Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-26-2013.pdf
PDF · 89.88 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/26/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35807598, so sídlom Pribinova č.25, Bratislava, právne zast.: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto sudcom JUDr. Jánom Kováčom
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom na začatie konania, ktorý bol podaný na Okresnom súde Levice 28.09.2012 sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť titulom majetkovej škody 3.365,65 eur a titulom nemajetkovej ujmy 673,13 eur z dôvodu, že Okresný súd Levice rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií po uplynutí zákonom stanovenej doby.
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 25.10.2012 č.k. 8NcC/587/2012 - 10 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Levice, sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na prejednanie Okresnému súdu Nitra.
Súd v tejto veci nariadil pojednávanie na deň 25.03.2014. Zástupca navrhovateľa mal doručenie vykázané 07.03.2014 a odporca 07.03.2014. Podľa zákonného ustanovenia § 101 ods. 2 OSP súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, prihliadol pritom na obsah spisu a výsledky doteraz vykonaného dokazovania. Odporca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní. Odporca sa písomne vyjadril, že žiada návrh zamietnuť, s tým, že navrhovateľ nepreukázal majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu. Neboli splnené podmienky uplatnenia nároku na súde. Nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Navrhovateľ nepreukázal vznik, ani výšku škody, nemajetkovú ujmu, a nie je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a výkonom verejnej moci. Súčasne vzniesol námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním obsahu spisu a spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 7Er/36/2011. Vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ tvrdí, že exekučné konanie na Okresnom súde Levice č. EX 18022/2010 - sp. zn. Okresného súdu Levice 7Er/36/2011 začalo 10.12.2010 a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia bolo zamietnuté rozhodnutím zo dňa 07.03.2011, má teda nárok na majetkovú škodu 3.365,66 eur a nemajetkovú ujmu 673,13 eur. Súd z obsahu spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 7Er/36/2011 zistil tieto skutočnosti:
a) súdny exekútor D.. S. P. podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresnom súde Levice 17.01.2011, oprávnený: navrhovateľ a povinný: E., nar.: XX.XX.XXXX, pre vymoženie sumy 708,- eur istiny s príslušenstvom. b) Okresný súd Levice uznesením zo dňa 19.01.2011 č.k. 7Er/36/2011 - 10 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. c) horecitované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.03.2011, d) titul na vykonanie exekúcie - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 15475/09.
Súd z listiny - Spr 1001/12 Okresného súdu Nitra zistil, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku odporcovi 25.09.2012.
Podľa zákonného ustanovenia § 4 ods. 1, písmeno a), bod 1 zákon č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ods. 3, ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 písmena a), d) toho istého zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom.
Podľa zákonného ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2 toho istého zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci, pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom mám ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa zákonného ustanovenia § 15 ods. 1 toho istého zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochranu opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa zákonného ustanovenia § 16 ods.1 toho istého zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa zákonného ustanovenia § 17 ods. 1, ods. 2 toho istého zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie, porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa zákonného ustanovenia § 19 ods. 1, ods. 3 toho istého zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a primeranej lehote prejednaná nezávislým nestranným súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.
Podľa zákonného ustanovenia § 41 ods. 2 písmena c) a d) Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 do 31.05.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 do 31.05.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písmena c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Zistený skutkový stav treba posúdiť podľa horecitovaných zákonných ustanovení.
Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitou a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdu ochranu. Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovenými právnymi normami. Ak je účastník konania z uplatnenia procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený v dôsledku nesprávneho postupu súdu dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané tieto skutočnosti:
- sp. zn. Okresného súdu Levice 7Er/36/2011 oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o. povinný: E. D., nar.: XX.XX.XXXX.
- sp.zn. súdneho exekútora D. EX 18022/2010
- súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia podal na Okresnom súde Levice 17.01.2011, exekučný titul horecitovaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu.
- Okresný súd Levice uznesením zo dňa 19.01.2011 č.k. 7Er/36/2011 - 10 žiadosť súdneho exekútora zamietol.
Súd tu teda zistil, že žiadosť bola podaná súdnym exekútorom na Okresnom súde Levice 17.01.2011, rozhodnuté bolo 19.01.2011. Horecitované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.03.2011, teda 15 dňová lehota, v ktorej súd rozhodol bola zachovaná.
Súd preto návrh v celom rozsahu zamietol. Keďže exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia nepochybil a jeho konaním nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, od ktorého si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje svoj nárok, súd preto návrh zamietol. Riadil sa tiež zásadou hospodárnosti konania a ďalšie dokazovanie o výške škody a nemajetkovej ujmy nevykonal, lebo to v tejto veci bolo nadbytočné a nehospodárne.
Navrhovateľ v tejto veci sa domáha majetkovej škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice. Právnym predpisom upravujúcim zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákon č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú proti právny úkon, resp. a) škodová udalosť, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom(škodovou udalosťou) a vznikom škody), d) zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti), pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné , či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je citovaným zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti, podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť), čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu - poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda, (ak vznikla) je výsledkom činnosti
príslušného orgánu štátu (zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom tejto zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy (každý má právo na náhradu škody spôsobnú nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom). Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy, ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Z uvedených skutočností je zrejmé, že neprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) tým postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšeniu majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t.j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Súd skúmal tieto podmienky, že splnené neboli. Súdne konanie nie je kompetentným preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Opačný výklad by viedol k tomu záveru, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup súdu (toho istého) z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania, ako je zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Ak sa ukáže, že ide o právny názor, ktorý je nesprávny - nejde o nesprávny úradný postup. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória, tiež súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné) teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. V tomto prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd bol jednoznačne a nespochybniteľne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom, ale tiež či pôvodný titul tohto rozhodnutia neobsahoval neprijateľné podmienky, a či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a v súlade s inými právnymi predpismi upravujúcich spotrebiteľské právo. To aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužil možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd Okresný súd Levice, preto správne skúmal exekučný titul t.j. rozsudok. Zistil, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná so zákonom a bola v hrubom rozpore s platnými právnymi predpismi, preto toto rozhodnutie ako exekučný titul neuznal. Svoje rozhodnutie riadne a správne odôvodnil. Súd znovu opakuje - že v tejto veci exekučnej veci Okresný súd Levice nezistil žiadny úradný postup. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o existencii majetkovej škody. Záverom pripomína, že príslušný zákonodarný zbor SR v prípade rozhodcovských rozsudkov lehotu na vydanie poverenia zrušil (zák. ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010).
Po skončení vykonaného dokazovania súd voľne posúdil výsledky vykonaného dokazovania a na základe toho zistil horeuvedený skutkový stav. Vykonané procesné dôkazy hodnotil z hľadiska ich pravdivosti, rozhodol o tom, ktoré údaje sú v súlade so skutočným stavom veci. Každý dôkaz hodnotil z hľadiska jeho pravdivosti voľnou úvahou. Starostlivo prihliadol na to, čo v tejto veci vyšlo najavo. Každý dôkaz zhodnotil osobitne a v ich vzájomnom vzťahu (§132 OSP).
Skutočnosti, ktoré tvrdil navrhovateľ, že konanie sa začalo 10.12.2010 a že súd rozhodol o žiadosti o udelení poverenia až 07.03.2011 neboli preukázané.
Súd horeuvedené skutočnosti považoval za preukázané, z horeuvedených dôkazov vychádzal, pri hodnotení dôkazov sa riadil voľnou úvahou a vec právne posúdil podľa horecitovaných zákonných ustanovení.
Podľa zákonného ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho čo uviedli účastníci.
Podľa zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol o náhrade trov konania, súd náhradu trov konania nepriznal odporcovi, ktorý účastník mal vo veci úspech, lebo náhradu trov konania nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.