Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6T-124-2013.pdf
PDF · 104.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/124/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou JUDr. Lenkou Kováčovou v trestnej veci obžalovaného B. L. pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.03.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný: B. L., H..XX.XX.XXXX N. C. H. C., R. C. T., A. XXX/XX, S. C. D. E.Á., N. XXX/X,
sa uznáva vinným, že:
v období od 15.05.2012 do 04.06.2012 v Nitre v priestoroch prevádzky L. K. v OC Max Nitra, ako zodpovedný vedúci uvedenej prevádzky, ktorý nebol oprávnený manipulovať s tržbami, vydávajúc sa za spolumajiteľa predmetnej prevádzky s oprávnením manipulovať s finančnou hotovosťou, vylákal opakovane od pracovníčok tejto prevádzky postupne z pokladne rôzne peňažné sumy z tržby pod zámienkou použitia týchto peňazí na nákup tovaru do prevádzky a to v celkovej výške 1 231,- eur, čím tak svojím konaním spôsobil firme Medafish Slovakia, s.r.o. Topoľčany celkovú škodu vo výške 1 231,- eur,
teda:
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
tým spáchal:
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ho súd zaväzuje uhradiť poškodenej spoločnosti Medafish Slovakia, s.r.o. so sídlom Topoľčany, Janka Matušku 2798/9, IČO:46 210 644 spôsobenú škodu vo výške 1.231,- eur.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp.zn.1Pv 433/2012 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému B. L.. Na hlavných pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím obžalovaného, vypočutím poškodeného P.. Z. U., vypočutím svedkov F. Z., C. F., X. D., prečítaním výpovede svedkyne M. N. z prípravného konania, prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.
Obžalovaný B. L. na hlavom pojednávaní uviedol, že je nezmysel, že od niekoho niečo vylákal, bol tichým spoločníkom tejto spoločnosti, o čom je aj zmluva. Pán U. bol priateľ, dohodli sa, že spolu založia s.r.o.- čku. Založili spoločnosť Medafisch Slovakia s.r.o., on podpísal tichú zmluvu o spoločenstve. Pri podpise zmluvy vložil polovicu vkladu 2.500,- eur do spoločnosti. Firma mala viacero aktivít, spolupracoval s dodávateľmi kávy, mal nápad vytvoriť sieť kaviarní, preto navrhol, aby založili kaviareň. Prostriedky na tento Coffe shop vkladal z ušetrených peňazí, celé zariadenie ako podlahy, preso stroje, káva boli všetko od jeho bývalých obchodných priateľov, tak isto všetky školenia zamestnancov spoločnosti hradil sám, tak isto stravu počas školení, dopravu zamestnancov. Preto obvinenie, že oklamal predavačky popiera. Nepamätá si či bral peniaze z pokladne, neboli robené žiadne inventúry, neboli robené žiadne zmluvy, že by nemohol robiť s peniazmi, nebolo to potrebné, bol spoločníkom, príjmový doklad o vklade 2.500,- eur do spoločnosti podpísal, nevie čo sa s ním stalo, nebol s poškodeným dohodnutý na tom, že nebude manipulovať s peniazmi v prevádzke.
Poškodený P.. Z. U. uviedol, že na základe každomesačnej inventúry mu pracovníčka oznámila, že chýbajú peniaze v pokladni. Na základe týchto informácií zisťoval kde peniaze sú, pracovníčky prevádzky mu oznámili, že pán L. zobral peniaze na nákup a nepreukázal, že by tieto peniaze použil na chod prevádzky. Vždy keď sa robili nákupy do prevádzky, nosili tovar firmy na faktúry a keď boli menšie nákladové položky, tak sa to vyplatilo z pokladne, na čo mali určené peniaze pracovníčky. Ekonómka raz mesačne prešla z pracovníčkami všetky položky. Obžalovaný iba dohliadal na chod prevádzky, dohodli sa, že všetky finančné operácie bude robiť on, nie obžalovaný, lebo ten nemal podpisové právo ani prístup k účtom, jediné čo mohol realizovať boli drobné nákupy do prevádzky, ktoré bol povinný dokladovať. Pracovníčky upozornil ako majú nakladať s peniazmi, čo sa týka obžalovaného presne viedli zoznam kedy vzal peniaze na nákup tovaru. Prevádzka Coffe shopu fungovala od apríla 2012, od začiatku tam bol aj obžalovaný. Uzatvorili dohodu o tichom spoločenstve v máji 2011 s tým, že vklad tichého spoločníka nezaplatil, bol to vklad vo výške 2.500,- eur. Túto zmluvu vypovedal začiatkom roka 2012 ešte pred otvorením prevádzky, vypovedal ju najskôr ústne a potom i písomne, ale výpoveď si obžalovaný neprevzal. Bola vykonaná inventúra, robila sa aj denná uzávierka.
Svedkyňa F. Z. uviedla, že v skutku sa jedná o peniaze, ktoré bral pán L., ktoré neboli zdokladované a preto ich chce poškodený späť. Po otvorení prevádzky na konci apríla r. 2012 pribúdali iba peniaze z tržby do pokladne, čo sa týka výdajov jednalo sa o menšie denné výdaje na dennú tlač, poprípade mlieko. Keď boli väčšie nákupy na chod prevádzky, tieto doniesol väčšinou poškodený, obžalovaný priniesol raz kekse z Metra ku káve. Keď si obžalovaný pýtal hotovosť, tak to odôvodňoval tým, že ide niečo vyplatiť. Viedli zoznam aká hotovosť sa zobrala a kde, boli aj bloky za nákup, ktoré potom odovzdávali poškodenému alebo účtovníčke. Keď aj obžalovaný priniesol doklad, tak ho tam založili. Obžalovaný im bol predstavený ako prevádzkar, nebolo im zvláštne, že bral hotovosť, boli tam dve brigádničky, bol im nadriadený, nemohla mu zakázať brať peniaze, obžalovaný povedal, že je oprávnený manipulovať s peniazmi, robili dennú uzávierku. V období od 15.05.2012 do 04.06.2012 sa nezúčastnila žiadneho školenia, chodili na školenia pred otvorením prevádzky nie po otvorení. Vyjadrila sa položkovite aj k jednotlivým položkám v zošite, ktorý viedli pracovníčky na to, keď odovzdávali obžalovanému peniaze. Ona si nezobrala osobne z tržby alebo pokladne nejaké finančné prostriedky pre vlastnú spotrebu, iba na nákup čo zapísala aj zdokladovala. Nemá nejaký dôvod, pre ktorý by vypovedala v neprospech obžalovaného. Pokiaľ obžalovaný prevzal peniaze, následne nekontrolovala, či o tom doložil doklady, resp. keď aj doklady priniesol, či to bolo vo vybratej sume.
Svedkyňa C. F. uviedla, že pred necelými dvoma rokmi brigádovala u pána L. ako baristka v Coffe shope. Pred otvorením absolvovali školenia, neskôr sa prevádzka otvorila, pracovala tam s Z., pokiaľ sa jedná o sumu, ktorá je predmetom obžaloby, táto bola odovzdaná obžalovanému, ktorý bol predstavený ako
prevádzkar Coffe shopu. Prevádzka bola spustená ku koncu apríla, odkedy bola otvorená prevádzka nechodievali na školenia. Robila sa denná uzávierka, peniaze sedeli lebo si viedli knihu o výdajoch obžalovanému a z dennej uzávierky odpočítali financie, ktoré odovzdávali obžalovanému, takže to sedelo. Odovzdávali peniaze obžalovanému keď povedal, že ide niečo kúpiť alebo zariadiť, a tak mu ich ako zamestnankyňa dala, či v skutočnosti niečo aj kúpil nevedela. Ak jej odovzdal nejaký doklad, účtenky odkladali. Ona nezobrala nikdy peniaze z pokladne alebo z tržby, nemá nejaký dôvod, aby vypovedala v neprospech obžalovaného, 2x sa robila inventúra za ten čas čo tam robila. Dávali podpisovať výber peňazí do zošita obžalovanému pokiaľ bol ochotný to podpísať.
Svedok X. D. uviedol, že obžalovaného pozná a v r. 2011 a tento ho zoznámil s poškodeným, začali robiť podnikateľský zámer, predstavili sa mu ako spoločníci a majitelia spoločnosti MegaFisch, podpísali úverovú zmluvu so spoločnosťou Medafisch na vytvorenie Coffe shopu, ktorý zrealizovali začiatkom r. 2012. Otvoreniu predchádzalo zariadenie Coffe shopu, školenie zamestnancov, zoznámenie s dodávateľmi. Po otvorení Coffe shopu spolupráca pokračovala dodávaním tovaru. Až neskôr sa dozvedel, že tam dochádza k nejakému rozdeleniu.
Z prečítanej svedeckej výpovede svedkyne M. N. z prípravného konania vyplynulo, že bola účtovníčka poškodeného, zistila, že chýba v pokladni cca 1.200,- eur, preto začala zisťovať kde a z evidencie výdavkov, ktoré viedli pracovníčky prevádzky zistila, že sumu vo výške 1.231,- eur vzal z tržieb z predajne obžalovaný, pričom túto nevykladoval. Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a rozhodol tak, že uznal obžalovaného B. L. vinným zo skutku v zmysle obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp.zn.1Pv 433/2012, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez pochybností preukázané, že skutok sa stal, tento je trestným činom, a že tento spáchal práve obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § § 221 odsek 1 Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej aj objektívnej, pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol pracovníčky poškodeného do omylu, pričom poškodenej spoločnosti Medafish Slovakia, s.r.o. spôsobil s poukazom na ustanovenie § 125 Trestného zákona malú škodu.
Obžalovaný B. L. popiera vinu v celom rozsahu, resp. bráni sa tým, že bol riadnym 50%-ným spoločníkom spoločnosti Medafish Slovakia, s.r.o. s poškodeným, takže mohol voľne manipulovať s finančnými prostriedkami tejto spoločnosti ako i s tržbou prevádzky Coffe shopu, a že si nepamätá či vôbec nejaké peniaze z pokladne prevádzky vyberal alebo žiadal od pracovníčok, každopádne hradil všetky výdavky spojené so školeniami pracovníčok spoločnosti. Napriek obrane obžalovaného súd po vykonaní a zhodnotení všetkých dôkazov mal za preukázané, že obžalovaný spáchal skutok kladený mu za vinu, keď predstieraním nákupu tovaru pre prevádzku Coffe shopu žiadal od pracovníčok prevádzky finančnú hotovosť, ktorú však následne nepoužil na tento účel, ale si peniaze ponechal pre vlastnú potrebu, pričom nebol 50% spoločníkom spoločnosti Medafish Slovakia, s.r.o., ani konateľom tejto spoločnosti a ani inou osobou v takom postavení vo vzťahu k tejto spoločnosti, že by bol oprávnený manipulovať s jej finančnými prostriedkami, ako pred pracovníčkami prevádzky - svedkyňami Z. a F. predstieral. Tu súd poukazuje i na ustanovenie § 673 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého, zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník (v tomto prípade obžalovaný) poskytnúť podnikateľovi (v danom prípade poškodenej spoločnosti) určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Základným znakom tichého spoločníka je teda jeho majetková účasť na podnikaní podnikateľa, ku ktorej v danom prípade ani neprišlo. Tichý spoločník sa v zmysle takejto zmluvy nezúčastňuje na podnikaní priamo a nemá vplyv na rozhodovanie v obchodných veciach. Je iba oprávnený byť informovaný o podnikateľskej činnosti podnikateľa a do 30 dní po vyhotovení ročnej účtovnej závierky má právo na podiel na časť zisku ako si dohodli, k čomu tiež nemohlo v danom prípade dôjsť, keďže prevádzka bola otvorená v apríli 2012 a tak najskôr mohol mať obžalovaný podiel zo zisku tejto prevádzky za predpokladu, že by splatil svoj finančný vklad a nebola vypovedá zmluva o tichom spoločenstve, v r.2013. Tichý spoločník navonok nevystupuje, navonok koná iba podnikateľ a len on prijíma záväzky a iba jemu vznikajú práva a povinnosti z podnikania. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že obžalovaný L. v žiadnom prípade nebol 50% spoločníkom v predmetnej firme, mohol uvažovať maximálne o forme tichého spoločníka podľa § 673 a nasl.
Obchodného zákonníka, na čo však tiež neboli splnené náležitosti uvedené v zmluve zo dňa 23.05.2011 o tichom spoločenstve v dôsledku nevyplatenia vkladu. Ani takéto tiché spoločenstvo však neoprávňovalo obžalovaného brať si peniaze z finančnej hotovosti prevádzky Coffee shopu takým spôsobom, ktorý dostatočne, jasne a zreteľne popísali vo svojich výpovediach svedkyne Z. a F. a to opakovane a zhodne, pričom potvrdili výšku finančnej hotovosti, ktorú si L. z peňažnej hotovosti Coffee shopu postupne vyzdvihol vo výške 1231,- eur. Okrem toho z výpovede poškodeného U. jasne vyplynulo, že obžalovaný L. mal poverenie, aby dohliadal na chod prevádzky, pričom sa jasne dohodli, že všetky finančné operácie bude robiť on teda U., lebo L. nemal podpisové právo, ani prístup k účtom a jediné čo mohol realizovať boli drobné nákupy do prevádzky, ktoré však bol povinný dokladovať. Finančné prostriedky vo výške 1231,- eur, ktoré v období od 15.05.-04.06.2012 opakovane vylákal od pracovníčok prevádzky Coffee shopu však žiadnym spôsobom nevyúčtoval. Samotná skutočnosť, že sa obžalovaný L. vydával za spolumajiteľa predmetnej prevádzky svedčí nakoniec aj z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný je teda usvedčovaný zo spáchania tohto skutku čiastočne svojou výpoveďou a jednak výpoveďou poškodeného U. konateľa spoločnosti Medafish Slovakia, s.r.o., ktorý uvádzal, že je pravdou, že pôvodne uzatvoril s obžalovaným Zmluvu o tichom spoločenstve, na základe ktorej sa mal obžalovaný po vyplatený vkladu do spoločnosti vo výške 2.500,- eur stať tichým spoločníkom, no keďže ani po niekoľkých výzvach obžalovaný vklad neuhradil, zmluvu o tichom spoločenstve s ním vypovedal. Obžalovaný bol ním povedený iba na zabezpečovanie riadneho chodu prevádzky Coffe shopu v Nitre v OC MAX, pričom nemal oprávnenie nakladať s finančnými prostriedkami spoločnosti, nemal žiadne právo vystupovať za spoločnosť, nebol jej spoločníkom. Ďalej je usvedčovaný výpoveďami svedkýň Z. a F., ktoré obe zhodne potvrdili, že obžalovaný ako prevádzkar si od nich žiadal v období od 15.05.2012 do 04.06.2012 finančnú hotovosť pod zámienkou použitia týchto peňazí na chod prevádzky, ktoré však nezdokladovali účtenkami na čo peniaze použil, pričom o tom, že tieto peniaze spolu vo výške 1.231,- eur takto postupne obžalovanému v tomto období odovzdali viedli aj presnú evidenciu, ktorú predložili orgánom činným v trestnom konaní. Nepriamo je obžalovaný usvedčovaný i výpoveďou svedkyne M. N. (predtým R.) z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že ako účtovníčka poškodeného zistila, že chýba v pokladni 1.231,- eur a z evidencie výdavkov, ktoré viedli pracovníčky prevádzky zistila, že túto sumu vzal z tržieb z predajne obžalovaný, pričom túto nevydokladoval. Výška spôsobenej škody je preukázaná okrem jednotlivých výpovedí svedkov a poškodeného i protokolom o manku a záznamom z inventúry.
Okrem vyššie uvedených dôkazov je obžalovaný usvedčovaný i listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to najmä:
- zmluvou o tichom spoločenstve zo dňa 23.05.2011 (čl.69-73) uzavretou medzi spoločnosťou Medafish Slovakia, s.r.o. a obžalovaným, podľa ktorej mal byť obžalovanému vyplácaný podiel na zisku z celkovej podnikateľskej činnosti spoločnosti, pričom podľa čl. III. tejto zmluvy mal obžalovaný povinnosť v deň jej podpisu odovzdať spoločnosti jeho finančný vklad vo výške 2.500,- eur, ktorý mal splatiť oproti vystaveniu príjmového pokladničného dokladu a podľa čl. V. zmluvy mal nárok na 50% podiel na zisku, pričom pre určenie podielu je rozhodná ročná účtovná uzávierka a nárok mu vzniká do 30 dní po vyhotovení ročnej účtovnej uzávierky, podľa čl. VI. Zmluvy sa mal obžalovaný zúčastňovať na podnikaní spoločnosti iba svojim vkladom, mal právo nahliadať do obchodných dokladov a žiadať o informácie o podnikateľských zámeroch, nemal však právo podľa tejto zmluvy podieľať sa na riadení spoločnosti, zastupovať spoločnosť pred tretími osobami ani manipulovať s finančnými prostriedkami spoločnosti;
- výpisom z obchodného registra na spoločnosť Medafish Slovakia, s.r.o. (čl.74-75), z ktorého vyplýva, že jediným konateľom spoločnosti v čase spáchania skutku bol poškodený Ing. Z. U. a obžalovaný nebol ani spoločníkom spoločnosti;
- protokolom o manku (čl.76);
- účtovnými dokladmi na čl.77-83;
- výpismi z knihy o výdavkoch vedenej pracovníčkami prevádzky, kde tieto zapisovali koľko, kto a kedy vzal hotovosť z prevádzky (čl.84-86), ku ktorým zápisom sa svedkyne Z. a F. podrobne na pojednávaní počas výpovedí vyjadrili;
- vyčíslením škody vrátane výstupu z pokladne na čl.87-88, 206-214;
- nepriamo i Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn.8Cb 83/2012 (čl.184-188).
Z výpovede svedka D. nevyplynuli žiadne podstatné skutočnosti ohľadne skutku kladenému za vinu obžalovanému.
Z vyššie uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný B. L. skutok uvedený v obžalobe spáchal, t.j. uviedol pracovníčky poškodenej spoločnosti, od ktorých si prevzal finančné prostriedky, do omylu, peňažné prostriedky nepoužil na chod prevádzky, ani ich nevrátil, čím poškodil poškodenú spoločnosť, pričom zo spôsobu vykonania predmetných výberov a to bez oprávnenia spoločnosti, mal súd za preukázané, že vedome a úmyselne naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona tak po formálnej aj materiálnej stránke a súčasne preto nebolo možné vyhovieť návrhu obhajoby na oslobodenie obžalovaného spod skutku. Súd nemal po vykonanom dokazovaní pochybnosti, pre ktoré by mal aplikovať zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, ako navrhoval obžalovaný. Nebola preukázaná ani obrana obžalovaného, že bol polovičným majiteľom spoločnosti a mohol s peniazmi manipulovať, pričom konal pri svojom plnom vedomí, pri zachovaní svojprávnosti a tým aj trestnoprávnej zodpovednosti za svoje konanie, musiac si uvedomovať následky svojho protiprávneho konania, konal slobodne a vážne bez akéhokoľvek fyzického alebo psychického nátlaku s úmyslom finančného profitu z tejto transakcie. Jeho obrana, že zabezpečoval aj školenia pracovníčok prevádzky sú bezpredmetné, nakoľko keby tomu aj tak bolo, mohol mať iba pohľadávku voči spoločnosti do výšky týchto vynaložených nákladov, ale nemal oprávnenie si peniaze vziať ani tieto žiadať od pracovníčok prevádzky, pričom súd dáva do pozornosti, že predmetné školenia pracovníčok boli vykonávane ešte pred otvorením prevádzky, t.j. pred spáchaním skutku. Rovnako ani obrana obžalovaného, že splatil vklad tichého spoločníka poškodenému nebola preukázaná, naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento nesplatil a v dôsledku toho mu bola zo strany poškodenej spoločnosti aj vypovedá zmluva o tichom spoločenstve dňa 07.09.2012 (čl.215-217), v predmetnej zmluve nebolo uvedené, že vklad splatil, ale že ho má splatiť v deň podpisu tejto zmluvy. Pokiaľ ide o námietku obhajoby, aby súd nebral do úvahy výpovede svedkýň Z. a F., súd nevzhliadol žiadny dôvod na takýto postup, ničím nebolo preukázané, že by vypovedali nepravdu o okolnostiach spáchania skutku, vypovedali na rozdiel od obžalovaného, ktorý sa môže brániť v trestnom konaní akýmkoľvek spôsobom, pod prísahou a preto súd považuje ich výpovede za hodnoverné a potvrdené i listinnými dokladmi založenými v spise. Taktiež sama namietaná skutočnosť obžalovaným, že pokiaľ inventúrne zápisy nie sú podpísané obžalovaným, tieto neboli vykonané, je scestné, nakoľko obžalovaný nemal právo ani povinnosť inventúrne zápisy podpisovať a inventúry boli vykonávané v jeho neprítomnosti. Ničím teda nebolo v konaní preukázané tvrdenie obžalovaného, že bol majiteľom prevádzky, a že mohol manipulovať s finančnou hotovosťou. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu má súd za to, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona, keď chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestný zákonom, čo mal súd za preukázané už zo samotného konania obžalovaného, spôsobu prevzatia peňazí a následného vyhýbania sa poškodenému, konal pri svojom plnom vedomí, musiac si uvedomovať následky svojho protiprávneho konania, konal slobodne a vážne bez akéhokoľvek fyzického alebo psychického nátlaku s úmyslom sa obohatiť.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 odsek 1-4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok a zavinenie, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa, kde zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ trestne stíhaný. Zo strany predchádzajúceho zamestnávateľa obžalovaného spoločnosti Ryba Košice, spol. s r.o. je kladne hodnotený. Z miesta bydliska nebol obžalovaný hodnotený. Z Výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR bolo zistené, že obžalovaný bol priestupkovo prejednávaný od r.2010 10-krát vždy pre priestupky na úseku cestnej premávky.
Súd u obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, pričom na priestupky neprihliadol, keďže nemajú žiadny súvis s prejednávaným skutkom a nejednalo sa o priestupky proti majetku. Súd nevzhliadol u obžalovaného priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 Trestného zákona.
Pomer a miera poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je teda 1:0. Súd preto upravil trestnú sadzbu pri prevahe poľahčujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona a vychádzal pri rozhodovaní o treste z trestnej sadzby uvedenej pri prečine podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona v rozpätí 0 až 2 roky upravenej v zmysle vyššie uvedeného na trestnú sadzbu 0 až 16 mesiacov.
Takto súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie, bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, t.j. na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby s ohľadom na osobu obžalovaného a jeho predošlý život bez páchania trestných činov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Takto uložený trest považuje súd za spravodlivý a dostatočný. Súčasne takto uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného. Trest uložený obžalovanému teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.
Súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej spoločnosti Medafish Slovakia, s.r.o. škodu vo výške 1.231,- eur podľa ustanovenia § 287 odsek 1 Trestného poriadku, keďže škoda bola riadne a včas uplatnená, vyčíslená a preukázaná podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku.
Poučenie:
Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Nitra a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.