Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-220-2013.pdf
PDF · 93.99 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/220/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd M. samosudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Bratislava, Metodova 8, proti odporcovi B. I., C.. XX.XX.XXXX, S. M., T. O. XXXX/XX, zastúpený opatrovníkom W.. W. O., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie STOP ÚŽERE, IČO: 42323258, Košice, Rampová 5/3335, v konaní o zaplatenie 299,06 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istiny vo výške 168,06 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 2.9.2011 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V časti istiny 131,- eur s prísl. súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 22.3.2013 návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 299,06 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu č. X. a Zmluvu X., ktorej neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón zn. T. I. za kúpnu cenu 19,- euro.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že súhrnná výška za zmluvnú pokutu za mobilný telefón je v sume 131,- eur a služby vo výške 168,06 eur. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občiansko-právny dodatok v zmysle dodatkov plniť funkciu paušalizovanej škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by navrhovateľovi mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón, telekomunikačné zaradenie za akciovú cenu splnil, avšak odporca, si svoju povinnosť včas uhrádzať splatné záväzky, nesplnil. Odporca si bol vedomý v zmysle dodatku, že mobilný telefón, telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1, bod 1.3 dodatkov, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou a poskytnutou zľavou. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú odporca spôsobil navrhovateľovi je nasledovný - predajná cena 19,- eur, akciová cena 150,- euro, uplatnená škoda 131,- eur.
Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 168,06 eur, vyfakturovaných v období od 27.5.2011 do 26.6.2011. Navrhovateľ si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 131,- eur z titulu náhrady škody a nárok vo výške 168,06 eur za neuhradené služby. Spolu suma, ktorú požaduje navrhovateľ, tvorí istinu vo výške 299,06 eur s prísl.
Súd vykonal dokazovanie, a to: návrh bol podaný dňa 22.3.2013. Zmluva o pripojení zo dňa 15.5.2009. Zmluva o pripojení zo dňa 15.3.2010. Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 15.3.2010. Príloha k dodatku k zmluve čl. 11-13. Pokus o pokonávku zo dňa 18.8.2011. Faktúra zo dňa 2.6.2011 na sumu 26,47 eur č. XXXXXXXXXX. Faktúra zo dňa 2.7.2011 na sumu 5,59 eur č. XXXXXXXXXX. Faktúra zo dňa 2.5.2011 na sumu 65,65 eur č. XXXXXXXXXX. Faktúra na sumu 6,73 eur zo dňa 2.7.2011 č. XXXXXXXXXX. Faktúra zo dňa 2.6.2011 na sumu 1,33 eur č. XXXXXXXXXX. Faktúra zo dňa 2.6.2011 na sumu 62,29 eur č. XXXXXXXXXX. Plná moc. Všeobecné obchodné podmienky čl. 23-25: čítajú sa. Záznam o zaplatení SP. Platobný rozkaz zo dňa 18.4.2013 č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX. List Mestskej polície M. zo dňa 8.7.2013. Lustrácia CEPO, Sociálna poisťovňa. Uznesenie o ustanovení opatrovníka odporcovi zo dňa 28.8.2013 č. XXRo/XXX/XXXX-XX ppl. 13.9.2013. Uznesenie zo dňa 4.9.2013 č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX ppl. 27.9.2013. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka OZ Stop úžere zo dňa 6.9.2013. Predvolanie zo dňa 18.10.2013 na deň 30.1.2014. Uznesenie zo dňa 18.10.2013. Zápisnica z pojednávania zo dňa 30.1.2014. Uznesenie zo dňa 30.1.2014, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
V časti istiny 131,- eur - zmluvnej pokuty súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. To znamená predmetom konania bola sumu 168,06 eur, s 9,5 % úrokom z omeškania, ktorá pozostáva z neuhradených služieb v sume 168,06 eur. Uvedená suma pozostáva z:
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 16.6.2011 na sumu 26,47 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 16.7.2011 na sumu 5,59,- eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 16.5.2011 na sumu 65,65 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 16.7.2011 na sumu 6,73 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 16.6.2011 na sumu 1,33 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 16.6.2011 na sumu 62,29 eur.
Podľa názoru súdu navrhovateľ vytvára len zdanie predaja mobilných telefónov samostatne, len aby obišiel zákaz viazaného predaja a poskytovanie služby, čo podľa názoru súdu predstavuje nekalú obchodnú praktiku.
Vedľajší účastník Občianske združenie STOP ÚŽERE, Rampová 3335/5 Košice podaním zo dňa 6.9.2013 oznámilo vstup do konania. Vedľajší účastník namietal zmluvnú pokutu z hľadiska jej prijateľnosti v zmysle § 53 a násl. Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní dňa 25.3.2014 sa nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil a neuplatnil si trovy konania.
Okresný súd v M. vydal dňa 18.4.2013 platobný rozkaz č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX. Nakoľko sa odporcovi nepodarilo doručiť platobný rozkaz, súd ustanovil odporcovi pre toto konanie opatrovníka.
Podľa ust. § 29 ods. 1 O.s.p., ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd mu ustanoví opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa tak postupuje, ak to ustanovuje osobitný predpis.
Podľa ust § 29 ods. 2 O.s.p., pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak je doručenie písomností v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
Nakoľko pobyt odporcu nie je známy, súdom doručované zásielky nepreberal, súd vykonal šetrenie o miesto pobytu odporcu a na základe zistených skutočností tomuto uznesením pod č. k. XXRo/XXX/ XXXX-XX zo dňa 28.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2013, u s t a n o v i l odporcovi opatrovníka pre toto konanie, a to W.. W. O., vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu M..
Súd zaviazal odporcu na uhradenie sumy 168,06 eur s prísl. z dôvodu, že sa jedná o úhradu za služby poskytnuté odporcovi zo strany navrhovateľa.
Uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť navrhovateľovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť ako predpoklad náhrady škody.
Navrhovateľ si vo svojom návrhu uplatňuje 2 nároky. Prvým je hovorné - za služby poskytované navrhovateľom a náhrada škody - titulom zmluvnej pokuty. V časti istiny 131,- eur súd návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľ uvedenú sumu považuje za škodu, a to z dôvodu, že je to rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.
V žiadnej časti zmluvy ani dodatku k zmluve o pripojení nie je uvedená žiadna klauzula, že účastníci konania sa dohodli na hodnote mobilného telefónu. Dohodnutá bola kúpna cena 19,- eur a zmluvná pokuta v bode 2.5. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ predkladal odporcovi a uzatvoril zmluvu o pripojení a dodatky k zmluvám o pripojení a práve tieto podmienky boli stanovené zo strany navrhovateľa. Podľa názoru súdu sa v uvedenom prípade nejedná o škodu tak, ako vo svojom návrhu uvádza navrhovateľ.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú:
a) Porušenie právnej povinnosti
b) Existencia škody
c) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) Zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Skutočná škoda je zmenšenie majetku poškodeného.
Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať a práve v tomto konkrétnom prípade uvedené skutočnosti neboli zo strany navrhovateľa preukázané, zdokladované a navrhovateľ predpokladá, že takáto škoda mu vznikla ako hodnota mobilného telefónu. Zo strany odporkyne nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti tak, ako uvádza navrhovateľ, nakoľko čo sa týka úhrad ako hovorné, tieto aj odporkyňa uznala, avšak čo sa týka hodnoty mobilného telefónu, tak táto bola jasne stanovená, presne špecifikovaná v zmluve o pripojení a dodatku k zmluve o pripojení. Podľa názoru súdu nejedná sa o uvedenú škodu tak, ako to ustanovuje § 420 a násl. Občianskeho zákonník. Zo strany navrhovateľa jedná sa o obranu, ktorá nezodpovedá kritériám, ktoré sú potrebné pri vzniku zodpovednosti za škodu.
Podľa § 488 a násl. Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Záväzkový (obligačný) právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu (dlžníka) vyplýva povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť. V záväzkovom právnom vzťahu sú práva a povinnosti vo vzájomnej relácii.
Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového právneho vzťahu od počiatku smerujú iba proti určitej osobe alebo niekoľkým určitým osobám a vznikajú z dôvodov daných medzi dlžníkom a veriteľom (napr. z určitej zmluvy, z protiprávneho konania a pod.). Dôvodom vzniku záväzkov sú právne skutočnosti (právne a protiprávne úkony a iné zákonom uznané dôvody).
Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, týmto zákonom výslovne upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv, obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 52, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52, ods. 3, Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53, ods. 4, písm. k), Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53, ods. 5, Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153, ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 517, ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia zaviazal odporcu k úhrade dlžnej sumy vo výške 168,06 eur s prísl., t. j. 9,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 2.9.2011 do zaplatenia, a to z dôvodu, že jedná sa o úhradu za poskytnuté služby, ktoré odporca neuhradil ku dňu podania návrhu ani ku dňu vyhlásenia rozsudku a súd považoval tento návrh navrhovateľa za dôvodný.
Úroky z omeškania sú upravené Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, kedy podľa § 3 tohto nariadenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného záväzku. Výška úrokovej sadzby v danom prípade predstavuje 9,5 % ročne. Keďže sa odporca ocitol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, má veriteľ právo požadovať od neho úroky z omeškania. Z tohto
dôvodu súd priznal navrhovateľovi aj právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy od 2.9.2011 (t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku).
Podľa ust. § 142, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 142, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Úspech navrhovateľa v predmetnom konaní však predstavuje iba 56 %. S poukazom na nepatrný úspech navrhovateľa v predmetnom konaní súd v súlade s ust. § 142, ods. 2 O.s.p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu M. na Krajský súd v M. v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.