Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-155-2011.pdf
PDF · 131.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/155/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcov v 1. rade Q., v 2. rade B., obaja trvale bytom B., štátnych občanov SR, zastúpených JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou so sídlom Poprad, Štefánikova 882/39, proti žalovaným v 1. rade B., v 2. rade B. obaja trvale bytom B., štátnym občanom SR, zastúpeným JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Kežmarok, Hradné námestie 29, o vydanie veci s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalovaným v 1. rade a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia 404,10 eur na účet právneho zástupcu žalovaných JUDr. Pavla Zavackého, advokáta so sídlom Kežmarok, Hradné námestie 29, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou podanou v písomnou vyhotovení na tunajší súd 19. 12. 2011 domáhali na žalovaných titulom nároku na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka uloženia povinnosti vydať im nehnuteľnosti, a to rodinný dom, súpisné číslo XXX, stojaci na parcele č. XXX katastrálneho územia B., a pozemky, parcelu registra “C“ č. XXX - záhrady o výmere 878 m2 a parcelu registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho územia B.
Žalobu dôvodili tvrdeniami, že predmetné nehnuteľnosti darovali žalovaným, svojmu synovi a jeho manželke, na základe darovacej zmluvy z 11. 8. 2004. Pri uzatváraní tejto darovacej zmluvy sa dohodli, že žalovaní nadstavbou domu postavia samostatný byt a po jeho kolaudácii prevedú vlastníctvo zostávajúceho bytu na nich darovacou zmluvou s tým, že v dome budú spoločne bývať. Dohodli sa tiež, že ohľadne bývania žalobcov v dome nezriadia písomne vecné bremeno, a to z dôvodu bezproblémového a rýchleho vybavenia úveru na rekonštrukciu domu. V prípade zaťaženia domu zmluvou o zriadení vecného bremena by banka neposkytla úver. Žalovaným zo všetkých síl pomáhali pri rekonštrukcii domu. Od jej ukončenia v roku 2007 sa žalovaní začali k nim správať nevhodne. Bezdôvodne ich začali slovne napádať, vyvolávať zbytočné roztržky, narúšať pokojné bývanie. Tieto útoky pretrvávajú doposiaľ. Žalovaní im hrubo nadávajú a v tomto smere sú aj vzťahy dospievajúcich detí žalovaných bez akejkoľvek úcty k starým rodičom. Žalovaní tiež neboli ochotní im pomôcť, keď potrebovali pomoc v chorobe, odmietli žalobkyni v 2. rade privolať lekársku pomoc. Nielenže neprejavujú voči nim ako svojim rodičom úctu a vďaku, ale znemožňujú im pokojné bývanie v dome. O vrátenie domu požiadali žalovaných už niekoľkokrát v minulosti. Keďže žalovaní im dar nevrátili, v roku 2009 podali na súd žalobu. Súdne konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 8C 47/2009. V priebehu konania uzavreli so žalovanými dohodu o zriadení vecného bremena formou notárskej zápisnice zo 6. 5. 2011. Na základe tejto dohody im vzniklo právo samostatne užívať 3-izbový byt na prízemí domu
so samostatným vchodom, samostatným kúrením, samostatnou vodovodnou prípojkou a meraním elektriny, právo spoločne so žalovanými užívať pozemok pod domom, a to parcelu č. XXX, a právo užívať parcelu č. XXX v polovici po dĺžke od suseda B., a to až do svojej smrti. V dôsledku uzavretia tejto dohody žalobu podanú 13. 9. 2009 vzali späť. Verili, že dohoda im zabezpečí spokojné a kvalitné spolunažívanie v dome so žalovanými bez sporov a obmedzovania. Súčasne zrušili aj výzvu na vrátenie daru z 29. 9. 2008. Ani táto dohoda však neprispela k zlepšeniu vzájomných pomerov v dome. Správanie žalovaných sa po uzavretí dohody upokojilo iba na krátku dobu, jeden mesiac. Ich správanie po tejto dobe sa nijako nelíši od správania z obdobia pred podpisom dohody. Urážky, osočovanie, zamykanie spoločných priestorov, či obmedzovanie práv, ktoré im mala garantovať dohoda o zriadení vecného bremena, neprestali. Ich obmedzovanie v pokojnom užívaní nehnuteľnosti podľa tejto dohody vyvrcholilo v septembri 2011, kedy z pokojnej návštevy suseda Q. sa stala takmer rodinná dráma do tej miery, že museli privolať políciu. Vyhrážky žalovaných, že na nich zavolajú políciu, sú takmer denné. Žalovaným vadí už aj ich pohyb po byte, vyrušuje ich púšťanie vody. Ide o každodenné týranie. Preto listom z 27. 9. 2011 žalovaných požiadali o vrátenie daru. Žalovaní listom z 30. 9. 2011 odpovedali, že nič nenarušujú a výzvu považujú za bezpredmetnú.
V priebehu konania právna zástupkyňa žalobcov trvala na žalobe. Na výzvu súdu spresnila, že vrátenia daru sa žalobcovia v danej veci domáhajú pre správanie žalovaných od septembra 2011. Na pojednávaniach tvrdila, že zo strany žalovaných sa jedná o sústavné dennodenné porušovanie dobrých mravov spočívajúce v neumožňovaní žalobcom slobodne a nerušene užívať nehnuteľnosti tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o zriadení vecného bremena. Žalovaní dohodu nedodržiavajú, všetky priestory uzamkli ,neumožňujú žalobcom pohyb po dvore a záhrade, okamžite vyvolávajú konflikt a nadávajú im. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR argumentovala, že aj sústavné porušovanie dobrých mravov môže nadobudnúť povahu hrubého porušenia. Tvrdila, že pokoj bol iba krátku dobu, cez leto 2011. V septembri 2011 to opäť začalo. V roku 2011 sa to ešte ako tak dalo. Leto 2012 však už bolo hrozné, a ani po podaní žaloby nedošlo k zmene správania žalovaných.
Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalovaných s poukazom na písomnú výzvy žalobcov na vrátenie daru z 27. 9. 2011 a prednesy právnej zástupkyne žalobcov v priebehu konania argumentoval, že z dôvodov uvedených v tejto výzve ako aj z prednesov právnej zástupkyne žalobcov vyplýva, že žalobcovia o vrátenie daru žiadajú viac z dôvodu neplnenia povinnosti vyplývajúcich žalovaným zo zmluvy o zriadení vecného bremena, než pre správanie, ktoré by bolo dôvodné postihovať uložením povinnosti vrátiť dar. Namietal, že správanie žalovaných ani objektívne, s prihliadnutím na všetky okolnosti veci, v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako hrubé porušovanie dobrých mravov. S poukazom na správanie žalobcov voči žalovaným argumentoval princípom vzájomnosti, z ktorého je potrebné pri posudzovaní správania obdarovaných vždy vychádzať.
Súd vzhľadom na povahu sporu, ktorý sa týka vzťahov rodinných príslušníkov, ktorí spoločne obývajú rodinný dom, vyzval účastníkov na riešenie sporu mediáciou. 31. 7. 2012 sa účastníci zúčastnili stretnutia u mediátora. Podľa záznamu z pokusu o mediáciu z 31. 7. 2012 účastníci prehlásili, že nemajú záujem riešiť spor mediáciou.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v celom rozsahu navrhovanom účastníkmi a vykonaným dokazovaním zistil nasledujúce skutočnosti:
Z internetového výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálneho územia B. vyplýva, že v súčasnosti ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností - rodinného domu, súpisné číslo XXX, stojaceho na parcele č. XXX, parcely registra “C“ č. XXX - záhrady o výmere 878 m2 a parcely registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2, sú zapísaní žalovaní v 1. a 2. rade v podieloch po ˝ v pomere k celku, a to na základe darovacej zmluvy N XXX/XXXX - V XXXX/XX.
Z darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Stanislava Dugasa, so sídlom Kežmarok, Hviezdoslavova 3, 11. 8. 2004 pod č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, V XXXX/ XXXX, súd zistil, že na základe tejto darovacej zmluvy žalobcovia darovali predmetné nehnuteľnosti
žalovaným ako svojmu synovi a jeho manželke do podielového spoluvlastníctva, každému po ˝ v pomere k celku .
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8C 47/2009 vyplýva, že 20. 5. 2009 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali na žalovaných titulom nároku na vrátenie daru vydania predmetných nehnuteľností s poukazom na správanie žalovaných, ktoré kvalifikovali ako hrubé porušovanie dobrými mravov. V žalobe poukázali na list z 29. 9. 2008, ktorým žalovaných vyzvali na vrátenie daru. Konanie bolo právoplatne zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby uznesením z 24. 5. 2011 sp. zn. 8C 47/2009 - 91. Späťvzatie žaloby žalobcovia odôvodnili mimosúdnym vyriešením sporu spočívajúcim v uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena z 6. 5. 2011, ktorú predložili súdu.
Zo zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Stanislava Dugasa, so sídlom Kežmarok, Hviezdoslavova 3, označenej ako „Zmluva o zriadení vecného bremena“, súd zistil, že 6. 5. 2011 účastníci uzavreli zmluvu o spôsobe užívania predmetných nehnuteľnosti, obsahom ktorých je právo žalobcov bezodplatne a bez obmedzenia do svojej smrti užívať 3-izbový byt na prízemí rodinného domu so samostatným vchodom, samostatným kúrením, samostatným meraním elektrickej energie, samostatnou vodovodnou prípojkou, pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne, kúpeľne s WC a špajze, a hospodársku budovu s ohradením, parcelu č. XXX - záhradu o výmere 878 m2 v ˝ po dĺžke od suseda B. s tým, že po dvore k záhrade nie sú oprávnení prechádzať žiadnymi mechanizmami a žiadnymi mechanizmami nebudú prechádzať ani po časti záhrady oprávnenej užívať žalovanými, a právo spoločne so žalovanými užívať parcelu č. XXX o výmere 539 m2, na ktorej je postavený rodinný dom tak, aby mal každý prístup do časti domu, ktorú užíva, a vstup do záhrady, a spoločne užívať letnú kuchyňu podľa potreby tak, aby sa navzájom nerušili. Podľa dohôd žalovaní majú právo užívať byt na poschodí rodinného domu a v prístavbe, garáž na parcele č. XXX, parcelu č. XXX - záhradu o výmere 878 m2 v druhej ˝ po dĺžke, a spoločne so žalobcami zastavanú parcelu č. XXX a letnú kuchyňu tak, ako je vyššie uvedené. Práva zo zmluvy o zriadení vecného bremena neboli predložené na vklad do príslušného katastra.
Z listinného dôkazu označeného ako „Výzva na vrátenie daru“ z 27. 9. 2011 vyplýva, že žalobcovia listom z 27. 9. 2011 vyzvali žalovaných na vrátenie nehnuteľností darovaných im vyššie uvedenou darovacou zmluvou z 11. 8. 2004 s odôvodnením, že nedodržiavajú dohodu o spôsobe užívania nehnuteľnosti uzavretú pred 3 mesiacmi v priebehu súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8C 47/2009 a obmedzujú ich v užívaní nehnuteľností takým hrubým spôsobom, že volajú na nich políciu, a to:
„ ... 1) užívanie bytu na prízemí: Vyžadujete od nás, aby sme sa správali ako „duchovia“, lebo Vás vo Vašom byte, ktorý je mimochodom na poschodí, vraj rušíme, čo fyzicky nie je možné. Už aj televízor pozeráme v chodbe, aby sme Vás nedajbože nerušili, ale aj zapnutie televízora Vám vadí. Sústavne nám hrubo nadávate, a už ani naša dcéra nemôže k nám prísť na návštevu, lebo okamžite ju slovne napádate, ak sa k Vám ozve, voláte políciu, resp. sa jej vyhrážate, že zavoláte na ňu políciu. Bránite našim príbuzným, aby nás navštevovali, už každému ste vynadali takým hrubým spôsobom, že sa celá naša rodina bojí prísť k nám na návštevu. Ak sa ukážeme na dvore, vyjadrujete sa tak, že „bonzajte ma v riť“ a vykrikujete nám, že Vy „nám ukážete“. Nemôžeme sa na dvor ani ukázať, bohužiaľ, celé leto sme nemohli vyjsť ani na dvor, lebo okamžite nám hrubo nadávate. Pani B. sa Q. vyhrážala, že notársku zápisnicu podpísala z ľútosti, a že ho aj s manželkou môžu kedykoľvek vyhodiť na ulicu. Tieto incidenty z Vašej strany sú na dennom poriadku, čo považujeme nielen za správanie voči nám v rozpore s dobrými mravmi, ale aj za sústavné denné šikanovanie.
2) Užívanie dvora: Keď sme umožnili susedovi vstup na pozemok, zavolali ste na nás nielen mestskú políciu, ale aj štátnu políciu. My sme pritom nič neporušili, iba so susedmi vychádzame slušne a v súlade s občiansko-právnymi vzťahmi, ale vy nám hrubým spôsobom bránite stýkať sa čo i len so susedmi. Drevo na kúrenie, ktoré sme mali na dvore uskladnené ste odpredali neznámym osobám, lebo Vám vraj zavadzalo, a B. sa vyjadrila, že Q. si mal drevo spratať.
3) Letná kuchyňa: Podľa dohody máme ju spoločne užívať na uspokojovanie aj našich potrieb. Tú ste uzamkli, vôbec nás do nej nevpustíte aj napriek tomu, že letná kuchyňa je zariadená našim nábytkom a vybavením.
4) Všetky priestory ste uzamkli, nikde nemáme umožnený prístup, čo je skutočne zneužívanie vlastníckeho a užívacieho práva a to obzvlášť hrubým spôsobom.
...“.
Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní 19. 10. 2012 uviedol, že udalosť s policajtmi v septembri 2011 začala tak, že sused predtým povedal synovi, že si príde spraviť odkvapové ríny. Dlhšie nechodil. Keď potom prišiel, pustil ho dnu. Syn začal nadávať, ako si to dovoľuje, že on je majiteľ a má sa jeho pýtať, či môžem ho pustiť. Začal konflikt, prišli mestskí aj štátni policajti, a začali všetkých vypočúvať vyše 2 hodín. Uzavreli to tak, že syn sľúbil, že sa príde porozprávať medzi štyrmi očami, avšak neprišiel. Uviedol, že syn vždy niečo z domu vyhadzoval. V každom rohu domu niečo žalovaní majú, ale on nemôže nič mať. Drevo musel dať do sestry, aby mu ho syn nevyhodil. Zamkol mu bránu a tak musel nosiť drevo fúrikom cez malé dvierka. Potom mu vymedzil na drevo 2 x 4 m a povedal, že toto je jeho. Zamuroval mu bez jeho súhlasu gamatku. Nestará sa o žumpu. 8 rokov platia za jej čistenie. Všetko je synove, len žumpa a voda jej jeho. Za elektriku platia veľa. Nevedia sa dohodnúť, koľko by mal kto platiť nielen za elektrinu, ale aj za plyn a vodu. Posledné 2 roky nechodia absolútne vonku. Stále sú nejaké pripomienky a posmešky. Keď prídu z prechádzky, všetci sa posadia a pozerajú, ako keby prišiel do cudzieho domu. Syn s manželkou ich nepovažujú za svojich rodičov. Keď ho on nepovažuje za otca, on nepovažuje jeho za syna. Nič v živote mu nedal, ani korunu. Teraz si robí nároky. Už predtým, keď začal stavať, a on mu pomáhal, mali hádky, nakoľko nechcel pristúpiť na zbúranie schodiska. Syn sa s ním pohádal tak, že už potom nešiel mu pomáhať. Už len on si to dokončil. Odvtedy je spor dodnes.
Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní 19. 10. 2012 uviedla, že keď prišli policajti, vyšetrovali ich. Nebolo to už kvôli ríne, ale kvôli domu, že ona s manželom tam nemajú žiadne právo. Keď policajt ukázal papiere, že tam majú právo bývať, že môžu pustiť suseda, žalovaní sa vyjadrovali, že oni sa nad nimi len zľutovali, keď im dali doživotné právo bývania. Tak ona s manželom stavali dom a žalovaní tvrdia, že sa len zľutovali, a teraz ich psychicky deptajú. Takto nemôžu žiť. 6 rokov sa neprišli opýtať, či im niečo treba. Nevie pochopiť, ako sa tak môže syn správať. S jeho manželkou nerozpráva 6 rokov. Bola sa sťažovať na obecnom úrade na nich potom, čo ona sa sťažovala na úrade na žalovaných, že im zbúrali búdku na drevo. Nevie prečo sa bola sťažovať, keď ona k nim nechodí, nerozpráva s nimi, nerobí im na zlosť. Žalovaným vadí všetko. Vytápali ich zo záchodu. Žalovaná videla, že sú zapchaté rúry, že s tým treba niečo robiť. Videli, ako vyčerpávajú vodu, ale nič neurobili, lebo voda je napísaná na nich. Keď zavolali vodára, pohádali sa s ním. Zamykajú plynovú skrinku. Nemôžu si prekontrolovať ani plyn, koľko majú spotrebované. V kuchynke neboli 2 roky. Nemôžu tam ísť, lebo žalovaná má tam všetko rozložené. Má tam veci, ale nejde tam, aby nepovedali, že im niečo ukradla. Stále je niekto od žalovaných doma. Čaká, aby nechodili po dvore. Zapaľuje vo dvore na nich červené svetielka. Nevie, či ich sledujú. Robia napriek. 5 rokov jej žalovaná vyúčtováva vysokú spotrebu elektriny, pričom na elektrárňach jej povedali, odkiaľ nabrala takú sumu .Žalovaná ľuďom rozpráva, že sa nad nimi zľutovali, keď prišli do domu bývať. U notára povedala, že keby „sme trimali papule“, bolo by dobre. Najradšej by odišla, aby bol pokoj a kľud. Nechce s ňou nič mať. Predtým jej tiež vynadala do „k....“.
Žalovaný v 1. rade v svojej výpovedi uviedol, že so susedom Q. v septembri 2011 to bolo tak, že do dohody v máji 2011 chodil za ním, ak niečo potreboval. Po dohode mu však žalobcovia vysvetlili, že oni majú rovnaké práva. To im nikdy nebral. V ten deň sused vošiel do dvora, práve obedovali. Keď počuli rachot, vyšli von. Sused s dvoma pomocníkmi demontoval rínu. Slušne sa ho opýtali, kto ho pustil, na čo on drzo zaútočil. Rodičia na to vyšli von a spustila sa hádka, že čo si dovoľujú, že oni si môžu pustiť koho chcú, že majú rovnaké práva ako oni. Keďže sused sa na jeho pozemku vyjadroval drzo a rodičia ho ešte podporovali, zavolali políciu. Z toho vznikla trma-vrma. Od nasťahovania sa do domu v roku 2006 do roku 2010 sa vo dvore ani nepohli. Žalobcovia rozhodovali, pokiaľ pôjdu vo dvore alebo nepôjdu, čo tam budú robiť. Od roku 2010 doteraz konečne všetko vo dvore upratali, vyviezli. Ešte sú tam stále 3 nákladné autá stavebného bordelu. Žalobcovia im od roku 2004 nič nepomohli, ani slovne nepodporili. Všetko okolo domu robia pritom aj pre nich. Mrzí ho, že vzájomné vzťahy sú také zlé. Za
to môže hlavne mama. Ona si myslí, že keď niečo povie v dedine, keď ich špiní, že sa to nedozvedia. Ľudia im to povedia. Už to ani nepočúvajú. Bol by rád, ak by sa vzťahy zlepšili. Do roku 2010 im ešte otec dal za pravdu, dalo sa s ním. Odvtedy je v takej moci mamy, že to nie je normálne. Na dennom poriadku ich preberajú. Mama si myslí, že to nepočujú. Nie je pravdou, že žalobcovia nemôžu chodiť von. Nikdy im nepovedal, že nemôžu isť von. Keď robil rekonštrukciu, otec mu povedal, že mu nemôže pomôcť. Keď poveril svokru dozorom, celý deň bolo v poriadku, a keď prišla poobede mama, vyhodili ju. 2 týždne pred nasťahovaním skoro dostal infarkt, keď mu otec povedal, že tam nemajú čo robiť a pomenil zámky. 2 týždne im dal na to, aby sa rozhodli, či tam majú prísť bývať.
Žalovaná v 2. rade v svojej výpovedi uviedla, že žalobcovia nepochopili dohodu z mája 2011, že vo dvore sú vlastníci a majitelia ona s manželom. Majú všetko pootvárané, a keď niečo im zmizne, žalobcovia nie sú zodpovední. Sused najprv na manžela nereagoval, až kým sa neotvorili svokrovi dvere a začala hádka. Bola tam len na začiatku. Po ceste do práce zavolala políciu s tým, že sa rodičia s manželom naťahujú, nech s tým niečo urobia. Boli tam traja proti jednému. Zavolala aj mame, nech tam ide, nech tam manžel nie je sám. So zamurovaním gamatky kvôli zatepleniu domu svokor súhlasil, nepoužíval ju. Až potom začal tvrdiť, že to nie je pravda. Pokiaľ ide o drevo, 3 mesiace rozprávala svokrovi, že je treba dreva dať do poriadku. S vytápaním je to hlúposť. Chybu mali žalobcovia v stupačke. Na elektrinu, plyn a vodu majú informačne dve hodiny a veľké hodiny na všetko. Každý mesiac rozpisuje, koľko má kto z toho. Nikdy svokru ani o cent neoklamala. Zo zálohy 70 eur im ešte vracia. Nevie o tom, že by svokre bola niekedy vynadala tak, ako tvrdí. Väčšinou žalobcovia vyvolávajú hádky. Z ich strany sú to falošné obvinenia, nadávky a intrigy, hlavne svokry. Keď jej raz povedala „mama“, povedala, že ona nie je moja mama. Žalobcovia majú v dome svoje súkromie. Všetko im spravili tak, že tam môžu bývať, pritom nič od nich nechceli. Nie je pravdou, že by za nimi nemohli prísť návštevy, ale prečo by švagriná mala mať kľúč od brány. K nej nikto nechodí bez toho, aby ho nepozvala alebo mu išla oproti.
Svedok Q. uviedol, že keď sa mladí prisťahovali, mali záujem sa kontaktovať, porozprávať. Potom došlo k určitým veciam a prestali rozprávať. V roku 2011 sa s mladými dohodol, že si príde opraviť rínu na garáži a maštali. Keď mu prišiel majster, šli do domu. Zazvonil. Neuvedomil si, či horný alebo dolný zvonček. Prišiel mu otvoriť starší sused. Keď vošiel do dvora, mladá pani spustila na okne krik. Potom aj jej manžel. Do domu vošiel s dobrým úmyslom, že sa dohodli. Neuvedomil si, že sa hádajú, kto je vlastník domu a kto ho môže pustiť. Nakoniec súhlasili, že si to môžu urobiť. Keď zvesili starú rinu a išli po novú, mladí zavolali policajtov. Nevie, čo riešili, lebo jeho sa nič nepýtali. Rínu potom zavesili a odišli preč. Odvtedy prestal tam chodiť. Navštevujú ich iba žalobcovia. Všimol si, že od minulého roku domáci nechodia veľmi po dvore. Keď sa stretnú na dvore, hneď je krik, vadia sa. Nerozumie však tomu, či medzi sebou hovoria. Nie je typ, ktorý počúva cudzie rozhovory.
Svedkyňa U. uviedla, že vzťahy medzi účastníkmi nie sú po ľudskej stránke dobré. Žalobcovia nemajú ľudský prístup k žalovaným, ani k ich deťom. Vnučky volajú vždy princezničky. Nikdy sa neusmievajú na nich. Zdravili sa, bolo zle. Nezdravili, ešte horšie. Keď príde, škaredo sa pozerajú a zmiznú vždy dnu.
Svedkyňa Q. v svoje písomnej výpovedi uviedla, že s rodinou účastníkov sa pozná viac ako 30 rokov, skôr než postavili dom v susedstve. Prvýkrát konflikt zaregistrovala, keď si žalovaní prerábali dom. Vypočula si hádku medzi otcom a synom, kedy syn kričal: „... už 20 rokov Vás s mamou nenávidím, a keď to poviem manželke, tak uvidíte...“ Neskôr sa jej žalobkyňa zdôverila, že majú medzi sebou problémy, že sa mladí k nim zle správajú. Povedala jej tiež, že nechcú dodržiavať dohodu a vyplatiť dcéru G.. Keď sa raz stretli so žalobcami pred domom, žalovaní sa s nimi hádali, že vraj ich len ohovárame. Raz žalovaný začal kričať mame: „... sklapni a choď sa dať liečiť...“
Svedkyňa Q. uviedla, že všetko sa zhoršilo po podpísaní zmluvy. Prvý podnet bol, keď pratali garáž spolu aj s druhou babkou, a žalobkyňa začala vykrikovať, že to robíme zbytočne, že aj tak to nebude naše. Potom raz, keď sedela s druhou babkou na záhrade, žalobkyňa sa začala klepať po zadku a mala na nich hlúpe reči. Jej psychicky stav nie je v poriadku. Vadí jej hlavne to, ako sa správa k mame. Nikdy jej nepovie pekné slovo. Keď sa nasťahovali, otec mal dobré vzťahy s rodičmi. Žalobkyňa sa ale stále snažila ich s mamou urážať, zhadzovať pred ním. Kvôli tomu mali doma problémy, psychicky to nezvládali a chceli odísť. Keby sa vyriešila psychická stránka žalobkyne, bolo by všetko v poriadku.
Jediný človek, s ktorým vždy vzniká konflikt, je žalobkyňa. Stojí vždy za oknom a sleduje, vysmieva sa do očí, klepe si po zadku. Žalobkyňa jej od mala nepovedala pekné slovo. Nemá k nej žiadny vzťah. Deda má celkom rada, lebo vie, že on za to nemôže. Je ňou ovplyvňovaný. Zhruba pred rokom, keď bola na záhrade, otvorila okno a kričala, aká je hlúpa, že vyzerá ako decko a pod. Nemá právo ju takto urážať.
Svedkyňa U. uviedla, že všetko začalo už v čase, keď ešte bývali v Poprade. Keď chodievali k žalobcom na návštevy, vždy sa sťažovali, že majú problémy s otcovou sestrou, ktorá tam vtedy s nimi bývala. Je to to isté, ako s nimi teraz. Jedny druhým sa vyhýbali. Žalobcovia tvrdili, že im robia naprieky, že musia doplácať na elektrinu, plyn a pod. Otcova sestra s manželom sa v jednu nočnú hodinu odsťahovali. Vtedy žalobcovia začali s tým, či im nemôžu oni pomôcť. Dva týždne pred nasťahovaním otec žalobcom povedal, aby nechali otvorené, že tu budú chodiť autá. Žalobcovia sa vyjadrili, že čo tam chceme, nič nie je naše, ak chcú, môžu vymeniť zámky a pod. Otec vtedy povedal, nech si do týždňa rozmyslia, či chcú, aby sme tam prišli. Po nasťahovaní otec častejšie chodieval ku mame na kávu, ktorá mu rozprávala rôzne veci. Keď potom prišiel domov, kričal na nich. Slepo jej veril. Po nejakom čase prišiel list, že dom chcú žalobcovia vrátiť. Nikto nevedel, kde to vzniklo. Začali im zakazovať stáť s priateľmi pred domom a chodiť im do domu, že sú cudzí ľudia. Začali vyháňať druhú babku. Žalobkyňa jej neraz kričala, že je sopľavá a zaspatá princezná, že so sestrou sú drzé a sprosté. Raz dedo aj dvihol ruku na sestru, ale bol tam aj jej priateľ a ona. Otočil sa a išiel dnu. Raz keď stála s priateľom vonku, vyšiel dedo a povedal, nech vypadne. Chytil plechové dvere a 2 x ju s nimi plesol po chrbte, aby šla von. Otec neskôr pochopil, že nie všetko, čo mu babka povie, je pravda. Vtedy sa vzťahy u nich doma urovnali. Potom, čo prišiel list ohľadne vrátenia domu, vždy keď vyšli von, žalobcovia odišli. Nechceli s nimi komunikovať. Stále hovorili, že sa uvidíme na súde, že oni nám ukážu. Žalobkyňa šíri o nej rôzne reči, nepravdy. Keď ide na nákupy, stále počúva nejaké reči na ňu. Nie je možné, aby niekto obracal veci, ktoré sám robí iným, na seba. Nevie posúdiť, či žalobkyňa je psychicky v poriadku. Stále ich sleduje, zazerá, vysmieva do tváre, robí napriek. Posledný rok sa ani nestretli. Ak niečo bolo, skončilo to hádkou. Tiež sa vyjadrila, že oni nie sú jej vnučky a že jej vnuci sú iba deti otcovej sestry. Raz počas hádky povedala, že: „... aj keď sa pôjdu sťažovať na úrad, aj tak všetci vedia, že sú hlúpi...“
Svedok Q. uviedol, že spolu s priateľom Q. sa snažia pomáhať, ako môžu, nakoľko ujo je už postarší a v dome sú 3 ženy. Raz, keď stáli s U. na dvore, žalovaná šla odniesť žalobkyni šek, či dohodnúť sa o niečom. Žalobkyňa začala kričať a vyhadzovať ju. Raz keď odprevádzal U. domov, vtedy ešte nebol dom prerobený, žalobca sa sťažoval, že on musí tu robiť. Keď žalovaná zozbierala nejakú úrodu zo záhrady, zazvonila žalobcom. Keďže oni neotvárali, dala to pred dvere.
Svedok Q. uviedol, že prvý konflikt so žalobkyňou mal, keď sa jej pozdravil. Začala kričať, prečo sa jej zdraví. Po mesiaci mu z okna kričala, že prečo sa jej nezdraví, ako ho to mama vychovala. Rodine sa snaží pomáhať, lebo žalovaný nie je na tom zdravotne tak dobre. Raz videl, ako navrhovateľ zdvihol na Q. ruku, a keď videl, že ho vidia, dal ju dole.
Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov súd považoval za preukázané, že vzájomné vzťahy účastníkov konania sú dlhodobo konfliktné a spoločensky nežiaduce. Obe sporové strany sa v roku 2004 slobodne rozhodli isť do spoločného bývania v rodinnom dome. Za tým účelom sa žalobcovia rozhodli žalovaným nehnuteľnosti darovať a žalovaní nehnuteľnosti pre účely bývania oboch generácii na vlastné náklady zrekonštruovať, čo sa aj uskutočnilo. Zachovanie dobrých vzťahov za danej situácie nutne predpokladalo veľkú obojstrannú toleranciu, rešpektovanie vzájomných práv (práva žalobcov na doživotné bývanie v dome a práva žalovaných ako vlastníkov nehnuteľnosti) a vzájomnú ústretovosť pri hľadaní riešení situácii, ktoré život s bývaním dvoch generácii v spoločnom dome prináša.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vážnejšie konflikty vznikali medzi účastníkmi už na začiatku, ešte počas rekonštrukcie domu, ako aj tesne pred nasťahovaním sa žalovaných do domu. Vzájomné konfliktné vzťahy pretrvávajú doposiaľ s tým, že situácia sa od roku 2009, kedy žalobcovia 1 x požiadali o vrátenie daru, iba zhoršuje.
Súd sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaných, že predmetom konfliktov medzi účastníkmi od uzavretia dohody o užívaní nehnuteľnosti 6. 5. 2011 (obdobie, počas ktorého malo dôjsť k správaniu žalovaných v hrubom rozpore s dobrými mravmi), sú spory o plnenie povinnosti z tejto dohody, resp. spory súvisiace so spoločným užívaním nehnuteľnosti. Tento záver plne podporuje samotný prednes zástupkyne žalobcov v priebehu konania („... jedná sa o sústavné dennodenné porušovanie dobrých mravov spočívajúce v neumožňovaní žalobcom slobodne a nerušenie užívať nehnuteľnosti tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o zriadení vecného bremena...“, „... žalovaní dohodu nedodržiavajú...“) a skutočnosť, že žalobcovia pôvodnú žalobu o vrátenie daru v konaní sp. zn. 8C 47/2009 vzali späť v dôsledku uzavretia dohody o užívaní nehnuteľnosti s tým, že verili, že sa bude dodržiavať, ako aj samotný dôvod uvedený v písomnej výzve na vrátenie daru z 27. 9. 2011, podľa ktorého žalobcovia o vrátenie daru požiadali z dôvodu nedodržiavania dohody uzavretej 6. 5. 2011 s tým, že popisujú konkrétne problémy a nezhody pri užívaní domu.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Účelom tohto ustanovenia nie je postihovať porušenie právnych povinnosti, ktorých splnenia sa možno domáhať aj inými právnymi prostriedkami. V danej veci preto súd vzhľadom na predmet konfliktov medzi účastníkmi prijal záver, že žaloba na vrátenie daru nie je dôvodná, nakoľko nezhody medzi stranami možno riešiť žalobou na plnenie dohody o užívaní nehnuteľnosti.
Naviac, žalobcovia v konaní nepreukázali, že by konanie žalovaných voči nim v dobe po uzavretí zmluvy o užívaní nehnuteľnosti, tzn. po 6. 5. 2011, bolo objektívne pomerajúc princípom vzájomného správania sa účastníkov také, že by ním hrubo porušovali dobré mravy. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcov, že by žalovaní ich boli v tejto dobe bezdôvodne slovne hrubo napadali a vulgárne im nadávali. Žalobcovia v konaní tiež nepreukázali, že by žalovaní boli v rozhodnom období bezdôvodne vyvolávali zbytočné roztržky, bezdôvodne narúšali pokojné bývanie alebo robili im naschvál, resp. že by prípadne im neboli poskytli potrebnú pomoc v čase, keď boli na ňu odkázaní. Takýto záver vyhodnotením všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti súd nepovažoval za opodstatnený a žalobcovia na preukázanie týchto tvrdení nenavrhovali žiadne ďalšie dokazovanie. Z vykonaného dokazovania je zrejme, že medzi účastníkmi dochádzalo k častým emotívnym slovným hádkam, predmetom ktorých bolo užívanie nehnuteľnosti. Nebolo však preukázané, že by pri týchto hádkach boli žalovaní objektívne neprimerane správaniu sa žalobcov bezdôvodne žalobcov slovne napadali, vulgárne im nadávali, že by bezdôvodne vyvolávali roztržky a bezdôvodne narúšali pokojne bývanie. Charakter týchto slovných hádok je prejavom dlhodobo spoločensky nežiaducej komunikácie medzi účastníkmi. Súd je však toho názoru, že táto komunikácia je výsledkom schopnosti a zručnosti oboch strán rešpektovať vzájomne svoje práva a v záujme udržania dobrých rodinných vzťahov zladiť rozdielne pohľady na veci spôsobené generačným rozdielom a tiež rozdielnym povahovým a osobnostným ladením jednotlivých členov rodiny. Preto je súd toho názoru, že spoločensky nežiaduci charakter tejto komunikácie nemožno dnes pričítať na vrub iba žalovaným. Súd dáva do pozornosti, že bolo to slobodné rozhodnutie oboch strán vstúpiť do riešenia spoločného bývania v dome, pričom žalobcovia žalovaným síce nehnuteľnosti darovali, avšak žalovaní na druhej strane do rekonštrukcie darovaných nehnuteľnosti, ktoré užívajú aj žalobcovia, investovali. Preto je spravodlivé, aby obe strany niesli v zásade zodpovednosť za stav ich súčasnej komunikácie ako ja celkových vzájomných vzťahov.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zásada úspechu). Žalovaným, ktorí v konaní bolí úspešní v celom rozsahu, a ktorí si riadne uplatnili nárok na náhradu trov tohto konania, prislúcha právo na náhradu trov účelne vynaložených na bránenie práva. Pri špecifikácii a výpočte výšky trov žalovaných súd vychádzal z ich písomného vyčíslenia právnym zástupcom žalovanej z 27. 3. 2014, v ktorom trovy vyčíslil na sumu 483,66 eur, a Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) a žalovaným priznal náhradu nasledovne:
a) Tarifná odmena za zastupovanie advokátom v konaní:
/§ 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky - 1/13 výpočtového základu/
Rok 2012
- príprava a prevzatie zastúpenia 58,69 eur
- písomné vyjadrenie k žalobe z 6. 2. 2012 58,69 eur
- zastúpenie na pojednávaní dňa 9. 10. 2012 58,69 eur
Rok 2013
- zastúpenie na pojednávaní 28. 5. 2013 60,07 eur
Rok 2014
- zastúpenie na pojednávaní 25. 3. 2014 61,87 eur
Odmena s p o l u : 298,01 eur
b) Hotové výdavky a náhrady advokáta:
- režijný paušál (§ 16 ods. 3) - 3 x 7,63 eur 22,89 eur
1 x 7,81 eur 7,81 eur
1 x 8,04 eur 8,04 eur
Výdavky a náhrady spolu: 38,74 eur
Náhrada právneho zastúpenia spolu + 20 % DPH 404,10 eur
Súd žalovaným nepriznal požadovanú tarifnú odmenu a režijný paušál za právny úkon - písomné podanie z 13. 7. 2012, nakoľko ide o vyjadrenie k možnosti riešenia sporu mediáciou, ktoré súd nepovažuje za podanie vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občiansky súdny poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.