Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-101-2014.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/101/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zast. Mgr. Pavol Karman, advokát, A. L. XXA, XXX XX H., proti odporcovi: K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U., M. XX/X, v konaní o zaplatenie 324,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 5C/109/2013-29 zo dňa 24.10.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd návrh v ostatnej časti zamietol a o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 213,09 eur, ako aj 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 263,07 eur od 7.5.2009 až do 24.4.2013, 9,20 % úrok z omeškania ročne zo sumy 238,07 eur od 25.4.2013 až do 24.7.2013, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 213,07 eur od 25.7.2013 až do zaplatenia, ktorú sumu povolil súd splácať v mesačných splátkach po 20,- eur, splatných vždy do každého 20.-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Konanie v časti o zaplatenie sumy 50,- eur zastavil. V ostatnej časti súd návrh zamietol. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 5,63 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 54,36 eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi do 30 dní od právoplatnosti výroku rozsudku.
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 488, § 489, § 491, § 494, § 559, § 517, § 544 Občianskeho zákonníka, § 39 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že návrh navrhovateľa čo do zaplatenia istiny vo výške 213,07 eur titulom neuhradenej faktúry za neoprávnený odber elektriny na odbernom mieste ČOM: 3072536 je dôvodný. Odporkyňa neoprávnene odoberala elektrickú energiu na odbernom mieste M. XX/X, U., doznala sa ku skutku kvalifikovanému ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, ktorý bol vedený na Okresnej prokuratúre v Ružomberku pod č. Pv 599/09 a zároveň sa zaviazala nahradiť škodu v celkovej výške 1.063,07 eur. Rovnako v dohode
označenej ako „uznanie záväzku a dohoda o splátkach" zo dňa 11.05.2010 sa zaviazala predmetný dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach po 25,00 eur, počnúc od 15.05.2010. V čase rozhodovania súdu predmetný dlh predstavoval 213,07 eur, keďže táto suma zo strany odporkyne nebola namietaná, spochybňovaná ani rozporovaná, súd návrhu v tejto časti vyhovel, keď preukázateľne odporkyňa dlh z vyššie uvádzanej faktúry neuhradila Pokiaľ ide o uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 61,41 eur, v tejto časti súd návrh navrhovateľa zamietol, a to z dôvodu neurčitosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute obsiahnutého v čl. II. bod 2.4. „Uznania záväzku a dohody o splátkach", keď v zmysle uvedeného zmluvného dojednania sa dlžník zaviazal v prípade porušenia dohody zaplatiť na účet právneho zástupcu veriteľa zmluvnú pokutu vo výške tarifnej odmeny advokáta určenej v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., pričom dohoda o zmluvnej pokute musí byť písomná a z obsahovej stránky je podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute, určenie výšky zmluvnej pokuty, alebo spôsob jej určenia. V konkrétnom prípade je výška zmluvnej pokuty určená s odkazom na § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., ktoré ustanovenie upravuje základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby z tarifnej hodnoty do 165,97 eur, z tarifnej hodnoty nad 165,97 eur do 663,88 eur, nad 663,88 eur do 6.638,78 eur, atď. V nadväznosti na vyššie uvedené spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty v bode 2.4. „Uznania záväzku a dohody o splátkach" nie je jasné a jednoznačné, nie je zrejmé, aká má byť s odkazom na ustanovenie § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. výška zmluvnej pokuty, z toho dôvodu súd vzhľadom na neurčité, nezrozumiteľné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nepriznal. Rovnako súd zamietol i nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 73,69 eur ako príslušenstvo pohľadávky, t. j. náklady spojené s uplatnením pohľadávky (vypočítané zo sumy 1.063,07 eur ako celkovej dlžnej sumy, ktorá bola predmetom spísania uznania záväzku a dohody o splátkach, t. j. 61,41 eur + 20 % DPH), keď je síce pravdou, že v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú okrem iného i náklady spojené s jej uplatnením, za takéto náklady sa spravidla považujú trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasnejúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady), ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania, výnimočne môžu byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami konania. V predmetnom konaní si navrhovateľ uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 73,69 eur ako náklade spojené s uplatnením pohľadávky, a to náklady vynaložené v súvislosti so spísaním „uznania záväzku a dohody o splátkach". Spísanie, resp. vyhotovenie uznania záväzku a dohody o splátkach priamo nesúvisí, resp. nesúviselo bezprostredne s uplatnením pohľadávky na súde. Z toho dôvodu sa nejedná o účelne vynaložené náklady na to, aby sa mohlo úspešne uplatniť právo navrhovateľa na súde. Svojou povahou a účelom podľa obsahu smerovalo skôr k navýšeniu istiny navrhovateľa o zmluvnú pokutu a o náklady spojené s vyhotovením uznania záväzku a dohody o splátkach. Z uvedených dôvodov súd potom návrh i v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Zároveň súd priznal navrhovateľovi z priznanej istiny úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne, vzhľadom k tomu, že dlžná suma nebola uhradená včas, odporkyňa sa dostala s plnením peňažného záväzku do omeškania, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ mal úspech vo veci čiastočný a z toho dôvodu súd náhradu trov konania pomerne rozdelil. Navrhovateľ si celkove uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 398,17 eur (324,48 eur + 73,69 eur), pričom úspech navrhovateľa predstavuje sumu 263,07 eur (213,07 eur + 50,00 eur, ohľadne ktorej sumy bolo konanie čiastočne zastavené), teda úspech navrhovateľa v pomere k žalovanej sume predstavuje 66,1 %. Úspech odporkyne predstavuje v pomere k žalobou uplatnenej sume 33,9 % (odporkyňa je úspešná v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľovi nepriznal, a to 61,41 eur + 73,69 eur, teda 135,10 eur). Čistý úspech navrhovateľa teda predstavuje 32,20 % (66,1 % mínus 33,9 %). Z toho dôvodu súd priznal navrhovateľovi 32,20 % z celkových vzniknutých trov, keď navrhovateľovi vznikli trovy titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 17,50 eur, z toho 32,20 % predstavuje 5,63 eur a trovy právneho zastúpenia vznikli vo výške 168,82 eur, z toho 32,20 % predstavuje 54,36 eur. Zároveň súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporkyni splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 20,00 eur, splatných vždy do každého 20.-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Súd tak zohľadnil súčasnú situáciu odporkyne, ktorá poberá len rodičovský príspevok spolu s prídavkami na deti v celkovej výške 268,00 eur a má vyživovaciu povinnosť voči 3 maloletým deťom.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd návrh v ostatnej časti zamietol a o náhrade trov konania podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd návrh v ostatnej časti zamietol a o náhrade trov konania zmeniť tak, že zaviaže odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 61,41 eur a príslušenstva pohľadávky vo výške 73,69 eur. Výrok o náhrade trov konania zmení tak, že zaviaže odporcu na náhradu trov konania vo výške 17,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 212,04 eur. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 43,24 eur. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie súdu má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukazoval na tú skutočnosť, že v zmysle čl. II. bod 2.4. uznania záväzku a dohody o splátkach zo dňa 11.5.2010 sa odporca zaviazal pre prípad porušenia uvedenej dohody zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške tarifnej odmeny advokáta, určenej v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za jeden úkon právnej služby. Je zrejmé, že predmetom dohody bolo zaplatenie sumy 1.063,07 eur (čo je tarifná hodnota v zmysle citovaného znenia § 9 ods. 1 vyhlášky) a tvrdenia súdu o tej skutočnosti, že nebolo možné zistiť tarifnú odmenu v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky (pre určenie výšku zmluvnej pokuty a príslušenstva pohľadávky) sú zavádzajúce a v rozpore so zistenými skutočnosťami. Zmluvná pokuta je jednoznačne určiteľná. Tvrdenie súdu o tej skutočnosti, že stanovenie zmluvnej pokuty v uznaní záväzku a dohode o splátkach svojou povahou a účelom podľa obsahu smerovalo skôr k navýšeniu istiny navrhovateľa, je absolútne v rozpore so zisteným skutkovým stavom a s právnym poriadkom SR. Nakoľko možnosť dojednania zmluvnej pokuty pre prípad nesplnenia záväzku je stanovená právnymi predpismi SR, ako aj s jednoznačnou podporou judikatúry Najvyššieho súdu SR. Je právom každého subjektu stanoviť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia záväzku tým viac, ak dlžník opakovane žiada o možnosť splácať dlžnú sumu, ktorú opakovane porušuje, čo je zrejmé z predmetného konania. Dlžník - odporca sa mal možnosť zaplateniu zmluvnej pokuty vyhnúť tak, že by si riadne plnil svoje povinnosti v dohode vzájomne a dobrovoľne dohodnuté. S názorom súdu, že nie je možné priznať navrhovateľovi náklady spojené s vyhotovením uznania záväzku a dohody o splátkach ako príslušenstva pohľadávky a zároveň tiež nie ako trovy konania, sa nestotožnil. Úkon spísania uznania záväzku a dohody v splátkach v zmysle § 14 ods. 1 písm. f) cit. vyhlášky, je považovaný za úkon právnej služby. Takýmto úkonom v danom prípade je dohoda o splátkach, ktorej cieľom a účelom bolo vyriešiť vec mimosúdne. Z tohto dôvodu je zrejmé, že tvrdenie súdu, že takéto náklady navrhovateľa sú neúčelné, nemá oporu v preukázaných dôkazoch v predmetnom konaní. Keďže odporca predmetnú dohodu porušil, došlo k uplatneniu nároku súdnou cestou a je potrebné, aby odporca z tohto dôvodu uhradil aj úkon právnej služby, ktorý bol vykonaný na základe jeho podnetu a opakovaných žiadostí. Ďalej tvrdil, že navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu všetkých trov konania, ktoré si v predmetnom konaní uplatnil. Rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkovi konania, t.j. navrhovateľovi.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania navrhovateľ, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa
- navrhovateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporca ako úspešný účastník v predmetnom odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.