Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-314-2009.pdf
PDF · 145.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/314/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľky: M. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX G., zast.: JUDr. Jozef Boris, advokát so sídlom Belehradská 1, 831 04 Bratislava, proti odporcovi: D.V.S. REALITY, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Koreszkova 760/1, 909 01 Skalica, IČO: 36 359 840, zast.: JUDr. Václav Sosna, advokát so sídlom Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, o zaplatenie sumy 1.513,63 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.12.2009 prostredníctvom splnomocneného zástupcu domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.513,63 € a k náhrade trov konania. V návrhu uviedla, že pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2007 a ústnej dohody, uzavretej na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce - vedúca kancelárie pobočka Senica. Pracovný pomer trval do 30.9.2008. Okrem dohodnutých mzdových podmienok v pracovnej zmluve si účastníci ústne dojednali 1. mesačný doplatok k minimálnej mzde do sumy 14.000 Sk, ktorý odporca pravidelne zasielal zo svojho účtu na účet navrhovateľky a 2. príplatok z predaja - províziu z uskutočneného predaja vo výške 15 % z výšky dohodnutej provízie pri zobchodovaní nehnuteľnosti zaobstaranej vlastnou činnosťou. Počas pracovného pomeru navrhovateľka zrealizovala celkom 26 obchodov pri predaji nehnuteľností. Odporca formou platby v hotovosti uhradil navrhovateľke za takto zrealizovaných 18-násť obchodných transakcií celkom sumu 115.500 Sk, iba v jednom prípade vydal navrhovateľke doklad na sumu 12.000 Sk (provízia za predaj RD 19/2007) zo dňa 8.2.2008. Navrhovateľka zrealizovala pre odporcu počas trvania pracovného pomeru ďalšie obchodné transakcie týkajúce sa sprostredkovania predaja nehnuteľností, konkrétne to bol predaj podľa sprostredkovateľských zmlúv:
- č. 02/2007/SE v spolupráci s RK Reality Komplet, Senica, navrhovateľka zabezpečila kupujúceho s dohodnutou províziou 4.000 Sk, z ktorej si navrhovateľka uplatňuje dohovorenú 15%-nú províziu vo výške 19,92 € (600 Sk),
- č. DVS/04/2008/SE so zmluvne dohodnutou províziou pre odporcu 71.910 Sk, z ktorej navrhovateľka mala ústne dohovorenú fixnú províziu vo výške 99,58 € (3.000 Sk),
- č. 09/2008/SE so zmluvne dohodnutou províziou pre odporcu vo výške 90.000 Sk, z ktorej mala navrhovateľka ústne dohovorenú fixnú províziu vo výške 99,58 € (3.000 Sk),
- č. 10/2008/SE rodinný dom v Plaveckom Petri rezervovaný pre konkrétneho klienta, ktorý u žalovanej zložil rezervačnú zálohu. Predaj sa neuskutočnil z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok klientom, záloha prepadla v plnej výške 80.000 Sk v prospech odporcu, navrhovateľka si nárokuje zaplatenie provízie vo výške 398,33 € (12.000 Sk),
- č. 11/2008/SE so zmluvne dohodnutou províziou pre odporcu vo výške 30.000 Sk, z ktorej navrhovateľka mala ústne dohovorenú províziu vo výške 15 %, t.j. 149,37 € (4.500 Sk),
- č. 12/2008/SE so zmluvne dohodnutou províziou pre odporcu 50.000 Sk, z ktorej navrhovateľka mala ústne dohovorenú províziu 15 %, t.j. vo výške 248,95 € (7.500 Sk),
- č. 13/2008/SE so zmluvne dohodnutou províziou pre odporcu 50.000 Sk, z ktorej navrhovateľka mala ústne dohovorenú províziu 15 %, t.j. vo výške 248,95 € (7.500 Sk),
- č. 14/2008/SE so zmluvne dohodnutou províziou pre odporcu 50.000 Sk, z ktorej navrhovateľka mala ústne dohovorenú províziu 15 %, t.j. vo výške 248,95 € (7.500 Sk). Navrhovateľka listom z 23.2.2009 vyzvala odporcu, aby jej ústne dohovorenú províziu vyplatil, tento na jej výzvu nereagoval, preto sa domáha svojho nároku súdnou cestou.
Odporca s návrhom nesúhlasil, neuznal žiadny nárok, ktorý navrhovateľka podanou žalobou uplatňuje. Vo svojom písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 23.2.2010 uviedol, že navrhovateľka vykonávala pre odporcu prácu podľa pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2007, kde bolo výslovne určené, akú prácu bude vykonávať a za akých mzdových podmienok. Podľa čl. I pracovnej zmluvy bol určený druh práce navrhovateľky, pričom súčasťou práce bol aj výkon realitnej činnosti. Mzda za vykonanú prácu bola dohodnutá v čl. IV pracovnej zmluvy vo výške 7.600,- Sk mesačne. Zástupca odporcu poukázal na § 42 ods. 1 a § 43 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce. Počas pracovného pomeru nikdy neprišlo k uzavretiu dohody o zmene podmienok pracovnej zmluvy, tvrdenie navrhovateľky o ústne dojednaných stimulačných podmienkach je nepravdivé a odporca ho dôrazne popiera. K tvrdeniu navrhovateľky ohľadom uskutočnenia bližšie nešpecifikovaných platieb na jej účet odporca konštatuje, že účtovnú agendu ma zabezpečovanú externe a preto nemožno vylúčiť prípady, že prišlo k realizácii mylných platieb, čo by zakladalo nárok odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zákonník práce pojem provízia nepozná, provízia ako odplata za sprostredkovanie je vymedzená v ustanoveniach § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi žiaden obchodný vzťah založený nebol, realitná činnosť bola súčasťou pracovnej náplne navrhovateľky a za výkon tejto práce jej patrila mzda, navrhovateľke nemohol vzniknúť žiadny nárok na provízie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými vyjadreniami zástupcov účastníkov, pracovnou zmluvou, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 8.2.2008, výpisom z účtu navrhovateľky, výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov, sprostredkovateľskými zmluvami, mandátnou zmluvou, kúpnou zmluvou a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 1.7.2009 navrhovateľka ako zamestnanec uzatvorila s odporcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že zamestnanec bude vykonávať druh práce: vedúca kancelárie - pobočka v Senici, Hviezdoslavova 63 s charakteristikou práce: realitná činnosť, administratívna práca, práca s internetom , vedenie pokladne. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 1.7.2007. V článku IV. bod 4.1 pracovnej zmluvy bola dohodnutá mzda za vykonanú prácu vo výške 7.600 Sk (252,27 €) mesačne. Podľa bodu 7.3 pracovnej zmluvy bola navrhovateľka povinná podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce dohodnuté v pracovnej zmluve osobne, v určenom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Listom zo dňa 24.2.2009 navrhovateľka oznámila odporcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nevyplatenia mzdy. Podľa potvrdenia o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania, navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná od 1.7.2007 do 30.9.2008.
Listom zo dňa 23.2.2009 „Výzva na úhradu nedoplatkov na mzde, stravnom, províziách za uskutočnené predaje“ navrhovateľka žiadala odporcu, aby jej zaplatil pohľadávky v termíne najneskôr do 1.3.2009, a to stravné za mesiac 11/2008, zmluvný plat, stravné + ústne dohodnutý príplatok k minimálnej mzde za mesiace 12/2008 a 01/2009 a ústne dohodnuté provízie za uskutočnené predaje nehnuteľností, ktorých prehľad uviedla v prílohe listu.
Z prehľadu obratov na účte navrhovateľky mal súd preukázané, že navrhovateľke odporca vyplatil v mesiacoch 8/2007, 9/2007, 10/2007, 11/2007, 2/2008, 3/2008, 7/2008, 12/2008, 2/2009, 3/2009 a 7/2009 vždy sumu okolo 7.000,- Sk, v mesiacoch 12/2007, 01/2008, 4/2008, 5/2008, 6/2008, 8/2008, 9/2008
bola navrhovateľke vyplácaná suma 14.000,- Sk, v mesiaci 10/2008 suma 17.902,- Sk a v mesiaci 8/2009 suma 730,19 €.
Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 8.2.2008 mal súd preukázané, že odporca vyplatil navrhovateľke sumu 12.000 Sk, pričom v kolónke „účel“ je uvedené: provízia za predaj RD, Š. G., XX/ XXXX. Doklad vyhotovil: Š..
Navrhovateľka pred súdom vypovedala, že s konateľkou odporcu, p. Š. sa pozná dlhšiu dobu, pracovali spolu v RK Maxbel Senica, kde p. Š. zaúčala. Neskôr si p. Š. vytvorila vlastnú RK, kde navrhovateľke ponúkla prácu. Dňa 1.7.2007 spolu uzatvorili pracovnú zmluvu, pracovala ako realitný maklér v pobočke Senica. Okrem mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve bola s p. Š. dohodnutá, že bude navrhovateľke doplácať sumu do výšky 14.000,- Sk, ktorá jej aj chodila na účet a navyše mala poberať 15% z provízie z obchodu, ktorý sama sprostredkovala. Ak obchod sprostredkoval odporca, navrhovateľka mala dostať čiastku 3.000,- Sk. Mala na starosti všetky záležitosti týkajúce sa realitnej činnosti - vyhľadávanie nehnuteľností, oslovovanie klientov, obhliadky, spísanie zmluvy o zložení zálohy, spísanie kúpnych zmlúv, overenie podpisov, vklady do katastra nehnuteľností, celý obchod zabezpečovala sama navrhovateľka. Pani Š. kontrolovala návrhy kúpnych zmlúv. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy bola prítomná pani Š. aj pán I., ohľadom pracovných podmienok sa vyjadrovali obaja, súhlasili s dohodnutou mzdou, doplatkom do výšky 14.000,- Sk a províziou 15 % z odmeny RK za každý sprostredkovaný obchod. Navrhovateľka p. Š. hneď na začiatku povedala, že za minimálnu mzdu nepôjde pracovať. Ak by tam nebola prítomná aj pani Š., s takouto pracovnou zmluvou by nesúhlasila. Dohodli sa na pracovnej náplni navrhovateľky, pani Š. jej prikázala, aby zabezpečovala predaj nehnuteľností a následne bude aj mzdovo ohodnotená. Okrem pracovnej zmluvy nepodpísala žiadnu inú zmluvu ani dohodu, s tretími osobami uzatvárala sprostredkovateľské zmluvy v mene zamestnávateľa. Nepamätá si, či mala s odporcom uzatvorenú plnú moc na vykonávanie úkonov v mene odporcu.
Konateľka odporcu Ing. Š. uviedla vo svojej výpovedi, že s navrhovateľkou podpísala pracovnú zmluvu, v tom čase boli v spoločnosti D.V.S. Reality traja konatelia. Mzdové podmienky a odmeny mal na starosti p. I., ktorý bol zamestnancom spoločnosti, neskôr konateľom, sama sa zaoberala obchodnými podmienkami spoločnosti. Prácou p. I. bolo naberanie ľudí do prevádzok a taktiež s nimi mohol dohodnúť pracovné a mzdové podmienky, mal na to oprávnenie. S navrhovateľkou bola dohodnutá minimálna mzda, iné dojednania týkajúce sa výšky mzdy dohodnuté neboli. Keď mala RK dostatok finančných prostriedkov, navrhovateľke bola vyplatená aj odmena, ale neboli pravidelné, záležalo to od zisku, odmeny neboli nároková dávka. Za zrealizovanie predaja nehnuteľnosti mala RK vždy vyplatené odmeny. Sumy, ktoré boli navrhovateľke zasielané na účet nepredstavovali mzdu, ale odmenu. Mzda bola navrhovateľke vyplatená až vtedy, keď RK obdržala peniaze za uskutočnenie predaja nehnuteľnosti. V súčasnosti predaj stagnuje, a preto nebolo možné vyplácať navrhovateľke naďalej odmeny. Aj keď vo výdavkovom doklade je uvedené slovo provízia, myslela sa tým odmena. S navrhovateľkou iná zmluva uzatvorená nebola. Realitná činnosť obnášala naberanie nehnuteľností, oslovovanie klientov, publikovanie inzercií, obhliadky nehnuteľností. Navrhovateľka používala firemný telefón a služobné auto. V tejto oblasti sa používa slovo provízia aj v súvislosti so zamestnancami spoločnosti, i keď sa pod tým rozumela odmena. Navrhovateľka mala vystavené plnomocenstvo na uzatváranie sprostredkovateľských zmlúv, neuzatvárala všetky sama.
V podaní zo dňa 25.7.2010 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trval do 30.9.2008, kedy na základe rozdelenia spoločnosti na dve spoločnosti bola pridelená na výkon práce v novo vznikajúcej spoločnosti D.V.S. REALITY SE, s.r.o. v Senici. P. I. nemohol dojednávať podmienky pracovného a iného právneho vzťahu, lebo bol zapísaný ako konateľ spoločnosti od 13.9.2007 do 22.5.2008. V kauze nie je sporné plnenie povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru. Výplata mzdy bola realizovaná 2 x za mesiac, prvou časťou podľa písomnej pracovnej zmluvy a druhá časť podľa ústne dojednanej dohody ako doplatok do výšky 14.000,- Sk. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy bola dohodnutá i ústna príkazná zmluva, nemusí mať písomnú formu, subsumuje sa pod § 1 ods. 4 ZP. Podstatnou náležitosťou tejto zmluvy boli nasledovné atribúty nezávislej práce: neboli vykonávané iba osobne navrhovateľkou, ale aj prostredníctvom ďalších osôb (rodinných príslušníkov), boli samostatnou činnosťou a navrhovateľka pri nich nedostávala pokyny od odporcu akým spôsobom ich má vykonať, navrhovateľka používala vlastné pracovné prostriedky a vo svojom mene a na vlastné náklady nakupovala potrebné vstupy (náklady na rokovanie s klientom), dohodnutá zmluva mala náležitosti tak podľa § 730 ods. 1 OZ, ako aj podľa § 775 OZ - teda výšku dohovorenej odmeny
konkrétne províziu vo výške 15 % z dohodnutej provízie z prevodu nehnuteľnosti vyplatenej odporcovi. Odporca vždy po realizácii prevodu a vyplatení svojej provízie za obchod v lehote najneskôr do 14 dní vyplatil v hotovosti do rúk navrhovateľky výšku dojednanej odmeny, a to 1 x s vyhotoveným dokladom o výplate provízie a 15 x bez dokladu. Súčasťou pracovnej zmluvy mala byť náplň práce navrhovateľky, túto nikdy nedostala a nepodpísala. Zástupca navrhovateľky opísal jej pracovné činnosti s tým, že ak našla záujemcu o predaj a kúpu, mohla sama realizovať i samotný predaj (od prípravy zmluvy o zložení zálohy až po samotné odovzdanie a zavkladovanie nehnuteľnosti). Pani Š. bola len v niektorých prípadoch prítomná pri preberaní zálohy na predaj nehnuteľnosti, prípadne pri podpise kúpnej zmluvy, tieto pripravovala navrhovateľka a pani Š. len skontrolovala ich správnosť. Klientov navrhovateľka vyhľadávala samostatne, obhliadky vykonávala aj mimo pracovného času. Svedkyňa J. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že bola klientom RK v roku 2007, teraz sú s navrhovateľkou priateľky. S navrhovateľkou osobne realizovala dve obhliadky. Po vstupe do RK sa jej pán Š. predstavil ako majiteľ RK a navrhovateľka ako zamestnankyňa RK. Navrhovateľka sa nepreukázala žiadnym plnomocenstvom na zastupovanie odporcu, toto svedkyňa ani nevyžadovala, nakoľko bolo jasné, že koná za RK. Zmluvy na podpis jej predkladala navrhovateľka. V RK svedkyňa uhradila províziu v sume 90.000,- Sk, pričom pán Š. jej ozrejmil, že v tejto provízii je zahrnutá odmena RK za práce spojené s realizáciou predaja nehnuteľnosti a odmena pracovníčky p. R. za uskutočnený predaj, konkrétnu sumu však nevedela uviesť. Svedkyňa čiastku zaplatila v hotovosti do rúk navrhovateľky. Pri dojednávaní provízie bola spisovaná zmluva o zaplatení provízie. Predmetom kúpy bol RD od p. Š. a p. Y. v Senici v 9/2007.
Zo sprostredkovateľskej zmluvy č. 01/2007/SE zo dňa 5.6.2007 mal súd preukázané, že ju uzatvoril záujemca Z. Š. so sprostredkovateľom D.V.S. REALITY, s.r.o., Skalica, za ktorého zmluvu podpísala konateľka Ing. Š.. Predmetom zmluvy bol záväzok sprostredkovateľa zaobstarať záujemcovi za odmenu príležitosť pre uzatvorenie kúpnej zmluvy s tretími osobami na nehnuteľnosť (RD a pozemky evidované na LV č. XXX v k.ú. G.) za odmenu vo výške 90.000,- Sk, ak po dobu platnosti zmluvy (5.6.2007 do 5.9.2007) dôjde k realizácii prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu pričinením sprostredkovateľa. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.10.2007 bol uskutočnený predaj vyššie uvedených nehnuteľností na kupujúcu J. Š..
Svedok G. I. vypovedal, že s navrhovateľkou určitý čas pracoval v pobočke DVS, Senica, pani Š. bola v pozícii jeho nadriadenej. Pracovnú zmluvu dohadoval osobne s navrhovateľkou, no nevedel uviesť, či tam bola prítomná aj konateľka pani Š., táto pracovnú zmluvu podpísala. Navrhovateľka bola vedúcou pobočky v Senici, náplňou jej práce bolo riadiť pobočku a vytvárať zisk, mala za úlohu vykonávať realitnú činnosť. S navrhovateľkou bola dohodnutá minimálna mzda tak, ako je uvedené v pracovnej zmluve a bolo jej oznámené, že podľa zisku spoločnosti jej bude vyplácaná odmena, o jej výške rozhodovala konateľka, závisela od zisku pobočky, bola dohodnutá ústne. S navrhovateľkou nebola dohodnutá žiadna provízia ani doplatok mzdy do 14.000,- Sk. Provízia bola dohodnutá len s externými spolupracovníkmi pri mandátnych zmluvách, ktorí neboli zamestnancami. Navrhovateľka s podmienkami pracovnej zmluvy súhlasila. Mzdové podmienky, ako uvádza navrhovateľka, s ňou neboli dohodnuté, nepamätá si, či niečo dohodla p. Š.. Pobočka v Senici vykazovala stratu, žila z pobočiek v Malackách a Skalici.
Svedok W. M. vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľkou sú bývalí spolupracovníci, oslovil ju za účelom predaja rodinného domu v Borskom Mikuláši. Vždy jednal s navrhovateľkou, z kúpnej ceny bola RK vyplatená čiastka 50.000,- Sk. Svedok si myslí, že časť z tejto odmeny dostala aj navrhovateľka, nevie však, aký podiel jej bol vyplatený, nerozprávali sa o tom.
Svedkyňa C. Č., matka navrhovateľky pred súdom uviedla, že sa jej navrhovateľka zdôverila, že bude mať základnú mzdu + doplatok do 14.000 Sk + provízie, ak sa im bude dariť s predajom. Od tohto ju matka márne odhovárala. Prvý rok dostávala mzdu 14.000 Sk a provízie podľa toho, ako sa jej darilo predávať nehnuteľnosti, potom už dostávala mzdu len v minimálnej výške okolo 7.000,- Sk bez doplatku a provízií, čo navrhovateľka odôvodnila tým, že je kríza, bolo jej to povedané od p. Š.. Prvý rok navrhovateľka sprostredkovala veľa predaja nehnuteľností, neskôr pomenej. Aj keď sa jej podarilo predať nehnuteľnosti, províziu už nedostala, neskôr ani mzdu. Často chodila na obhliadky mimo prac. doby, používala auto rodičov.
Svedok Q. Č., otec navrhovateľky, vypovedal pred súdom obdobne v tom zmysle, že navrhovateľka pracovala u odporcu, s ktorým mala mať dohodnuté, že bude dostávať základný plat 7.000,- Sk, k tomu
doplatok a nejaké peniaze z predaja. Odporca jej neskôr nevyplácal peniaze podľa dohody, často chodila domov vo večerných hodinách, chodila za klientmi obzerať nehnuteľnosti, používala otcove auto.
Svedok M. R., manžel navrhovateľky, vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že navrhovateľka mala dohodnuté mzdové podmienky tak, ako tvrdí. Uskutočňovala predaje nehnuteľností a zabezpečila odporcovi zisk okolo 1.500.000,- Sk. Spočiatku jej bola vyplácaná mzda s doplatkom a províziami, potom už nie napriek tomu, že zabezpečila predaje nehnuteľností. Svedok nevedel uviesť, aká suma bola navrhovateľke vyplácaná ako provízia, tieto peniaze chodili nepravidelne, boli poukazované na účet navrhovateľky. Telefonicky sa skontaktoval s pani Š., ktorá mu povedala, že navrhovateľka pre firmu nič nespravila, čo však nebola pravda. Neskôr sa konateľka odporcu mala vyjadriť, že peniaze doplatí, čo neurobila.
Svedkyňa I. I. pred súdom vypovedala, že bola zamestnaná u odporcu v rokoch 2007/2008, mala uzavretú pracovnú zmluvu ako vedúca prevádzky RK v Malackách. Tiež mala uzavretú písomnú mandátnu zmluvu, pretože mala živnosť v odvetví kúpa a predaj nehnuteľností. Na základe mandátnej zmluvy uskutočňovala obchody s klientmi, dostávala vyplácanú províziu v určitých percentách z uskutočnených obchodov, podávala si daňové priznanie na DÚ v Malackách.
Z mandátnej zmluvy zo dňa 1.2.2007 uzatvorenej medzi odporcom na strane mandanta a I. I., nar. X.X.XXXX ako mandatárom mal súd preukázané, že predmetom zmluvy bola dohoda strán o tom, že mandatár bude pre mandanta vykonávať sprostredkovateľskú činnosť a mandant sa mu za to zaviazal zaplatiť zmluvnú odmenu. Činnosťou mandatára bola v zmluve konkrétne špecifikovaná. V článku II. Zmluvy bola dohodnutá za vykonanú činnosť odmena /provízia/ vo výške 15 % z provízie za priame sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti a paušálna čiastka 3.000,- Sk za predaj nehnuteľnosti, ktorý sprostredkuje tretia osoba, t.j. externý spolupracovník fy DVS REALITY s.r.o., pobočka Malacky. Podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.2.2007 medzi odporcom a pani I. I., nar. X.X.XXXX účastníci zmluvy sa dohodli, že p. I. ako zamestnanec bude vykonávať druh práce: administratívny pracovník, pričom v zmluve je uvedená aj stručná charakteristika práce: administratívna práca, práca s internetom, vedenie pokladne.
V konaní vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 6C/102/2009 súd zamietol návrh navrhovateľky M. R. proti odporcovi D.V.S. Reality SE, s.r.o., IČO: 44 314 779, kde navrhovateľka uplatnila nárok na zaplatenie doplatku ku mzde a provízie, ale voči inému subjektu (pobočke RK v Senici) a za iné obdobie. Návrh bol zamietnutý z dôvodu, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno o vzniku ústnej príkaznej zmluvy, odporca túto skutočnosť poprel. Rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom s odôvodnením, že v konaní nebolo preukázané, ale ani tvrdené, že navrhovateľka uzavrela príkaznú zmluvu so žalovaným odporcom, nakoľko pôvodný zamestnávateľ navrhovateľky D.V.S. Reality, s.r.o., Skalica je rozdielnym právnym subjektom od odporcu D.V.S. Reality SE, s.r.o. so sídlom v Senici. V konaní nebol preukázaný prechod záväzku z pôvodného zamestnávateľa na nasledujúceho.
Podľa právneho zástupcu navrhovateľky príkazná zmluva môže byť uzavretá aj ústne, jedná sa o príkaznú zmluvu na nepomenovanú činnosť - na vyhľadávanie tretích osôb, s ktorými potom konateľka spoločnosti uzatvárala sprostredkovateľské zmluvy. Za vyhľadávanie tretích osôb mala navrhovateľka vyplácanú províziu, na základe pokladničného dokladu a neskôr bez dokladu. Navrhovateľke bola vyplácaná mzda vo výške 14.000,- Sk mesačne, aj keď v pracovnej zmluve bola dohodnutá mzda 7.600,- Sk mesačne. Uzatvorenie príkaznej zmluvy preukazuje pravidelné vyplácanie odmien zo strany odporcu. Okresný súd Senica zamietol návrh navrhovateľky, nakoľko v danom konaní navrhovateľka nemala k dispozícii žiaden dôkaz, že jej bola vyplatená provízia, resp. odmena z uzatvorenej príkaznej zmluvy. V tomto konaní za dôkaz predložila pokladničný doklad. Navrhovateľka úspešne zrealizovala obchody, za čo bola RK vyplatená provízia, preto nie je pravdou, že RK nemala zisk. Posledná provízia bola vyplatená dňa 16.9.2008. Predložené sprostredkovateľské zmluvy preukazujú, že navrhovateľka zabezpečovala činnosť ako zamestnanec odporcu, pretože nemala svoju vlastnú realitnú kanceláriu a nepodnikala v tomto smere. Navrhovateľka nemala vystavené písomné plnomocenstvo na vykonávanie činnosti od príkazcu, ani nebolo potrebné, lebo záujemcovia ho po nej nežiadali. Činnosť príkazníka sa uskutočňuje na účet príkazcu, ak navrhovateľka získala finančné prostriedky za sprostredkovateľskú zmluvu, tieto v plnej výške odviedla odporcovi a z toho jej bola (neskôr nebola) vyplácaná odmena vo výške 15 %.
Podľa zástupcu odporcu bolo v konaní preukázané, že mzdové podmienky boli súčasťou pracovnej zmluvy, iné požiadavky zo strany navrhovateľky nie sú nárokovateľné. To, že navrhovateľke boli niekedy vyplatené odmeny, ešte nezakladá nárok na ďalšie odmeny, vyplácajú sa podľa zisku. Pobočka v Senici nebola zisková, preto sa odmeny nevyplácali pravidelne. Príjmový doklad o vyplatení provízie 12.000,- Sk za predaj rodinného domu neodôvodňuje aj vznik príkaznej zmluvy medzi účastníkmi, odporca nepopiera vyplatenie tejto odmeny. Obdobne rozhodol Okresný súd v Senici v konaní sp. zn. 6C/102/2009, kde sa jednalo o rovnaký nárok navrhovateľky voči odporcovi z toho istého právneho dôvodu. Navrhovateľka počas svojho pracovného pomeru konala na základe pracovnej zmluvy, sprostredkovanie predaja tvorilo náplň jej pracovnej činnosti. Pri príkaznej zmluve je potrebné a zaužívané, pokiaľ ide o vystupovanie k tretím osobám, aby príkazca udelil príkazníkovi písomné plnomocenstvo, čo však v konaní nebolo preukázané. Navrhovateľka nemala uzatvorenú mandátnu zmluvu popri pracovnej zmluve ako svedkyňa I..
Z kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.2007, na základe ktorej bol na Správe katastra Senica povolený vklad vlastníckeho práva pod č. D.-XXXX/XX mal súd preukázané, že časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Š.-G. vo výške 80.000,- Sk sa kupujúci zaviazali uhradiť predávajúcej u spoločnosti D.V.S. REALITY, s.r.o. Skalica. Doložením tohto dôkazu chcela navrhovateľka preukázať súdu, že sprostredkovala predaj nehnuteľnosti a následne dostala vyplatenú províziu vo výške 15 % z odmeny 80.000,- Sk, čo činí 12.000,- Sk, ktorá suma jej bola skutočne vyplatená, o čom svedčí výdavkový pokladničný doklad zo dňa 8.2.2008 o vyplatení provízie 12.000,- Sk za predaj RD Šaštín- Stráže. Takýmto spôsobom dostávala vyplatenú províziu aj v ďalších prípadoch, avšak bez dokladu priamo na ruku.
Navrhovateľka ďalej predložila súdu sedem sprostredkovateľských zmlúv ako dôkaz potvrdenia svojho nároku na zaplatenie tzv. provízie, vo všetkých týchto zmluvách na strane sprostredkovateľa, spoločnosti D.V.S. REALITY, s.r.o., konala a zmluvy podpisovala v mene spoločnosti navrhovateľka. Z predložených zmlúv vyplýva dojednanie nasledovných provízií pre odporcu: Sprostredkovateľská zmluva č. 01/2008 zo dňa 9.1.2008 - provízia 70.000,- Sk, Sprostredkovateľská zmluva č. 03/2008 zo dňa 9.1.2008 - provízia 50.000,- Sk, Zmluva o zložení zálohy zo dňa 13.8.2008 + príjmový pokladničný doklad zo dňa 13.8.2008 o zložení zálohy vo výške 50.000,- Sk na kúpu RD Kunov k SPRZ 04/2008, Sprostredkovateľská zmluva č. 06/2008 zo dňa 20.3.2008 - provízia 70.000,- Sk, Sprostredkovateľská zmluva č. 08/2008 zo dňa 16.5.2008 - provízia 50.000,- Sk, Sprostredkovateľská zmluva č. 14/2008 zo dňa 1.9.2008 - provízia 50.000,- Sk, Sprostredkovateľská zmluva č. 66/2008 zo dňa 7.11.2008 - provízia 1.660,- €.
Zástupca navrhovateľky vo svojej záverečnej reči poukázal na výsledky dokazovania a uviedol, že v čase uzavretia pracovnej zmluvy odporca vykonával realitnú činnosť, ktorej hlavným predmetom činnosti je sprostredkovanie obchodu medzi klientmi, ktorí predávajú a kupujú nehnuteľnosti. Podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy je dojednanie platobných podmienok, pričom platobné podmienky boli dojednané vo výške minimálnej mzdy a pravidelného mesačného doplatku do výšky 14.000,- Sk, ktoré boli navrhovateľke pravidelne vyplácané na účet. Na základe ústnej príkaznej zmluvy konateľka odporcu p. Š. prikázala navrhovateľke, aby mimo pracovnú dobu, mimo priestory kancelárie, cestou internetu, osobnými kontaktami a pod. vyvíjala osobnú iniciatívu na sprostredkovanie predaja alebo kúpy, pričom za splnenie tohto príkazu jej mala byť vyplatená provízia vo výške 15 % z odmeny pre RK. Túto príkaznú zmluvu účastníci konania uzatvárali i naďalej vždy v ten deň, keď odporca vyplácal v hotovosti v dojednanej výške províziu navrhovateľke, celkom jej vyplatil v hotovosti sumu 42.000,- Sk v roku 2007 a sumu 115.500,- Sk v roku 2008. Ako dôkazné bremeno, že tieto sumy boli vyplácané ako provízie slúži pokladničný doklad zo dňa 8.2.2008, kde je potvrdený príjem ako provízia, to je jednoznačným dôkazom toho, že tento obchod zrealizovala na základe ústnej príkaznej zmluvy. Navrhovateľka uzatvárala v mene RK niekoľko kúpnych zmlúv, v každej z nich je uvedená cena za sprostredkovanie (odmena pre RK), analogicky sa dá odvodiť, že tak nekonala v zmysle pracovnej zmluvy, ale na základe príkaznej zmluvy a z toho aj výška ústne dohodnutej provízie. Ďalším dôkazom o vyplatení provízií sú výpovede svedkov (F. Č., P. Č., R. R.), ktorí potvrdili, že navrhovateľka dostala tieto prostriedky vždy za úspešne zrealizovaný predaj alebo kúpu. Nasledovné provízie za ďalších úspešných 11 realitných prípadov neboli navrhovateľke vyplatené, za ktoré odporca zinkasoval odmenu 576.767,- Sk, z čoho si navrhovateľka nárokuje dojednanú odmenu z príkaznej zmluvy vo výške 1.513,63 € (45.600,- Sk). Zástupca navrhovateľky poukázal na rozhodnutia KS Banská Bystrica sp. zn. 15C/92/2012, v ktorom súdu ako dôkaz uzavretia ústnej príkaznej zmluvy postačovalo vykonanie určitej činnosti zo strany príkazníka. Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 33 Cdo 563/2009, podstatnou náležitosťou príkaznej zmluvy
je vymedzenie záležitosti, ktorú má príkazník vykonať, predmetom príkazu je činnosť príkazníka a nie dosiahnutie výsledku činnosti. Vykonanie príkazu nemusí spočívať v jednorazovej činnosti, ale v celej rade právnych alebo faktických úkonov, ktoré vedú k jeho splneniu.
Zástupca odporcu v záverečnej reči zopakoval svoje písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 23.2.2010, zdôraznil, že navrhovateľka prácu vykonávala na základe pracovnej zmluvy, odporca nemá voči navrhovateľke žiadne nesplatené záväzky.
Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
Podľa § 727 OZ, príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.
Podľa § 728 OZ, príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.
Podľa § 730 ods. 1, 2 OZ, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.
Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 OZ, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Podľa § 42 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods. 1 ZP, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 47 ods. 1 ZP, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Navrhovateľka svoj nárok opiera o ústnu príkaznú zmluvu, ktorú mala uzavrieť s konateľkou odporcu pani Ing. D. Š.. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľka pracovala v období od 1.7.2007 do 30.9.2008 u odporcu ako zamestnankyňa na pozícii vedúca kancelárie - pobočka v Senici. Podľa stručnej charakteristiky práce uvedenej v článku I. bod 1.2 pracovnej zmluvy, navrhovateľka mala na základe zmluvy vykonávať pre odporcu realitnú činnosť (okrem iného), za čo bola v bode 4.1 zmluvy dohodnutá odmena za vykonanú prácu vo výške 7.600,- Sk mesačne, iné mzdové podmienky nie sú obsahom písomnej pracovnej zmluvy. Navrhovateľka tvrdí, že okrem takto dojednanej odmeny si ústne dohodla s konateľkou odporcu aj nárok na vyplatenie doplatku ku mzde do výšky 14.000,- Sk mesačne a províziu vo výške 15 % z odmeny vyplatenej realitnej kancelárii za
každý úspešne zrealizovaný realitný obchod, a to na základe ústnej príkaznej zmluvy, ktorej predmetom mala byť samostatná iniciatívna činnosť navrhovateľky spočívajúca vo vyhľadávaní tretích osôb na uzatvorenie sprostredkovateľských zmlúv s realitnou kanceláriou. Odporca popiera ústne dojednanie doplatku ku mzde, ako aj uzatvorenie ústnej príkaznej zmluvy, na základe ktorej mala byť navrhovateľke vyplácaná provízia vo výške 15 % z odmeny realitnej kancelárie. Príkazná zmluva je osobitným druhom záväzkovej zmluvy, ktorá je všeobecne upravená v § 724 až 732 Občianskeho zákonníka. Predmet príkazu je vymedzený všeobecne, ide o obstaranie nejakej veci alebo o vykonanie činnosti pre príkazcu. Z príkaznej zmluvy vyplývajú jej účastníkom určité práva a povinnosti, a to povinnosť príkazníka (mandatára) obstarať pre príkazcu (mandanta) nejakú vec alebo vykonať inú činnosť a na druhej strane právo príkazcu vykonanie tejto činnosti od príkazníka požadovať a povinnosť poskytnúť mu za to odmenu, pokiaľ bola dohodnutá alebo je obvyklá (najmä ak príkazníkom je podnikateľ, pre ktorého je obstarávateľská činnosť predmetom podnikania). Dosiahnutie určitého výsledku nie je pojmovým znakom príkaznej zmluvy, podstatou je vykonanie určitej činnosti bez ohľadu na to, či sa dosiahne predpokladaný výsledok. Príkazná zmluva patrí medzi konsenzuálne zmluvy, keď právny vzťah vzniká, len čo sa dosiahne zhodný prejav vôle strán, tento konsenzus sa dosiahne väčšinou tým, že mandatár prijme mandantov príkaz. Príkazná zmluva je neformálna, nevyžaduje sa písomná forma zmluvy, avšak v prípade, keď predmetom záväzku príkazníka je uskutočnenie právneho úkonu v mene a na účet príkazcu v písomnej forme, príkazca musí udeliť príkazníkovi písomné plnomocenstvo (prípadne písomnú formu musí mať príkazná zmluva, v ktorej je udelené plnomocenstvo k tomuto právnemu úkonu).
V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka bola s odporcom v pracovnoprávnom vzťahu. Ako vedúca pobočky mala navrhovateľka k dispozícii kanceláriu, podľa výpovede konateľky odporcu aj služobný telefón a služobné auto, čo navrhovateľka nepoprela. Z výpovede svedkyne Š. vyplynulo, že s navrhovateľkou komunikovala v priestoroch kancelárie odporcu. Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že činnosti, ktoré navrhovateľka vykonávala podľa svojho tvrdenia v rámci plnenia úloh z príkaznej zmluvy (vyhľadávanie nehnuteľností, oslovovanie klientov, obhliadky nehnuteľností, inzerovanie, príprava kúpnych zmlúv, uzatváranie sprostredkovateľských zmlúv, návrhy na vklad do katastra nehnuteľností atď.) sú predmetom pracovnej náplne navrhovateľky vykonávanej na základe pracovnej zmluvy. Takto realitnú činnosť opísala aj konateľka odporcu Ing. Š.Í.. Navrhovateľka vykonávala jednotlivé úkony realitnej činnosti ako činnosť závislú vo vzťahu podriadenosti k odporcovi, v mene a podľa pokynov odporcu, jeho prostriedkami, v pracovnom čase, teda realitnú činnosť vykonávala v riadnom pracovnom pomere za účelom dosiahnutia zisku pre odberateľa svojej práce, ku ktorému bola v osobnej aj hospodárskej závislosti. Rozdiel medzi pracovnou zmluvou a príkaznou zmluvou je v subjekte, ktorý vykonáva pokyny (zamestnávateľa alebo príkazcu) v tom zmysle, či mieni alebo nemieni podľa prejavenej vôle byť zamestnancom. Skutočnosť, že navrhovateľka pri vykonávaní realitnej činnosti vystupovala ako zamestnanec RK, potvrdila aj svedkyňa Š., ktorej sa navrhovateľka predstavila ako zamestnankyňa RK, preto nemala potrebu žiadať od navrhovateľky plnomocenstvo na zastupovanie odporcu. Navrhovateľka tvrdí, že mala v kompetencii sama obstarať všetky záležitosti týkajúce sa sprostredkovania kúpy a predaja nehnuteľností. V konaní však vyšlo najavo a bolo tvrdené obidvoma účastníkmi, že návrhy kúpnych zmlúv pripravovaných navrhovateľkou vždy podliehali kontrole zo strany konateľky odporcu Ing. Š., teda minimálne v tomto smere možno konštatovať závislý charakter činnosti navrhovateľky voči odporcovi. Taktiež sprostredkovateľské zmluvy uzatvárané s klientmi RK podpisovala v niektorých prípadoch konateľka spoločnosti, prípadne sama prijímala od klientov zálohy. Z obsahu sprostredkovateľských zmlúv založených do spisu navrhovateľkou súd zistil, že v hlavičke je na strane sprostredkovateľa uvedená spoločnosť D.V.S. REALITY s.r.o., za ktorú koná M. R. na základe plnej moci. Konateľka odporcu Ing. Š. na pojednávaní uviedla, že na uzatváranie sprostredkovateľských zmlúv bola navrhovateľke udelená plná moc (v konaní nebola predložená), z výpovedí konateľky odporcu však nevyplýva, že týmto plnomocenstvom mal vzniknúť záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania titulom príkaznej zmluvy okrem existujúceho pracovnoprávneho vzťahu. Naopak Ing. Š. jednoznačne poprela uzatvorenie príkaznej zmluvy. Potom udelené plnomocenstvo je potrebné chápať ako plnomcenstvo dané zamestnancovi na zastupovanie zamestnávateľa. V prípade obchodnej spoločnosti sa na zastupovanie zamestnávateľa použije právna úprava v zmysle ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka („Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza“). Oprávnenie zamestnanca zastupovať zamestnávateľa teda vo väčšine prípadov vyplýva priamo zo zákona, závisí od druhu práce dojednaného v pracovnej zmluve, to však nevylučuje, aby zamestnávateľ pri významnejších úkonoch v záujme väčšej istoty vo vzťahu k tretím osobám vystavil zamestnancovi plnú moc na určité úkony. Súd teda uzavrel, že navrhovateľka vyhľadávala záujemcov o sprostredkovanie predaja alebo kúpy nehnuteľností v rámci
plnenia svojich pracovných povinností, a nie na základe príkazu odporcu titulom príkaznej zmluvy. Pri existencii pracovnej zmluvy akékoľvek pokyny, resp. príkazy odporcu adresované navrhovateľke, hoci všeobecne formulované, je potrebné chápať ako pokyny zamestnávateľa. V konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky, že by dostala od odporcu príkaz vyvíjať osobnú iniciatívu na sprostredkovanie predaja alebo kúpy nehnuteľností mimo pracovnú dobu, podľa zmluvy bola povinná prácu vykonávať v pracovnom čase. Pokiaľ navrhovateľka vykonávala obhliadky mimo priestory kancelárie, jednalo sa o pracovnú cestu, s ktorou navrhovateľka súhlasila v pracovnej zmluve, navyše to priamo vyplýva z povahy dohodnutého druhu práce. Rodičia odporkyne tvrdili, že táto pri práci používala ich auto a niekedy pracovala vo večerných hodinách, súd však nemal preukázané, že tak konala na základe príkazu odporcu. Pokiaľ navrhovateľke vznikali náklady v súvislosti s vykonávaním úloh podľa údajnej príkaznej zmluvy, mala možnosť žiadať od príkazcu primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu, ktoré je príkazca povinný poskytnúť a taktiež má príkazca povinnosť nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, s čím je úzko spätá zákonná povinnosť príkazníka predložiť príkazcovi po vykonaní príkazu vyúčtovanie, uvedené však v konaní nebolo preukázané. Zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka na vlastné náklady nakupovala potrebné vstupy (náklady na rokovanie s klientom), z jeho písomných podaní a výpovedí navrhovateľky však nevyplynulo, že by navrhovateľka žiadala od odporcu náhradu týchto nákladov a zároveň že by si splnila povinnosť predložiť odporcovi vyúčtovanie po vykonaní príkazu.
Navrhovateľka predložila ako dôkaz uzavretia príkaznej zmluvy výdavkový pokladničný doklad zo dňa 8.2.2008, podľa ktorého odporca vyplatil navrhovateľke províziu za predaj rodinného domu vo výške 12.000,- Sk a ďalej žiadala vypočuť svedkov, ktorí by potvrdili, aké mzdové podmienky mali účastníci konania dohodnuté. Právny zástupca navrhovateľky poukázal, že z pojmu „provízia“ uvedeného na príslušnom doklade je zrejmé, že navrhovateľka konala nie na základe pracovnej zmluvy, ale na základe príkaznej zmluvy. Z výpovede konateľky odporcu Ing. Š. súd zistil, že výraz provízia sa používa v realitnej oblasti aj vo vzťahu k zamestnancom realitnej kancelárie, v skutočnosti sa však má na mysli odmena. Svedok I., ktorý mal v čase uzavretia pracovnej zmluvy s navrhovateľkou v náplni práce dojednávanie mzdových podmienok s novými zamestnancami, nepotvrdil dohodu o vyplácaní doplatku a provízie navrhovateľke, provízie boli poskytované len externým spolupracovníkom na základe mandátnych zmlúv, čo mal súd preukázané z mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom a svedkyňou I.. Z jeho výpovede ďalej vyplýva, že boli len ústne dohodnuté odmeny podľa zisku spoločnosti, ktorých výšku určovala konateľka Ing. Š.. Podľa prehľadu obratov na účte navrhovateľky súd zistil, že v niektoré mesiace odporca skutočne zaslal navrhovateľke sumy vyššie ako bola dojednaná výška mzdy (spravidla v sume 14.000,- Sk), tieto čiastky však neboli vyplácané pravidelne každý mesiac, ako to tvrdí navrhovateľka, a preto skôr svedčia v prospech tvrdenia odporcu, že sa jedná o odmeny vyplácané v prípade, ak bol dosahovaný zisk. Svedkyňa P. Č. uviedla, že navrhovateľke bola prisľúbená provízia, ak sa bude dariť s predajom (obdobne svedok F. Č. uviedol, že navrhovateľka mala mať „nejaké peniaze z predaja“), čo podľa názoru súdu vypovedá o tej skutočnosti, že vyplatenie „provízie“, v skutočnosti odmeny, bolo viazané na dosiahnutie zisku spoločnosti, resp. na dosiahnutie určitého výsledku. Zákon hovorí o pojme provízia pri zmluve o sprostredkovaní v rámci podnikateľskej činnosti podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Navrhovateľka pri uzatváraní sprostredkovateľských zmlúv v mene RK nevystupovala v pozícii podnikateľa - sprostredkovateľa, nakoľko nemala osvedčenie o živnostenskom oprávnení na prevádzkovanie realitnej činnosti (sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností), ale konala v pozícii zamestnankyne realitnej kancelárie. Zamestnanec je v pracovnoprávnom vzťahu odmeňovaný mzdou podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, okrem poskytnutej mzdy zamestnancovi nevyplýva právny nárok na odmeny. Poskytnutie týchto plnení si môže zamestnanec so zamestnávateľom dohodnúť v písomnej pracovnej zmluve, alebo na základe ústnej dohody. Mzda a jej jednotlivé zložky patria k podstatným náležitostiam, ktoré si zamestnanec dohodne v pracovnej zmluve, pričom podľa Zákonníka práce nedodržanie písomnej formy nemá za následok neplatnosť pracovnej zmluvy, preto je možné aj ústne dojednanie tohto plnenia. Odmeny predstavujú pohyblivú nenárokovateľnú zložku mzdy, zvyčajne sú naviazané na výkon zamestnanca na základe vopred určených výkonnostných merateľných kritérií alebo na výšku obratu firmy. Ak bolo vopred dohodnuté, že variabilná zložka mzdy sa bude odvíjať od rozhodnutia zamestnávateľa a výšky jeho obratu a jeho obrat je nízky alebo stratový, variabilná zložka zamestnancovi neprislúcha. Podľa svedka I., pobočka RK v Senici bola stratová. Aj z výpovedí ďalších svedkov vyplynulo, že navrhovateľke sa lepšie darilo predávať nehnuteľnosti na začiatku, čo bolo zrejme dôvodom, prečo navrhovateľka spočiatku mala vyplácané aj odmeny. Konateľka odporcu uviedla, že za sprostredkovanie kúpy alebo predaja mala RK vždy vyplatené odmeny dohodnuté v sprostredkovateľskej zmluve, táto odmena však nepredstavuje
čistý zisk spoločnosti, z ktorého by navrhovateľke automaticky prináležali odmeny. Je pravdou, že suma 12.000,- Sk podľa predloženého pokladničného dokladu majúceho byť dôkazom o uzavretí príkaznej zmluvy presne zodpovedá 15 % z provízie pre RK vo výške 80.000,- Sk uvedenej v príslušnej kúpnej zmluve zo dňa 4.10.2007, nemožno však vylúčiť, že odporca ako zamestnávateľ sa rozhodol práve v takejto výške odmeniť navrhovateľku za jej pracovné výkony, resp. z dôvodu, že v tom období dosahoval zisk. Podľa názoru súdu to však nezakladá nárok aj na zaplatenie ďalších odmien za predaj nehnuteľností, pri ktorých bola zainteresovaná navrhovateľka. Z pohľadu vyššie uvedených skutočností, keď vykonávanie realitnej činnosti vrátane oslovovania potenciálnych klientov RK súd považuje za náplň dohodnutej pracovnej činnosti navrhovateľky a pri chápaní odmeny ako nenárokovateľnej zložky mzdy závislej od zisku spoločnosti, súd posúdil predložený pokladničný doklad o vyplatení provízie vo výške 12.000,- Sk ako potvrdenie o vyplatení jednorazovej odmeny za mimoriadne pracovné výkony v rámci zamestnaneckého pomeru, a to aj s poukazom na výpoveď konateľky odporcu, podľa ktorej sa pod pojmom provízia rozumie u zamestnancov odmena.
Pokiaľ sa týka výpovedí svedkov C. Č., Q. Č. a M. R., títo v konaní zhodne tvrdili, že navrhovateľka mala ústne dohodnutý doplatok ku mzde a 15%-nú províziu z úspešného predaja. Všetci uvedení svedkovia sú rodinní príslušníci navrhovateľky a informácie o jej mzdových podmienkach mali k dispozícii sprostredkovane od navrhovateľky, neboli však priamo svedkami ústnej dohody uzatvorenej medzi účastníkmi konania, osobne nevideli odporcu vyplácať navrhovateľke sumy vyplývajúce z týchto nárokov, ani im nebola priamo zo strany odporcu oznámená skutočnosť, že takéto ďalšie finančné plnenia by mali navrhovateľke patriť okrem mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve. Na základe vyššie uvedeného, keď odporca popiera uzavretie príkaznej zmluvy a navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno preukázať nad všetky pochybnosti existenciu záväzkového vzťahu medzi ňou a odporcom titulom ústnej príkaznej zmluvy, súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
V súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).