Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-163-2013.pdf
PDF · 102.13 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/163/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, X., zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou, proti odporcom: 1. L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, X., zast. Mgr. Viliamom Hajdukom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, Humenné, 2. X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, O., zast. JUDr. Jaroslavom Pargáčom, advokátom so sídlom Partizánska 1057, Snina, o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10C/207/2007-412 zo dňa 11.06.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 10C/207/2007-430 zo dňa 24.06.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. 10C/207/2007-430 zo dňa 24.06.2013.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.
Vyslovil, že o trovách účastníkov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Navrhovateľovi uložil povinnosť uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náklady na znalecké dokazovanie vo výške 10 132,56 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Uznesením č. k. 10C/207/2007-430 zo dňa 24.06.2013 opravil v treťom výroku predmetného rozsudku sumu 10 132,56 eur na sumu 1 132,56 eur.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal určenia, že kúpna zmluvy uzavretá medzi odporkyňou v 1/ rade ako predávajúcou a odporcom v 2/ rade ako kupujúcim vo forme notárskej zápisnice č. N 222/2003, Nz 29310/03 zo dňa 17.04.2006 JUDr. W. v X., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele 1763/1, pozemok parc. č. 19763/1-zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc. č. 1762/2 - orná pôda, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. X. je neplatná z dôvodu, že v čase jej uzavretia odporkyňa v 1/ rade trpela duševnou poruchou.
Rozsudok právne odôvodnil podľa ust. §§ 34; 38 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pričom konštatoval, že na základe predložených listinných dôkazov a vykonaného dokazovania mal za to, že odporkyňa v 1. rade odpredala rodinný dom z dôvodu uhradenia dlhu za svojho brata T. P.. Z predložených dokladov, a zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2003 vyplynulo, že T. P. mal pôvodne voči Slovenskej sporiteľni dlh vo výške 1.026.471,- Sk, pričom spoludlžníkom bola jeho manželka a ako ručitelia boli jej brat P. P. a jej manžel, teda navrhovateľ Ing. P. A.. Vzhľadom k tomu, že dlžník T. P. sa o úhradu tohto dlhu žiadnym spôsobom nezaujímal a úhradu dlhu požadoval veriteľ od ručiteľov, bol tento rodinný dom patriaci odporkyni v 1. rade predaný s jej súhlasom a cieľom bolo zaplatiť dlhy za T. P.. Vzhľadom na skutočnosť, že ručiteľom tejto pôžičky bol jej ďalší brat a jej manžel Ing. P. A., prípadnou exekúciou by bolo ohrozené aj vlastníctvo ich bytu, v ktorom bývali a z toho dôvodu po vzájomnej dohode bolo vyriešené splatenie tohto dlhu predajom rodinného domu, ktorý patril navrhovateľke (správne malo byť odporkyni v 1. rade), a ktorý získala darom od svojich rodičov. Takže ani v tomto prípade nebolo zistené, že by išlo o nejaký fingovaný právny úkon tak, ako to namietal zástupca navrhovateľa.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa považoval kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 17.04.2003 za platnú.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že okrem vyššie uvedeného zo strany navrhovateľa Ing. P. A. nebol preukázaný dostatok naliehavého právneho záujmu na určenie takejto neplatnosti. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že jedinou vlastníčkou predmetného rodinného domu a pozemkov bola odporkyňa v 1. rade, ktorá tieto nehnuteľnosti získala darom od svojich rodičov. Navrhovateľ vzhľadom na túto skutočnosť nemá žiadne právo na tieto nehnuteľnosti a odporkyňa v 1. rade ako jediná vlastníčka nepotrebovala na nakladanie s týmito nehnuteľnosťami žiaden súhlas svojho manžela a keďže išlo o jej výlučný majetok, mohla s týmto majetkom nakladať podľa vlastného uváženia. Dôvod uvádzaný navrhovateľom, že je ohrozené jeho právne postavenie v prípade dedenia, súd prvého stupňa nepovažoval za dôležitý dôvodiac, že odporkyňa v 1. rade už počas svojho života mohla s predmetnou nehnuteľnosťou naložiť podľa vlastného uváženia, mohla ju predať, darovať, prípadne iným spôsobom zužitkovať a nie je možné v tomto čase predpokladať, či by sa tento rodinný dom vôbec stal predmetom dedičského konania po odporkyni v 1. rade a či by vôbec prichádzal navrhovateľ ako dedič, pretože existovala aj teoretická možnosť, že by odporkyňa v 1. rade spísala ohľadom svojho majetku závet.
Preto podľa prvostupňového navrhovateľ neosvedčil naliehavý právny záujem na vedení tohto konania, pretože jeho právne postavenie vyslovením neplatnosti tejto kúpnej zmluvy by sa nezmenilo. Ďalej by výlučnou vlastníčkou ostala odporkyňa v 1. rade a ako taká má právo nakladať s touto nehnuteľnosťou akýmkoľvek spôsobom. Na základe ďalšieho dokazovania a to aj vypracovaním znaleckého posudku MUDr. O. bolo zistené, že odporkyňa v čase podpísania kúpno-predajnej zmluvy mala ovládacie a rozpoznávacie schopnosti nepodstatnou mierou znížené.
Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania účastníkov odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách štátu rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom konštatoval, že uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 207/2007 zo dňa 27.8.2010 bola znalcovi MUDr. P. O. priznaná odmena za znalecké dokazovanie vo výške 318,72 eur, ktorá mu bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 207/2007 bola znaleckej organizácií Centru duševného zdravia s.r.o. Bánovce nad Bebravou priznaná odmena za znalecké dokazovanie vo výške 813,84 eur, ktorá bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný, zaviazal navrhovateľa na úhradu nákladov na znalecké dokazovanie v celkovej výške 1 132,56 eur, ktoré uložil navrhovateľovi uhradiť na účet súdu v do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Zmluva je neplatná z viacerých dôvodov. Aj napriek vypracovaným znaleckým posudkom nesúhlasí so závermi znalcov, že manželka navrhovateľa bola v čase podpisovanie kúpnej zmluvy spôsobilá na takýto právny úkon. Znalci vychádzali z lekárskych správ, ktoré boli vyhotovené ad hoc a nemali možnosť osobne a objektívne posúdiť stav manželky navrhovateľa v čase podpísania zmluvy. Ako to vyplýva aj z výpovede ošetrujúceho lekára MUDr. Y. F., stav pacientky sa mohol meniť v priebehu hodiny k lepšiemu, resp. k horšiemu, podľa toho, aký bol u nej podnet.
Podľa navrhovateľa jednotlivé dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu dokazovania svedčia tomu, že predmetná kúpna zmluva bola zastieraná ďalšími nadväznými právnymi úkonmi, ktorých účelom malo byť to, že manželka navrhovateľa príde o dom. V priebehu dokazovania vyvstalo vo výpovediach odporcu v 2. rade a jednotlivých svedkov viacero významných rozporov. Výpoveď svedka Mgr. A. je v rozpore s výpoveďou odporcu v 2. rade, ktorý výslovne uviedol, že Mgr. A. nepozná a nikdy nebol v právnom či inom vzťahu so spoločnosťou M.O.R. - factoring, s.r.o.
Odvolateľ tiež uviedol, že následne dňa 04.09.2003 bola uzavretá ďalšia zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky medzi odporcom v 2. rade a odporkyňou v 1. rade. Okrem iného z tejto zmluvy vyplýva, že manželka navrhovateľa mala odporcovi v 2. rade vyplatiť sumu 680.000,- Sk, čo je kúpna cena nehnuteľnosti. Odporca v 2. rade na otázku, čo bolo účelom tejto zmluvy o postúpení pohľadávky a na jej okolnosti uviedol, že si to nepamätá. Takáto výpoveď vyznieva nevierohodne aj vzhľadom k tomu, že v rámci danej zmluvy mali byť vyplácané značné finančné prostriedky. Odporca v 2. rade rovnako poprel, aby sa s p. A. osobne stretol a aj z tohto hľadiska je uzatváranie zmlúv špekulatívne s cieľom simulovať iný právny úkon.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva tvrdenie svedkyne JUDr. W., že v čase podpisovania kúpnej zmluvy 17.04.2003 došlo k postúpeniu pohľadávky na odporkyňu v 1. rade. Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej účastníčkou mala byť manželka navrhovateľa, je datovaná 04.09.2003.
Podľa navrhovateľa vo svetle týchto pochybností sa javí uzavretie kúpnej zmluvy minimálne v rozpore s dobrými mravmi. Ak vzhľadom na ďalšie nadväzné úkony tieto neboli mienené vážne a nedošlo k ich naplneniu, tak ich cieľom bolo simulovať naplnenie ustanovení kúpnej zmluvy a takto uzavreté úkony nemôžu požívať priazeň práva. Je nelogické, aby boli nehnuteľnosti predané za sumu 680.000,- SK a následne odporkyňa uhradí za uvedenú pohľadávku sumu 680.000,- Sk. Ak by v čase uzavretia zmluvy uvedenými finančnými prostriedkami disponovala, nie je daný dôvod na uzatváranie komplikovaných právnych vzťahov. Manželka navrhovateľa v čase uzatvárania predmetných zmlúv nemala vzhľadom na svoje ochorenie vedomosť čo podpisuje a aké to bude mať následky. Aj keď bolo vo veci vykonané dokazovanie, podstatné otázky pre rozhodnutie zostali nezodpovedané. Z dokazovania vyplynulo, že kľúčovou osobou v celej veci je JUDr. P., ktorého ďalšie vypočutie ako svedka mohlo privodiť iné rozhodnutie.
Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že z opatrnosti napáda odvolaním aj výrok o trovách, k úhrade ktorých bol zaviazaný, pretože pri sume 10.132,56 eur sa jedná o chybu v písaní a počítaní, pričom správne sa má jednať o sumu 1.132,56 eur.
Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal odvolaniu vyhovieť.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili odporcovia v 1. a 2. rade.
Odporca v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že z výpovede JUDr. A. a p. C. vyplýva, že tvrdenia navrhovateľa sú vykonštruované a nepravdivé. JUDr. A. sa vyjadril, že p. C. osobne nepozná a že podľa zmluvy o postúpení pohľadávky sa dá zistiť, že zo strany p. C. bola spoločnosti M.O.R.- factorig vyplatená suma 480.000,- Sk na ekonomickom oddelení a nie že mu ich osobne vyplatil p. C.. Na opakovanom výsluchu p. C. tento uviedol, že sa s JUDr. A. osobne nestretol a peniaze vyplácal prostredníctvom p. P., ktorý aj jednal so spoločnosťou M.O.R.-factoring. Svedkyňa JUDr. W. nikde vo svojej výpovedi neuviedla, že v deň podpisu kúpnej zmluvy došlo aj k podpísaniu postúpenia pohľadávky na odporkyňu v 2. rade, ale uviedla, že p. A. podpisovala kúpnu zmluvu doobeda a p. C. poobede. JUDr. P. vypovedal ako svedok a odpovedal na všetky otázky, pričom uviedol všetky jemu známe skutočnosti v danej kauze. Preto odporca v 2. rade nevidí dôvod, prečo by mala jeho opätovná výpoveď privodiť iné rozhodnutie súdu. Súd prvého stupňa náležite zistil a objasnil skutkový stav veci, správne vyhodnotil predložené otázky a vec správne právne posúdil. V rozsiahlom odôvodnení úplne a presne popísal celý priebeh uzatvárania kúpnej zmluvy ako aj okolnosti a dôvody, prečo k jej podpisu nakoniec aj došlo. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že v danom prípade absentuje preukázanie dostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu, keďže ide o žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ktorú zákon považuje za procesne prípustnú, len ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne a správne vyhodnotil predložené dôkazy.
Na základe uvedeného odporca v 2. rade žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Odporca v 2. rade si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konana celkom vo výške 60,07 eur.
Odporkyňa v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol navrhovateľ vo svojom odvolaní zo dňa 20.06.2013.
Na základe uvedeného odporkyňa v 2. rade žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel, alebo aby podľa § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 221 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 19.03.2014 a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.
V prvom rade je potrebné v celom rozsahu sa stotožniť so záverom súdu prvého stupňa ohľadom jeho tvrdenia, že navrhovateľ v predmetnom konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe tak, ako to vyžaduje ust. § 80c O. s. p. Pre zamietnutie žaloby postačovalo uvedené zistenie a nemuselo sa ani viesť ďalšie dokazovanie.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie správne právne odôvodnil. Vo veci vykonal náležité dokazovanie, a to sobášnym listom účastníkov Ing. P. A. a L. A., kúpnej zmluvy uzavretej vo forme notárskej zápisnice č. N 222/2003, Nz 29310/2003 zo dňa 17.04.2003, výpisu z LV č. XXXX k. ú. X., prepúšťacej správy odporkyne z psychiatrickej nemocnice v P., spis katastra, súčasťou ktorého je list vlastníctva č. XXXX, notárska zápisnica zo 17.04.2003, znalecký posudok Ing. U. L. č. 198/99, darovacou zmluvou N 636/99, Nz 636/99 zo 16.09.1999, svedeckými výpoveďami MUDr. Y. F. - ošetrujúceho lekára odporkyne v 1. rade, JUDr. G. W. - notárky, ktorá spísala predmetnú kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice, JUDr. P. P., JUDr. F. A., P. P., T. P., výpoveďami účastníkov konania a ďalšími listinnými dôkazmi.
Prvostupňový súd za účelom zistenia skutkového stavu nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom MUDr. P. O. a znaleckou organizáciou Centrom duševného zdravia, s.r.o., Bánovce nad Bebravou, a to za účelom posúdenia zdravotného stavu odporkyne v 1. rade.
Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k správnemu právnemu záveru, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy, uzavretej medzi odporkyňou v 1. rade ako predávajúcou a odporcom v 2. rade ako kupujúcim bola odporkyňa spôsobilá túto uzavrieť a nešlo o fingovaný právny úkon tak, ako to tvrdil navrhovateľ vo svojom návrhu, a preto je predmetná kúpna zmluva platná.
K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd ešte dodáva:
Pokiaľ ide o nesúhlas navrhovateľa s výsledkami znaleckého dokazovania, vykonanými za účelom posúdenia zdravotného stavu odporkyne v 1. rade, odvolací súd konštatuje, že z oboch vykonaných znaleckých posudkov jednoznačne vyplynulo, čo správne vyhodnotil aj súd prvého stupňa, že u odporkyne v 1. rade v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy dňa 17.04.2003 nebola zistená prítomnosť chorobnej psychopatológie, ktorá by ju robila na tento úkon nespôsobilou. Oba znalecké posudky uvádzajú, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 17.04.2003 nebol zdravotný stav odporkyne v 1. rade taký, aby ju robil na uzavretie tohto právneho úkonu nespôsobilou.
Aj z výpovede notárky JUDr. G. W. vyplynulo, že odporkyňa v 1. rade v momente podpisu zmluvy nevykazovala žiadne príznaky, pre ktoré by nebola spôsobilá na uzavretie zmluvy.
Tvrdenie, že jednotlivé dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu dokazovania majú svedčiť o tom, že kúpna zmluva bola zastieraná ďalšími nadväznými právnymi úkonmi, ktorých účelom malo byť to, aby odporkyňa v 1. rade prišla o dom, navrhovateľ nijako nepreukázal, a to ani v priebehu odvolacieho konania.
Námietka navrhovateľa týkajúca sa výpovedí JUDr. F. A. a odporcu v 2. rade ohľadne toho, či sa poznajú, sú pre danú vec irelevantné, lebo táto okolnosť nemôže mať akýkoľvek vplyv na posúdenie platnosti kúpnej zmluvy.
K námietke navrhovateľa, že JUDr. W. mala vo svojej svedeckej výpovedi uviesť, že v čase podpisovania kúpnej zmluvy 17.04.2003 došlo k postúpeniu pohľadávky na odporkyňu v 1. rade, pričom Zmluva o postúpení pohľadávky je datovaná dňom 04.09.2003, odvolací súd konštatuje, že ani táto otázka nie je pre predmetnú vec relevantná.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že uzavretie kúpnej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že dôvody, pre ktoré navrhovateľ tento úkon považuje za rozporný s dobrými mravmi, nemôžu privodiť záver o neplatnosť zmluvy. Dôvody uvádzané navrhovateľom majú len ničím nepodloženú subjektívnu povahu, nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní.
K námietke navrhovateľa, že podstatné otázky neboli v konaní pred súdom prvého stupňa zodpovedané a že kľúčovou osobou v celej veci bol JUDr. P., ktorého vypočutie by mohlo privodiť iné rozhodnutie, odvolací súd konštatuje nedôvodnosť aj tejto odvolacej námietky. JUDr. P. bol v konaní vypočutý a boli mu kladné otázky aj zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu. Navrhovateľ navyše na pojednávaní dňa 21.05.2013 jednoznačne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie.
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vec správne posúdil, keď dospel k záveru, že kúpna zmluva, uzavretá medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 2. rade je platná, pretože navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by odporkyňa bola v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy nespôsobilá na takýto právny úkon a že by v danom prípade išlo o fingovaný právny úkon.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd zároveň konštatuje, že pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, vznesené z opatrnosti a týkajúcu sa nesprávneho uvedenia sumy uloženej mu zaplatiť aj trovy štátu, súd prvého stupňa uvedený nedostatok, t. j. chybu v písaní opravným uznesením č. k. 10C/207/2007-430 zo dňa 24.06.2013 opravil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.