Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22C-164-2012.pdf
PDF · 157.53 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/164/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa O. N., bytom G. - E., Z. XX, zast. JUDr. Helenou Bognerovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Vajanského 8 proti odporcovi 1/ V. N., bytom G. - E., B. XX/X, zastúpenému JUDr. Andrejom Jarošom, advokátom so sídlom Trenčín, Nám. Sv. Anny 361/20, o zaplatenie X XXX,- € s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi X XXX,XX € s X % ročným úrokom z omeškania zo sumy X XXX,XX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa po čiastočnom späťvzatí ( vo vzťahu k pôvodne žalovaným odporcom 2/ až 4/) domáha od odporcu 1/zaplatenia sumy X XXX,XX € s X% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX. K zdôvodneniu žalobného návrhu navrhovateľ uviedol, že bol podielovým spoluvlastníkom v podiele X- ica rodinného domu s. č. XX, ktorý je postavený na parc. č. XX, pozemkov parc. č. XX - záhrada vo výmere XXX m2, parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XX - záhrady vo výmere XXX m2, všetky nehnuteľnosti zapísané Správou katastra G. na LV č. XX pre k.ú. K.. B. rodinný dom pozostáva zo suterénu, v ktorom sa nachádzajú X sklady, kotolňa a zádverie, ďalej z prízemia, na ktorom sa nachádzajú X izby, a to obývacia izba vo výmere XX,X m2, kuchyňa vo výmere XX m2, kúpeľňa s toaletou, chodba, zádverie a komora a ďalej z 1. nadzemného podlažia, na ktorom sa nachádza byt, ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne, kúpeľne, komory, toalety, chodby a terasy nad zádverím. Bytové priestory, ktoré sa nachádzajú na prízemí domu obývajú pôvodne žalovaní odporcovia 3/ a 4/ spolu so svojimi deťmi, pričom bytové priestory, ktoré sa nachádzajú na 1. poschodí domu, obývajú odporca a jeho manželka, pôvodne žalovaná odporkyňa 2/. Pôvodne žalovaná odporkyňa 3/ je dcérou odporcu a pôvodne žalovanej odporkyne 2/, pôvodne žalovaný odporca 4/ je zaťom odporcu a pôvodne žalovanej odporkyne 2/. Celý dom, záhradu o výmere X XXX m2 a dvojgaráž, postavenú na parc.č. XX, užívajú všetci spoločne a nerozdielne. Pretože odporcovia mu za užívanie spoluvlastníckeho podielu neuhrádzali žiadnu sumu, doručil na súd žaloby, na základe, ktorých sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia najprv za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a následne za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Konania sú na súde vedené pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX a sp.zn. XXC/XX/XXXX, a ani jedno nie je do dňa podania žaloby právoplatne skončené. V obidvoch súdnych sporov boli ustanovení súdni znalci a to v konaní sp.zn. XXC/XXX/XXXX R.. W. B. a v konaní sp.zn. XXC/XX/XXXX R.. S. J.. Nezávislé
od uvedeného prebiehal na súd bude aj spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pod sp.zn. XXC/XX/XXXX. Rozsudkom v tejto veci súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo k sporným necht hnuteľnostiam tak, že ich prikázal do výlučného vlastníctva odporcu 1/. Vzhľadom k uvedenému sú odporcovia povinní vydať mu ešte bezdôvodné obohatenie za posledné obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Hodnota nájmu podľa znaleckého posudku č. X/XXXX R.. S. J. bola stanovená na sumu XXX,- € mesačne za celú nehnuteľnosť, z čoho jeho spoluvlastnícky podiel činí XXX,- € mesačne. Z toho dôvodu sa domáha žalovanej sumy X XXX,XX € ( XXX,- € x XX mesiacov + X,XX € x XX dní).
Súd vo veci vydal dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz č.k. XXRo/XX/XXXX-XX, ktorým návrhu v celom rozsahu by vyhovel. Nakoľko odporcovia 1/ až 4/ podali proti nemu v odôvodnený odpor, platobný rozkaz bol zo zákona zrušený ho súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie.
Odporcovia 1/ až 4/ v odpore uviedli, že navrhovateľ nešpecifikoval, akým konaním sa mali odporcovia bezdôvodne obohatiť. Odporcovia 1/, 2/ boli v rozhodnom čase ako manželia spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele X-ica. Pri spoluvlastníctve je podielový spoluvlastník vlastníkom celej veci, nielen jeho konkrétnej reálne určiteľný častí. Odporcovia navrhovateľovi v užívaní nehnuteľností nijako nebránili, navrhovateľ neprejavoval už roky záujem vec užívať, pretože má v blízkosti postavený vlastný rodinný dom, a teda nemal potrebu riešiť svoje vyzývanie takýmto spôsobom. Poukázali na to, že odporca 1/ inicioval súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, pretože obaja podieloví spoluvlastníci sa nevedeli dohodnúť na základných otázkach. Z tohto dôvodu neužívali odporcovia celú nehnuteľnosť, ale príslušný podiel ponechali neobývaný pre prípad, že by ho chcel užívať navrhovateľ. Z tohto dôvodu sa odporcovia 1/,2/ nemohli na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatiť, pretože iba realizovali svoje oprávnenia vyplývajúce z vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Bezdôvodne sa neobohatili ani odporcovia 3/, 4/, pretože nehnuteľnosti užívali bezodplatne s tým, že uhrádzali odporcom 1/, 2/ iba spotrebované energie, a teda ani v ich prípade nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Zdôraznili, že navrhovateľ sa nijakým spôsobom o svoj spoluvlastnícky podiel nestaral, nevykonával ani najnutnejšie opravy. Poukázali taktiež na to, že daň z nehnuteľností za rok XXXX a XXXX platil výlučne odporca 1/. Podľa ich názoru navrhovateľ svojim postupom úmyselne predlžoval konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a preto nie je dôvodné, aby si nárokoval vydanie bezdôvodného obohatenia.
Na základe čiastočného späťvzatia žalobného návrhu súd uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zastavil konanie vo vzťahu k odporcom 3/, a 4/. Následne taktiež z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX konanie aj vo vzťahu ku odporkyni 2/.
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s odporom, platobným výmerom č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, príjmovými pokladničnými dokladmi č. XXXXXXXXX a č. B písomným stanoviskom navrhovateľa k odporu, znaleckým posudkom R.. S. J. č. X/ XXXX, podstatným obsahom spisov Okresného súdu G. sp.zn. XXC/XX/XXXX, sp.zn. XXC/XX/XXXX, uznesením Okresného súdu G. č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Okresného súdu G. č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Krajského súdu v G. č.k. XXCo/ XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Okresného súdu G. č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením Krajského súdu v G. č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:
Z výpisu LV č. XX pre k.ú. K. vyhotoveného ku dňu XX. F. XXXX, obsiahnutého v spise XXC/XX/XXXX, súd zistil, že navrhovateľ a odporca 1/ boli k tomuto dňu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: rodinného domu s.č. XX na H. parc. č. XX, pozemkov H. parc. č. XX - záhrady vo výmere XXX m2, H. parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, H. parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX a H. parc. č. XX - záhrady vo výmere XXX m2, všetko v podiele X-ica každý.
Návrhom, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa odporca 1/ vo vzťahu k navrhovateľovi domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. N. bolo vedené na Okresnom súde G. pod sp.zn. XXC/XX/XXXX. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XXC/
XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, ktorým predmetné podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zrušil a všetky nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa ( v tomto konaní odporca 1/ ), ktorému uložil povinnosť zaplatiť protistrane na vyrovnanie jeho podielu čiastku XX XXX,- €.
Uznesením Okresného súdu G. č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol schválený zmier, ktorým sa odporcovia 1/, 2/ (V. F., E. F., v tomto konaní pôvodne žalovaní odporcovia 3/,4/) zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi (v tomto konaní taktiež navrhovateľ ) za užívanie nehnuteľností vedených na LV č. XX pre k.ú. K. sumu X XXX,- € za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
Rozsudkom Okresného súdu G. č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v G. č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súdu uložil odporcovi 1/ (v tomto konaní odporca 1/) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (v tomto konaní navrhovateľ ) sumu X XXX,XX € s X,X % ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní. Vo zvyšku súd návrh zamietol. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom sa navrhovateľ voči odporcom 1/, 2/ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za dva roky vo výške XXX.XXX,- Sk/ X.XXX,XX € z dôvodu, že odporcovia 1/,2/ užívajú nehnuteľnosti, vedené na LV č. XX pre k.ú. K., hoci on je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele X-ica. Navrhovateľ a odporca 1/ boli v žalovanom období (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) rovnodielnymi spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX vedenom Správou katastra G. pre k.ú. K. ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parc. č. XX - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX - záhrady o výmere XXX m2, a stavby rodinného domu súpisného č. XX na parcele č. XX. Nehnuteľnosti nadobudli dedením po otcovi V. D/ XXX/XX a matke T. N.. Navrhovateľ vo svojom výsluchu uviedol, že odporca 1/ je jeho starším bratom a odporkyňa 2/ manželkou odporcu 1/. V roku XXXX sa začalo s nadstavbou rodinného domu patriaceho v tom čase ich rodičom. O nadstavbe tohto rodinného domu rozhodli rodičia, aby tam mohol bývať odporca 1/ spolu s odporkyňou 2/. On tiež v tom čase v rodinnom dome býval. Túto nadstavbu užívali odporcovia 1/ a 2/ spolu so svojimi deťmi. Poprel, že by bol účastný nejakej dohody ohľadom užívania bytu, ktorý sa mal vystavať a sa vystaval na poschodí rodinného domu. V tom čase nemohlo dôjsť k dohode, že poschodie budú užívať výlučne odporcovia 1/ a 2/, pretože v tom čase sa nevedelo, kde bude bývať on, či nezostane v rodinnom dome. Po smrti otca V. N. zdedil X/X-inu rodinného domu, odporcovia 1/ a 2/ naďalej užívali nadstavbu a prízemie domu obývala matka. Vtedy medzi nimi neboli nezhody. Problémy nastali až po tom, čo odporcovia 1/ a 2/ žiadali matku, aby im previedla svoje spoluvlastnícke podiely na dome s poukazom na to, že on už má svoj vlastný rodinný dom. Po smrti matky si začal uplatňovať svoj nárok na polovicu rodinného domu - právo užívať nehnuteľnosť pre svoje deti, nakoľko mal kľúče od spodného bytu, ktorý užívala do svojej smrti matka, a taktiež kľúče od celej nehnuteľnosti. Pri dedičskom konaní po zomrelej matke navrhol odporcovi 1/, aby sa vyporiadali tak, že on bude užívať spodný byt po matke a odporcovia 1/, 2/ budú naďalej bývať na poschodí. S týmto však odporca 1/ nesúhlasil. Dedičské konanie po matke trvalo 3 roky. Odporca 1/ počas tejto doby v roku 2003 vymenil všetky zámky na dome a na vstupoch do záhrady, teda od predného aj zadného vstupu do rodinného domu, no kľúče od vymenených zámkov mu nedal, čím mu znemožnil prístup do domu aj do záhrady. V tomto čase odporcovia 1/ a 2/ naďalej obývali celé poschodie, prízemie obývala dcéra odporcov E. F. s manželom V. F.. Aj ostatné izby na prízemí, teda obývaciu izbu, spálňu, kúpeľňu a ďalšiu izbu užívali odporca 1/ s odporkyňou 2/. Odporcovia 1/ a 2/ užívali aj okolitý pozemok a garáž pri dome, priestory suterénu a taktiež spoločný vchod a schodisko. Odporca 1/ potvrdil, že spolu s odporkyňou 2/, manželkou, v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX užívali celé prvé poschodie domu, kde sa nachádza X-izbový byt - kuchyňa, komora, kúpeľňa, WC, X izby a chodba, spolu o rozlohe XX m2. V roku XXXX začal s nadstavbou rodinného domu, a to so súhlasom rodičov, ktorí v tom čase obaja žili. V tom čase obýval rodinný dom aj navrhovateľ. Po smrti otca sa nič nezmenilo na užívacom stave. On a navrhovateľ nadobudli dedením po otcovi rovnaký spoluvlastnícky podiel v X/X-ine a ich matka mala podiel o veľkosti X/X-iny. Po smrti matky v priebehu dedičského konania sa objavili medzi ním a navrhovateľom nezhody. Ponúkol totiž navrhovateľovi, že ho vyplatí z jeho podielu získaného dedením po otcovi i po matke, aby tak mohol byť vlastníkom a užívať celú nehnuteľnosť, s prihliadnutím na to, že navrhovateľ má svoj vlastný rodinný dom. Toto však navrhovateľ odmietol a neustále sa dožadoval užívania rodinného domu. Vo svojej výpovedi výslovne potvrdil, že zámky na dome aj na záhrade vymenili s odporkyňou 2/ ešte v M. XXXX, bez vedomia navrhovateľa. Odporkyňa 2/ vypovedala, že súhlasí s výpoveďou
odporcu 1/. Uviedla, že v roku XXXX sa vydala za odporcu 1/, odvtedy spoločne v uvedenom dome bývajú. V roku XXXX sa s odporcom 1/ rozhodli nadstavovať a vytvoriť si tak samostatné bývanie pre rodinu. Urobili tak na základe spoločnej dohody s rodičmi odporcu 1/ a navrhovateľa. Dohodlo sa, že odporca 1/ si postaví nadstavbu a bude v rodinnom dome žiť s tým, že rodičov dochová a rodičia na oplátku pomôžu s výstavbou vlastného rodinného domu pre navrhovateľa. Na tomto poschodí bol vytvorený v podstate samostatný byt, ale s jednými elektrickými hodinami a jedným plynomerom pre celý rodinný dom, aj s jedným vodovodom a s jedným vchodom, ako aj so spoločným kúrením pre prízemie a poschodie. Bývanie na poschodí nebolo nikdy uzamknuté, je tam voľný vstup. Po smrti matky sa navrhovateľ spolu so svojou manželkou dostal do rodinného domu, nakoľko mal od neho kľúče a bol v byte na prízemí. Z tohto dôvodu asi tak rok po smrti matky vymenili zámky. Odporca 1/ a odporkyňa 2/ neskôr zhodne uviedli, že miestnosti na prízemí uzamkol odporca 1/ kvôli deťom, aby nevstupovali do miestností, ktoré sú rekonštruované. Odporca 1/ chodieva do miestností iba vetrať. Tieto miestnosti sú vykurované a je v nich zavedená elektrina. Vo veci tunajšieho súdu sp.zn. XXC/XX/XXXX vypovedala ako svedkyňa W. T., sesternica navrhovateľa a odporcu 1/, ktorá býva v ich blízkosti a často navštevovala matku účastníkov počas jej života. M. vypovedala, že po smrti matky účastníkov videla, že na dome sa vykonávali rekonštrukcie, videla E. F. a jej manžela pohybovať sa po záhrade aj po prízemí, kde otvárali okná, pohybovali žalúziami, vešali ozdoby, zdobili okná kvetmi. V miestnosti na prízemí v chodbičke bola televízia, bývala zapnutá a používala sa. V izbách na prízemí sa vždy svietilo jasným svetlom. Bolo to svetlo priamo v izbách. Svetlo presvitalo cez závesy na oknách. Svedkyňa nemala žiadnu vedomosť o tom, že by sa nejako dohodli navrhovateľ s odporcom na užívaní rodičovského domu. Ich matka jej naopak spomínala, že nikdy by nenechala previesť rodinný dom len na odporcu 1/ kvôli zlým vzťahom. Vo veci tiež vypovedala svedkyňa S. Z., ktorá je susedou účastníkov od roku XXXX. Vypovedala, že odporcov vídava na záhrade, túto užívajú. Izby v dome sú taktiež užívané, pretože videla, ako sa v nich svieti, vo všetkých izbách sa svietievalo.Dňa XX.XX.XXXX došlo ku skutku, ktorý bol predmetom oznámenia odporkyne 2/ polícii. V ňom odporkyňa 2/ uviedla, že ju navrhovateľ žiadal, aby ho vpustila do domu. Ona to odmietla a zakázala mu vstup. Na to navrhovateľ otvoril bránku a ju chytil. Potom vošiel do dvora a všetko si fotil. V danej veci boli predmetom sporu jednak skutkové okolnosti a jednak právna kvalifikácia uplatneného nároku. Predmetom skutkového sporu bolo, či odporcovia 1/ a 2/ v rozhodnom období užívali predmetné nehnuteľnosti nad rozsah spoluvlastníckeho podielu odporcu 1/ a teda užívali aj navrhovateľovi patriaci podiel. Odporcovia 1/ a 2/ sa bránili tým, že nehnuteľnosti užívali len v rozsahu výmery nehnuteľností pripadajúcej na podiel odporcu 1/. Toto skutkové tvrdenie odporcov sa súdu javí pochybným už z toho dôvodu, že s takou obranou prišli odporcovia 1/ a 2/ až na prvom pojednávaní. Vo svojom prvom vyjadrení k návrhu - v odpore takúto okolnosť neuvádzali, a ani nenamietali voči skutkovému tvrdeniu navrhovateľa v návrhu o rozsahu ich užívania spoločných vecí. V odpore sa bránili len posudzovaním právnych otázok, či mali právo užívať spoločné veci nad rozsah podielu. Súd však vykonal dokazovanie na uvedené skutkové tvrdenie hoci označené až dodatočne. Toto skutkové tvrdenie odporcov má súd za vyvrátené výpoveďami svedkov vyslúchaných vo veci vedenej tunajším súdom pod sp.zn. XXC/XX/XXXX, ktorí potvrdili, že videli odporcov 1/ a 2/, resp. ich blízke osoby (dcéru a zaťa) v rozhodnom období pohybovať sa a užívať celú záhradu ako aj pohybovať sa a užívať priestory v celom rodinnom dome. Napriek týmto zisteným skutočnostiam, súd poukázal na záver súdnej praxe, podľa ktorého faktické reálne užívanie veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu nie je vždy nutnou podmienkou pre vznik povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu; rozhodným v tejto súvislosti je, že spoluvlastník druhému spoluvlastníkovi bráni v realizácii jeho spoluvlastníckeho práva. Práve túto skutočnosť mal súd za nepochybne zistenú, a to priamo výpoveďou odporcu 1/, s ktorou sa stotožnila aj odporkyňa 2/. V nej obaja odporcovia potvrdili, že odporca 1/ už v roku XXXX po smrti matky T. N. vymenil zámky na všetkých vstupoch, do spoločného rodinného domu, do bytu na prízemí i do záhrady a na dvor, pričom kľúče od vymenených zámkov navrhovateľovi neodovzdal. Týmto konaním znemožnil navrhovateľovi prístup do nehnuteľností a tým i užívanie spoločných vecí. Túto skutočnosť dosvedčuje aj incident, ktorý sa odohral až v priebehu súdneho konania dňa XX.XX.XXXX a bol predmetom trestného oznámenia odporkyne 2/, pri ktorom odporkyňa 2/ neumožnila vstup navrhovateľovi do dvora cez bránu. Preto aj keby odporcovia 1/ a 2/ skutočne užívali dom a pozemok len v rozsahu podielu odporcu 1/, ako tvrdili, tým, že nehnuteľnosti uzamkli, učinili ich prístupnými len pre seba a svoju potrebu. Keď odporcovia 1/ a 2/ uvedeným spôsobom ovládali nehnuteľnosti natoľko, že hoci neboli výlučnými vlastníkmi, boli to iba oni, kto ich mohli využiť prakticky kedykoľvek a podľa svojej vôle (nielen za účelom užívania ale i pre prípadné iné potreby), potom bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ich skutočne využívali (akou plochu, ako často, príp. koľkokrát konkrétne sa na nehnuteľnostiach zdržovali), vznikol im prospech, za ktorý je potrebné zaplatiť vylúčenému spoluvlastníkovi náhradu. Rovnako sa odporcovi 1/ nepodarilo preukázať, že medzi ním a navrhovateľom v minulosti došlo k
uzatvoreniu dohody o bezplatnom užívaní rodinného domu. Toto tvrdenie navrhovateľ dôrazne poprel a v prospech jeho tvrdenia svedčí aj obsah zápisníc z pojednávania vo veci dedičského konania po zomrelej matke T. N., v rámci ktorých navrhovateľ opakovane upozorňoval na skutočnosť, že odporca 1/ užíva nehnuteľnosti bez jeho súhlasu a proti jeho vôli. Táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedkyne W. T. vo veci sp.zn. XXC/XX/XXXX. Z vykonaných dôkazov a tvrdení mal tak súd za preukázané, že odporca 1/ ako jeden z podielových spoluvlastníkov znemožnil navrhovateľovi užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu a tým užíval spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu odporcu 1/ bez predchádzajúcej dohody s navrhovateľom. F Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, odporcovia 1/ a 2/ sa bránili poukazom na nález Ústavného súdu J. republiky zo dňa XX. 2. XXXX, sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX. Z predmetného nálezu ústavného súdu však nevyplýva, že odporcovia 1/ a 2/ nemajú voči navrhovateľovi povinnosť na platenie za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu, ako nález vykladali a odporcovia vyplýva z neho len názor, že nárok na zaplatenie vychádzajúci zo skutkového stavu obdobnému v danej veci treba podľa jeho názoru právne kvalifikovať ako nárok, ktorý sa opiera o zákonné ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. To však nič nemení na následku v podobe vzniku povinnosti podielového spoluvlastníka na zaplatenie náhrady druhému. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrila tak názor, že sa v takom prípade o bezdôvodné obohatenie jedná (, tak i výslovné stanovisko, že sa o bezdôvodné obohatenie nejedná, ale ide o nárok majúci základ v § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Odporca 1/ ako podielový spoluvlastník umožnil užívanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa odporkyni 2/ svojej manželke a svojej dcére E. F. a zaťovi. Navrhovateľ v súlade s uvedeným právnym záverom nie je však povolaný požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od inej osoby ako odporcu 1/ druhého podielového spoluvlastníka. V súlade s týmto právnym posúdením súd zamietol návrh smerujúci proti odporkyni 2/. Za pasívne vecne legitimovaného v danej veci považoval len odporcu 1/ ako druhého podielového spoluvlastníka nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Z vyššie uvedených skutočností, ako už súd uviedol, vyplýva, že odporca 1/ znemožnil navrhovateľovi užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu a tým užíval spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu bez predchádzajúcej dohody s navrhovateľom, ktorému tiež patrí spoluvlastnícky podiel ?. Súd mal preto za splnené základné predpoklady bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Tento prospech spočíva v tom, že - hoci odporca 1/ svojím konaním dosiahol na úkor navrhovateľa postavenie detentora vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu navrhovateľa - jeho majetkový stav sa nezmenšil, pretože žiadnu úhradu zodpovedajúcu faktickému uchopeniu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľovi neposkytoval. Výška bezdôvodného obohatenia sa v tomto prípade musí odvíjať od výšky nájomného obvyklého v danom mieste a čase (aby mohol odporca 1/ výlučne disponovať nehnuteľnosťami pod vlastným uzamknutím, musel by uzavrieť s navrhovateľom -podielovým spoluvlastníkom zmluvu a potom by tiež bol nútený hradiť zodpovedajúcu - náhradu "nájomné" bez ohľadu na to, ako často a v akom rozsahu ich skutočne užíval). Znalcom bolo určené obvyklé nájomné za užívanie predmetných nehnuteľností v celku v rozhodnom období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,- €. Odporca 1/ je tak po odpočítaní premlčaného nároku vo výške XX,XX € a započítaní kompenzačnej námietky XX,XX € povinný zaplatiť navrhovateľovi X.XXX,XX €. Vo zvyšku istiny návrh zamietol.
Rozsudkom Okresného súdu G. č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v G. č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX súd zaviazal odporcu 1/ ( aj v tomto konaní odporca 1/) zaplatiť navrhovateľovi (tu taktiež navrhovateľ) X.XXX,- € s X % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od XX.XX. XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Voči odporcom 2/, 3/ a 4/ návrh zamietol a konanie v časti zaplatenia X.XXX,- € s X % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia zastavil. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa po čiastočnom späťvzatí prostredníctvom podaným návrhom titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX domáha od odporcov 1/ - 4/ zaplatenia spoločne a nerozdielne čiastky X.XXX,- € príslušenstvom z dôvodu, že je je podielovým spoluvlastníkom v podiele X-ica nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre k.ú. K., ktoré užívajú odporcovia 1/ až 4/. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že sporné nehnuteľnosti nadobudol spolu s odporcom 1/ na základe dedičského rozhodnutia po rodičoch. Predmetný rodinný dom postavili a pôvodne v ňom bývali rodičia navrhovateľa a odporcu 1/ od roku XXXX. Spolu s rodičmi bývali v predmetnom rodinnom dome i oni. Potom, ako sa odporca 1/ oženil, začal od roku XXXX bývať so svojou rodinou na 1. poschodí predmetného rodinného domu. Určitý čas býval spolu s rodičmi aj navrhovateľ, potom, čo si v roku XXXX postavil svoj vlastný rodinný dom, sa od rodičov z predmetného rodičovského domu odsťahoval. Po smrti otca navrhovateľa a odporcu 1/ zostala
na prízemí predmetného domu bývať matka navrhovateľa a odporcu 1/, pričom na 1. poschodí naďalej bývali odporcovia 1/ a 2/ so svojimi deťmi. Po smrti matky navrhovateľa a odporcu 1/ sa na prízemie predmetného domu v roku XXXX nasťahovali odporcovia 3/ a 4/, a to bez súhlasu navrhovateľa. Odporcovia 1/ a 2/ zostali naďalej bývať v byte na 1. poschodí predmetného rodinného domu. V takomto stave užívajú predmetné nehnuteľnosti odporcovia 1/ - 4/ najmenej od roku XXXX. Po roku XXXX sa vzťahy medzi navrhovateľom a odporcami 1/ - 4/ zhoršili a odporcovia neumožňujú užívať navrhovateľovi jemu patriaci podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Dokonca vymenili zámky na dome, garáži i vchodovej bráne do záhrady a znemožnili mu tak do predmetných nehnuteľností prístup. Pokiaľ sa v minulosti domáhal vstupu do rodinného domu, odporcovia na neho zavolali políciu, a tak sa už viacej radšej vstupu do rodinného domu nedomáhal. Vzťahy medzi navrhovateľom a odporcami sa po tomto incidente ešte viac zhoršili. Týmto sa odporcovia 1/ - 4/ na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohacujú. Odporca 1/ vo svojej výpovedi poprel, že by navrhovateľovi niekto bránil v užívaní predmetných nehnuteľností. Poukázal na skutočnosť, že s navrhovateľom sa nijakým spôsobom nedá dohodnúť na užívaní spoločnej nehnuteľnosti. On osobne nebráni navrhovateľovi, aby sa nasťahoval do rodinného domu. Ak by sa totiž navrhovateľ rozhodol nasťahovať do predmetného rodinného domu, deti odporcov 1/ a 2/, ktoré teraz užívajú prízemie, by sa kľudne mohli nasťahovať k nim na prvé poschodie a navrhovateľovi by tak ostalo celé prízemie. Odporca 1/ potvrdil, že spolu s odporkyňou 2/ užívajú byt, ktorý je na 1. poschodí predmetného rodinného domu, pričom odporkyňa 4/ - dcéra odporcov 1/ a 2/ spolu so svojím manželom - odporcom 3/ užívajú na prízemí len jednu miestnosť, ktorá bola pôvodne kuchyňou a teraz je prerobená na detskú izbu, resp. kuchyňu so spálňou. Odporca 1/ ďalej vo svojej výpovedi potvrdil, že spolu s odporkyňou 2/ užívajú vrchný byt od roku XXXX ako i to, že odporcovia 3/ a 4/ užívajú na prízemí uvedenú kuchyňu od roku XXXX. Odporkyňa 2/ vo svojej výpovedi v celosti potvrdila skutočnosti uvádzané odporcom 1/ v jeho výpovedi. Odporca 3/ vo svojej výpovedi potvrdil, že v predmetnej nehnuteľnosti od roku 2000 býva spoločne s odporkyňou 4/, ktorá je jeho manželkou. V predmetnej nehnuteľnosti užívajú spolu so svojimi dvoma maloletými deťmi na prízemí len jednu obytnú miestnosť. Odporkyňa 4/ vo svojej výpovedi uviedla, že si nepamätá, kedy predmetnú nehnuteľnosť užíval navrhovateľ, ani to kedy sa z rodinného domu odsťahoval, pretože v tom čase bola ešte dieťaťom. Odporca 3/ začal s odporkyňou 4/ bývať v predmetnom rodinnom dome v roku XXXX a následne v roku XXXX uzatvorili manželstvo. Pokiaľ ide o užívanie predmetného rodinného domu, odporcovia 3/ a 4/ užívajú prvé poschodie rodinného domu spoločne s odporcami 1/ a 2/. Na prízemí užívajú odporcovia 3/ a 4/ len jednu miestnosť. Ostatné miestnosti na prízemí sa neužívajú. Z vyššie popísaného vykonaného dokazovania súd jednoznačne ustálil, že v súdenom období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX boli sporné nehnuteľnosti užívané odporcami 1/ - 4/ tak, že navrhovateľ bol absolútne vylúčený z užívania týchto nehnuteľností. Z pohľadu súdu je absolútne irelevantné, či odporcovia 3/ a 4/ užívali na prízemí rodinného domu len jednu miestnosť alebo užívali prízemie v celosti. Vzhľadom na hlboko a vážne narušené vzťahy medzi navrhovateľom a odporcami je jednoznačné, že navrhovateľ v skutočnosti, po tom, čo prízemie alebo čo i len časť prízemia začali užívať odporcovia 3/ a 4/ bol fakticky absolútne vylúčený z užívania predmetných nehnuteľností. Akékoľvek spolužitie sporných strán totiž bolo absolútne nemožné. Sporné strany si totiž v minulosti činili vzájomne rôzne schválnosti, konflikty medzi sebou neboli schopní riešiť samostatne, ale len za asistencie polície. Za tohto stavu súd nemohol uveriť tvrdeniam odporcov 1/ - 4/, že boli pripravení a ochotní sprístupniť pre navrhovateľa prízemie rodinného domu. Naopak, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva použil odporca 1/ ako jeden z argumentov, prečo nemôže byť rodinný dom reálne rozdelený tú skutočnosť, že s navrhovateľom nemôžu spoločne bývať pod jednou strechou z dôvodu vážne narušených vzájomných vzťahov. Faktom teda zostalo, že predmetné nehnuteľnosti v súdenom období užívali odporcovia 1/ - 4/, a teda že navrhovateľ bol z užívania týchto nehnuteľností vylúčený absolútne. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že odporcom 3/ a 4/ umožnil užívanie predmetných nehnuteľností odporca 1/ ako rovnodielny podielový spoluvlastník, pričom navrhovateľ ako zvyšný rovnodielny podielový spoluvlastník súhlas odporcom 3/ a 4/ na užívanie predmetných nehnuteľností nedal. Nie je rozhodujúce, či po právnej stránke užívali odporcovia 3/ a 4/ predmetné nehnuteľnosti na základe výpožičky alebo z iného právneho titulu. Rozhodujúcou je skutočnosť, že odporcovia 3/ a 4/ nedostali k užívaniu predmetných nehnuteľností súhlas taktiež od navrhovateľa. Z nálezu ÚS ČR, sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX. októbra XXXX jednoznačne vyplýva, že v takomto prípade ide o právny úkon neplatný pre rozpor s ustanovením § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporcovia 3/ a 4/ tak predmetné nehnuteľnosti užívali na základe neplatného právneho úkonu. Preto pasívne legitimovanou osobou v prejednávanej veci je len odporca 1/. Voči zvyšným odporcom teda musel byť žalobný návrh pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutý. To, že práve odporca 1/ je v prejednávanej veci pasívne legitimovaným subjektom vyplýva i z tej skutočnosti, že práve na základe správania odporcu 1/, ktorý sa ujal vlády nad
spoločnou vecou, keď bez dohody s navrhovateľom umožnil spoločnú vec užívať tretím osobám, bol navrhovateľ fakticky absolútne vylúčený z užívania spoločnej veci. Preto je to práve odporca 1/, voči ktorému si navrhovateľ po práve môže uplatniť vydanie bezdôvodného obohatenia. Tým, že odporca 1/ umožnil užívať nehnuteľnosť tretej osobe nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, užíval odporca 1/ predmetnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a teda sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa. Znaleckým posudkom bolo v konaní preukázané, že v súdenom období bolo možné z nájmu predmetnej nehnuteľnosti získať výnos X.XXX,- €. Keďže navrhovateľ a odporca 1/ boli v súdenom období podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností každý v X/X, prináleží navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia voči odporcovi 1/ suma X.XXX,- €.
Odporca pri výsluchu v tomto konaní uviedol, že už v dedičskom konaní sa od navrhovateľa domáhal z dôvodu, že dom užíval, že ho vyplatí a bude tam bývať. Nedohodli sa ale na cene, navrhovateľ chcel neprimerané peniaze. Predtým ani potom sa o dom nezaujímal, o nehnuteľnosti sa staral on, obriezal stromy, hrabal lístie a podobne. Až potom dal návrh na súd, aby sa to rozdelilo. Spravil sa odhad, ale trvalo to dlho. Keď videl, že ide súd, tak v tých rokoch 2008 - 2010, žaloval to svoje bezdôvodné obohatenie. Nebolo to tak, že by bránil, mu mohol tam prísť kedykoľvek. Stromy zrezal, pretože boli prestárle. Pokiaľ ide o tú udalosť so znalcom, znalec sa ohlásil, že príde, ale on bol v nemocnici, mal zlomenú nohu a keď tam nebol on, nemal tam byť ani navrhovateľ. Kľúč od bránky pritom mal, dostal sa za ňu, napadol mi ženu. Nie je pravdou, že vymenil všetky zámky, tieto vymenil len na hornom byte, aby niečo nezmizlo. Byt po matke dole bol tri roky zavretý. Potom prišiel, že sa ideme dorovnávať, ale boli tam len staré šaty. Zlato, šperky už bolo rozkradnuté protistranou. Povedali, že mu to matka darovala, ale to nie je pravda, mne tiež nič nedarovala. Po smrti matky sa navrhovateľ nedožadoval užívania nehnuteľností, o to záujem nemal. On len prišiel, zobral si, čo sa mu hodilo, napríklad káru jabĺk a podobne a viac sa nestaral, neupratal po sebe. Zámky tam boli stále rovnaké, až po tom keď mu napadol manželku, vymenil zámky na hornom byte. Spodný byt po matke mal zamknutý, my sme nemali prístup. Rozpor medzi týmito jeho tvrdeniami a jeho výpoveďou v konaní súdu sp. zn. 18C/194/2008 vysvetlil tak, že v súdnom konaní sp.zn. XXC/XXX/XXXX to bolo zle napísané.
Navrhovateľ pri výsluchu v tomto konaní uviedol, že tvrdenia odporcu sú zavádzajúce, pretože sa vstupu do nehnuteľnosti a jej užívania domáhal. Keď bol prizvaný znalec Ing. J., oznámil im termín obhliadky. On aj znalec prišli, čakali, skúšal kľúč, ktorý mal, ale nepasoval. Čakali pol hodiny na ulici, nikto im neprišiel otvoriť. Dostať sa tam nemohol a toto by mohol potvrdiť aj znalec. K tej obhliadke so znalcom R.. J., ktorú spomínal, došlo asi v roku XXXX. Ohradil sa voči tvrdeniu, že je zlodej, ktorý dom vykradol, lebo mal kľúče, a preto sa mali zámky vymeniť. Taktiež sa ohradil voči tvrdeniu, že napadol svoju švagrinú, to mu nebolo dokázané, brat je opilec, mohol ju zbiť. Odporca teraz koná a hovorí podľa toho, čo mu napísal súd.
Právny zástupca odporcu žiadal žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s tým, že v danej veci ide o nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je pravdou, že v obdobných veciach už boli vydané právoplatné rozsudky, ale prvý návrh bol podaný v roku XXXX, druhý v roku XXXX. Pokiaľ navrhovateľ uvádza aj v týchto konaniach, že opakovane vyzýval odporcu, aby mu umožnili užívanie, to je stále len v rovine tvrdení. Od roku XXXX potom prebiehajú súdne konania, ale neexistuje žiadna listina, ktorou by navrhovateľ vyzval odporcu na sprístupnenie nehnuteľností. V týchto konaniach sa len opakujú tvrdenia, že bránili prístupu, vymenili zámky, ale to je dezinterpretácia. Navrhovateľ ma doposiaľ kľúče od časti domu, môže tam kedykoľvek prísť. Nespochybňoval fakt, že by odporca a jeho rodina dom užívali ani to, že túto nehnuteľnosť obývali aj dcéra odporcu aj jej manžel. Spochybnil ale, že by navrhovateľa užívaním domu obmedzovali. V každom prípade musí byť daný záujem navrhovateľa užívať predmetnú nehnuteľnosť. Poukazujem aj na to, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi ďalšej nehnuteľnosti, tam sa o užívanie navrhovateľ doposiaľ nehlási, nemá o ňu záujem. To však automaticky neznamená, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Takýto nárok navrhovateľa nie je v súlade s dobrými mravmi. V roku 2010 až 2012 už prebiehalo 4 až 5 konaní, ale v žiadnom nie je zmienka, že by mal navrhovateľ záujem nehnuteľnosti užívať. Zároveň vzniesol kompenzačnú námietku v hodnote polovice zaplatenej dane z nehnuteľností. Prvé dve súdne konania prebiehali súbežne a majú oddelený právny režim. Toto konanie však bolo začaté až po zrušení podielového vlastníctva a ide o špekulatívny návrh. V konaniach nebolo preukázané, že by navrhovateľ chcel nehnuteľnosť užívať. V zápisniciach z výpovedí z týchto konaní odporca aj jeho rodina stále uvádzali, že navrhovateľovi sú
k dispozícii miestnosti, čo treba zohľadniť do budúcna v tomto konaní. Pokiaľ ide o žalovanú výšku bezdôvodného obohatenia, stanovenú na základe znaleckého posudku R.. J., č. X/XXXX, z dôvodu hospodárnosti konania nebude navrhovať vykonať nové znalecké dokazovanie.
Právny zástupca navrhovateľa doplnil, že v predchádzajúcich konaniach bolo jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú jednoznačne narušené. Pokiaľ odporca ponúkol navrhovateľovi užívanie dvoch miestnosti, bez kuchyne so spoločným WC, to nemôže byť považované za umožnenie užívania nehnuteľností. Okrem toho, nehnuteľnosť bolo rekonštruovaná, prispôsobili si to tam dcéra odporcu s manželom a navrhovateľ by toto nemohol užívať tak, ako by sa patrilo. Od roku XXXX bolo zbytočné domáhať sa vstupu a užívania nehnuteľností, vzhľadom k týmto narušeným vzťahom účastníkov. Už predtým tu boli vážne konflikty, bola volaná aj polícia, a to aj opakovane, došlo k výmene zámkov. Pokiaľ sú vzťahy účastníkov na takomto bode, nie je tu potom predpoklad, že by navrhovateľovi bolo umožnené bezkonfliktné užívanie domu. Naopak, navrhovateľ sa už užívania nehnuteľnosti nedomáhal, len aby nevyvolával konflikty. Nemám vedomosť o tom, že by odporca povedal, že zámky sú zase spätne vymenené a navrhovateľ tam má voľný prístup. Pokiaľ sú tam dnes pôvodné zámky, nechápem prečo by tam mal navrhovateľ dnes chodiť, keďže je to dnes preňho už cudzí dom.
Zo znaleckého posudku R.. S. J. zo dňa XX. I. XXXX, č. X/XXXX znalca z oboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností sa zisťuje, že hodnota nájomného za nehnuteľnosti v katastrálnom území K. uvedené na liste vlastníctva č. XX ako celku za časové obdobie od X. apríla XXXX do XX. W. XXXX je vo výške X.XXX,- euro. Okamžitá hodnota nájomného predmetných nehnuteľností k X. aprílu XXXX je XXX,- euro za X mesiac nájmu bez hodnoty energií a služieb.
Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalobný návrh je dôvodný v celom rozsahu s tým, že vo vzťahu k nemu je potrebné započítať kompenzačnú námietku odporcu 1/.
Právne súd vec posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve a bezdôvodnom obohatení.
Podľa ust. § 137 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč.zák.") podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa ust. § 139 ods. 2 Obč.zák. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Obč.zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč.zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Obč.zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 457 Obč.zák. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ust. § 458 ods. 1 Obč.zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
V danej veci sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v náhrade za užívanie nehnuteľností, ktorá ako podielový spoluvlastník neužíval v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
Je pravdou, že v judikatúre súdov, a to i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú vyjadrené rôzne názory v tom smere, či v uvedenom prípade ide o bezdôvodné obohatenie (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3 H. XXX/XXXX) alebo sa o bezdôvodné obohatenie nejedná, ale ide o nárok majúci základ v § 137 ods. 1 Obč. zákonníka (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. X H. XXX/XXXX, sp. zn. X H. XX/XXXX, a sp. zn. X H. XXX/XXXX).
Podľa názoru súdu právny základ nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu vyplýva z § 137 ods. 1 Obč.zák. Predpokladom úspešného uplatnenia tohto nároku je užívanie veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, pričom neužívanie veci spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa druhy spoluvlastník podieľa na prisvojení si úžitkovej hodnoty vo väčšej miere, než patrí jeho podielu. Žiaden zo spoluvlastníkov pritom nesmie svoje práva na úkor iného spoluvlastníka zneužívať ani sa na jeho úkor obohacovať. Ak jeden zo spoluvlastníkov proti vôli druhého spoluvlastníka sám užíva predmet vlastníctva, obohacuje sa na úkor druhého spoluvlastníka a musí mu za to poskytnúť náhradu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, ktorá je v zásade finančná.
V danej veci mal súd za preukázané, že v rozhodnom období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX boli navrhovateľ a odporca 1/ podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností každý v podiele X-ica.
Ďalej súd mal za preukázané, že v tomto období predmetné nehnuteľnosti užíval len odporca 1/ s manželkou, dcérou a zaťom (pôvodne odporcovia 2/ až 4/) tak, že navrhovateľ bol absolútne vylúčený z užívania týchto nehnuteľností. Súd pritom vychádzal predovšetkým z komplexného dokazovania, vykonaného v tomto smere v konaniach, v ktorých sa navrhovateľ od odporcu 1/, resp. jeho manželky, dcéry a zaťa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z totožného dôvodu za iné obdobia: od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo vzťahu k V. F. a E. F. v konaní sp.zn. XXC/XX/XXXX; od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo vzťahu k odporcovi 1/ a jeho manželke v konaní sp.zn. XXC/XXX/XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v konaní sp.zn. XXC/XX/XXXX. V uvedených konaniach bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že odporca 1/ s rodinou v rozhodných obdobiach nehnuteľnosť užíval takým spôsobom, že navrhovateľ bol z užívania týchto nehnuteľností vylúčený absolútne. Je pritom úplne irelevantné, ktoré miestnosti kto užíval a či niektoré miestnosti boli užívané alebo nie, pretože odporca 1/ v konaní sp.zn. XXC/XXX/XXXX sám uviedol- a jeho výpoveď potvrdila aj jeho manželka, pôvodne odporkyňa 2/, že už v roku XXXX vymenil zámky na všetkých vstupoch do spoločného rodinného domu, do bytu na prízemí i do záhrady a na dvor, pričom kľúče od vymenených zámkov navrhovateľovi neodovzdal. Týmto konaním podľa názoru súdu znemožnil navrhovateľovi prístup do nehnuteľností a tým i užívanie spoločných nehnuteľností. Aj keby odporca 1/ s rodinou následne užívali dom a pozemky len v rozsahu podielu odporcu 1/ alebo i v menšom rozsahu, tým, že nehnuteľnosti uzamkli, učinili ich prístupnými len pre seba a svoju potrebu. Keďže odporca 1/ s rodinou uvedeným spôsobom ovládal nehnuteľnosti natoľko, že hoci nebol výlučným vlastníkom, bol to iba on (s rodinou), kto ich mohol využiť kedykoľvek a podľa svojej vôle, potom mu vznikol prospech, za ktorý je potrebné zaplatiť vylúčenému spoluvlastníkovi - navrhovateľovi náhradu.
V tomto konaní (XXC/XXX/XXXX) procesná obrana odporcu spočívala jednak v argumente, že vo veci ide o inú situáciu, pretože žalobný návrh bol podaný až po tom, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bolo podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam zrušené (dňa XX.XX.XXXX), jednak v argumente, že odporca 1/ s rodinou umožnili navrhovateľovi užívanie
domu, avšak tento oň nejaví záujem a jednak v argumente, že navrhovateľ odporcu na umožnenie užívania nehnuteľností nevyzýval.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam bolo zrušené a vyporiadané rozsudkom sp.zn. XXC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX tak, že nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva odporcu 1/, súd konštatoval, že táto skutočnosť na posúdenie veci nemala žiaden vplyv. V tomto konaní sa totiž navrhovateľ domáha od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo v prospech odporcu 1/ vzniknúť na základe užívania predmetných nehnuteľností nad rozsah spoluvlastníckeho podielu za obdobie, predchádzajúce dňu právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo podielové spoluvlastníctvo účastníkov zrušené a vyporiadané, a to za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX). V konaní pritom nebolo zistené ( a odporca 1/ ani netvrdil), že by v rozhodnom období ( od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) došlo k zmene vyššie popísaného skutkového stavu tak, ako bol tento zistený v konaniach súdu sp.zn. XXC/XXX/XXXX a XXC/XX/XXXX.
Čo sa týka argumentu odporcu 1/, že spoločne s rodinou umožnil navrhovateľovi užívanie domu takým spôsobom, že navrhovateľ ma doposiaľ kľúče od časti domu a môže tam kedykoľvek prísť, súd jeho tvrdeniu neuveril, pričom táto skutočnosť v konaní nebola inak ako vyjadrením odporcu 1/, preukázaná a odporca 1/ani nenavrhol doplniť dokazovanie v tomto smere. Odporca 1/ netvrdil a ani nepreukázal, že potom, ako došlo v roku XXXX k výmene zámkov na vstupoch do nehnuteľností, vymenil zámky na všetkých vstupoch za pôvodné, od ktorých má navrhovateľ kľúče alebo že by navrhovateľovi poskytol kľúče k existujúcim zámkam. Pokiaľ sa odporca bránil tvrdením, že v konaní sp.zn. XXC/XXX/XXXX bolo jeho vyjadrenie súdom zle zaznamenané, súd podotýka, že odhliadnuc od skutočnosti, že jeho výpoveď bola potvrdená aj výpoveďou jeho manželky, v tomto konaní sa odporca 1/ nedomáhal opravy znenia súdnej zápisnice, a argument, že jeho výsluch bol súdom nesprávne zaznamenaný, neuviedol ani vo svojom odvolaní proti predmetnému rozsudku. Súd neuveril jeho tvrdeniu, že zámky v dome boli stále rovnaké a až po tom, keď mal navrhovateľ napadnúť jeho manželku (v roku XXXX), vymenil zámky, ale len na hornom byte. Toto tvrdenie odporca vyslovil až v tomto konaní a súd ho mal za účelové, s cieľom pozmeniť skutkový stav, na základe ktorého už súd vydal dve rozhodnutia v neprospech odporcu 1/.
Vzhľadom na vážne narušené vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom 1/ a jeho rodinou je nepochybné, že navrhovateľ bol reálne vylúčený z užívania predmetných nehnuteľností, pričom vo všetkých vyššie uvedených súdnych konaniach bolo zistené, že akékoľvek spolužitie sporných strán bolo absolútne nemožné. Účastníci spolu nedokážu absolútne komunikovať, v minulosti si činili vzájomne rôzne schválnosti a konflikty medzi nimi riešila polícia. Taktiež bolo v uvedených konania zistené, že navrhovateľ sa užívania nehnuteľností domáhal, pričom podľa názoru súdu, za situácie, keď sú vzťahy medzi účastníkmi absolútne rozvrátené, nie je navrhovateľ povinný neustále sa tohto práva od odporcu 1/ domáhať napr. opakovanými písomnými výzvami, a to i s poukazom na fakt, že medzičasom nedošlo k žiadnej zmene v spôsobe užívania tejto nehnuteľnosti. Súd taktiež zdôrazňuje, že to bol sám odporca 1/, ktorý sa v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenom na súde pod sp.zn. XXC/XX/XXXX, vyjadril tak, že reálna deľba nehnuteľností nie je možné, pretože s navrhovateľom nemôže žiť pod jednou strechou z dôvodu vážne narušených vzájomných vzťahov.
Súd ďalej poukazuje na to, že skutočnosť, že navrhovateľ ako podielový spoluvlastník neprispieva na udržiavanie spoločnej veci, nie je dôvodom na záver, že uplatnenie jeho nároku v tomto konaní je v rozpore s dobrými mravmi, pretože v konaní nebolo preukázané, že by odporca 1/ navrhovateľa upozornil na nutnosť vykonania opráv.
Za situácie, keď navrhovateľ nemal možnosť nehnuteľnosť užívať a odporca 1/ nehnuteľnosť užíval v rozsahu prevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pričom navrhovateľovi za takéto užívanie nič neplatil, došlo na strane odporcu 1/ k bezdôvodnému obohateniu (plnenie bez právneho dôvodu ), ktoré je povinný navrhovateľovi vydať, a to vo forme finančnej náhrady predstavujúcej zodpovedajúci nájom za užívanie týchto nehnuteľností v rozhodujúcom mieste a čase.
Znaleckým posudkom, ktorého znenie strany nerozporovali a súhlasili s tým, aby súd z neho vychádzal i v tomto konaní, bolo preukázané, že okamžitá hodnota nájomného predmetných nehnuteľností je XXX,- € za X mesiac nájmu bez hodnoty energií a služieb. Keďže navrhovateľ a odporca 1/ boli v rozhodnom období podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností každý v X/2, prináleží navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia voči odporcovi 1/ suma XXX,- € za 1 mesiac. L. obdobie predstavuje XX mesiacov a XX dní, a preto navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia patrí od odporcu 1/ žalovaná suma X XXX,- €.
Súd však vo vzťahu k uvedenej sume započítal kompenzačnú námietku odporu 1/, spočívajúcu v nároku na zaplatenie 1-ice dane z predmetných nehnuteľností za roky XXXX a XXXX( tu len za X mesiacov). Za rok XXXX odporca 1/ uhradil daň XXX,XX €, z čoho polovica predstavuje sumu XX,XX € a za obdobie od januára XXXX do augusta XXXX sumu XX,XX € (XXX,XX :XX x Xmesiacov), z čoho polovica predstavuje sumu XX,XX €.
Po odpočítaní sumy XX,XX € a sumy XX,XX € od žalovanej sumy X XXX,- € tak navrhovateľovi patrí suma X XXX,XX €, ktorú mu súd aj priznal.
Odporca 1/ navrhovateľom uplatnený nárok nezaplatil a je v omeškaní so zaplatením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka i právo na úrok z omeškania. Navrhovateľ is uplatnil úrok z omeškania až odo dňa podania žalobného návrhu, t.j. odo dňa XX.XX.XXXX. V období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX činila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 % a navrhovateľ má preto právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od doby, od ktorej úroky požaduje.
Za použitia § 151 ods. 3 O.s.p. súd o trovách konania rozhodol tak, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku, čo je odôvodnené zložitosťou prejednávanej veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.