Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35P/220/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Jánom Kováčom, vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. č. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky Q.. Q. Q., bytom K., Q. XX, zastúpenej Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Štefánikova 15 a otca H.. P. V., bytom S. XXX, zastúpeného Kutan & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Laurinská 18, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, o návrhu otca na predbežnú vykonateľnosť rozsudku a o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra na vydanie výchovného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd zmeňuje rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 27.10.2008 č.k. - 90 nasledovne:

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom maloletá W. Q., nar.: XX.XX.XXXX po právoplatnosti tohto rozsudku jeden až dva mesiace, podľa rozhodnutia psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, za účelom obnovy vzťahu, a to aspoň raz týždenne, počas dlhého pracovného dňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, v stredu od 14.00 hod. do 16.00 hod. v priestoroch referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, kedy po stretnutí so psychológom môže prebiehať stretávanie sa dieťaťa s otcom samostatne.

Na ďalšie tri mesiace po právoplatnosti rozsudku môžu prebiehať stretnutia samostatne podľa návrhu otca každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a to bez prítomnosti matky.

Po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku je otec oprávnený stýkať sa a mal. nasledovne: otec je oprávnený stýkať sa s maloletou W. počas školského roka každý párny víkend v mesiaci tak, že otec si maloletú W. prevezme v piatok o 17.00 hod. v mieste bydliska matky a vráti mal. W. matke v nedeľu o 18.00 hod. v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa.

Otec je oprávnený stýkať sa s mal. W. počas sviatkov a prázdnin: počas jarných prázdnin každý nepárny rok v čase odo dňa predchádzajúceho k prvému dňu prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod. Počas letných prázdnin každý párny rok od 31.07. od 18.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. a v každom nepárnom roku od 30.06. od 18.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod.

Počas jesenných prázdnin každý párny rok v čase odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod.

Počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 18.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roku do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 01.01. od 18.00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin po novom roku do 18.00 hod..

Počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkého piatku od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod..

Matka je povinná maloleté dieťa pripraviť a odovzdať otcovi maloletého dieťaťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný maloleté dieťa vrátiť matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa.

Súd návrh otca na predbežnú vykonateľnosť rozsudku zamieta.

Súd návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra na vydanie výchovného opatrenia zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 21.08.2012 bol Okresnému súdu Nitra doručený prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu návrh otca dieťaťa zo dňa 17.08.2012, ktorým otec žiadal zmenu rozsudku OS Nitra č. k. -90 zo dňa 27.10.2008 v celej časti výroku o úprave styku s maloletou tak, že navrhovateľ - otec dieťaťa je oprávnený stýkať sa s maloletou W. počas školského roka: každý párny víkend v mesiaci tak, že navrhovateľ s maloletú W. prevezme z predškolského alebo školského zariadenia v piatok po vyučovaní a vráti maloletú W. odporkyni v nedeľu o 18.00 hod. v mieste bydliska navrhovateľa; v prípade, ak nebude maloletá W. v tom čase v predškolskom alebo školskom zariadení, prevezme si navrhovateľ maloletú W. v mieste bydliska odporkyne o 16.00 hod. Navrhovateľ je oprávnený stýkať sa s maloletou W. počas prázdnin a sviatkov: počas jarných prázdnin každý nepárny rok v čase odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý párny rok od 31.07. od 18.00 hod. do 31.08. do 18,00 hod. a v každom nepárnom roku od 30.06. od 18,00 hod. do 31.07. do 18.00 hod., počas jesenných prázdnin každý párny rok v čase odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 18.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roku do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 01.01. od 18.00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin po novom roku do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkého piatku od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. V stanovených termínoch si navrhovateľ - otec maloletú W. prevezme v mieste bydliska odporkyne. Navrhovateľ je povinný si maloletú W. v určenom čase a mieste prevziať. Po ukončení styku navrhovateľ vráti maloletú W. odporkyni v mieste bydliska navrhovateľa. Odporkyňa je povinná si maloletú W. v určenom čase a mieste prevziať. Odporkyňa je povinná maloletú W. na styk riadne pripraviť, pričom navrhovateľ a odporkyňa sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku. Súčasťou návrhu bol aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý návrh bol uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -18 zo dňa 10.09.2012 zamietnutý. Navrhovateľ v návrhu odôvodnil zmenu rozhodnutia o úprave styku maloletej W. s otcom.

Právny zástupca otca dieťaťa na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného návrhu, nakoľko od poslednej úpravy v roku 2008 nastala zmena pomerov na to, aby bola úprava styku dôvodná. Právny zástupca poukázal na to, že otec a matka spolu nevychádzajú dobre, a to zabraňuje alebo spôsobuje nekvalitu styku otca so svojou dcérou. Od roku 2008, kedy bol pôvodný rozsudok vo veci úpravy styku uplynulo už 5 rokov. Mal. W. vyrástla, je samostatná, pričom k dnešnému dňu sa realizoval styk v minimálnej miere tak, ako bolo uvedené vo výroku rozsudku a to iba po 3 hodiny každú nepárnu nedeľu za prítomnosti matky. Otec má evidentný záujem, podieľať sa na výchove a výžive svojej dcéry. Výživné plní pravidelne v súlade s rozsudkom, a to niekedy aj v predstihu. Za súčasnej situácie a to aj z dôvodu dlhšej vzdialenosti medzi bydliskom matky a otca nie je možné v tak malom rozsahu realizovať daný

styk plnohodnotne. Z uvedeného dôvodu sa domnieva, že sú dané podmienky na zmenu styku, otec má plnohodnotne zariadenú domácnosť, žije v rodinnom dome, kde sú dané výborné podmienky na výchovu maloletej v čase, kedy by bol určený styk s ňou. Dôvod na zmenu návrhu je daný aj v tom, že pri realizácii styku za prítomnosti matky dochádza k ich vzájomným konfliktom a z uvedeného dôvodu sa otec nemôže plnohodnotne venovať maloletej. Právny zástupca potvrdil, že otec podal trestné oznámenie na matku pre trestný čin nebezpečné vyhrážanie sp. zn. Okresnej prokuratúry Nitra . Vec doposiaľ nie je právoplatne skončená.

Otec dieťaťa vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že chce mať upravený styk s dcérou W., nar.: XX.XX.XXXX, nakoľko ich stretnutia s matkou ohrozujú dieťa a nechce dopustiť, aby maloletá bola svedkom vulgarizmov, neprístojného správania, kriku, riešenia minulosti a všetkých sporov, ktoré matka ešte neprekonala. Otec dieťaťa ďalej uviedol, že sa chce stretávať s maloletou sám, bez prítomnosti matky. Otec potvrdil, že dieťa u neho nikdy nespalo v domácnosti, samozrejme nebolo nikdy v domácnosti na návšteve. Čas s maloletou si predstavuje tak, že v obci, v ktorej býva, sú kone s majiteľom H.. K. sa o tom rozprával, dcéra bude mať to isté ako v Nitre, taktiež má rada plávanie. Neďaleko okresného mesta Q. je bazén, ktorý je vykurovaný s teplou vodou. Plávanie môže realizovať nielen v Nitre ale aj u neho. Začne chodiť do školy môže vyvíjať všetky školské aktivity vrátane cudzích rečí. Otec má k dispozícii veľkú záhradu, je tam pes, detské ihrisko. Má tam starú mamu Q. V., nar.: XX.XX.XXXX. Otec sa vyjadril, že u neho sú vytvorené všetky podmienky potrebné pre maloleté dieťa. Otec dieťaťa sa v záverečnom návrhu domáhal rozšírenia styku z dôvodu, že došlo k zmene pomerov vzhľadom na vek maloletej od poslednej úpravy. Otec dieťaťa má za to v zmysle vykonaných dôkazov, najmä ale najmä v zmysle záverov , že je osobou spôsobilou na to, aby prijal rolu otca, ktorá mu je odnímaná do dnešného dňa a aby realizoval styk s maloletou v rozsahu v akom ho chce realizovať a v akom ho navrhuje vo svojich podaniach. nekonštatoval nič negatívne ani žiadnu prekážku, pre ktorú by nemohol byť rozšírený styk, túži sa stretávať s maloletou čo najčastejšie. A z tohto dôvodu navrhol súdu jeho návrhu vyhovieť. Otec dieťaťa nežiadal náhradu trov konania. Otec dieťaťa na pojednávaní podal návrh na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, pričom žiadal o rozhodnutie vykonateľnosti v prípade, ak sa odvolá jedna alebo druhá strana.

Právna zástupkyňa matky dieťaťa na pojednávaní potvrdila, že došlo ku zmene pomerov, dieťa je staršie a vyspelejšie, ale nie do takej miery, aby dokázalo realizovať styk v takom rozsahu ako to navrhuje otec dieťaťa. A to preto, že: po prvé: nikdy nežili ako jedna celistvá rodina v spoločnej domácnosti, dieťa je teda silno citovo naviazané na matku, ktorá s ním žije a ktorá sa o neho celodenne stará. Po druhé: dieťa nikdy nespalo v domácnosti otca, túto domácnosť vôbec nepozná a nepozná ani spolužijúce osoby, ktoré žijú s otcom dieťaťa v tejto domácnosti. V neposlednom rade čo je najdôležitejšie z celého pre akékoľvek rozširovanie styku otca dieťaťa s dieťaťom bude nevyhnutné odbúrať strach dieťaťa z otca, nie strach v zmysle, že by otec ubližoval dieťaťu, ale prirodzený strach dieťaťa o svojou matku, nakoľko dieťa bolo svedkom incidentu, kde otec fyzicky napadol matku. Pre účely tohto konania je úplne nepodstatné, či je to trestný čin taký alebo onaký, podstatné je to, že dieťa to, tento incident videlo a urobilo si určitý obraz. Právna zástupkyňa ďalej uviedla, že matka v najlepšom záujme dieťaťa konzultovala otázku vhodného styku s pedopsychologičkou, ktorá odporúča postupné rozšírenie styku, kde by dieťa časť styku strávilo s otcom za prítomnosti matky a druhú časť už bez jej prítomnosti. Ohľadne úpravy styku podá súdu písomný návrh na úpravu styku. Právna zástupkyňa matky navrhla upraviť styk otca s maloletou tak, že tento je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý týždeň v stredu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti psychológa určeného ÚPSVaR na pracovisku ÚPSVaR. Poukázala na výsledky vykonaného znaleckého dokazovania, čo sa týka návrhu ustanovenej znalkyni na č.l. 191 t.j. strana 31 otázka č. 7 a odpoveď navrhovateľ je oprávnený stýkať sa s maloletou počas druhých 3 mesiacov každú nepárnu nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti odporkyni - takto nenavrhla upraviť styk.

Matka dieťaťa vypočutá ako účastník konania na pojednávaní uviedla, že všeobecný neurológ odporučil, aby dieťa vykonávalo jazdu na koni a plávanie, ide o lekárov Q.. Q. W., Q.. K., rehabilitačná lekárka Q.. J., je to hipoterapia a robí sa to len v Nitre. Musia to byť špeciálne vycvičené kone a špeciálny učiteľ. Maloleté dieťa, keď chodilo plávať do V. malo urologické problémy a preto chodí plávať do zariadenia Hviezda RIVER, Nábrežie mládeže. Matka dieťaťa potvrdila problémy pri styku otca s maloletou, uviedla ale, že umožňuje otcovi styk aj navyše. Matka sa vyjadrila, že priateľka otca malej kradne hračky a dieťa k otcovi nemá žiadny vzťah. Matka dieťaťa navrhla realizovať styk dieťaťa s otcom za prítomnosti ÚPSVaR.

Matka uviedla, že z rodiny otca dieťa pozná len svojho otca, ostatných príbuzných otca nepozná, dieťa sa otca bojí a že má problémy pripraviť dieťa na styk s otcom. Čo sa týka prespávania, tvrdila, že bez nej dieťa nezaspí. Matka dieťaťa v konečnom návrhu navrhla upraviť styk otca s maloletou každý týždeň v stredu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti psychológa ÚSPVaR. Otec je povinný mal dieťa prevziať a odovzdať v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Náhradu trov konania nežiadala.

Kolízny opatrovník ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podanej správy zo dňa 06.11.2012 - na č. l. 28 a navrhol, aby do konania bol pribraný znalec z odboru klinická psychológia detí a dospelých, za účelom posúdenia osobnostných predpokladov dieťaťa a rodičov mal. dieťaťa. Kolízny opatrovník nesúhlasil, aby sa styk realizoval za prítomnosti referátu poradenskopsychologických služieb, jednak z časového vyťaženia, jednak ďalší dôvod je ten, že, právoplatným rozhodnutím súdu zaniká funkcia ustanoveného kolízneho opatrovníka t.j. ÚPSVaR. Kolízny opatrovník ďalej navrhol, aby súd nariadil výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, ktoré sa bude realizovať na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Nitra, odd. soc. právnej ochrany detí a sociálnej kurately každý nepárny týždeň vždy v stredu od 14.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že by súd uložil matke povinnosť v stanovenú hodinu zabezpečiť účasť dieťaťa na výchovnom opatrení. Toto by sa realizovalo na dobu 3 mesiacov a po uplynutí tejto doby by vlastne súd rozhodol vo veci samej na základe záverov odporúčania psychológa PSS a tiež by prihliadal na závery znaleckého odporúčania. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že sa pridržiava správy, ktorá bola zaslaná OS Nitra dňa 24.03.2014. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že pre prípad, že by súd rozhodol tak ako navrhla ustanovená znalkyňa, že by sa styk otca s mal. realizoval za účasti ÚPSVaR Nitra, aby to bolo v pracovných hodinách a v priestoroch sociálnej kurately, nakoľko psychológ RPPS neposkytuje služby mimo pracovných hodín, nežiadal návrh otca na úpravu styku zamietnuť.

Súdom ustanovená znalkyňa na pojednávaní uviedla, že zotrváva na svojom znaleckom posudku a navrhuje upraviť styk tak ako je to upravené, ako to navrhla na č. l. 191 - strana č. 31 znaleckého posudku, otázka č. 7. Navrhla upraviť styk nasledovne: Otec je oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom mal. W., nar.: XX.XX.XXXX po právoplatnosti tohto rozsudku 1 až 2 mesiace, podľa rozhodnutia psychológa ÚPSVaR Nitra, za účelom obnovy vzťahu, a to aspoň raz týždenne, počas dlhého pracovného dňa ÚPSVaR Nitra, v stredu, kedy po stretnutí so psychológom môže prebiehať stretávanie sa dieťaťa s otcom samostatne. Na ďalšie tri mesiace po právoplatnosti rozsudku môžu prebiehať stretnutia samostatne podľa návrhu otca každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a to bez prítomnosti odporkyne. Po uplynutí 6 mesiacov odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku je navrhovateľ oprávnený stýkať sa a mal. nasledovne: navrhovateľ je oprávnený stýkať sa s mal. W. počas školského roka každý párny víkend v mesiaci tak, že navrhovateľ si mal. W. prevezme v piatok o 17.00 hod. v mieste bydliska odporkyne a vráti mal. W. odporkyni v nedeľu o 18.00 hod. v mieste bydliska navrhovateľa. Navrhovateľ je oprávnený stýkať sa s mal. W. počas sviatkov a prázdnin: počas jarných prázdnin každý nepárny rok v čase odo dňa predchádzajúceho k prvému dňu prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod. Počas letných prázdnin každý párny rok od 31.07. od 18.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. a v každom nepárnom roku od 30.06. od 18.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. Počas jesenných prázdnin každý párny rok v čase odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod. Počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 18.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roku do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 01.01. od 18.00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin po novom roku do 18.00 hod. Počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkého piatku od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.

Súd vo veci vykonal dokazovanie: návrh na č.l. 1, 2, 3, 4, 5, 6, listina na č.l. 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, listiny na č.l. 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, listiny na č.l. 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, listiny na č.l. 33, 34, 35, 36, 37, 38, listiny na č.l. 39, 40, 41, 42, listiny na č.l. 43, 44, 45, zápisnica na č.l. 46, 47, 48, 49, listiny na č.l. 50, 51, 52, 53, 54, 55, vyjadrenie na č.l. 56, 57, 58, listiny na č.l. 59, 60, 61, 62, vyjadrenie na č.l. 63, 64, 65, 66, listiny na č.l. 67, zápisnica na č.l. 68, 69, 70, 71, 72, 73, listiny na č.l. 74, 75, 76, 77, 78, 79, listina na č.l. 80, 81, 82, 83, 84, listiny na č.l. 85, 86, 87, listiny na č.l. 88, 89, 90, 91, listiny na č.l. 92, 93, 94, 95, 96, 97, 98, 99, 100, 102, 103, 104, 105, 106, 107, 108, 109, listiny na č.l. 110, 111, 112, 113, 114, 115, 116, listiny na č.l. 117, 118, 119, 120, 121, 122, zápisnica na č.l. 123, 124, 125, 126, 127, uznesenie na č.l. 128, 129, 130, 131, listiny na č.l. 132, 133, 134, 135, listiny na č.l.

136, 137, 138, listiny na č.l. 139, 140, listiny na č.l. 141, 142, 143, uznesenie na č.l. 144 až147, listiny na č.l. 148, 149, 150, listiny na č.l. 151, 152, 153, 154, listiny na č.l. 155, 156, 157, 158, 159, 160 Znalecký posudok na č.l. 161 až 202, listiny na č.l. 203, 204, 205, 206, 207, 208, 209, listiny na č.l. 210, 211, 212, 213, 214, 215, listiny na č.l. 216, 217, 218, 219, 220, listiny na č.l. 221, 222, 223, listiny na č.l. 224, 225, zápisnica na č.l. 226, 227, listiny na č.l. 228, 229, 230, 231 a zistil tento skutkový a právny stav:

Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -90 zo dňa 27.10.2008 bola maloletá W., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matke dieťaťa, súd zaviazal otca dieťaťa prispievať na výživu maloletej W. Q. nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 7.000.- Sk mesačne, a to od 1.3.2008 vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa. Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletú W., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 1.3.2007 do 31.10.2008 predstavuje sumu 8.580.- Sk, súd zaviazal otca dieťaťa zaplatiť k rukám matky dieťaťa do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd zároveň upravil aj styk otca s maloletou W. Q., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený s maloletým dieťaťom sa stretávať každú nepárnu nedeľu v príslušnom kalendárnom roku v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod. a počas vianočných sviatkov v každom kalendárnom roku 26.12. príslušného kalendárneho roka v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod., a to za prítomnosti matky dieťaťa. Matka dieťaťa je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. V tom čase súd pri úprave styku zohľadnil vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, denný režim dieťaťa, doterajšiu existenciu kontaktu otca s maloletou, ako aj režim osobných a pracovných povinností rodičov dieťaťa.

V súčasnosti maloleté dieťa aj naďalej žije so svojou matkou, ktorá sa oň osobne stará. Dieťa je od poslednej úpravy styku v roku 2008 staršie, vyspelejšie a samostatnejšie. S otcom dieťaťa sa dieťa stretáva za prítomnosti matky podľa vyššie citovaného rozsudku súdu, ktorým boli naposledy upravené práva a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu. Pri jednom zo stretnutí dňa 14.10.2012 došlo k hádke rodičov, po ktorej otec dieťaťa udrel dlaňou matku dieťaťa, a to za prítomnosti maloletej, ako to vyplýva zo Záznamu OO PZ Nitra o podaní trestného oznámenia matkou dieťaťa zo dňa 14.10.2012. Dňa 30.09.2012 na stretnutí s otcom po predchádzajúcej výmene názorov matka údajne maloletú naviedla na to, aby vyliala do tváre otcovi džús, čo aj maloletá urobila, avšak matka tento incident poprela. Vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňou sú vážne narušené, čo potvrdili obidvaja rodičia, a to negatívne zasahuje citový a zdravý vývoj maloletej. Zo záverov správy zo psychologickej konzultácie ÚPSVaR Nitra zo dňa 5.11.2012 vyplynulo, že rodičia maloletej prejavujú negatívne emócie voči sebe navzájom, ich spoločná účasť je nevhodná, ba možno psychicky ohrozujúca prítomné dieťa. Súd pribral do konania ohľadom zistenia pomerov na strane rodičov z hľadiska ich osobnostných predpokladov vykonávať rodičovské kompetencie ako i zistenia osobnosti maloletého dieťaťa v tejto právnej veci uznesením č. k. -144 zo dňa 22.05.2013 znalca z odvetvia klinická psychológia detí a dospelých, a to V. Q. O., ktorá na základe uznesenia súdu spracovala znalecký posudok č. 13/13 zo dňa 01.10.2013, ktorý následne doručila súdu a zo strany súdu bol tento znalecký posudok doručený rodičom dieťaťa i kolíznemu opatrovníkovi maloletého dieťaťa. Znalkyňa po vyšetrení, ktoré realizovala a preštudovaní spisovej dokumentácie súdu zodpovedala otázky, ktoré boli na ňu kladené z úrovne súdu a formulované v citovanom uznesení. Znalkyňa maloletú W. hodnotila ako osobnosť vo vývine, s aktuálnou úrovňou psychomotorického vývinu v rámci vekovej normy. Osobnosť maloletej sa javí znalkyni ako emocionálne diferencovaná, s potrebou blízkeho kontaktu. Vzhľadom k veku je u maloletej schopnosť introspekcie zatiaľ nedostatočná a v záťažových situáciách sa môžu objavovať psychosomatické ťažkosti, zúžené osobnostné zdroje. V bežných situáciách je dieťa konformné, správa sa konvenčne, aj keď si od okolia vyžaduje potrebu ocenenia, pozornosť cez predvádzanie. V riešení situácií celkovo preferuje intuitívny prístup, a tým je dieťa ľahšie ovplyvniteľné, závislé od výchovnej autority, matky. Dieťa vníma konflikt rodičov, a preto u neho prevláda pocit, že sa nemôže správať podľa vlastného prežívania, čo následne ovplyvňuje jej emocionálnu spontánnosť, ktorá sa javí ako predčasne stabilizovaná, nadmerne pod rozumovou kontrolou. Ako opozitum sa potom v niektorých situáciách vyskytuje racionálne nebrzdené správanie, pravdepodobne matkou opisované "záchvaty" zlosti. Z citovaného znaleckého posudku vyplýva, že osobnosť matky je podľa znalkyne úrovňou intelektových schopností na úrovni vyššieho priemeru v porovnaní s populačnou normou, ale osobnosť je nedostatočne zrelá, deficitná v integrácii, a v záťažových situáciách má nedostatok osobnostných zdrojov na ich adekvátne zvládanie. Bežné záťažové situácie rieši účinne racionálne, dokáže uplatniť svoje schopnosti, ale prílišné emocionálne zameranie na interpersonálnu oblasť narúša jej zameranie na aktivity. Je menej tolerantná, skôr egocentrická, a koná prevažne v záujme znižovania vlastnej úzkosti a napätia, čo môže zhoršovať jej sociálnu pozíciu, kde má navyše nereálne postoje vo vzťahu k právam a

povinnostiam iných. Takáto charakteristika môže zužovať jej rodičovské kompetencie pre neschopnosť preferovať a akceptovať potreby maloletej, ktoré potrebuje realizovať vo vzťahu k otcovi. Osobnosť otca je podľa znalkyne úrovňou intelektových schopností v pásme vyššieho priemeru v porovnaní s populačnou normou. Osobnosť sa javí ako relatívne harmonická, osobnostná patológia nie je prítomná, priemerne prispôsobivá, aktuálne so zvýraznenou kontrolou reality so snahou o konvenčnosť, pre ťažkosti adaptovať sa na nové situácie, kde sa objavujú zvýraznené obavy z vlastnej nedostatočnosti. Pocity vlastného deficitu sa snaží kompenzovať cez získanie ocenenia okolím. Navonok sa javí ako sebaistý, emocionálne stabilný, orientovaný na úspech, súťaživý, vytrvalý, schopný a zodpovedný. Dokáže rešpektovať autoritu, nezaoberá sa nadmerne nepriaznivými reakciami iných. Môžu sa u neho vyskytovať ťažkosti s okolím pre zvýraznenú závislosť od okolností a citlivejšie reagovanie na skutočné, či predstavované prvky reality, ako aj tendenciu robiť závery so všeobecnou platnosťou a nekompromisnosť. Pri pretrvávajúcej frustrácii sa objavuje neurotické napätie s prvkami únavy, osobnosť má tendenciu uzavrieť sa od okolia, zvýraznené sú aj tendencie k úzkosti a pocity viny pri agresívnych popudoch, ktoré sú tak pod kontrolou svedomia. V prípade negatívneho emocionálneho prežívania má skôr snahu k únikovým riešeniam, než agresívnym prejavom. Celkovo býva v prevahe nad okolnosťami. Je sociabilný, vytvára si menej početné, ale stabilné vzťahy, kde vyžaduje otvorenosť. On sám vo vzťahoch participuje otvorene. U otca neboli vyšetrením zistené deficity, ktoré by bránili adekvátne vykonávať rodičovské kompetencie v oblasti starostlivosti o dieťa. Znalkyňa vo vzťahu posúdiť vzťah maloletej k obom rodičom udáva, že vo vzťahu k matke je u maloletej prítomná najväčšia intenzita citových postojov pre intenzívnu citovú väzbu. V rovnováhe sú kladné city, minimum je negatívnych, keď má pocit, že mama je málo doma. Vo vzťahu k otcovi sa javí citová výmena ako značne obmedzená, obsahujúca len výmeny negatívnych emócií, ktoré ale nie sú podložené skutočnými zážitkami maloletej. Sama mu vysiela omnoho viac záporných pocitov ako od neho dostáva, čo je schopná vysvetliť len tým, že ho nemá rada. Napriek tomu, že vyzdvihuje zážitok brachiálneho stretu rodičov, v ktorom jednoznačne vníma otca ako agresora, v jej správaní počas vyšetrenia nebol voči otcovi pozorovaný strach, ale skôr negativizmus, a ani na verbálnej úrovni neudávala, že by sa jej pocitu strachu spájali práve s ním. Napriek tomu, že obaja rodičia prezentujú vzťah k maloletej ako výlučne pozitívny, maloletá udáva, že ju vystavujú situáciám, kedy sa "nevedia pekne rozprávať, len sa hádajú jeden cez druhého" a pre ňu je to hrozné. Maloletá hodnotí stretnutia za prítomnosti oboch rodičov negatívne pre ich časté vzájomné konflikty. Znalkyňa zistila určitú nezrelosť rodičov vo vzťahu k dieťaťu, kedy potreby maloletej nie sú pre nich prioritné, vystavujú ju odbúravaniu vlastného napätia pri vzájomných konfliktoch, bez ohľadu na jej potrebu vnímať obe rodičovské autority ako pozitívne. Maloletá je zvýšene odkázaná riadiť sa preberať hodnotenia prežívaných situácií od matky, od ktorej je závislá. Vyjadrenia maloletej ako: Dušan za nimi nechce už chodiť, nemala ho rada od mala, lebo nepatril do ich rodiny, ona sa narodila len maminke, nemusí ho poslúchať, keď jej na niečo povie nie alebo že sa jej chce zbaviť - sa zhodujú s vyjadreniami matky a imponujú ako prebrané maloletou od nej. Na základe toho maloletá popiera svoje pozitívne city v súvislosti so spomienkami na spoločné chvíle s otcom. Znalkyňa uviedla, že dieťa zdieľa matkine negatívne postoje vo vzťahu k otcovi a to napriek vlastným pozitívnym skúsenostiam, ktoré následne popiera. Znalkyňa poznamenala, že kým nedôjde k ozdraveniu a posilneniu vzťahu medzi maloletou a otcom, tak by styk s prespávaním vnímala maloletá ako násilný a neželaný, kedy nemá pri sebe autoritu, ktorej môže plne dôverovať. Znalkyňa odporučila zmenu rozhodnutia o úprave styku otca s dieťaťom vzhľadom na vek, režim a potreby maloletého dieťaťa. Znalkyňa v znaleckom posudku č. l. 31-32 odporučila rozšírenie styku v presne špecifikovaných intervaloch bez prítomnosti matky, na rovnakej úprave zotrvala i pri podaní jej odborného vyjadrenia na pojednávaní, nakoľko stretávania za prítomnosti matky boli doteraz vo vzťahu dieťaťa a otca kontraproduktívne, a preto navrhla stretávanie najskôr za asistencie psychológa ÚPSVaR a to aspoň raz týždenne v prvom až druhom mesiaci stretávania sa, na druhé tri mesiace od vynesenia rozsudku môžu prebiehať stretávania maloletej s otcom samostatne a po vyhodnotení samostatných stretnutí dieťaťa a otca psychológom ÚPSVaR ako úspešne zvládnutých, možno pristúpiť na víkendové stretnutia a stretnutia počas sviatkov a prázdnin tak, ako ich navrhuje otec. Znalkyňa v závere znaleckého posudku v odpovedi č. 14 odporučila rodičom psychologickú intervenciu, aby sa rodičia naučili spolu komunikovať v záujme maloletej, vzájomne sa rešpektovať ako dve najvýznamnejšie osoby v živote ich dcéry, ktoré majú pre jej adekvátny vývin nezastupiteľné miesto. Rodičia by mali spracovať vzájomné konflikty z minulosti, aby tieto viac nenarúšali a nezaťažovali vzájomné vzťahy rodičov s dieťaťom. V osobnosti otca neboli vyšetrením zistené riziká, ktoré by mu neumožňovali zabezpečovať riadnu osobnú starostlivosť a výchovu maloletej. Znalkyňa vyšetreniami zistila vytvárajúci sa syndróm zavrhnutého rodiča - otca.

Podľa /ďalej len Zákon o rodine,/, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Súd v tomto konaní upravil širším spôsobom rozsah styku otca s maloletým dieťaťom ako bol styk otca s dieťaťom upravený posledným rozsudkom súdu č. k. -90 zo dňa 27.10.2008, pričom svojím rozhodnutím nevyhovel v plnom rozsahu návrhu otca dieťaťa na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom a ani návrhu matky dieťaťa. Súd po vykonanom dokazovaní, najmä s prihliadnutím na obsah a závery znaleckého posudku, ktorý vo veci spracovala súdom ustanovená znalkyňa 01.10.2013 ako znalecký posudok 13/13 ako aj po jej podanom odbornom vyjadrení rozhodol o zmene úpravy styku otca s maloletou, ktorý sa bude realizovať bez prítomnosti matky, avšak v prvých dvoch mesiacoch za asistencie psychológa ÚPSVaR a až následne po vyhodnotení úspešných stretnutí bude styk otca s maloletou prebiehať samostatne. Súdom ustanovená znalkyňa vykonala psychologické vyšetrenie účastníkov konania 24.09.2013. V obsahu a záveroch znaleckého posudku zodpovedala otázky súdu spôsobom na to, aby vo veci zmeny úpravy styku otca s maloletým dieťaťom vyvodil dostatočný záver a v zmysle neho i rozhodol. Napriek tomu súd považoval za potrebné s odstupom času ešte i podanie odborného vyjadrenia znalkyne na pojednávaní. Znalkyňa predovšetkým pomenovala správanie dieťaťa opisované matkou dieťaťa ako "záchvaty zlosti", vyvolané jej obmedzenou emociálnou spontánnosťou, ktorá sa javí ako predčasne stabilizovaná, nadmerne pod rozumovou kontrolou. Maloletá je odkázaná zvýšene riadiť sa a preberať hodnotenia prežívaných situácií matky, od ktorej je závislá. Zistila tiež stav, že u dieťaťa nebol voči otcovi pozorovaný strach. U otca dieťaťa zhodnotila, že jeho osobnosť nie je patologická, a neboli u neho zistené deficity, ktoré by mu bránili adekvátne vykonávať rodičovské kompetencie v oblasti starostlivosti o dieťa a výchovy maloletej. K obom rodičom sa vyjadrila tak, že v rodičovskej pozícii obstoja ak upustia od vzájomných konfliktov, a aby sa naučili vzájomne komunikovať a rešpektovať sa v záujme maloletej. V znaleckom posudku je pre rodičov zdôraznený stav, že je potrebné, aby oceňovali pozitívnu stránku druhého rodiča a uznali legitímne vývinové potreby maloletej v súvislosti s druhým rodičom, bez snahy o prevahu vo vzájomnom konflikte, aby sa obaja vysporiadali so skutočnosťou, že už nie sú partnermi, ale naďalej zostávajú rodičmi, ktorí sú povinní v záujme vlastného dieťaťa kooperovať pri výchove maloletej. Za relevantný v tomto prípade považoval súd citovaný znalecký posudok. Obaja rodičia dieťaťa sa prejavovali aj v procese konania pred súdom ako nekompatibilná dvojica. Zrejmé boli ich nezhody a opozičné postoje, vyplývajúce z ich partnerského vzťahu z minulého obdobia, ktoré zrejme ešte dostatočne nespracovali a ktorých obeťou sa následne stala maloletá W.. Matka v konečnom dôsledku súhlasila so stretnutiami za prítomnosti psychológa ÚPSVaR, avšak nesúhlasila s následnou úpravou, to znamená, že nesúhlasila so stretnutiami bez jej prítomnosti, ktoré podmieňovala vyhodnotením psychológa. Otec sa svojho rodičovského práva na rozšírený styk s dcérou na druhej strane zasa dovoláva a práve naopak z hľadiska právnej istoty a v záujme maloletej súhlasil s rozšíreným stykom v kontexte súdom ustanovenej znalkyne, pretože v prípade vyhoveniu matky by bolo potrebné podať nový návrh na úpravu styku, kde by sa ťažko už preukazovala zmena pomerov. Súd nevyhovel návrhu otca na stretávanie sa s maloletou W. tak ako v návrhu žiadal, ale rozhodol o stretnutiach v pracovných dňoch raz týždenne za prítomnosti psychológa v priestoroch ÚPSVaR Nitra prvý mesiac až dva, nakoľko psychológ ÚPSVaR poskytuje služby len v pracovných hodinách a priestoroch ÚPSVaR. Súd neakceptoval v konaní ani návrh otca na predbežnú vykonateľnosť rozsudku v prípade, ak sa odvolá jedna alebo druhá strana a zamietol ho ako nedôvodný. Rovnako súd zamietol i návrh ÚPSVaR Nitra na vydanie výchovného opatrenia, nakoľko obsah tohto

návrhu bol vo veľkej miere poňatý do výroku tohto rozsudku o zmenenej úprave styku. Dieťa v osobnej starostlivosti matky, pod vplyvom negatívneho emocionálneho prežívania matky vo vzťahu k otcovi je prirodzene viazané na matku, ale vo veku školopovinného dieťaťa si uvedomuje a je kompetentné fungovať v živote aj samostatne, a tak ako je jej vzťah s matkou pevný a istý, je potrebné vybudovať tento pocit bezpečia aj pri stretnutiach s otcom. Súd apeluje na matku, aby mala záujem na tom, a napomohla stavu, aby ku stretnutiam otca s dcérou dochádzalo a aby aj otec mohol vykonávať u dieťaťa jedno zo základných rodičovských práv podieľať sa na výchove dcéry aspoň formou stretnutí s ním. Zo zisteného stavu veci možno konštatovať, že obaja rodičia majú predpoklady o dieťa sa starať, sú vybavení určitými svojráznymi črtami osobnosti a zrejme tie sa budú musieť snažiť pozmeniť, aby dokázali fungovať v dobrom rodičovskom vzťahu aj keď v partnerskom živote pre svoju nekompatibilitu zlyhali. Nekompatibilitu by si však nemali so sebou niesť ako výbavu do ďalšieho obdobia, nakoľko pokiaľ ako rodičia, ktorí spolu nežijú nebudú hľadať v živote kompromisy, zakladajú veľmi zlú budúcnosť maloletého dieťaťa a doslova hazardujú so životom a aj zdravím dieťaťa a tak ako sa takýto stav odzrkadľuje na správaní dieťaťa v nižšom veku, ešte výraznejšie môže maloleté dieťa postihovať v ďalšom procese jeho vývoja. Na mieste bude následne otázka rodičovskej zodpovednosti, ak si ju rodičia mal. W. vôbec niekedy pripustia a povýšia záujem dieťaťa, ktoré má dvoch rodičov, nad ich vlastné preferované záujmy. Súd považoval za dôvodné zmeniť doposiaľ platnú úpravu styku otca s mal. W. v rozsahu ako uvádza výroková časť tohto rozsudku, aby bol zabezpečený postupný opätovný kontakt s otcom a jeho následný prechod do širšieho rozsahu s cieľom, aby otec a dcéra opätovne našli k sebe cestu, aby si dieťa na otca privyklo a dokázalo ho akceptovať ako vychovávateľa, aby si otec postupne zvykol na dcéru, ktorá pokročila vo vývoji. Dieťa otca pozná, nemá z neho strach, čo sa prejavilo u znalkyne, ktorej závery pre kontakt otca s dieťaťa súd zohľadnil. Súčasne súd zohľadnil i denný režim dieťaťa a režim povinností na stranách rodičov dieťaťa. Považoval za dôvodné, aby pri stretnutiach prvý až druhý mesiac po právoplatnosti rozsudku bol účastný psychológ ÚPSVaR, následné tri mesiace budú prebiehať v každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky a po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku budú stretnutia rozšírené na víkendy v časových intervaloch špecifikovaných vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom k vzťahom, ktoré existujú medzi matkou a otcom, by nebolo žiaduce stretávanie sa za prítomnosti matky, nakoľko by sa tým vytvoril priestor na otváranie problémov, ktoré rodičia majú a k ich riešeniu pristupujú aj v prítomnosti dieťaťa, čo by bolo v neprospech dieťaťa. Rozhodne je však úloha matky pri styku dieťaťa s otcom dôležitá tým, aby dieťa na styk s otcom riadne pripravila, pozitívne dieťa nastavila a otcovi ho odovzdala spôsobom, aby dieťa osobu otca prijalo. V tomto smere situácia záleží od rodičovských zručností, ktoré majú rodičia. Je dôležité, aby ich obaja používali v prospech dieťaťa. Dieťa potrebuje cítiť vo svojom okolí vzor matky, vzor otca, lásku a bezpečie z ich strán a hlavne lepšie vzťahy medzi nimi, ktoré dieťa citlivo vníma. Dôležité je, aby dieťa vnímalo funkčnosť a nie nefunkčnosť vzťahov rodičov, čo výrazne ovplyvňuje i budúcnosť dieťaťa.

O trovách konania súd rozhodol podľa , písm. a / tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.