Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/14/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa: Š. G., T. XX.X.XXXX, H. XXX XX W. XXX, proti odporkyniam: 1) D. Q., T. XX.XX.XXXX. H. G. XXX, XXX XX D. M., 2) H. G., T. XX.XX.XXXX, H. G.É. XXX, XXX XX D. M., obe odporkyne zastúpené: JUDr. Martin Burian, advokát so sídlom Štúrova ul. č. 1, Žilina, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletým deťom, takto

rozhodol:

Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa Š. G., T.. XX.X.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. - 88 zo dňa 12.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 14.11.2006, voči odporkyni v rade 1) D. Q., T.. XX.XX.XXXX, s účinnosťou od 1.10.2009 a voči odporkyni v rade 2) H. G., T.. XX.XX.XXXX, s účinnosťou od 1.2.2012.

O náhrade trov konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14.1.2013 domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči odporkyniam stanovenej naposledy rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. - 88 zo dňa 14.11.2006, a to ku dňu ukončenia štúdia oboch odporkýň.

Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. - 88 mu bolo stanovené výživné na dcéru D. v sume 66,40 Eur a na maloletú H. v sume 49,80 Eur. Podľa vyjadrenia navrhovateľa na súdnom pojednávaní matka vtedy ešte maloletých dcér vedome zamlčala, že v tej dobe mal navrhovateľ ďalšie dve vyživovacie povinnosti na dvoch synov z jeho druhého vzťahu, ktorí v tej dobe navštevovali základnú školu a v terajšej dobe sú študentmi gymnázia Veľká okružná Žilina. V súvislosti s ich štúdiom má navrhovateľ náklady. Dňa 11.12.2006 bývalá manželka navrhovateľa podala návrh na vykonanie exekúcie na výživné formou zrážok zo mzdy k rukám matky maloletých detí, čo aj bolo vykonávané. Ani jedna z dcér navrhovateľa inak ako podávaním a tlačením cez exekútora o platenie výživného aj na úkor toho, že od januára 2012 bol bez práce a bez akéhokoľvek príjmu, nekontaktuje a neprejavuje o neho ako o otca žiaden záujem. Žiadajú, aby predal hnuteľný majetok, odôvodňujúc to tým, že sa chcú postaviť na vlastné nohy, pričom on už po rozvode nechal bývalej manželke a obom dcéram všetky veci zariadeného bytu a odsťahoval sa z rodičovského domu na ubytovňu a ony užívali byt ešte jeden rok. V súčasnosti bol vydaný aj príkaz na zadržanie navrhovateľovho vodičského preukazu exekútorom, aj keď na zamestnanie sa potrebuje vodičské oprávnenie. Obidve dcéry sú už plnoleté a zarábajú. Ďalší synovia navrhovateľa sú neplnoletí a stále študujú, preto požiadal exekútorský úrad o informáciu, dokedy má platiť výživné, informovali ho pritom, že na staršiu dcéru D. Q. má platiť do 30.9.2009, odkedy sa zamestnala v spoločnosti Lago. Navrhovateľ má doklad zo Sociálnej

poisťovne, že dcéra už bola schopná samostatne sa živiť po ukončení štúdia na Obchodnej akadémii v Kysuckom Novom Meste, lebo pracovala pred týmto dátumom nástupu do práce. Dňa 27.12.2012 jej poslal doporučene žiadosť, aby ho informovala o dátume ukončenia štúdia a poslala fotokópiu ukončenia štúdia. Dňa 7.1.2013 mu prišla odpoveď, že mu potrebný doklad nepredloží, predloží ho až na vyžiadanie Okresného súdu Žilina. Táto dcéra je momentálne vydatá a žije v spoločnej domácnosti so svojím manželom. Exekútorský úrad navrhovateľa zároveň informoval, že na mladšiu dcéru H. G. má platiť výživné do 31.1.2012, odkedy sa zamestnala cez spoločnosť Promine sk s. r. o.. Zároveň má tiež doklad zo Sociálnej poisťovne, že dcéra už bola schopná samostatne sa živiť po ukončení štúdia na škole výtvarného umenia v Kremnici, lebo už pracovala pred týmto dátumom nástupu do práce. Taktiež túto dcéru telefonicky aj písomnou formou žiadal dňa 27.12.2012 o zaslanie fotokópie potvrdenia o ukončení školy, avšak dosiaľ nedostal odpoveď. Mladšia dcéra býva v spoločnej domácnosti s matkou. Keďže sa navrhovateľ domnieva, že obe dcéry po ukončení štúdia boli schopné samostatne sa živiť, nastali podľa neho podmienky na to, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči dcéram rozsudkom súdu zrušená.

Odporkyne sa k návrhu vyjadrili písomným podaním datovaným dňom 28.2.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 5.3.2013, v ktorom uviedli, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. - 88 zo dňa 12.10.2006 bol navrhovateľ zaviazaný platením výživného, túto povinnosť si neplnil, preto sa obrátili na exekútora, u ktorého sa v súčasnosti vedie konanie o vymoženie zostatku doposiaľ od navrhovateľa nevymoženej sumy 2.405,83 Eur. Odporkyne uviedli, že riadne a včas upovedomovali exekútora o všetkých skutočnostiach relevantných pre vymáhanie dlžného a bežného výživného voči navrhovateľovi ako povinnému, poverený exekútor má teda vedomosť, odkedy ukončili vzdelávací proces a tiež odkedy sú schopné samostatne sa živiť. Odporkyne majú za to, že za schopnosť samostatne sa živiť sa pokladá schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, čo nastalo odo dňa, kedy obe začali riadne pracovať, teda D. Q. od 1.10.2009 (spoločnosť Lago - nástrojáreň, spol. s r. o.) a H. G. od 1.2.2012 (spoločnosť Promine SK, s. r. o.). Na základe navrhovateľom podaného návrhu odporkyne požiadali povereného exekútora JUDr. Kaducha, aby im presne vyčíslil dlh, ktorý má navrhovateľ voči nim na doposiaľ nevyplatenom výživnom. Súdny exekútor im vystavil doklad - stav spisu č. EX 2833/2006 ku dňu 21.2.2013, ktoré pripájajú do spisu ako dôkaz. Súčasne sa odporkyne vyjadrili, že povinnosť navrhovateľa platiť im výživné reálne ex lege zanikla, nakoľko sú obe schopné samé sa živiť, avšak nesúhlasia s tvrdením navrhovateľa, že si voči nemu nárokujú na výživné, na ktoré im reálne nevznikol nárok.

Na pojednávaní dňa 25.3.2014 bol zo strany súdu v zmysle zákonnej povinnosti najsamprv vykonaný pokus o dohodu s tým, že dohoda sa dosiahla pokiaľ ide o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni v rade 1), kedy navrhovateľ aj odporkyňa v rade 1) zhodne navrhli, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni v rade 1) ako plnoletému dieťaťu ku dňu 30.9.2009.

Sporná zostala otázka zrušenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa ku vzťahu k odporkyni v rade 2), kde navrhovateľ navrhol, aby táto bola zrušená ku dňu ukončenia štúdia odporkyne v rade 2) s tým, že predbežne odporkyňa v rade 2) navrhla, aby táto vyživovacia povinnosť bola zrušená až ku dňu 31.1.2012, teda kedy sa odporkyňa v rade 2) zamestnala.

Navrhovateľ zotrval na tom, aby jeho vyživovacia povinnosť voči odporkyni v rade 2) bola zrušená ku dňu ukončenia jej štúdia. Pokiaľ ide o odporkyňu v rade 1), v jej prípade mal vedomosť, kedy ukončila štúdium, a aj o tom, že sa zamestnala v spoločnosti Lago Nástrojáreň. Bral to teda tak, že jednak ukončila štúdium, jednak je plnoletá a je zamestnaná, nevedel o tom, že je potrebné požiadať súd o zrušenie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o odporkyňu v rade 2), nemal vedomosť o tom, či ukončila štúdium alebo nie. Až ku koncu roka 2010 sa dozvedel, že pracuje, a to buď cez nejakú agentúru alebo iným spôsobom, videl ju pracovať v hypermarkete. Odporkyňa v rade 1) férovo oznámila exekútorovi dátum, odkedy sa zamestnala. Následne som odporca na exekútorskom úrade informoval, ku ktorému dátumu by mu mala zaniknúť, resp. dokedy by mala trvať jeho vyživovacia povinnosť pokiaľ ide o odporkyňu v rade 2), pracovníčka exekútorského úradu ho informovala, že je to k dátumu 2/2012, kedy odporkyňa v rade 2) uviedla, že k tomuto dátumu sa zamestnala. Odporca argumentoval, že toto nie je správne, nakoľko on má vedomosť, že odporkyňa v rade 2) už bola skôr zamestnaná. Zamestnankyňa exekútorského úradu mu na to oznámila, že v tejto súvislosti buď požiadať o právnu pomoc alebo

si podať návrh na súd. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v roku 2011 sa mu už začalo rysovať nové zamestnanie s tým, že mal šancu opäť sa postaviť na nohy, posplácať dlhy, ktoré mu vznikli z obdobia podnikania. Zároveň upozornil na skutočnosť, že mal a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k synom, jeden je študentom 4. ročníka gymnázia a druhý študentom 2. ročníka gymnázia. Exekučné konanie naďalej prebiehalo, hrozilo im odpojenie od dodávky elektrickej energie a vody, bolo mu tiež povedané, že môže byť aj stíhaný pre trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti. O tejto situácii telefonicky informoval odporkyňu v rade 1). Napriek tomuto bol exekútorským úradom JUDr. Jozefa Kadúcha, súdneho exekútora vydaný príkaz na zadržanie vodičského preukazu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2012, o čom súdu predložil doklad.

Na otázku súdu, či počas tohto celého obdobia, ktoré je zmieňované, bol navrhovateľ nezamestnaný, navrhovateľ odpovedal, že bol nezamestnaný a zamestnal sa 9.1.2013 v spoločnosti Kia. Odporkyne informoval aj o tom, že sa mu rysuje nové zamestnanie, avšak k jeho výkonu je nevyhnutné, aby mal vodičský preukaz, na čo mu bolo povedané, že keď nemá z čoho žiť, aby začal predávať veci. Následne mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, o čom súdu predložil dôkaz. Vzhľadom nato, že opäť sa mu rysovalo výhodnejšie zamestnanie, ale taktiež s podmienkou vodičského preukazu, opäť sa informoval na exekútorskom úrade, či by mu ho nebolo možné vrátiť. Prišiel mu mail, ktorý predložil súdu, že z dôvodu toho, že odporkyne nesúhlasia s vrátením vodičského preukazu, tento mu vrátený byť nemôže. Čo sa týka vykonávanej exekúcie, podľa jeho údajov, zrážok zo mzdy a výplatných pások je stav taký, že celé dlhované výživné už je zrazené, dokonca je tam preplatok v sume 40,- Eur mesačne. Jedeným z dôvodov, pre ktorý navrhovateľ návrh podal, je správanie odporkýň, ktoré vníma tak, že ho chceli udupať, a ďalším dôvodom je to, že finančné prostriedky potrebuje, nakoľko má ešte vyživovacie povinnosti voči synom, z ktorých ten starší mieni študovať na vysokej škole.

Právny zástupca odporkýň na pojednávaní uviedol, že odporkyne súhlasia so zrušením vyživovacej povinnosti, avšak nie ku dňu ukončenia stredoškolského štúdia, ale ku dňu nástupu do práce odporkyne v rade 2), keďže už u odporkyne v rade 1) došlo k súdnemu zmieru. Ku skutočnostiam, ktoré uvádzal navrhovateľ právny zástupca uviedol, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami, čiže pokiaľ mal navrhovateľ výdavky s podnikaním alebo pokiaľ mal ďalšie vyživovacie povinnosti, mal mať vedomosť, že táto vyživovacia povinnosť nezaniká a má prednosť pred ostatnými výdavkami. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia teda u každej oprávnenej osoby je individuálnou záležitosťou a je viacero faktorov rozhodujúcich pre posúdenie tohto zániku. Okrem štúdia ako prípravy na budúce povolanie sa zohľadňuje aj schopnosť zamestnať sa alebo vykonávať prácu a majetkové pomery. Odporkyne preto žiadajú pri rozhodovaní prihliadnuť aj na tieto ďalšie faktory. Majú zato, že dieťa je schopné samo sa živiť až vtedy, keď je samostatne schopné uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pričom musí ísť o prácu, ktorá zodpovedá jeho psychickým a fyzickým schopnostiam a potrebám spoločnosti. Počas obdobia od ukončenia stredoškolského štúdia do nástupu do práce odporkyne v rade 2) tieto schopnosti uspokojovať vlastné potreby neboli dané nie z jej vlastnej viny. Z dôkazov predložených v tomto konaní je zrejmé, že odporkyne pracovali obe na dohodu už počas stredoškolského štúdia, čo je pomerne neštandardné, ak teda stredoškolák pracoval, v konečnom dôsledku však ani odporkyniam nič iné nezostávalo vzhľadom na to, že výživné zo strany navrhovateľa nebolo hradené riadne, načas ani pravidelne vo výške určenej súdom. Na pomoc zo strany otca sa teda nevedeli a nemohli spoľahnúť, preto za účelom aspoň čiastočného zabezpečenia svojich základných životných potrieb prostredníctvom brigádnických prác s nízkym zárobkom boli odporkyne nútené pracovať už v období, v ktorom sa mali prioritne venovať iba príprave na svoje budúce povolanie. Zo strany odporkýň teda nedochádzalo a ani nedochádza k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa z dôvodu napr. negatívneho postoja k práci, nakoľko aj dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, je preukázané, že o prácu sa zaujímali, a to jednak počas štúdia, aj po ukončení štúdia na strednej škole. Odporkyne preto žiadajú súd, aby ustálil okamih nadobudnutia schopnosti odporkyne v rade 2) samostatne sa živiť až ku dňu nástupu do práce, to znamená zrušenie vyživovacej povinnosti ku dňu 31.1.2012, a súčasne aby zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Odporkyňa v rade 2) na pojednávaní uviedla, že štúdium na strednej škole ukončila štátnou maturitnou skúškou v máji v roku 2010, do 31.8.2010 ešte boli prázdniny a od 1.9.2010 sa snažila intenzívne si nájsť zamestnanie, čo aj z dôvodu všeobecnej ekonomickej krízy, aj s poukazom na odbor úžitkové výtvarníctvo, ktorý si vyžadoval ďalšie štúdium, bolo veľmi ťažké. Je pravdou, ako uvádzal navrhovateľ, že ju videl pracovať v Tescu, ale nešlo o žiadny trvalý pracovný pomer, ani cez agentúru, jednoducho hypermarket vypísal konkurz výlučne na vianočné obdobie, v tomto konkurze uspela a potom tam pracovala iba od 1.12.2010 do 31.12.2010, tak ako bolo toto výberové konanie vypísané. Následne sa aj v roku 2011 snažila nájsť si zamestnanie, všetky podklady sú vedené na úrade práce u V.. X., kde sa riadne a pravidelne hlásila, a kde je aj potvrdené pečiatkami od potenciálnych zamestnávateľov, že o prácu sa zaujímala, avšak väčšinou dostala odpoveď, že buď vôbec neprijímajú, alebo majú dostatok zamestnancov. Následne sa v spoločnosti Mobis zamestnala na dohodu, išlo o prácu v oblasti separácie odpadu s tým, že táto práca bola nepravidelná, v podstate ju prizvali telefonicky iba vtedy, pokiaľ im niekto vypadol taký, ktorý bol zamestnaný na trvalý pracovný pomer - aj o tomto sú podklady na úrade práce. Až následne od 1.2.2012 je zamestnaná v agentúre Promine na trvalý pracovný pomer, kde sa jej konečne podarilo nájsť si pracovné miesto. Toto jej prvé zamestnanie v agentúre Promine SK s. r. o. trvalo 73 dní, o čom predložila súdu doklad. Následne je zamestnaná, tak ako povedal aj navrhovateľ, na trvalý pracovný pomer v Kii, resp. v dodávateľskej firme pre spoločnosť Kia.

Odporkyňa v rade 1) na pojednávaní uviedla, že jej mama má ešte dve mal. deti, o ktoré sa stará, a vlastne aj z tohto dôvodu všetky úradné záležitosti väčšinou vybavovala ona ako staršia sestra, samozrejme po komunikácii a konzultácii so sestrou Barborou. Pokiaľ ide o predmetné exekučné konanie, urobili množstvo ústupkov voči otcovi, je o tom zachytená mailová komunikácia. Pokiaľ ide o jednotlivé konkrétne zrážky, ktoré boli vykonávané, tieto vykonávala vždy V.. G. z exekútorského úradu JUDr. Kadúcha, nakoľko ona mala informácie o stave exekučného konania, ony, pokiaľ si tieto informácie priamo nevyžiadali, ich k náhľadu nemali. Pokiaľ ide o vrátenie vodičského preukazu otcovi, tento podľa jej informácií mohol byť vrátený, avšak nebol opäť zo strany otca dodržaný splátkový kalendár napriek opakovaným výzvam, podrobnosti sú uložené na exekútorskom úrade. Opakovane poukázala na to, že obe so sestrou študovali, dá sa povedať, že takmer živorili, drobnými brigádami cez prázdniny si zabezpečovali minimálne finančné čiastky, ktoré však následne v zásade slúžili na zabezpečenie školských a študijných potrieb. Pokiaľ ide o telefonáty, ktoré spomínal otec, k tomu uviedla, že postupovala len v zmysle doporučení JUDr. Kadúcha, resp. V.. G., ktorí ju upozornili na to, aby som sa k prípadu nevyjadrovala mimo ich exekútorského úradu a veci mimo ich exekútorského úradu nekomunikovala a z uvedeného dôvodu tak uviedla, aby sa v prípade otázok a nejasností obrátil na príslušný exekútorský úrad. Pokiaľ otec uviedol, že mal a má ešte dve vyživovacie povinnosti voči neplnoletým deťom, ony boli ako deti takisto neplnoleté v danom čase a v podstate nikto sa o to nezaujímal, nikto sa o nich nestaral. Obe spoločne so sestrou sú teraz rady, že sa zamestnali a konečne sa osamostatnili a nie sú od nikoho závislé.

Navrhovateľ v rámci práva na záverečnú reč zotrval na svojom návrhu s tým, že pokiaľ ide o odporkyňu v rade 1), súhlasil s tým, aby jeho vyživovacia povinnosť bola voči nej zrušená ku dňu 1.10.2009. Pokiaľ ide o odporkyňu v rade 2), trval na tom, aby jeho vyživovacia povinnosť bola zrušená ku dňu ukončenia štúdia, teda k 30.5.2010.

Právna zástupkyňa odporkýň zotrvala na zrušení vyživovacej povinnosti k obom odporkyniam ku dňu, ku ktorému sa zamestnali, teda ku dňu ich nástupu do práce. Odporkyne majú zato, že bolo dostatočne preukázané, že o prácu sa zaujímali, nebolo pre nich problém pracovať alebo vykonávať akúkoľvek prácu. Ich schopnosť samostatne sa živiť, samostatne existovať a uspokojovať svoje potreby vznikla práve nástupom do tejto práce. Žiadajú preto súd, aby zrušil vyživovaciu povinnosť k tomuto dňu ku dňu nástupu do práce, teda najmä čo sa týka odporkyne H. G. ku dňu 31.1.2012, a súčasne žiadajú súd, aby zaviazal navrhovateľa na úhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Súd okrem výsluchu účastníkov na pojednávaní vykonal dokazovanie aj oboznámením s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. - 88 zo dňa 12.10.2006, právoplatného dňa 14.11.2006, súd zistil, že týmto rozsudkom bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu vtedy mal. dcéry D. sumou 2.000,- Sk (66,39 Eur) s účinnosťou od 1.2.2006 a na výživu vtedy mal. dcéry H. sumou 1.500,- Sk (49,79 Eur) s účinnosťou od 1.2.2006.

Z potvrdenia o zamestnaní zo dňa 30.4.2012 bolo preukázané, že odporkyňa v rade 2) bola od 1.2.2012 do 13.4.2012 zamestnaná v spoločnosti Prominne Sk, s. r. o. so sídlom Veľká okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 46405062.

Podľa o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou a je potrebné preto zvažovať viaceré faktory rozhodujúce pre posúdenie nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť a z toho vyplývajúci zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Okrem štúdia ako prípravy na budúce povolanie je potrebné zohľadniť napríklad aj schopnosť zamestnať sa alebo vykonávať prácu a majetkové pomery dieťaťa. Je preto treba prisvedčiť názoru, že dieťa je schopné samo sa živiť až vtedy, keď je samostatne schopné uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pričom musí ísť o prácu, ktorá zodpovedá jeho psychickým a fyzickým schopnostiam a potrebám spoločnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obe odporkyne si stále zamestnanie aktívne hľadali, sledovali trh práce a hneď ako sa im takáto príležitosť stáleho, resp. trvalejšieho pracovného miesta naskytla, využili ju. Ak sa odporkyne ešte ako študentky (t. j. počas štúdia ako prípravy na budúce povolanie) snažili zlepšiť svoju (už beztak dosť zložitú) sociálnu situáciu a pomery príležitostnými zárobkami (prostredníctvom brigád), ktoré jednak netrvali dlhú dobu a jednak ani z hľadiska výšky zarobených finančných čiastok neboli na zabezpečenie samostatnej existencie v žiadnom prípade dostačujúce, nemožno tieto okolnosti považovať za rozhodujúce v súvislosti s posúdením prípadného zániku vyživovacej povinnosti otca. Za schopnosť samostatne sa živiť je tak potrebné pokladať schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, čo nastalo odo dňa, kedy obe dcéry začali riadne pracovať v zamestnaní, teda D. Q. od 1.10.2009 (spoločnosť Lago - nástrojáreň, spol. s r. o.) a H. G. od 1.2.2012 (spoločnosť Promine SK, s. r. o.). Medzi účastníkmi v podstate ani nebolo sporné, že vyživovacia povinnosť otca k dcéram už zanikla, pri odporkyni v rade 1) dokonca na pojednávaní došlo k dohode aj ohľadom dátumu skončenia vyživovacej povinnosti, spornou otázkou zostal len dátum, odkedy má byť zrušená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni v rade 2). Ako už súd uviedol vyššie, za tento dátum (t. j. rozhodný deň) je deň, keď odporkyňa v rade 2) začala pracovať pre spoločnosť Promine SK, s. r. o. - 1.2.2012.

Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).