Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-20-2014.pdf
PDF · 85.41 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. M., narodenú XX.XX.XXXX, do plnoletosti zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov C. M., techničky, bytom Z. XXXX/XC, E. a B. M., bytom V. 2, aktuálne L. XX, P., Z., zastúpený M. M., bytom V. 2, aktuálne E. E., V. XXXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. decembra 2013, č. k. 30P/3/2013-46, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti otca k svojmu dieťaťu z doterajších 150 eur na 220 eur mesačne, s účinnosťou od 04.01.2013, ktoré mu uložil platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, z čoho 50 eur mu uložil zasielať na osobitný účet oprávneného dieťaťa, za účelom tvorby úspor. Tým zmenil doterajšiu úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti otca podľa rozsudku tamojšieho súdu zo dňa 24.03.2011, č. k. 30P/396/2010-44. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 04.01.2013 do rozhodnutia súdu (16.12.2013), uložil otcovi dieťaťa zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne, spolu s bežným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Napokon vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol svoje zistenia o aktuálnych pomeroch oprávneného dieťaťa a jeho rodičov, podľa ktorých dieťa je študentkou 3. ročníka Súkromnej strednej odbornej školy v E., kde študuje odbor kozmetička. Okrem bežných výdavkov na štúdium - kúpa učebníc ruského a anglického jazyka, príspevku na ZRPŠ, má dieťa aj iné výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom, ktoré za rok 2013 predstavovali 51,04 eur. Jej matka pracuje ako technička so zárobkom vo výške 674,60 eur (za obdobie 01-08/2013). Žije s partnerom v byte, ktorý je jeho vlastníctvom. Na náklady za bývanie prispieva 260 eur mesačne, z čoho 154 eur predstavuje splátka hypotekárneho úveru, ktorý si vzal jej partner na kúpu bytu. Matka dieťaťa prenajíma svoj jednoizbový byt za 160 eur mesačne a spláca hypotéku na tento byt po 122 eur mesačne. Matka dieťaťa nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Poberá prídavok na dieťa vo výške 23,10 eur. Otec dieťaťa pracuje vo Z. ako pomocník v stavebníctve s dohodnutou odmenou od 01.05.2012 do 12.08.2013 vo výške 4.250 CHF brutto a od 12.08.2013 vo výške 7.000 CHF brutto a 5.532,10 CHF netto. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je ženatý. Preukázal osobné výdavky vo výške 1.861 CHF (1.507 eur mesačne). Spolu s manželkou vlastnia dom v O.. V čase skoršej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca v roku 2011 bolo dieťa ešte maloleté. Maloletá bola žiačkou 9. ročníka ZŠ. Jej matka mala zárobok 655,15 eur. Jej otec podnikal v Českej republike, kde mal príjem 50.000 Kč mesačne brutto. Na základe porovnania pomerov dieťaťa a jeho rodičov v čase skoršej úpravy výživného a v súčasnosti, okresný súd dospel k právnemu záveru, že sú splnené predpoklady na zvýšenie rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu, podľa § 78 ods. 1 - 3 Zákona o rodine, pretože jeho príjem v roku 2013 vzrástol oproti jeho príjmu v roku 2011 viac ako dvojnásobne. Rozsah zvýšenia vyživovacej povinnosti okresný súd posudzoval podľa kritérií v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine a akcentoval, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zvýšil preto výživné z doterajších 150 eur mesačne na 220 eur mesačne, a to s účinnosťou odo dňa podania návrhu - 04.01.2013. O povolení splátok zročného výživného okresný súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozsudku otec podal v zákonom určenej lehote odvolanie. Žiadal „znova posúdiť správnosť veci“, pretože jeho pomery mu to nedovoľujú. Uviedol, že ako robotník v stavebníctve nemá stálu prácu, nie je živnostník, nemá z čoho splácať určenú sumu. Majiteľ mu zvýšil plat, pretože sa mu darilo, ale už v decembri 2013 začal prepúšťať cudzincov a aj on dostal výpoveď. Ešte z čias prvého manželstva má výdavky, ktoré spláca sám. Uviedol ďalej, že jeho dcéra svojvoľne nechodí do školy, čo svedčí o vymeškaných vyučovacích hodinách. Chodí po baroch, fajčí a potom je chorá. Má svoju dcéru veľmi rád, má o ňu záujem. Keď bola žiačkou na základnej škole, tak ju vždy mal celé dva mesiace na prázdninách a nekrátil ani výživné. Tvrdil, že má veľmi zlé finančné pomery, pretože spláca úver v OTP banke mesačne 370 eur a má ešte dlh 40.680 eur. Spláca ďalej na exekúcie, ktoré špecifikoval, úhrnne 230 eur mesačne a ďalšie exekúcie, ktoré má z čias predošlého manželstva, a to na sumu 2.417 eur, 1.299 eur a 146 eur, ďalej Sociálnej poisťovni sumu 2.192 eur a ďalšie výdavky vo Z., ktoré kvantifikoval a preukázal. Zvýšili sa potreby dieťaťa, ale by jej mala dávať viac aj jej matka a nie pomáhať partnerovi splácať úver, ktorý si zobral na byt a pritom ešte platí nájomné. Partner matky má dve maloleté deti, čo tiež niečo stojí. To však matka dieťaťa v konaní zatajila.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že od roku 2002, keď bolo ich manželstvo rozvedené, otec dieťaťa nemal žiadnu stálu prácu. Opakovane vycestováva do zahraničia za prácou (Švajčiarsko, Česko, Poľsko). Nemá núdzu o peniaze, keď platí prenájom garáže a súčasne aj parkovacie miesta v krajine, kde pracuje. Za celé obdobie, ako žil so svojou partnerkou, teraz už manželkou, túto živil, lebo nikde nepracovala. Napriek tomu mal z čoho postaviť rodinný dom, platiť jej dovolenky, auto. Ani raz sa však nezaujímal, od doby ako chodí dcéra na strednú školu, či nemá s ňou výdavky spojené so štúdiom, ktoré sú nad rámec výživného. Vždy uprednostňoval svoje záujmy a záujmy svojej partnerky pred potrebami dcéry. Dieťa má problémy, o ktoré sa otec nikdy nezaujímal, preto nemôže tvrdiť, čo ich spôsobuje. Otca sa snažila informovať o problémoch dieťaťa, nepravidelnou dochádzkou do školy a všetkými komplikáciami a finančnými nárokmi týmto jej konaním spôsobené. Na túto jej informáciu nereagoval. V máji 2013 odviezol dcéru na svoju svadbu, pobyt jej predĺžil na viac ako týždeň v období, keď si mala možnosť pred koncom školského roka opraviť známky. Poukázala ďalej na dlhy, ktoré otec dieťaťa spláca, o ktorých tvrdí, že vznikli počas ich manželstva. Rozviedli sa v roku 2002. Po rozvode si zobral úver, s čím ona nesúhlasila, za ktorý ručila rodinným domom jeho matka. V roku 2005 prišiel v exekúcii v dôsledku svojho nezodpovedného konania o 1 ich bytu, z ktorého sa musela aj s dcérou vysťahovať. Vtedy mal dlhy úhrnne vo výške 840.000 Sk voči zdravotnej poisťovni a investorovi, ktorému neodborne a nekvalitne poskytol stavebné práce. Domnieva sa, súdiac podľa skúseností počas manželstva, že otec dieťaťa berie na seba neprimerané majetkové riziká, čoho dôkazom sú jeho neustále narastajúce exekúcie. Otec dieťaťa žije nadštandardným životom. Sám povedal dcére, že ide otvárať vo Švajčiarsku bar a ona tam bude pracovať. Týmto ju zároveň navádza, aby neukončila strednú školu. Netajila nikdy, že jej partner má dve deti, ktoré si berie každý druhý víkend a v čase prázdnin. Stará sa o ne a vytvára im program, na ktorý sa tešia. Napokon poukázala na to, že otec dieťaťa bol sám ochotný prispievať na výživu dcéry o 50 eur viac, ale proti rozhodnutiu o 70 eur viac sa už odvoláva.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 psím. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. O odvolaní otca dieťaťa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.
Rozsudok okresného súdu vychádza zo správnych skutkových záverov, na ktoré bola aplikovaná správna právna úprava. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá kritériám v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.,
je správne, úplné a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd plne identifikoval s odôvodnením rozsudku okresného súdu. Súčasne považuje za potrebné, vzhľadom na dôvody odvolania otca dieťaťa uviesť nasledovné:
Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré nie sú schopné samy sa živiť, môže súd meniť (§ 163 ods. 1 O.s.p.) vtedy, ak nastala zmena tých právne významných skutočností, ktoré boli významné v čase skoršej úpravy výživného. Takáto zmena, inak aj zmena pomerov, má byť výraznejšia a môže spočívať tak na strane rodičov dieťaťa, ako aj na strane oprávneného dieťaťa (§ 78 Zákona o rodine).
Za zmenu pomerov na strane rodičov súdna prax považuje zmenu v celkových majetkových pomeroch (zvýšenie alebo zníženie príjmov, ktoré však nesmie byť subjektívneho charakteru, zväčšenie alebo zmenšenie majetku), vznik alebo zánik vyživovacej povinnosti, prípadne ďalšie okolnosti, ktoré sú rozhodujúce v posudzovanej veci.
Zmenu pomerov na strane dieťaťa súd musí skúmať zvlášť starostlivo, pretože ide o ekonomicky najslabšieho jedinca. Dieťa nie je schopné si samé zabezpečiť prostriedky na svoje životné potreby, preto súd posudzuje otázku výživného od rodičov podľa prísnych kritérií v Zákone o rodine s akcentom na princípy, že dieťa nemôže byť vystavené ekonomickej biede, má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Pri posudzovaní rozsahu výživného podľa zákonnej úpravy (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), súd neberie do úvahy výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživné má totiž prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Zmena pomerov na strane oprávneného dieťaťa je rast nákladov na komplexné potreby dieťaťa, teda nákladov na jeho základné potreby (strava, bývanie, šatenie), ako aj nákladov na sociálne potreby dieťaťa (vzdelávanie, rôzne aktivity - športové, kultúrne a pod.), ako aj iné náklady, špecifické pre konkrétne dieťa.
V posudzovanej veci okresný súd vychádzal z uvedenej právnej úpravy a jej interpretácie v právnej praxi, keď po zistení, že na strane povinného rodiča - otca dieťaťa, výrazne vzrástli jeho príjmy oproti predchádzajúcej úprave v roku 2011, a to zo sumy 50.000 Kč (brutto) na sumu 4.250 CHF resp. od 12.08.2013 na sumu 7.000 CHF - netto 5.232,10 CHF, s prihliadnutím na jeho celkové majetkové pomery (dom, auto a pod.), zvýšil rozsah jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu o sumu 70 eur mesačne, z doterajších 150 eur na 220 eur mesačne, pretože výrazne sa zmenili príjmové pomery otca.
Zmena pomerov nastala aj na strane oprávneného dieťaťa, pretože od skoršej úpravy výživného objektívne vzrástli náklady na jej výživu v súvislosti s nástupom na strednú školu, čo sa považuje za okolnosť, na základe ktorej sa môže zmeniť výška výživného. Pokiaľ otec dieťaťa vo svojom odvolaní tvrdí, že v zamestnaní dostal v decembri 2013 výpoveď, toto jeho tvrdenie nebolo možné akceptovať z viacerých dôvodov: 1. Otec dieťaťa toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym spôsobom, 2. Vyživovacia povinnosť otca bola zmenená s účinnosťou od 4. januára 2013, teda od doby, keď jeho príjmy vo výške dvojnásobku oproti predchádzajúcej úprave, reálne existovali, 3. Ak otcovi dieťaťa aj skončil pracovný pomer v decembri 2013, nejde o také dlhé obdobie, na základe ktorého by bolo možné zmeniť okresným súdom určené zvýšené výživné, keďže vzhľadom na charakter práce, ktorú vykonával otec dieťaťa (v stavebníctve), môže ísť o prechodný stav a nie trvalú zmenu pomerov.
Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vzhľadom na celkové pomery otca dieťaťa, výška výživného mohla byť určená aj vyššie, teda podľa návrhu. Keďže dieťa, ktoré už medzičasom nadobudlo plnoletosť, odvolanie nepodalo, odvolací súd, vychádzajúc zo zákazu reformacie in peins, nemohol zmeniť rozhodnutie v neprospech účastníka, ktorý podal odvolanie v prospech účastníka, ktorý odvolanie nepodal.
Vzhľadom na uvedené, odvolanie otca dieťaťa nie je opodstatnené, preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.
V odvolacom konaní úspešné dieťa náhradu trov neuplatnilo, preto podľa § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. jej náhrada trov konania nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .