Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4Er/57/2009

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, (predtým Obvodný úrad v Prievidzi) proti povinnému: H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom T., Y. I. XXX/XX, o vymoženie 49,78 €, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Povinnému súd ukladá povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi, náhradníkovi po pôvodne poverenej súdnej exekútorke Mgr. Viere Hurtišovej, trovy exekúcie v sume 47,98 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 17.2.2009, doručeným exekútorskému úradu dňa 19.2.2009 sa oprávnený (pôvodne Obvodný úrad Prievidza) domáha proti povinnému vymoženia pokuty 33,19 € a trov konania 16,60 € uložených rozhodnutím Obvodného úradu v Prievidzi, pracovisko Partizánske zo dňa 8.8.2007 č. VVS-07/00290/1368, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.8.2007 a vykonateľnosť dňa 12.9.2007. Uvedeným rozhodnutím bola povinnému uložená pokuta podľa o priestupkoch a povinnosť nahradiť trovy konania.

Súd v časti o vymoženie 0,01 € žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a v časti o vymoženie istiny 33,19 € a trov konania 16,59 € poveril súdnu exekútorku Mgr. Vieru Hurtišovú vykonaním exekúcie.

Súdu je z jeho činnosti známe, že náhradníkom pôvodne poverenej súdnej exekútorky je Mgr. Bernard Janík, súdny exekútor so sídlom v Žiline.

Ďalej je súdu z jeho činnosti známe, že právomoci pôvodného zástupcu oprávneného Obvodného úradu v Prievidzi prešli na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Pôvodná náhradníčka po poverenej súdnej exekútorke si v podnete zo dňa 15.11.2012, doručenom súdu dňa 28.2.2013 uplatnila pre prípad zastavenia exekúcie trovy exekúcie v sume 102,34 €. Špecifikovala ich ako odmenu 33,19 €, cestovné 32,13 €, náklady spojené so zavedením spisu 8,77 €, poštovné 11,20 €, DPH 17,05 €.

Súd preskúmal príslušný spisový materiál, vyžiadal si od súčasného náhradníka poverenej súdnej exekútorky exekučný spis a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť, hoci z iného dôvodu, ako je uvedené v podaní pôvodnej náhradníčky poverenej súdnej exekútorky (teda nie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku).

Súd vychádzal z obsahu spisového materiálu, z ktorého vyplýva, že predmetom vymáhania v tejto exekučnej veci je pokuta uložená podľa zákona o priestupkoch a náhrada trov priestupkového konania.

Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 12.9.2007.

Exekučné konanie začalo dňa 19.2.2009 a doteraz nebolo skončené.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Zo spisu vyplýva, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 12.9.2007. Exekučným titulom bola uložená pokuta podľa Zákona o priestupkoch. Exekúcia nebola vykonaná do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie. Lehota na vykonanie exekúcie určená v citovanom ustanovení zákona je lehotou prekluzívnou, tzn. že súd na ňu prihliada ex offo. Uplynutím prekluzívnej lehoty zaniká právo, ktoré sa s touto lehotou spája. Keďže lehota na vykonanie exekúcie na podklade bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý bol predložený ako exekučný titul, márne uplynula dňa 12.9.2010, právo priznané exekučným titulom týmto dňom zaniklo a exekúciu je potrebné zastaviť.

Súd pri posudzovaní účinkov ustanovenia § 88 Zákona o priestupkoch o preklúzii, vzhľadom k tomu, že toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 1.9.2008 zrušené, vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v stanovisku Snj 840/02, ktorého závery je možné aplikovať aj na posudzovanú vec. Citované stanovisko sa síce týka premlčania, avšak jeho závery sa dajú aplikovať aj na preklúziu. Vyplýva z neho, že právo sa premlčuje (a podľa názoru exekučného súdu aj prekluduje) v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase, kedy právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích (aj prekluzívnych) lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka výhodnejšia. Súd si osvojil nasledujúce závery najvyššieho súdu: v súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa Sociálna poisťovňa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

Z uvedených dôvodov exekučný súd na právny vzťah medzi účastníkmi konania aplikoval ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 a exekúciu pre preklúziu (zánik) vymáhaného nároku podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1, 2 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

d) doručenie exekučného príkazu

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní

g) každé zisťovanie bydliska povinného

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného

i) každé zisťovanie účtu povinného

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhl. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

V predmetnej exekučnej veci bola špecifikácia trov exekúcie súdu doručená dňa 28.2.2013 a z tejto exekučný súd vychádzal.

Súd priznal náhradníkovi po pôvodne poverenej súdnej exekútorke trovy exekúcie nasledovne:

1/ odmenu podľa § 14 ods. 2 vo výške 3,32 € za každý úkon exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. za úkony, najmenej však 33,19 € v sume 33,19 €. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu bez toho, aby bližšie skúmal rozsah vykonaných úkonov exekučnej činnosti, pretože priznaná odmena je v minimálnej zákonnej výške a bez ohľadu na počet vykonaných úkonov nie je možné súdnemu exekútorovi priznať odmenu nižšiu ako 33,19 €. Je pritom nepochybné, že minimálne úkon podľa § 15 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. súdny exekútor vykonal (získanie poverenia), preto mu na náhradu minimálnej zákonnej odmeny nárok vznikol.

2/ náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 6,80 €. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnené poštovné v plnej uplatnenej výške. Súd priznal to poštovné, ktorého vynaloženie má preukázané v exekučnom spise. Ide o doručenie:

- žiadosti o udelenie poverenia súdu 1,60 €

- opravy žiadosti súdu 1,60 €

- súčinnosť ODI Partizánske 0,40 €

- upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,60 €

- podnetu na zastavenie exekúcie súdu 1,60 €

SPOLU: 6,80 €

Iné doručovanie zo spisového materiálu nevyplýva, preto nebolo možné priznať náhradu hotových výdavkov v sume vyššej. Súd priznal poštovné v tom rozsahu, v akom sa v spise nachádzajú doručenky a za úkon súčinnosť ODI priznal poštovné za obyčajnú zásielku bez doručenky, pretože v spise sa doručenka nenachádza, avšak z odpovede adresáta je zrejmé, že zásielka bola odoslaná.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za cestovné v sume 32,13 €. Vynaložené cestovné súd hodnotí ako neúčelné. Náhrada tých hotových výdavkov, ktoré neboli vynaložené účelne, súdnemu exekútorovi nepatrí. Súd vychádzal z toho, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené pôvodne poverenej súdnej exekútorke dňa 23.4.2009. Až dňa 23.4.2009 teda mohla začať vykonávať samotnú exekúciu a úkony exekučnej činnosti (okrem tých smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného). Z pripojeného spisu vyplýva, že ešte pred doručením poverenia (!) bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie. Takýto postup je v rozpore s ustanovením § 47 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože upovedomenie o začatí exekúcie môže vydať len poverený súdny exekútor, teda taký, ktorému bolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekučným súdom. Upovedomenie v tejto veci bolo vydané predčasne. Ak pôvodne poverená súdna exekútorka takéto upovedomenie doručovala osobne dňa 30.3.2009 (pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie), bol takýto postup v rozpore so zákonom a za takýto úkon nie je možné priznať náhradu hotových výdavkov. Ako neúčelný súd posúdil aj druhý pokus o osobné doručovanie upovedomenia, a to zo dňa 25.4.2009. Súd účelnosť hodnotil v súvislosti s tým, že v spise sa nachádza doručenka preukazujúca doručenie upovedomenia poštou, zo dňa 12.7.2011. Už dňa 25.4.2009 nič nebránilo pôvodne poverenej súdnej exekútorke doručovať upovedomenie poštou, nebolo potrebné umelo zvyšovať náklady exekučného konania doručovaním písomností osobne s použitím motorového vozidla. Tým viac, ak pri prvom doručovaní dňa 30.3.2009 zistila, že povinný sa v mieste bydliska zdržiava sporadicky. Je väčšia pravdepodobnosť, že si adresát vyzdvihne zásielku v úložnej dobe na pošte, ako že bude zastihnutý v mieste bydliska osobne, ak máme vedomosť o tom, že sa v mieste bydliska zdržiava len sporadicky. Takisto musí súd poukázať aj na tú skutočnosť, že „Zápisy o vykonaní práce“, ktoré sa nachádzajú v exekučnom spise, pôsobia nedôveryhodne. Akým spôsobom prebiehala práca pôvodne poverenej súdnej exekútorky z nich nevyplýva. Zo spisu nevyplýva žiaden záznam o tom, že by sa snažila zistiť telefonický kontakt na povinného, ako vyplýva zo zápisu (neúspešným zisťovaním telefonického kontaktu odôvodňuje pôvodne poverená súdna exekútorka vykonanie pracovnej cesty). Zo záznamu nevyplýva, kto má byť „známy povinného“, ktorý mal poskytnúť informácie o povinnom. Preto nie je možné preveriť relevantnosť takýchto informácií a teda ani posúdiť účelnosť vykonaných pracovných ciest. Záznamy nie sú ani riadnym vyúčtovaním pracovnej cesty, pretože z nich nevyplýva, aké motorové vozidlo bolo použité, akú malo spotrebu, aká bola cena spotrebovaných pohonných hmôt.

Súd nepriznal náhradníkovi po pôvodne poverenej súdnej exekútorke ani náhradu nákladov spojených so „zavedením spisu“ (v sume 8,77 €), pretože vynaloženie takýchto nákladov v tejto sume zo spisového materiálu nevyplýva. Súd nemôže posúdiť účelnosť vynaloženia hotových výdavkov (kancelárskych nákladov), ak sa v spise nenachádza jediný doklad o výške vynaložených hotových výdavkov. Preto súd náhradu týchto hotových výdavkov nepriznal.

3/ Daň z pridanej hodnoty podľa § 196 EP vo výške 20% zo základu 39,99 € v sume 7,99 €.

Spolu súd priznal náhradníkovi po pôvodne poverenej súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 47,98 €.

Súd sa následne zaoberal tým, ktorému z účastníkov má uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Trovy exekúcie v zásade vždy hradí povinný. Vyplýva to z ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného

poriadku. Výnimkou je, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie alebo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (§ 203 Exekučného poriadku). V posudzovanej exekučnej veci došlo k zastaveniu exekúcie v dôsledku uplynutia času, čo v zásade nemožno pričítať oprávnenému za vinu. Súd prihliadal na to, že v čase začatia exekučného konania bolo ešte dostatok času na jeho skončenie. Konanie začalo 19.2.2009 a k preklúzii došlo po viac ako roku a pol dňa 12.9.2010. Oprávnený podal návrh na začatie exekúcie s dostatočným predstihom pred uplynutím prekluzívnej lehoty, preto má súd za to, že zastavenie exekúcie nezavinil. Z uvedeného dôvodu sa v konaní uplatní ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a trovy exekúcie je povinný nahradiť povinný.

Poučenie:

Proti výroku rozhodnutia o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie zákon odvolanie nepripúšťa ( , Exekučného poriadku a Exekučného poriadku).

Podľa je však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Všeobecnými náležitosťami podania podľa sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (3), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.