Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-373-2013.pdf
PDF · 91.63 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/373/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO 36 613 843, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: K. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom P. Q. XXXX/XX, K., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou pre konanie: P. O., zamestnankyňa tunajšieho súdu, o zaplatenie 81,27 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd ruší platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 13Ro/176/2013-26 zo dňa 23.9.2013.
Návrh sa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 6.8.2013 doručeným súdu dňa 21.8.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 81,27 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 81,27 eura od 15.2.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 13Ro/176/2013-26 zo dňa 23.9.2013, ktorý platobný rozkaz sa nepodarilo súdu odporcovi doručiť do vlastných rúk.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 10C/373/2013-42 zo dňa 8.11.2013 bola odporcovi ustanovená podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku opatrovníčka, nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt odporcu.
Podľa ustanovenia § 173 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba. Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
Platobný rozkaz č. k. 13Ro/176/2013-26 zo dňa 23.9.2013 sa nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, preto súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu v plnom rozsahu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 6.8.2013, s Doplnením návrhu zo dňa 2.1.2014, s Doplnením návrhu zo dňa 18.3.2014, s listinnými dôkazmi, a to najmä so Zmluvou o bežnom účte zo dňa 22.11.2012, so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. s účinnosťou od
1.2.2011, s Dodatkom č. 1 k Všeobecným obchodným podmienkam VÚB, a.s. pre depozitné produkty s účinnosťou od 1.11.2001, so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011, s Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok VÚB zo dňa 14.2.2011, s Pokusom o zmier zo dňa 26.7.2013, s Prehľadom histórie a transakcií na bežnom účte, s obsahom celého spisu, keď pojednával v neprítomnosti zástupcu splnomocnenca navrhovateľa v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ v návrhu a v doplneniach návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 14.2.2011 medzi navrhovateľom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporca uzatvorili dňa 22.11.2002 Zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej zmluvy poskytol postupca odporcovi peňažné prostriedky. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala 81,27 eura a navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok na základe nepovoleného prečerpania, ktoré vznikli na bežnom účte odporcu. Súčet debetných operácií na účte odporcu predstavuje sumu 66.892,81 eura a súčet kreditných operácií na účte odporcu predstavuje sumu 66.811,54 eura. Z úhrad odporcu bola započítaná na istinu suma 66.598,94 eura, na zmluvný úrok suma 21,95 eura a na poplatky suma 190,65 eura. Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 15.2.2011, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 81,27 eura s príslušenstvom.
V rámci skutkového stavu v prejednávanej veci bolo zistené, že Všeobecná úverová banka, a.s. a odporca uzavreli v Trnave dňa 22.11.2002 Zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej zmluvy sa Všeobecná úverová banka, a.s. zaviazala zriadiť a viesť pre odporcu účet číslo 1679062359/0200 v mene EUR, prijímať naň peňažné vklady a vykonávať úhrady z účtu v zmysle príkazov odporcu. Ku dňu 3.12.2010 vznikol na účte odporcu nepovolený debetný limit vo výške 81,27 eura. Dňa 14.2.2011 uzatvorili Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca a navrhovateľ ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej zmluvy postúpila Všeobecná úverová banka, a.s. pohľadávku vo výške 81,27 s príslušenstvom zo Zmluvy o bežnom účte zo dňa 22.11.2001 na navrhovateľa. Podľa ustanovenia § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ustanovenia § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa ustanovenia § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54
tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ustanovenia 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 81,27 eura s príslušenstvom, a to titulom nepovoleného prečerpania na bežnom účte odporcu. Podľa navrhovateľa je suma 81,27 eura rozdielom debetných operácií v sume 66.892,81 eura a kreditných operácií v sume 66.811,54 eura. Navrhovateľ bol súdom uznesením číslo konania 10C/373/2013-40 zo dňa 8.11.2013 vyzvaný, aby uviedol presný spôsob výpočtu sumy 81,27 eura v rozpise na jednotlivé čiastky a dni čerpaných peňažných prostriedkov a vrátených peňažných prostriedkov v rozhodnom období. Na uvedené uznesenie reagoval navrhovateľ doplnením návrhu zo dňa 2.1.2014, v ktorom uviedol, že debetné operácie sú realizované platby z účtu vo výške 66.680,21 eura, poplatky vo výške 190,65 eura a debetné úroky vo výške 21,95 eura a kreditné operácie sú prijaté platby na účet vo výške 64.717,84 eura. Výzvou zo dňa 9.1.2014 bol navrhovateľ opätovne vyzvaný, aby uviedol, aké poplatky sú zahrnuté v sume 160,65 eura, aké debetné úroky sú zahrnuté v sume 21,95 eura a predložil dohodu o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov a dohodu o povinnosti platiť uplatnené poplatky a debetné úroky. Na uvedenú výzvu reagoval navrhovateľ doplnením návrhu zo dňa 18.3.2014, v ktorom uviedol, že dohodou o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov nedisponuje a zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo uzatvorením Zmluvy o bežnom účte dňa 22.11.2002 k vzniku obchodného záväzkového zmluvného vzťahu, v rámci ktorého bol právny predchodca oprávnený prijímať platby v prospech odporcu ako majiteľa účtu a na druhej strane podľa jeho pokynov z tohto účtu realizovať platby. Právny predchodca navrhovateľa umožnil odporcovi bez existencie písomnej dohody čerpanie peňažných prostriedkov z účtu nekryté zostatkom na účte, keď sám navrhovateľ uviedol, že nedisponuje dohodou o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov a svoj nárok si uplatňuje na základe nepovoleného prečerpania. Vzájomný vzťah ohľadne dohodnutého debetného zostatku na účte sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o úvere. V súdenom prípade je zrejmé, že žiadna zmluva o tom, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platbu, aj keď nemá na to potrebné prostriedky na účte, nebola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzatvorená.
Posudzovaný právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Keďže ide o zmluvu uzatvorenú pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z. z., vzťahuje sa na ňu intertemporálne ustanovenie §
879f Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom založený zmluvou o bežnom účte je nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), keďže zmluva bežnom účte je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a zároveň právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V prípade uzatvorenia zmluvy o zriadení debetného limitu sa vzájomné práva a povinnosti strán spravujú zmluvou o úvere. Ak je teda vzťah medzi účastníkmi konania svojim charakterom spotrebiteľským vzťahom, je pre existenciu platne uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaná písomná forma. V konaní však nebolo preukázané uzatvorenie dohody o debetnom limite v písomnej forme s tým, aby tento záväzok bol individualizovaný so všetkými náležitosťami. Ak teda právny predchodca navrhovateľa umožnil odporcovi čerpať peňažné prostriedky z bežného účtu bez existencie písomnej zmluvy o zriadení debetného limitu, plnil odporcovi bez právneho dôvodu.
Keďže odporcovi boli bezpochyby bez existencie platne uzatvorenej zmluvy o debetnom limite poskytnuté peňažné prostriedky, môže si navrhovateľ uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok je dôvodný len v časti rozdielu medzi poskytnutým bezdôvodným obohatením právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi a vráteným bezdôvodným obohatením odporcom právnemu predchodcovi navrhovateľa. Opatrovníčka odporcu v prejednávanej veci vzniesla námietku premlčania celého uplatneného nároku, čo do istiny a jej príslušenstva, ktorou vznesenou námietkou premlčania sa súd zaoberal bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať § 107 Občianskeho zákonníka. Pre premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci je zrejmé, že odporca naposledy čerpal peňažné prostriedky z bežného účtu 22.1.2007, teda v uvedený deň právny predchodca navrhovateľa mal nepochybne vedomosť, že odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká konkrétna je výška jeho bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť právnemu predchodcovi navrhovateľa dňa 22.1.2007, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Návrh na začatie konania podal navrhovateľ na súd dňa 21.8.2013, teda zjavne po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba uplynula navrhovateľovi dňa 22.1.2009. Aj z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 vyplynulo, že odporca je v omeškaní ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy 1172 dní, čo znamená, že ku dňu podania návrhu na súd 21.8.2013 je v omeškaní 2092 dní, čo je viac ako päť a pol roka. Za premlčané považoval súd aj uplatnené príslušenstvo pohľadávky, ktoré príslušenstvo sleduje jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 81,27 eura s príslušenstvom za premlčaný, keďže navrhovateľ podal návrh na začatie konania po uplynutí dvojročnej premlčacej doby až dňa 21.8.2013. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol, keďže námietku premlčania vznesenú opatrovníčkou odporcu považoval za dôvodnú a úspešné dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok zánik vynútiteľnosti subjektívneho práva, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania výslovne nežiadal, i keď inak by mu na ňu vzniklo právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.