Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6C-61-2013.pdf
PDF · 114.6 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/61/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa CASH COLLECTORS SK, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporcom v 1. rade Š. M., A.. XX. XX. XXXX, W. F. XXX, Q. X. H. H. Ž., A.. XX. XX. XXXX, W. O. - O. XX, F. M. A., v konaní o zaplatenie 5 000,-eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 9 912,02 eur a úroky z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 5 000,-eur od 15. 06. 2012 do zaplatenia v mesačných splátkach po 140,-eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.
V časti o zaplatenie 34,41 eur sa konanie z a s t a v u j e .
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania 138,-eur a trov právneho zastúpenia 208,14 eur (spolu 346,14 eur), ktoré sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť na účet advokátskej kancelárie Havel, Holásek & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 25. 03. 2013, uplatnil navrhovateľ voči odporcom pohľadávku 5 000,-eur s príslušenstvom. Na výzvu súdu navrhovateľ opakovane dopĺňal a menil žalobný návrh a to postupne podaním zo dňa 09. 08. 2013, 11. 10. 2013 a naposledy konkretizoval uplatnený nárok podaním zo dňa 07. 11. 2013. V zmysle týchto upresnení sa navrhovateľ domáhal priznania istiny 5 000,-eur, vyúčtovaných riadnych úrokov vo výške 4 063,50 eur, vyúčtovaných úrokov z omeškania vo výške 3 610,93 eur, vyúčtovaných bankových poplatkov vo výške 34,41 eur, riadneho úroku vo výške 5,83 % ročne zo sumy 5 000,-eur od 15. 06. 2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9 063,50 eur od 15. 06. 2012 do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania, ktoré špecifikoval naposledy podaním zo dňa 11. 10. 2013 sumou 752,48 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 300,-eur a trov právneho zastúpenia 452,48 eur. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odporcovia v 1. a 2. rade dňa 06. 06. 2008 uzavreli so spoločnosťou Československá obchodná banka, a. s. so sídlom v Bratislave (ČSOB), úverovú zmluvu - zmluvu o hypotekárnom úvere č. 075377 (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe zmluvy o úvere sa ČSOB zaviazala poskytnúť odporcom v 1. a 2. rade úver 41 492,40 eur (1 250 000,-Sk) a odporcovia sa zaviazali úver splatiť, zaplatiť úroky a
ďalšie príslušenstvo. ČSOB poskytla odporcom úver vo výške 41 492,40 eur. Účelom úveru bola kúpa nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. II zmluvy o úvere. Odporcovia sa zaviazali úver splatiť najneskôr do 30 rokov od termínu jeho dočerpania a to formou anuitných splátok vo výške 244,25 eur (7 358,31 Sk), vždy 15. dňa každého mesiaca. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver bola medzi stranami dohodnutá vo výške 5,83 % ročne. Vzhľadom na porušovanie povinnosti splácať úver dohodnutým spôsobom, ČSOB v zmysle čl. VI zmluvy o úvere, vyhlásila listom zo dňa 02. 05. 2011 mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15. 04. 2011 a vyzvala odporcov na uhradenie zostatku úveru spolu s príslušenstvom. Za účelom uspokojenia pohľadávky z úveru pristúpila dražobná a realitná spoločnosť MIONEX, s. r. o., k výkonu záložného práva realizáciou dobrovoľnej dražby. Výťažok z dražby vo výške 15 700,-eur, bol po odpočítaní nákladov dražby započítaný prednostne na istinu, aby sa čo najviac znížilo úrokové zaťaženie odporcov. Istina úveru po odpočítaní výťažku z dražby predstavovala 28 210,18 eur. ČSOB a navrhovateľ uzatvorili dňa 11. 06. 2012, v súlade s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, zmluvu o postúpení pohľadávok, keď v prílohe č. 1 pod poradovým číslom 120 bola postúpená aj pohľadávka zo zmluvy o úvere voči odporcom. Na základe uvedeného prešla s účinnosťou od 15. 06. 2012 na navrhovateľa pohľadávka zo zmluvy o úvere s jej príslušenstvom a všetky práva s ňou spojené. ČSOB oznámila odporcom postúpenie pohľadávky doporučeným listom zo dňa 03. 07. 2012 a navrhovateľ oznámil postúpenie pohľadávky odporcom oznámením zo dňa 10. 08. 2012 a zároveň ich vyzval na okamžitú úhradu pohľadávky. Aj keď istina úveru, po odpočítaní výťažku z dražby, predstavuje ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 28 210,18 eur, týmto návrhom navrhovateľ požadoval voči odporcom iba časť celkovej dlžnej istiny a to čiastku 5 000,-eur (súčasne však poukázal na to, že sa v žiadnom prípade nevzdáva svojho nároku na zvyšnú časť dlžnej sumy z pohľadávky, ktorá mu bola pôvodným veriteľom postúpená).
Nakoľko navrhovateľ jednoznačným spôsobom špecifikoval uplatnenú pohľadávku vo výške 5 000,-eur, súd rozhodoval iba o tejto istine bez ohľadu na tvrdenie navrhovateľa, že sa zvyšného nároku nevzdáva. Okrem istiny 5 000,-eur si navrhovateľ však uplatnil ďalšie nároky a to úroky, úroky z omeškania do zosplatnenia, bankové poplatky a úroky a úroky z omeškania po postúpení pohľadávky. Uviedol, že riadny úrok vo výške 4 063,50 eur pozostáva z rozdielu medzi splatnými čiastkami riadneho úroku ku dňu 14. 06. 2012 vo výške 9 186,96 eur a zaplatenými čiastkami riadneho úroku, t. j. 5 123,46 eur. Úrok z omeškania uplatnený vo výške 3 610,93 eur špecifikoval ako rozdiel medzi splatnými čiastkami úroku z omeškania vyčíslenými ku dňu 14. 06. 2012 sumou 4 331,01 eur a zaplatenými čiastkami úroku z omeškania, t. j. 720,08 eur. Od 15. 06. 2012 až do zaplatenia žiadal priznať riadny úrok v zmysle zmluvy o úvere vo výške 5,83 % ročne zo sumy 5 000,-eur a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9 063,50 eur (t. j. istina 5 000,-eur a vyúčtované riadne úroky vo výške 4 063,50 eur). Podaním zo dňa 11. 10. 2013 navrhovateľ zobral späť návrh v časti uplatnených bankových poplatkov vo výške 34,41 eur.
Odporca v 1. rade uviedol, že sa nebráni povinnosti zaplatiť zostatok úveru, ktorý bol jemu a odporkyni v 2. rade poskytnutý ČSOB, ale iba za predpokladu, že dlh bude rozdelený na dve rovnaké polovice s tým, že každý z odporcov by zaplatil polovicu dlžnej sumy. Uviedol, že takýto návrh oznámil aj navrhovateľovi na stretnutí, ktoré sa na jeho podnet uskutočnilo v roku 2013 v Poprade, ale odpoveď zo strany navrhovateľa nedostal. Poukázal na to, že je nemajetný, býva v rodinnom dome patriacom jeho matke, ktorej prispieva mesačne na náklady bývania sumou 200,-eur. U súčasného zamestnávateľa pracuje iba 6 dní, predtým 4 mesiace pracoval vo firme, kde mal príjem 640,-eur brutto a predtým bol dva roky nezamestnaný. Súčasný zamestnávateľ mu prisľúbil zárobok 400,-eur, z čoho musí zaplatiť matke za bývanie 200,-eur, 60,-eur vynaloží mesačne na cestovanie do práce a zvyšok je 140,-eur, preto navrhol mesačné splátky po 140,-eur. Zotrval však na stanovisku, že je ochotný zaplatiť navrhovateľovi iba polovicu dlhu.
Odporkyňa v 2. rade uviedla, že nemá z čoho zaplatiť dlh, ktorý je predmetom tohto konania. S odporcom v 1. rade žili v spoločnej domácnosti ako partneri (manželstvo nikdy neuzatvorili). Nakoľko si v roku 2008 chceli kúpiť byt, zobrali si na celú kúpnu cenu bytu v W. W., L. XX, úver v ČSOB. V rámci svojich možností splácali úver s odporcom v 1. rade dovtedy, kým spolu žili. Každý z nich bol spoluvlastníkom bytu v podiele 1-ice. V lete 2010 sa s odporcom v 1. rade rozišli, ona z bytu odišla a úver chceli s odporcom v 1. rade riešiť tak, že jej spoluvlastnícky podiel by sa previedol na matku odporcu v 2. rade, ktorá by prevzala aj dlžobu v banke. K takejto dohode však nedošlo, a preto chcela dosiahnuť predaj bytu, ale k tomu nedošlo z dôvodu, že sama s bytom disponovať nemohla a odporca v 2. rade s ňou nespolupracoval.
Preto išiel byt do dražby a odvtedy ona vec neriešila. Uviedla, že je nemajetná, má vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu. Žije sama s dcérou u svojej matky v jej rodinnom dome. S priateľom spoločnú domácnosť nevedú, nakoľko tento býva a pracuje v Hlohovci. Je nemajetná, jediným zdrojom príjmu je jej rodičovský príspevok a rodinné prídavky na jedno dieťa. Matke prispieva na domácnosť mesačne po 100,-eur.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporcovia v 1. a 2. rade spoločne uzatvorili s ČSOB zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1 250 000,-Sk na kúpu bytu č. 1, na ulici L. XX, W. W.. Zmluvné strany dohodli úroky z úveru vo výške 5,83 % ročne. Dňa 19. 06. 2008 bol uzavretý dodatok k zmluve o úvere, ktorým sa dlžníci zaviazali zabezpečiť úver zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, na kúpu ktorých bol úver poskytnutý, v prospech ČSOB. Listom zo dňa 17. 06. 2008 odporca v 1. rade požiadal o čerpanie hypotekárneho úveru - prípisom zo dňa 25. 06. 2008 ČSOB oznámila odporcovi, že z dôvodu dočerpania úveru vo výške 1 250 000,-Sk je stanovená prvá mesačná anuitná splátka vo výške 7 358,31 eur, počnúc dňom 15. 08. 2008. Prípisom zo dňa 02. 05. 2011 ČSOB oznámila odporcom v 1. a 2. rade, že dňom 15. 04. 2011 došlo k zosplatneniu úveru vzhľadom na skutočnosť, že aj naďalej sú v omeškaní s plnením záväzkov zo zmluvy o úvere. Súčasne banka vyzvala odporcov na zaplatenie celej zvyšnej čiastky, ktorá ku dňu 02. 05. 2011 predstavovala čiastku 42 170,72 eur. Dražobná a realitná spoločnosť MIONEX, s. r. o. uskutočnila dňa 07. 12. 2011 dražbu bytu, na kúpu ktorého bol odporcom v 1. a 2. rade poskytnutý úver s tým, že podľa znalca bola cena predmetu dražby stanovená sumou 15 400,-eur. Dražbou bola dosiahnutá cena 15 700,-eur, z čoho boli uspokojené pohľadávky navrhovateľa dražby (Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica) vo výške 1 659,91 eur, náklady dražby 1 838,38 eur a zvyšok 12 201,71 eur bol zložený v prospech záložného veriteľa (ČSOB). Z prehľadu obratov na účte, na ktorom ČSOB viedla úver poskytnutý odporcom vyplýva, že ku dňu 15. 02. 2012 bola zaúčtovaná v prospech účtu čiastka 12 205,21 eur, v dôsledku čoho zostatok úveru k tomuto dňu sa znížil na čiastku 28 210,18 eur. ČSOB listom zo dňa 03. 07. 2012 oznámila odporcom v 1. a 2. rade, že dňa 14. 06. 2012 došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere na navrhovateľa - s poukazom na ustanovenie § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka touto listinou mal súd preukázanú vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní.
Nakoľko odporcom bol poskytnutý úver na kúpu bytu, nevzťahuje sa na daný zmluvný vzťah zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Z. z. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov(§ 1 ods. 2 písm. a/ tohto zákona). Nesporne však ČSOB v rámci predmetu svojho podnikania poskytla odporcom na iný účel ako na podnikanie úver, a potom sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 261 ods. 3 psím. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“) touto časťou sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchod. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 266 ods. 5 Obchod. zák. pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ČSOB poskytla odporcom úver, ktorý títo riadne a včas nezaplatili. Napriek tomu, že došlo k predaju bytu, na kúpu ktorého bol odporcom poskytnutý úver,
pohľadávka uspokojená nebola - po započítaní vydraženej sumy zostala neuhradená istina 28 210,18 eur. Navrhovateľ v tomto konaní však žiadal priznať iba istinu vo výške 5 000,-eur. Nakoľko odporcovia nepreukázali (a ani netvrdili), že dlžnú sumu uhradili, súd v časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania istiny 5 000,-eur, návrhu vyhovel v celom rozsahu.
Podľa § 503 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Obchod. zák.
(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že zmluvný úrok ako odplata veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, prislúcha len za dobu poskytnutia úveru. Právny predchodca navrhovateľa zosplatnil úver dňom 15. 04. 2011 - právo zosplatniť úver bolo dojednané v zmluve o poskytnutí hypotekárneho úveru (časť IX bod 7 zmluvy) a možnosť zosplatniť úver upravovali aj Obchodné podmienky v ČSOB v časti IV ods. 2 písm. g/. Keďže veriteľ využil právo zosplatniť úver, dňom 15. 04. 2011 sa stal splatným celý úver. Veriteľ preto mohol žiadať dojednané úroky z úveru len do jeho zosplatnenia, t. j. do 15. 04. 2011. Podľa histórie úveru, ktorú predložil navrhovateľ, ku dňu 15. 04. 2011 ČSOB zaúčtovala riadne úroky z úveru spolu vo výške 6 689,70 eur. Na splátku riadneho úveru bola zaúčtovaná spolu čiastka 2 123,46 eur, takže súd priznal navrhovateľovi z titulu uplatnených úrokov z úveru čiastku 1 566,24 eur. V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať úroky z úveru vo vyššej sume, nárok preukázaný nebol, a preto ho súd v tejto časti zamietol.
Súd nevyhovel ani návrhu navrhovateľa, pokiaľ tento žiadal priznať od 15. 06. 2012 do zaplatenia riadne úroky, dojednaný v zmluve o úvere vo výške 5,83 % ročne. Tieto úroky z úveru mohol navrhovateľ uplatňovať voči odporcom iba do doby splatnosti úveru, t. j. do 15. 04. 2011. Po splatnosti už navrhovateľ má právo na úroky z omeškania, ale nie na zmluvne dojednané úroky z úveru tak, ako to vyplýva z dôvodov uvedených vyššie.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ uplatnil okrem istiny a úrokov z úveru aj úroky z omeškania a to do 14. 06. 2012 v kapitalizovanej sume 3 610,93 eur a od 15. 06. 2012 úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9 063,50 eur do zaplatenia. Dôsledkom zosplatnenia úveru odporcovia v 1. a 2. rade mali povinnosť do 15. 04. 2011 uhradiť celý zostatok úveru - ku dňu zosplatnenia bol tento zostatok 40 411,89 eur. Nakoľko dlh nezaplatili, do omeškania sa dostali nasledujúcim dňom, t. j. 16. 04. 2011, kedy bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 1,25 %. V zmysle citovanej právnej úpravy predstavujú úroky z omeškania túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, takže odporcovia od 16. 04. 2011 boli povinní platiť veriteľovi zo sumy 40 411,89 eur úroky 9,25 % ročne. Zostatok 40 411,89 eur bol evidovaný veriteľom až do 15. 02. 2012, kedy bola zaúčtovaná platba 12 205,21 eur, v dôsledku čoho sa zostatok istiny úveru znížil na čiastku 28 210,18 eur, z ktorej sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní platiť úroky z omeškania 9,25 % ročne od 16. 04. 2011 do zaplatenia. Navrhovateľ úroky z omeškania uplatnil za obdobie do 14. 06. 2012 v tzv. kapitalizovanej sume 3 610,93 eur. Úroky z omeškania 9,25 % ročne predstavujú zo sumy 40 411,89 za obdobie od 16. 04. 2011 do 15. 02. 2012 čiastku 3 133,85 eur a úroky z omeškania zo sumy 28 210,18 eur za obdobie od 16. 02. 2012 do 14.
06. 2012 čiastku 857,89 eur, teda ku dňu 14. 06. 2012 vznikol navrhovateľovi nárok voči odporcom na zaplatenie úrokov z omeškania spolu vo výške 3 991,74 eur. Zo sumarizácie, ktorou navrhovateľ dokladoval jednotlivé nároky vyplýva, že v období od 16. 04. 2012 do 14. 06. 2012 boli na úroky z omeškania zaúčtované platby spolu vo výške 645,96 eur. Potom, po započítaní tejto čiastky s nárokom 3 991,74 eur, súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania za obdobie od 16. 04. 2011 do 14. 06. 2012 spolu vo výške 3 345,78 eur. V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať vyššie úroky (o 265,15 eur), súd návrh zamietol. Od 15. 06. 2012 navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania 9,25 % ročne už len z istiny 5 000,- eur. V tejto časti bol nárok uplatnený dôvodne, a preto súd v tejto časti návrhu vyhovel v plnom rozsahu.
Súd však nevyhovel návrhu navrhovateľa v časti, pokiaľ sa domáhal priznania úrokov z omeškania z úrokov z úveru 4 063,50 eur. Nakoľko Obchodný zákonník neupravuje čo je potrebné rozumieť príslušenstvom pohľadávky, je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Zmluvné úroky je pritom potrebné odlíšiť od úrokov z omeškania, na ktoré vzniká veriteľovi právo zo zákona. Oneskoreným zaplatením úrokov z úveru (prípadne nezaplatením týchto úrokov) však nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania (§ 369 ods. 1 Obch. zákonníka). Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (R70/95, RC5/2006). Odhliadnuc od toho, že súd priznal navrhovateľovi úroky z úveru iba vo výške 1 566,24 eur a nie 4 063,50 eur, v zmysle uvedenej právnej úpravy navrhovateľovi neprináleží právo na úroky z omeškania z úrokov z úveru.
Vzhľadom na uvedené dôvody potom súd priznal navrhovateľovi celú uplatnenú istinu vo výške 5 000,- eur. Z uplatnených úrokov z úveru vo výške 4 063,50 eur súd navrhovateľovi priznal iba 1 566,24 eur a z uplatnených kapitalizovaných úrokov z omeškania 3 610,93 eur súd priznal navrhovateľovi 3 345,78 eur. Spolu potom súd navrhovateľovi priznal čiastku 9 912,02 eur a úroky z omeškania 9,25 % ročne z istiny 5 000,-eur od 15. 06. 2012 do zaplatenia.
V časti o zaplatenie bankových poplatkov 34,41 eur zobral navrhovateľ návrh späť pred prvým pojednávaním a to podaním zo dňa 11. 10. 2013. S poukazom na ustanovenie
§ 96 O. s. p. súd v tejto časti konanie zastavil. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa nebol preukázaný, a preto ho súd zamietol.
V zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. je zákonná lehota na plnenie 3 dni od právoplatnosti rozsudku. Odporcovia v 1. a 2. rade však poukázali na svoju zlú sociálnu situáciu, keď odporca v 1. rade je síce zamestnaný, ale z príjmu 400,-eur mesačne, po zaplatení nákladov na bývanie a cestovné, mu zostane len 140,-eur a odporkyni, ktorá je na rodičovskej dovolenke, po zaplatení nákladov na bývanie, zostane iba 104,20 eur, pričom má vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu. Nakoľko obidvaja odporcovia sú nemajetní, súd poskytol odporcom na zaplatenie priznanej istiny spolu s príslušenstvom splátky vo výške 140,-eur mesačne s tým, že nezaplatením čo aj len jednej splátky sa stane splatným celý dlh naraz.
Odporcovia v 1. a 2. rade spoločne uzavreli zmluvu o úvere, a potom vo vzťahu k veriteľovi zodpovedajú za dlh spoločne a nerozdielne (§ 511 Občianskeho zákonníka.). Z toho dôvodu nebolo možné vyhovieť odporcovi v 1. rade, aby bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi iba polovicu úveru. Navrhovateľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z odporcov s tým, že v rozsahu tohto plnenia zanikne povinnosť druhého odporcu. V prípade, že jeden z odporcov splní povinnosť vo vzťahu k veriteľovi, má možnosť v zmysle § 511 ods. 3 O. s. p. požadovať od druhého dlžníka splnenie dlhu podľa jeho podielu.
Náhradu trov konania si v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnil iba navrhovateľ, ktorý žiadala nahradiť trovy vzniknuté zaplatením súdneho poplatku 300,-eur a z titulu trov právneho zastúpenia uplatnil čiastku 452,48 eur. Pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 20. 02. 2014, sa zúčastnil substitučný zástupca JUDr. Milan Vavrek, ktorý však nevyčíslil trovy právneho zastúpenia v súvislosti s týmto úkonom advokáta. V
zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. preto súd nepriznal advokátovi náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s účasťou JUDr. Milana Vavreka na pojednávaní dňa 20. 02. 2014. Navrhovateľ mal v konaní úspech iba čiastočný, a potom o náhrade trov rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že náhradu trov pomerne rozdelil. Navrhovateľ si uplatnil čiastku 12 708,84 eur (istina 5 000,-eur, riadne úroky 4 063,50 eur, úroky z omeškania 3 610,93 eur a bankový poplatok 34,41 eur). Okrem toho žiadal priznať 5,83 % ročný úrok zo sumy 5 000,-eur, čo od 15. 06. 2012 do zaplatenia - nakoľko podľa § 154 ods. 1 O. s. p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, súd vyčíslil uplatnené úroky z úveru ku dňu 25. 03. 2011 sumou 518,31 eur a uplatnené úroky z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 9 063,50 eur od 15. 06. 2012 ku dňu rozhodovania súdu 1 490,69 eur, teda v čase rozhodovania súdu predstavoval uplatnený nárok navrhovateľa čiastku 14 717,84 eur. Návrhu bolo vyhovené priznaním istiny 9 912,02 eur a ku dňu 25. 03. 2014 predstavovali úroky z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 5 000,-eur čiastku 882,36 eur, teda návrhu bolo vyhovené v časti 10 794,38 eur, čo je 73 %. Po vzájomnom započítaní úspechu navrhovateľa s jeho neúspechom (27 %) súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 46 %. Navrhovateľovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 300,-eur, z čoho 46 % je 138,-eur. V súvislosti s právnym zastúpením advokátovi patrí odmena a náhrady v zmysle vyhlášky 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška). Za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyhotovenie návrhu) patrí odmena po 180,93 eur, čo je 361,86 eur. Aj keď navrhovateľ splnomocnil advokátsku kanceláriu Havel, Holásek & Partners, s. r. o. Bratislava na zastupovanie plnomocenstvom zo dňa 19. 09. 2011, prevzatie tohto zastúpenia sa nemohlo uskutočniť skôr, ako pohľadávka bola navrhovateľovi postúpená, a potom k prevzatiu zastúpenia došlo v roku 2013 pred vypracovaním písomného návrhu. Za 2 úkony patrí potom advokátskej kancelárii paušálna náhrada v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky po 7,81 eur, čo je 15,62 eur. Priznaná odmena a náhrady spolu vo výške 377,43 eur sa zvyšujú v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky o 20 % DPH, t. j. o 75,49 eur, na čiastku 452,92 eur. Vzhľadom na výsledok konania súd priznal advokátskej kancelárii náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 46 %, čo je 208,14 eur. Trovy z titulu zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 346,14 eur sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet advokátskej kancelárie (§ 149 ods. 1 O. s. p.). Vzhľadom na sociálnu situáciu odporcov, súd týmto poskytol dlhšiu lehotu a to 2 mesiace na zaplatenie týchto trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.