Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-192-2013.pdf
PDF · 81.43 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/192/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletú W. N., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky A. N., bytom O. XX, C. D. a otca W. W., trvale bytom XX.O. XX, D., t.č. ÚVTOS H. R. N., o návrhu matky na úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu rozhodol
rozhodol:
Súd zveruje maloletú W. N., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej W. N. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa od 25.10.2013, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 25.10.2013 do 31.3.2014 vo výške 141,78 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 10,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom apríl 2014, pod následkom straty výhody splátok.
Matka je povinná vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca písomne informovať otca o zdravotnom stave, záujmovej činnosti a podstatných veciach týkajúcich sa maloletej.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 25.10.2013 žiadala matka o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej W., ktorú žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, s tým, že matka bude oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Výšku výživného ponechala na rozhodnutie súdu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, písomným vyjadrením otca, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s rodným listom maloletej, príjmom matky, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav vo veci.
Maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu. Navštevuje materskú školu, za ktorú matka uhrádza priemerne mesačne 50,- eur, je v tom zahrnutá aj strava a poplatok za škôlku.
Matka je zamestnaná, doposiaľ dosahovala príjem 350,- eur, od 1.4. nastupuje u nového zamestnávateľa a mala by tam dosahovať mesačný príjem 400 - 500,- eur netto. Býva s priateľom v jeho byte, na bývanie mu prispieva sumou 250,- eur, ale on už potom platí stavu a kupuje aj potrebné veci pre maloletú. Poberá rodinné prídavky vo výške 23,- eur mesačne. Výživné žiadala určiť od podania návrhu. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Otec je vo výkone trestu. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2013 uviedol, že súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, výživné žiadal určiť vo výške 30% zo sumy životného minima, s odôvodnením, že je vo výkone trestu. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal matku, aby ho informovala 2 krát do mesiaca o zdravotnom stave, záujmoch a všetkých veciach týkajúcich sa maloletej.
Matka súhlasila s tým, aby bola určená informačná povinnosť keďže to aj tak robí, s otcom je v telefonickom kontakte, aj ho vo väzení navštevuje. Súhlasila s minimálnou výškou vyživovacej povinnosti.
Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, s výživným v minimálnej výške stanovenej zákonom, ako aj s určením vyživovacej povinnosti.
Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Podľa § 24 ods. 5 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky súd vychádzal zo skutočnosti, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú a otec so zverením osobnej starostlivosti matky súhlasil. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka a to z dôvodu, že otec je vo výkone trestu a spoločné zastupovanie by nebolo efektívne. Otca zaviazal prispievať na maloletú minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorú si musí plniť každý rodič, bez ohľadu na to aké sú jeho schopnosti a možnosti. Výška minimálneho výživného v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 Eur. V prípade, že dôjde k zvýšeniu sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa, zvyšuje sa aj suma minimálneho výživného, ktoré je otec povinný platiť. Pri určení výšky výživného na maloleté dieťa súd prihliadol na skutočnosť, že otec maloletej sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nemá žiadny príjem, ako aj na zhodné vyjadrenia matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Zároveň súd zaviazal matku informovať otca o maloletej, a to jeden krát do mesiaca, tento interval považuje súd za dostatočný na to, aby boli zachované práva otca. Zákon síce neurčite frekvenciu podávania informácii rodičovi, súdna prax je však taká, že sa zvyčajne určuje raz mesačne. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil od podania návrhu tak ako žiadala matka .
Zročné výživné tvorí súčin jednotlivých súdom určených mesačných plnení za obdobie od 25.10.2013 do 31.3.2013 ( 5 mesiacov + alikvótna časť za mesiac október ) a dosahuje výšku 141,78 eur ( t.j. 5 mesiace x 27,13 eur v tom čase suma zodpovedajúca 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa =135,65 + alikvótna časť za mesiac október 6,13 eur).
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.