Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-42-2014.pdf
PDF · 77.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/42/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: O. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom mesto K. T., bývajúci v L., E. XXX/X-XX, zastúpený JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom v K. T., O. XXXX/XX, proti žalovanej: E. J., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T., C. XXXX/XX-X, zastúpená Ing. Petrom Maťugom, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T., X. XXXX/ XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5C/54/2013-66 zo dňa 14. októbra 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č.k. 5C/54/2013-66 zo dňa 14. októbra 2013 zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom sporného osobného motorového vozidla, pretože dňa 17.2.2009 uzavrel ako kupujúci so spoločnosťou Autotip, s.r.o. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo uvedené motorové vozidlo. Teda na jej základe nadobudol motorové vozidlo do svojho výlučného vlastníctva. Pri evidencii na príslušnom dopravnom inšpektoráte bola ako jeho vlastníčka zapísaná do osvedčenia o evidencii žalovaná a to aj napriek tomu, že jeho vlastníkom na základe uvedenej kúpnej zmluvy je žalobca. Ďalej poukázal na to, že medzi ním a žalovanou v čase uzavierania kúpnej zmluvy na predmetné motorové vozidlo bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V súčasnej dobe sa motorové vozidlo nachádza u žalobcu, ktorý má záujem zosúladiť právny a faktický stav ohľadom vlastníctva k motorovému vozidlu, keď chce zosúladiť zápis vlastníckeho práva k motorovému vozidlo v osvedčení o evidencií s právnym stavom vyplývajúcim z kúpnej zmluvy.
Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako bezdôvodnú, poukázala na to, že predmetné motorové vozidlo jej daroval žalobca z vlastnej vôle bez nátlaku a tiesne a ona je vlastníčkou uvedeného auta momentom od momentu zápisu do evidencie motorových vozidiel. Žalobca výslovne pred ňou povedal, že jej auto daruje ešte predtým, ako ho dal zapísať do evidencie motorových vozidiel na ňu, že je to dar pre ňu za ich dve krásne deti, ktoré mu porodila. Keď sa však vzťahy medzi nimi zhoršili, žalobca sa začal domáhať motorového vozidla. Keď skončili spolužitie, žalobca si auto od nej vynútil, keď povedal, že jej nenechá nič za to, čo mu spravidla, keď podala návrh na rozvod manželstva. Ona teraz v užívaní nemá žiadne auto, hoci žalobca vie, že auto potrebuje.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Žalobca, ktorého zaťažovala nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno neuniesol. Z rozdielnych verzií prezentovaných na jednej strane žalobcom a na druhej strane žalovanou verziu žalovanej potvrdila výpoveď svedka T., policajta pracujúceho na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Dolnom Kubíne na evidencii motorových vozidiel, ktorý riešil zápis predmetného motorového vozidla do evidencie a ktorý výslovne uviedol, že sa pamätá na prítomnosť žalobcu pri zaevidovaní motorového vozidla, ktoré najskôr zaevidovali na žalobcu, lebo predložil doklad o jeho nadobudnutí a potom žalobca hneď požiadal o zmenu s tým, že toto vozidlo nechce a chce ho darovať svojej manželke a že on by chcel byť zapísaný ako držiteľ tohto vozidla. Žalobca pred uvedeným svedkom prehlásil, že žalovanej predmetné motorové vozidlo daroval, čo zdôvodňoval tým, že ju má veľmi rád a že mu porodila dve deti. Teda z vôle žalobcu došlo k takému zápisu ohľadne motorového vozidla, aký je aktuálny aj v súčasnosti, teda že za vlastníčku vozidla bola zapísaná žalovaná, ktorá s tým prejavila súhlas a on bol zapísaný ako držiteľ vozidla. Vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by skutočným úmyslom žalobcu pri akte darovania motorového vozidla žalovanej, pre platnosť ktorého postačovala ústna forma v zmysle ust. § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka malo byť niečo iné, že by malo ísť darovanie len na „oko“ ako tvrdil žalobca, že sa týmto snažil docieliť, aby nebol na neho vedený žiadny majetok, o ktorý by mohol v rámci exekúcie prísť. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu považuje za nesprávny. Je presvedčený, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že návrh je dôvodný a zápis vlastníctva na žalovanú bol úkon, ktorý bol robený v rozpore so zákonom, čo naznačuje aj neštandardná forma takéhoto úkonu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase úkonu, ktorým bolo zapísané motorové vozidlo na žalovanú, bol žalobca zaťažený viacerými exekúciami, a preto pri zápisnice vlastníctva motorového vozidla na jeho osobu by došlo k exekúcii tohto motorového vozidla v prospech viacerých oprávnených. Z dokazovania je ďalej zrejmé, že vozidlo bolo kupované z úveru, ktorý splácal a doteraz spláca žalobca. Z vyjadrenia žalobcu bolo zrejmé, že uvedené motorové vozidlo kupoval pre seba, pretože ho potreboval a nebol tu racionálny dôvod darovať predmetné vozidlo žalovanej, pretože žalovaná mala v tom čase motorové vozidlo, ktoré jej žalobca kúpil. Je teda neracionálne tvrdenie žalovanej, že vozidlo, ktoré potreboval žalobca na výkon svojho povolania, daroval z lásky žalovanej, ktorá už vozidlo mala, pričom žalobca dovtedy osobné motorové vozidlo nemal. Vyjadrenie žalobcu potvrdzuje aj neštandardný postup príslušníka polície dopravného inšpektorátu, ktorý bez akéhokoľvek písomného dokladu zapísal motorové vozidlo na žalovanú, pričom vlastníctvo na základe písomnej kúpnej zmluvy svedčilo žalobcovi. Príslušník polície, ktorý robil zápis vlastníctva do technického preukazu na žalovanú, vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v prípade, že by vedel o exekúcii, nesmel by realizovať prepis vlastníctva motorového vozidla so žalobcu na žalovanú. Z týchto skutočností je zrejmé, že tu nebol daný dôvod na prepis vlastníctva motorového vozidla na žalovanú titulom daru, ale účelom zápisu v technickom preukaze tak, ako bol vykonaný, bolo vyhnutie sa exekúcii vedenej voči žalobcovi, čo odporuje zákonu, resp. ho obchádza a takýto právny úkon je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatný. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dôsledne zistil skutkový stav, ktorý vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.
Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci, vec správne posúdil tým, že použil správne ustanovenia právneho predpisu. Nie sú preto splnené zákonné podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu tak, ako sa toho domáhal žalobca podaným odvolaním.
Rozsudok okresného súdu je náležite odôvodnený v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odôvodnenie rozsudku je presvedčivé, je z neho dostatočne zrejmé, na základe akých preukázaných dôkazov okresný súd vo veci rozhodol a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Preto odvolací súd sa stotožňuje v plnom rozsahu so skutkovými zisteniami a závermi okresného súdu, ktorý zaujal záver, že žaloba žalobcu o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu nie je dôvodná, pretože mal nepochybne preukázané, že žalobca žalovanej predmetné motorové vozidlo daroval, keď úkon darovania uskutočnil ústnou formou. Odvolací súd zhodne s právnym záverom súdu prvého stupňa konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by skutočným úmyslom žalobcu pri akte darovania motorového vozidla žalovanej malo byť niečo iné, teda že žalobca sa snažil takýmto spôsobom docieliť, aby nebol na neho vedený žiaden majetok, o ktorý by mohol v rámci exekúcie prísť, a preto aj odvolací súd považoval takéto tvrdenie žalobcu za účelové v dôsledku rozvodu manželstva so žalovanou v snahe získať motorové vozidlo späť. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, potvrdil ho ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovanej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, aj keď v odvolacom konaní bola úspešná, no keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.