Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-25-2014.pdf
PDF · 65.5 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/25/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému M. Y., nar. XX.X.XXX, bytom Q. XX, pre vymoženie sumy 737,34 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er 309/2008-30 zo dňa 10.9.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e sa uznesenie a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného k povinnosti zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 63,25 Eur.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri rozhodovaní vychádzal aj z obsahu exekučného spisu, z ktorého sú tvrdenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného dostatočne preukázané.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol jeho zrušenie z dôvodu, že zastavenie exekúcie dňa 10.9.2013 sa navrhlo na základe podnetu súdneho exekútora, ktorý bol doručený tamojšiemu dňa 18.8.2010. Prvostupňový súd nemal k uvedenému postupu žiadne podklady. Nemožno totiž vylúčiť v priebehu 3 rokov zmenu pomerov. Rovnako tak oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k podnetu na zastavenie exekúcie.
K podanému odvolaniu sa vyjadril povinný uvádzajúc, že jeho pomery sa nezmenili. Býva u sestry, nič nevlastní.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, aj keď samozrejme zistenia exekútora preukazujúce existenciu týchto dôvodov sú podstatné a z nich môže exekučný súd vychádzať.
Exekučný súd si musí uvedomiť svoju zodpovednosť za zastavenie exekúcie aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, ktorému rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania sa výrazne oslabuje možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 98/2009, kde tento súd uviedol „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle č. l. 46 ods. 1 Ústavy SR“. Porovnaj aj nález Ústavného súdu SR z 13. 7. 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000. Podľa názoru odvolacieho súdu tak k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodu pre takéto zastavenie.
Rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané predčasne bez preukázania splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie, resp. neboli náležite exekučným súdom preskúmané dôvody uvedené v návrhu súdneho exekútora. Nesprávnym rozhodnutím by sa v konečnom dôsledku odoprelo právo oprávnenému na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.
Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozhodnutia len obmedzil na konštatovanie, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že súdny exekútor vykonal úkony súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť.
Oprávnený nebol oboznámený so zistenou nemajetnosťou povinného a nemal možnosť sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vyjadriť.
Exekučný súd sa teda pri skúmaní existencie dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP sústredil iba na tvrdenia uvádzané súdnym exekútorom. Relevantnou je v danom prípade i namietaná okolnosť, že prvostupňový súd vychádzal zo stavu z roku 2010 (podnet na zastavenie exekúcie 11.8.2010).
Pre spoľahlivý záver o naplnení dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP chýba dostatok dôvodov a dôkazov, z ktorých by bolo možné spoľahlivo prijať záver o splnení predpokladov, a teda dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia. Napadnuté rozhodnutie tak trpí nedostatkom odôvodnenia v tomto smere. Uvedené nedostatky prvostupňového súdu sú dôvodom pre jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a vrátenie veci súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
Úlohou prvostupňového súdu bude náležitým spôsobom sa vyrovnať s nesúhlasom oprávneného so zastavením exekúcie. Prichodí poznamenať, že ak budú zistené dôvody na zastavenie exekúcie, povinnosť zaplatiť trovy exekúcie môže byť uložená práve oprávnenému tak, ako správne už v napadnutom uznesení poukázal prvostupňový súd.
Prvostupňový súd preskúma a sám zrealizuje dokazovanie na preukázanie tvrdení, ktoré sú uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, resp. v jeho podnete na zastavenie exekúcie. Až po úplnom a spoľahlivom zistení týchto skutočností bude exekučný súd môcť spoľahlivo vo veci novo rozhodnúť s tým, že ak by oprávnený aj napriek existujúcej nemajetnosti bol ochotný zložiť dostatočný preddavok na trovy exekúcie, nemala by byť exekúcia zastavená, ak možno v budúcnosti očakávať, že by mohol mať povinný príjem a oprávnený je ochotný platiť preddavky na trovy exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.