Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoP-18-2014.pdf
PDF · 92.35 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/18/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T.: N., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, deti rodičov - matka: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, H., časť G. a otca: D. T., nar. XX.XX.XXXX, t.č. v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 8. novembra 2013, č.k. 14P/46/2013-38, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa na návrh matky výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 12C/148/09-83 zo dňa 15.12.2010 na mal. N. z doterajších 45,- Eur zvýšil na sumu 100,- Eur a na mal. D. zvýšil z doterajších 30,- Eur na sumu 70,- Eur, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom 01.10.2013. Dlh na zročnom výživnom na obdobie od 01.10.2013 do 08.11.2013 je vo výške 215,30 Eur, povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- Eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 12C/148/09-83 zo dňa 15.12.2010 v ostatnej časti ostáva bez zmeny. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 36 ods. 1, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2 a 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 a § 78 ods. 3 Zákona o rodine a vecne potom tým, že súd z vykonaného dokazovania mal zistené, že matka má maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, otec je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody. Naposledy bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 12C/148/2009-83 z 15.12.2010. Matka sa o deti riadne stará a základná podmienka pre zmenu - zvýšenie výživného na maloleté deti, bola naplnená, keď od času predchádzajúcej úpravy v roku 2010 sa na strane maloletých zmenili pomery, nakoľko mal. N. navštevuje druhý stupeň - deviaty ročník základnej školy a chystá sa na strednú školu, aktívne športuje, a mal. D. nastúpil do 1. ročníka základnej školy. Od poslednej úpravy výživného uplynuli 3 roky, za ktorú dobu primerane svojmu veku vyrástli deti a je teda nesporné, že doterajšie výživné už v žiadnom prípade nezohľadňuje ich nároky a potreby. Za túto dobu sa značne zmenili životné náklady na maloleté deti, zvýšili sa potreby v súvislosti so školskými povinnosťami, rekreačnými a kultúrnymi potrebami, ošatením a podobne. Výšku vyživovacej povinnosti súd určil s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí, s prihliadnutím na vek detí, ako aj súčasne pomery otca. Do výkonu trestu odňatia slobody sa dostal vlastným zavinením, čím sa pripravil o možnosť zabezpečenia pravidelného príjmu a možnosť v dostatočnej miere sa podieľať na výžive maloletých detí. Naďalej mu je však poskytovaný invalidný dôchodok, ktorý je započítaný na náklady výkonu, z neho je možné vyplácať aj výživné pre maloleté deti, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami, najmä ak sa týka maloletých detí. O výživnom súd rozhodol spätne od podania návrhu, preto za obdobie od 01.10.2013 do 08.11.2013 otcovi maloletých detí vznikol dlh na zročnom výživnom, ktoré je vo výške 215,30 Eur, ktorý dlh súd povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- Eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, a to od právoplatnosti tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec detí a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, resp. zmenil a návrh matky ako bezdôvodný zamietol. Realizované zvýšenie výživné je zjavne neprimerané skutkovému stavu veci a je nedôvodné. Zdôraznil, že je osobou zdravotne ťažko postihnutou. Jeho pracovné zaradenie do práce počas výkonu trestu je z dôvodu nemobility nemožné. Okrem mal. N. a D. má súdom určené výživné aj pre syna D. T., nar. XX.XX.XXXX v sume 33,19 Eur (1.000,- Sk na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.04.1999, č.k. 13C/207/98-23), ktoré výživné mu je strhávané z dôchodku. Konštatovanie súdu, že svoj súčasný stav si zavinil sám, s podstatou veci nesúvisí. Jeho finančná situácia sa od rozvodu manželstva s matkou detí nezmenila, naopak zvýšili sa mu výdavky v súvislosti so zhoršujúcim sa zdravotným stavom. Je teda zrejmé, že súd prvého stupňa nesprávne ustálil skutkové zistenia, neprimerane mu zvýšil výživné pre obe deti oproti jeho možnostiam a schopnostiam a rozhodnutie považuje priam za likvidačné, preto žiada o preskúmanie veci odvolacím súdom.
Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu uviedla, že s odvolacími dôvodmi otca nesúhlasí. Doteraz stanovené výživné pre deti je nepostačujúce. Všetky dôkazy týkajúce sa nákladov pre deti súdu doložila, jasným dôkazom je to, že doterajšie výživné otca pre deti je sociálne likvidačné pre deti.
Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny, keďže zvýšenie výživného je v prospech detí, ktorých výdavky spojené s výchovou sa od roku 2010 podstatne zvýšili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a) a d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že vzhľadom na odňatie možnosti konať účastníkom, bolo nevyhnutné rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Keďže daná vec, je vecou starostlivosti súdu o maloletých v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p., podľa § 120 ods. 2 O.s.p. súd je v takomto konaní povinný vykonať nielen dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania, ale i ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu.
Pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu. Citované zákonné ustanovenie treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie, a vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Garcia Riuz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Georiadis v. Grécké z 29. mája 1997). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie Ústavného súdu z 23. júna 2004, sp. zn. III.209/2004).
Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvého stupňa s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť aký myšlienkový postup viedol súdu k záveru, že sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného pre obe maloleté deti a to od 01.10.2013. V odôvodnení rozhodnutia absentuje porovnanie pomerov v čase predchádzajúceho rozhodnutia na strane oboch rodičov, v rozsudku nie je zmienka o ďalšej vyživovacej povinnosti otca. Samotná konštatácia pomerov účastníkov v čase predchádzajúceho rozhodnutia a aktuálne, nie je v tomto smere postačujúca, keďže súd musí v zmysle cit. ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. zistiť konkrétne zmeny pomerov vedúce k rozhodnutiu a tieto náležite vyhodnotiť.
Dôvodná je argumentácia otca detí v odvolaní, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, že by sa súd prvého stupňa zaoberal jeho súčasnou situáciou z hľadiska zisťovania zmeny pomerov oproti času rozhodnutia súdu v čase ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15.12.2010, ktorý je súčasťou spisu. Súd obsah rozhodnutia na pojednávaní ani neoboznámil a obdobne nevykonal dôkaz listinou, ani ohľadne ostatných v spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov. Z obsahu zápisnice o pojednávaní totiž vyplýva, že súd prvého stupňa sa obmedzil len na stručný výsluch matky detí a kolízneho opatrovníka, po ktorých dokazovanie vyhlásil za skončené a rozhodol napadnutým rozsudkom. Neoboznámil ani písomné vyjadrenie otca ani odpovede na vydané dotazy.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže postupom súdu - nevyhodnotením výsledkov dokazovania a odôvodnením rozhodnutia v rozpore s cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p., bola účastníkom konania odňatá možnosť konania pred súdom, zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.
Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), bude doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného, najmä posúdením zárobkových pomerov oboch rodičov, ich schopností a možností, majetkových pomerov, vyživovacích povinností za celé rozhodné obdobie a ich doložením listinnými dôkazmi, ako i dokazovaním zameraným na zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí. Vykonané dokazovanie je potrebné opätovne vyhodnotiť s použitím vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine, a vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť, pričom je potrebné sa zamerať najmä na opomenuté odôvodnenie v naznačenom smere s konštatáciou rozhodných zmien pomerov u maloletých detí, ale aj u ich rodičov.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.