Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-105-2013.pdf
PDF · 71.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/105/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: T. U., nar. XX.XX.XXXX a Y. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov, matka: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X/ XXX, Z. a otec: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. I. XXX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 11. októbra 2013 č.k. 15P/177/2013-70, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd rozhodol o návrhu matky maloletých detí na zvýšenie výživného rozsudkom tak, že zvýšil výživné otca na mal. deti U., a to na mal. T. zo sumy 681,- Sk mesačne na sumu 30 % z výšky životného minima na nezaopatrené mal. dieťa a na mal. Y. zo sumy 681,- Sk mesačne na sumu 30 % z výšky životného minima na nezaopatrené mal. dieťa, a to s účinnosťou od 01.05.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 15P/26/2006-20 zo dňa 26.09.2006. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Okresný súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, konštatoval zistený skutkový stav a pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1,3, § 62 ods. 1,2,3,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
V závere svojho rozhodnutia súd prvého stupňa konštatoval, že súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností, ale najmä s prihliadnutím k tomu, že určené výživné na mal. deti v sume 681,- Sk (22,60 €) v súčasnosti nedosahuje ani výšku minimálneho výživného, dospel k záveru, že je dôvodné, aby došlo k zvýšeniu výživného aj keď nie v takom rozsahu, ako to navrhuje matka. Napriek skutočnosti, že otec súhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného na sumu 100,- na každé mal. dieťa, otec nemá reálne príjmy, z ktorých by toto výživné platil. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je povinný vo výkone trestu odňatia slobody, jeho schopnosti a možnosti sú dané predovšetkým zárobkovými možnosťami vo výkone trestu, okrem prípadu výkonu trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy, alebo prípadu celkom krátkeho výkonu trestu odňatia slobody (väzby). Znamená to, že na zárobkové schopnosti a možnosti povinného vo výkone trestu odňatia slobody sa neprihliada iba vtedy, ak k výkonu trestu dochádza pre prečin zanedbania povinnej výživy. Nakoľko otec nie je vo výkone trestu
odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy, preto súd prihliadol k zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca vo výkone trestu. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z podaného návrhu a sociálnej a životnej úrovne otca, a preto určil výživné s ohľadom na § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, ktorá nesúhlasila s rozsudkom okresného súdu a to z dôvodu, že vo zvyšku jej návrh zamietol a navrhovala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a rozhodol podľa petitu návrhu. Vytýkala okresnému súdu najmä, že vo výroku neurčil presnú sumu zvýšeného výživného, ďalej zvýšené výživné považovala za nízke vzhľadom k potrebám maloletých detí, pričom súd určil najnižšie výživné, ktoré prislúcha dieťaťu priamo zo zákona. Ďalej uviedla, že aj keď je otec vo výkone trestu odňatia slobody, s návrhom súhlasil a má možnosť pracovať. V závere uviedla, že súd opomenul určiť výšku zameškaného výživného.
K odvolaniu matky sa písomne stručne vyjadril otec maloletých detí, ktorý navrhoval, aby odvolací súd vyhovel návrhu matky detí v celom rozsahu.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky detí nevyjadril.
Krajský súd v dôsledku podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia ústneho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, preto v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov prvostupňového rozhodnutia. Naviac k argumentom odvolateľky dodáva len toľko, že pokiaľ spochybňovala presnú sumu zvýšeného výživného, okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, čiže jeho výrok je určitý a vykonateľný. Súd prvého stupňa jasne zdôvodnil aj výšku zvýšeného výživného a náležite odôvodnil, prečo nemohol určiť výživné vyššie.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) v spojitosti s § 224 ods. 1 O.s.p.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.