkyni: M. Z., I.. X.X.XXXX, Z. B., Z. XXX, o zníženie vyživovacej povinnosti takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.1.2014 domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni zo sumy 100,- eur mesačne na minimálnu sumu výživného mesačne počnúc od podania návrhu. Návrh odôvodnil tým, že výživné odporkyni vždy riadne uhrádzal. V roku 2008 vycestoval do zahraničia za prácou, odkiaľ sa vrátil 1.6.2013 z dôvodu vážnej choroby. Dňa 9.8.2013 sa zaregistroval na úrade práce a očakával, že bude poberať dávku v nezamestnanosti. Rozhodnutím zo dňa 8.10.2013 bolo však rozhodnuté, že na dávku nárok nemá. V čase poslednej úpravy výživného teda o tom nevedel a preto súhlasil s výškou výživného 100,- eur mesačne. určené výživné nie je schopný plniť, má zdravotné problémy, pre ktoré podal návrh na priznanie invalidného dôchodku. Žije s manželkou, ktorá má hrubý príjem 590,- eur mesačne, starajú sa o dve maloleté deti. Žijú u manželkiných rodičov, ktorým prispievajú na domácnosť sumou 200,- eur mesačne, mesačne splácajú úver po 60,- eur. Finančne im musia vypomáhať rodičia manželky. odporkyňa je plnoletá, je schopná pracovať popri štúdiu, finančne jej vypomáhajú matka a stará matka, s ktorými žije.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že naposledy bolo výživné určené súdom v septembri 2013, kedy sa s odporkyňou dohodol na výživnom 100,- eur. V tom čase mal za to, že mu bude priznaná podpora v nezamestnanosti. Až následne sa dozvedel, že nemá nárok na podporu v nezamestnanosti a taktiež mu neboli priznané nemocenské dávky. Hoci od 8. 8. 2013 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi a teda nemá žiaden príjem. Naposledy pracoval po dobu 5 rokov v zahraničí, kde vykonával fyzickú prácu v hydinárskej firme s príjmom 750,- až 800,- libier mesačne. Z tejto práce bol nútený odísť vzhľadom na zdravotné problémy. Má chronické ochorenie chrbtice, stavcov a kosti. Pravidelne užíva lieky, na ktoré dopláca 40 - 50,- eur. V dôsledku jeho zdravotného stavu podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, avšak o tejto žiadosti doposiaľ nebolo rozhodnuté. Býva v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorej mesačný príjem činí cca 550 - 600,- eur mesačne. Okrem odporkyne má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi N., manželka má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému synovi X. M.. Žijú v rodinnom dome, ktorý vlastnícky patrí rodičom manželky, za bývanie mesačne platia sumu 200,- eur. Mesačne spláca úver vo výške 60,- eur, ktorý bol nútený si vziať v decembri 2013, aby som vyplatil predchádzajúce dlhy. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila z dôvodu, že naďalej pokračuje v štúdiu a to na súkromnej vysokej škole v Prešove, kde musí platiť poplatok ročne vo výške cca 850,- eur. Do školy denne dochádza, cestovné denne vlak a MHD vychádza na sumu 8,- eur. Žije v domácnosti s mamkou a babkou v 2- izbovom byte, ktorý jej vlastnícky patrí. Získala ho darovaním od babky, ktorá je na dôchodku. Mamka je zamestnaná na dobu určitú do 1. 3. 2014. Okrem nej mamka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od narodenia má problémy so žalúdkom, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Užíva lieky, musí si dávať pozor na stravu. Okrem toho má zníženú imunitu a minimálne raz do mesiaca je chorá. Za lieky mesačne platí cca 50 - 60,- eur. S otcom nie sú v kontakte, nad rámec určeného výživného neprispieva, okrem stužkovej minulého roku, na ktorú prispel sumou 14,- eur.

Vypočutý svedok X. Q. uviedol, že navrhovateľ s jeho dcérou a deťmi bývajú v jeho domácnosti. Jedná sa o 2-izbový rodinný dom, kde oni majú jednu izbu a on s manželkou druhú. Dom vlastnícky patrí jemu. Náklady na bývanie sú cca 500,- eur mesačne. Uviedol, že navrhovateľ sa nikdy nevyhýbal platiť výživné, avšak dostal sa do situácie, kedy po dobu 8 mesiacov nemá príjem. Hoci s manželkou sú na dôchodku, musia im pomáhať a to tak, že niekedy spoločne varia, ak chlapci potrebujú niečo do školy, tak im na to poskytne finančné prostriedky. Má za to, že súd pri rozhodovaní by mal prihliadnuť aj na dve deti, o ktoré sa navrhovateľ stará, že aj tieto deti potrebujú kupovať aj oblečenie a podobne, čo musí zabezpečovať on s manželkou. Ďalej uviedol, že zať sa nikdy nevyhýbal práci, v súčasnej dobe však vzhľadom na jeho zdravotný stav má problém pracovať.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, svedka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Výživné zo strany navrhovateľa pre odporkyňu bolo naposledy určené uznesením tunajšieho súdu č. -28 zo dňa 18.92013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2013. Týmto rozhodnutím bol schválený zmier, na základe ktorého sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu odporkyne sumou 100,- eur mesačne počnúc od 1.2.2013 a dlžné výživné vo výške 272,- eur sa zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 25,- eur popri bežnom výživnom. Z obsahu spisu tunajšieho súdu č. bolo zistené, že navrhovateľ v čase tejto poslednej úpravy bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nemal žiaden príjem. mal zdravotné problémy, ktorými trpí aj v súčasnosti. Odporkyňa v čase tejto úpravy bola študentkou 4. ročníka Gymnázia v Gelnici.

Podľa potvrdenia vysokej školy medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove odporkyňa je v tomto školskom roku študentkou 1. ročníka štúdia v dennej forme. Poberá sociálne štipendium vo výške 200,- eur mesačne.

Navrhovateľ bol zamestnaný do konca júna 2013 v zahraničí, odkiaľ sa vrátil kvôli zdravotným problémom. Od 8.8.2013 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dávku v hmotnej núdzi nepoberá. podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 8.10.2013 navrhovateľ nemá nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie nie je možné považovať jeho väzby na území Slovenskej republiky za zachované, počas posledného zamestnania nemal bydlisko na území nášho štátu. Dňa 23.10.2013 požiadal navrhovateľ o invalidný dôchodok, o ktorom ku dňu rozhodovania súdom nebolo rozhodnuté. navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá má príjem z pracovného pomeru. Okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu. Zmluvou o hotovostnom úvere z 5.12.2013 bol manželke navrhovateľa poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1 800,- eur.

Matka odporkyne je zamestnaná na dobu určitú v Českej republike, okrem odporkyne inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo k zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Dôvodom zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov na strane oprávnenej resp. povinnej osoby. V danej veci mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni naďalej trvá, keďže táto sa štúdiom na vysokej škole pripravuje naďalej na svoje budúce povolanie.

Od poslednej úpravy výživného u odporkyne došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže v čase poslednej úpravy bola študentkou strednej školy a v súčasnej dobe navštevuje vysokú školu, s čím sú nepochybne spojené vyššie náklady.

Okrem pomerov oprávnenej osoby však v konaní súd musí skúmať osobné, zárobkové a majetkové pomery osoby povinnej. V tomto smere súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že na strane navrhovateľa oproti poslednej úprave výživného nedošlo k žiadne zmene pomerov. Tak, ako v čase poslednej úpravy aj v súčasnej dobe je navrhovateľ nezamestnaný, nemá žiaden príjem. Už v čase poslednej úpravy mal navrhovateľ zdravotné problémy, na ktoré poukázal aj v tomto konaní. Počet jeho vyživovacích povinností sa taktiež nezmenil. Už len na základe toho je nevyhnutné konštatovať, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. V zmysle citovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine totiž možno predchádzajúce rozhodnutie zmeniť, len ak dôjde k zmene pomerov a k zmene pomerov na strane navrhovateľa od poslednej úpravy výživného nedošlo. V tomto smere súd nemôže prihliadať na vyjadrenie navrhovateľa, že so zvýšením výživného súhlasil len z dôvodu, že predpokladal, že mu bude priznaná dávka v nezamestnanosti. Okrem uvedeného súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ dlhodobo pracoval v zahraničí mal možnosť uplatniť si nárok na priznanie dávky v štáte, v ktorom pracoval. Pokiaľ tak neurobil, sám sa pripravil o možný príjem a táto skutočnosť nemôže byť posúdená v neprospech odporkyne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd nerozhodoval poukazujúc na ustanovenie , v zmysle ktorého súd rozhoduje o trovách konania len na návrh a účastníci konania si náhradu trov neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne

v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / /

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v znení neskorších predpisov. Ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.