Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-87-2013.pdf
PDF · 87.63 KB
Case nature
Subarea
14Co/87/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu, JUDr. Oľgy Maľovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: W. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, X. X., o zaplatenie 1 739,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 11. 2012 č. k. 9C/247/2011
- 68, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 58,32 Eur s úrokom z omeškania 8,76 % ročne zo sumy 53,01 Eur od 15. 07. 2009 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Prvostupňový súd vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu bolo požadované plnenie zo strany navrhovateľa z titulu uzavretej úverovej zmluvy, na základe ktorej mal byť poskytnutý odporcovi revolvingový úver vo výške 1.659,70 Eur. Podľa navrhovateľa mal odporca vyčerpať čiastku 3.216,49 Eur podľa pripojeného výpisu z účtu, túto čerpal výberom z bankomatu v období od 28. 12. 2005 do 27. 03. 2009, pričom suma 919,93 Eur je čiastka, ktorú odporca z celkovo vyčerpanej čiastky 3.216,49 Eur neuhradil. Zmluva o úvere bola uzavretá ako revolvingová zmluva s úverovým rámcom 15.000,- Sk (497,90 Eur) a hoci ide o absolútny obchod, zmluva bola uzavretá v čase účinnosti Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258,2001 Z. z., pričom v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy mala obsahovať podľa § 4 ods. 2 písm. g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov, inak sa spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. V posudzovanom prípade nebola stanovená RPMN v tejto zmluve, neobsahovala ani dohodu o úroku. Za takúto dohodu podľa prvostupňového súdu nemožno považovať listinu nazvanú Strieborná karta Home Credit, ktorá nebola súčasťou zmluvy, a ak vôbec bola doručená druhej strane, bola doručená dodatočne a nebola odporcom písomne odsúhlasená. Ohľadom následkov absencie RPMN v revolvingovej zmluve poukázal okresný súd na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 17Co/215/2012. Samotná zmluva, ani úverové podmienky neobsahovali informáciu o poplatkoch za vedenie účtu, za výber z bankomatu a z tohto dôvodu súd návrh v časti požadovaných poplatkov a dohodnutých úrokov zamietol.
Pokiaľ navrhovateľ požadoval zmluvnú pokutu s odkazom na úverové podmienky hlavu XI. § 3, bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 8 % z čiastky, s úhradou v ktorej je v omeškaní. Zmluvná pokuta vo výške 5,31 Eur sa mala týkať platieb splatných pred 31. 10. 2008 až 31. 05. 2009. Z uvedených dôvodov v tejto časti súd návrhu vyhovel. Sankčný úrok predstavujúci úrok z omeškania z dlžnej čiastky
vo výške 0,08 % za každý deň omeškania, t. j. 29,2 % ročne v zmysle hlavy XI. § 3 úverových podmienok, súd navrhovateľovi vo výške 8,72 Eur nepriznal, keďže nie je zrejmé, z akej sumy bol tento úrok z omeškania vypočítaný, za ktoré obdobie a jeho výška nie je v súlade s občianskoprávnou úpravou. Súd ďalej uviedol, že úverový rámec bol dohodnutý len na sumu 15.000,- Sk a nebol doložený dôkaz o tom, že by došlo k dohode o jeho zvýšení. Pokiaľ by aj takýto dôkaz existoval, súd považoval z dôvodov uvedených v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2011 úver za bezúročný a bez poplatkov. Odporca vyčerpal sumu 2.981,- Eur, zaplatil 2.927,99 Eur, rozdiel predstavuje sumu 53,31 Eur. V sume prevyšujúcej uvedenú čiastku návrh zamietol. Súd navrhovateľovi náhradu trov nepriznal, keďže jeho úspech bol len nepatrný a poukázal pri tom na ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa navrhovateľa súd prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, ktorý uviedol, že úverová zmluva neobsahovala písomne odsúhlasenú dohodu o výške úroku a že vzhľadom na skutočnosť, že neobsahovala náležitosti požadované § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti uviedol, že predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou revolvingového úveru, s čím sa stotožnil aj konajúci súd. Pokiaľ ide o uvedenie RPMN, Zákon o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 3 ods. 6 pri revolvingových úveroch počíta aj s nemožnosťou určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov. S týmto sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove rozhodnutím zo dňa 27. 01. 2011 č. k. 6Co/95/2010. Pokiaľ ide o absenciu ročnej úrokovej sadzby navrhovateľ má za to, že tento nedostatok v úverovej zmluve nie je, v sadzobníku poplatkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a bol súdu zaslaný dňa 11. 01. 2012, je stanovená úroková sadzba vo výške 2,21 % mesačne, čo predstavuje práve výšku ročnej úrokovej sadzby, to znamená, že aj keď nebola v úverovej zmluve výslovne uvedená ročná úroková sadzba, v predmetnej zmluve bola celkom jednoznačne uvedená mesačná úroková sadzba a spotrebiteľovi nemohlo robiť problém odvodiť si týmto spôsobom výšku ročnej úrokovej sadzby. V nadväznosti na súdom vytknutú dohodu o úrokoch upozornil na úverové zmluvné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dotknutej úverovej zmluvy a v ktorých v hlave VII. § 1 sa uvádza, že v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny a pravidelné poplatky, napr. poplatok za výpis a prípadne nepravidelné poplatky, ako napríklad poplatok za výber z automatu, za blokovanie karty. V hlave VII. § 7 je upravená povinnosť odporcu platiť poplatky za poskytované služby. Špecifikácia poplatkov a výška úrokovej sadzby bola konkrétne stanovená v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou metodickej príručky ako prílohy tejto úverovej zmluvy. Odporca podpisom úverových zmluvných podmienok a úverovej zmluvy potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie sa metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj sadzobník poplatkov. Navrhovateľ je presvedčený, že dotknutá zmluva o revolvingovom úvere ako aj samotné úverové zmluvné podmienky majú písomnú formu, v ktorej je záväzkový vzťah individualizovaný v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 a tiež bola dodržaná predpísaná písomná forma vyžadovaná § 4 ods. 1 zákona. Preto sú platnými dokladmi preukazujúcimi vznik záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou, z ktorého je zrejmý a opodstatnený aj nárok navrhovateľa, ktorý si uplatňuje v rámci tohto konania, t. j. dojednania o zmluvnom úroku, ale aj ostatných poplatkoch, ktoré sú zakotvené v úverových zmluvných podmienkach a sadzobníku poplatkov, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, sú platné, zrozumiteľné, a preto nárok z nich vyplývajúci je opodstatnený. Navrhovateľ nesúhlasí so záverom súdu, že z predložených dôkazov vyplýva dohodnutý úverový rámec na sumu 15.000,- Sk a nebol doložený doklad o jeho zvýšení. V tomto smere poukázal na to, že dohoda o výške úverového rámca bola s odporcom individuálne dojednaná, zmluvné dojednania týkajúce sa zvýšenia úverového rámca boli dohodnuté v úverových zmluvných podmienkach, s ktorými odporca svojím podpisom prejavil súhlas byť nimi viazaný. Pokiaľ súd prvého stupňa mal v úmysle priznať navrhovateľovi len istinu z dôvodu, že poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, nie je zrejmé akým spôsobom prišiel k záveru, že odporca čerpal 2.981,- Eur a zaplatil 2.927,99 Eur. Z predložených dôkazov muselo byť zrejmé, že odporca vyčerpal sumu 3.216,49 Eur a uhradil 2.762,- Eur, takže rozdiel po takomto odpočítaní predstavuje istina 454,46 Eur. Podľa navrhovateľa tiež priznanie zmluvnej pokuty vo výške 5,31 Eur nie je náležite odôvodnené a nie je zrejmé, prečo súd nepriznal navrhovateľovi plnú výšku zmluvnej pokuty 37,11 Eur, tak ako bola táto uplatnená. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, keď uznesením zo dňa 14. 09. 2012 č. k. 9C/247/2011-52 vyzval navrhovateľa na doplnenie skutkového stavu o skutkové tvrdenia, ktorým odôvodní oprávnenosť základu a výšky nároku tak, aby zdôvodnil, z čoho pozostáva istina vo výške 913,93 Eur, aby uviedol, aké splátky, kedy a v akej výške boli/neboli uhradené, aby uviedol, konkrétne z akej sumy uplatňuje zmluvnú pokutu 37,17 Eur, zmluvné úroky 711,95 Eur, za aké obdobie a na základe čoho, aby konkrétne uviedol, na základe čoho uplatňuje poplatok za vedenie účtu a za výber z bankomatu, ako aj sankčný úrok vo výške 8,72 Eur, z akej sumy a za aké obdobie. Navrhovateľ reagoval na uvedenú výzvu písomne, keď k prvej položenej otázke uviedol, že istina vo výške 919,93 Eur je čiastka, ktorú odporca neuhradil z celkovo vyčerpanej čiastky 3.216,49 Eur. Na podporu tohto tvrdenia vypísal čerpanie jednotlivých čiastok odporcom s tým, že uviedol dátum, výber z bankomatu, čiastku, úhradu, vzniknutý dlh a dátum úhrady. Uvedený rozpis má byť dôkazom o opodstatnenosti žalovanej istiny vo výške 919,93 Eur (vyčerpaná čiastka 936,02 Eur, úhrada 16,13 Eur = 919,89 Eur). Ako je zrejmé z predloženého rozpisu, ide o obdobie od 22. 10. 2007 do 22. 10. 2008. Ďalej navrhovateľ uviedol spôsob výpočtu zmluvného úroku za obdobie od 31. 10. 2007 do 31. 05. 2009, poplatky za výber z bankomatu vyúčtované na základe sadzobníka za obdobie 20. 10. 2007 až 22. 10. 2008 tak, že z každého výberu je uvedená čiastka 2,904 Eur. Zmluvnú pokutu vysvetlil s poukazom na úverové zmluvné podmienky hlava XI. § 3 ako 8 % z čiastky, s ktorou je odporca v omeškaní viac ako 7 dní s tým, že uviedol spôsob výpočtu zmluvnej pokuty vo výške 5,31 Eur (66,38 x 0,08 = 5,31 Eur). K zmluvnej pokute uviedol, že tieto boli vystavené s dátumom 31. 10. 2008, 30. 11. 2008, 31. 01. 2009, 28. 02. 2009, 31. 03. 2009, 30. 04. 2009 a 31. 05. 2009 bez bližšieho vysvetlenia. V ďalšom vysvetľoval úrok z omeškania ako sankčný úrok 0,08 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania podľa ÚZP hlava XI. § 3 za rovnaké obdobie ako uvádza pri zmluvnej pokute. Ďalej vysvetľuje poplatok za vedenie účtu stanovený čiastkou 1,49 Eur, ktorá je uvedená v sadzobníku poplatkov, ktorý mal mať odporca v dispozícii s tým, že odporca tento poplatok neuhrádzal za obdobie (mesačne) od 31. 10. 2007 do 31. 05. 2009. Zmluvný úrok je vypočítaný z dlžnej čiastky, pričom sa zohľadňujú čerpania a splátky v danom mesiaci, teda aktuálny stav úveru za konkrétny počet dní za obdobie od 31. 10. 2007 (mesačne) až 31. 05. 2009, keď zmluvný úrok sa pohybuje v rozmedzí od 30,0724 po 38,13 s tým, že zmluvný úrok nebol odporcom uhrádzaný. V závere priložil sumár čerpania a uhrádzania zo strany odporcu s označením typu prevodu buď bankový prevod alebo čerpanie, dátum a čiastku od schválenia zmluvy dňa 19. 12. 2005 po bankový prevod zo strany odporcu 27. 03. 2009.
Pokiaľ prvostupňový súd na základe takýchto dôkazov dospel k záveru, že v uzatvorenej revolvingovej zmluve absentovala ročná percentuálna miera nákladov, pričom nedošlo ani k dohode o úroku, odvolací súd s takýmto názorom prvostupňového súdu v celom rozsahu súhlasí, odkazuje pri tom na povinnosť informovať spotrebiteľa o ročnej percentuálnej miere nákladov úrokov či iných poplatkov stanovených v § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Pokiaľ poukazuje odvolateľ na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010, odvolací súd s právnym posúdením veci uvedeným odvolacím súdom nesúhlasí a nie je ním viazaný. Za rozhodujúcu považuje relevantnú právnu úpravu, v zmysle ktorej existovala povinnosť ako zákonnú náležitosť stanoviť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, a to bez rozlíšenia, či ide o revolving, resp. iný druh úveru.
Pokiaľ za takéhoto právneho posúdenia zamietol prvostupňový súd návrh navrhovateľa považujúc úver za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd s takýmto posúdením veci súhlasí a stotožňuje sa s ním. Pokiaľ namieta odvolateľ nesprávnosť priznanej istiny čo do výšky ako aj nedostatočné odôvodnenie priznanej zmluvnej pokuty, odvolací súd poukazuje na povinnosť navrhovateľa tvrdiť (povinnosť tvrdenia) a tiež svoje tvrdenie preukázať (dôkazná povinnosť). Pokiaľ za takejto dôkaznej situácie prvostupňový súd vychádzajúc z predložených dôkazov dospel k záveru, že istina je dôvodná len v sume 53,- Eur, odvolací súd uvádza, že v návrhu vo veci samej, ani v doplnenom vysvetlení k nemu navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal opodstatnenosť tvrdenej istiny 919,93 Eur, a preto pokiaľ výpočtom dospel k uvedenej sume považujúc ju za rozdiel medzi čerpanými finančnými prostriedkami a úhradami zo strany odporcu, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu rozhodnutia v tomto smere. Pokiaľ ide o odôvodnenie zmluvnej pokuty, aj pri tomto nároku vychádzal prvostupňový súd z vysvetlenia navrhovateľa ako 8 % z dlžnej čiastky 66,38 Eur tak, ako je to uvedené v podaní navrhovateľa na č.
l. 56 spisu. Navrhovateľ tu síce uvádza celkom 7 zmluvných pokút po 5,31 Eur, žiadnym spôsobom však nevysvetlil napriek výzve súdu, z akej konkrétnej sumy si uplatnil zmluvnú pokutu, za aké obdobie a na základe čoho. Preto rovnako ako vyššie, pokiaľ priznal prvostupňový súd iba zmluvnú pokutu za omeškanie so sumou 66,38 Eur za obdobie dlhšie ako 7 dní, je zmluvná pokuta z tejto sumy 5,31 Eur, ako to určil prvostupňový súd.
V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne považoval zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania za spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahoval § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho vzhľadom na chýbajúci údaj o RPMN sa tento úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ priznal prvostupňový súd časť uplatnenej istiny a zmluvnej pokuty vychádzajúc z dôkaznej situácie v čase rozhodovania súdu, odvolací súd upozorňuje, že na doplňujúce vyjadrenia a vysvetlenia v rámci odvolacieho konania neprihliadol, pretože sa to prieči ustanoveniu § 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože si ich neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 O. s. p.). Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.