Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-2678-2013.pdf
PDF · 71.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/2678/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného O.. V.. F. M., L.: XXXXXXXX, M. D.. X, XXX XX G., zast. advokátom JUDr. Vincentom Lechmanom, Popradská 80, 040 11 Košice proti povinnému G. , Z..F..P.., L.P.: XXXXXXXX, Š. X, XXX XX G., vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, Kupeckého 29, 040 01 Košice pod. č. Ex 3661/2013 o vymoženie pohľadávky vo výške 9.133,00 Eur s prísl., takto
rozhodol:
námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 21.8.2013 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 9.133,00 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice II č.k. 30Rob/71/2013- 47 zo dňa 18.7.2013.
Dňa 23.8.2013 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/160644 zo dňa 23.9.2013.
Dňa 11.11.2013 postúpil Exekútorský úrad súdneho exekútora tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii, v ktorých povinný uvádza, že v Rámcovej zmluve č. 02/2010/dod/D o dielo uzatvorenej medzi oprávneným a povinným je dohodnutá lehota splatnosti faktúr na 21 dní od preukázateľného doručenia objednávateľovi. V zmysle tohto dojednania vyčíslil povinný úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm spolu vo výške 974,81 eur. Ďalej povinný uviedol, že dlžnú sumu vo výške 9.133,00 Eur uhradí na účet súdneho exekútora do 14 dní, t.j. do 29.10.2013, ktorá sa odlišuje od vypočítaných súm, vo výške úroku z omeškania.
Oprávnený k námietkam povinného uviedol, že povinný v rámci súdneho konania výšku úroku z omeškania nespochybnil a nevzniesol voči nej žiadne námietky. Povinný mal predmetné skutočnosti uplatniť v základnom súdnom konaní , a v tomto štádiu exekučného konania už nemožno na ne prihliada. Z uvedeného dôvodu oprávnený navrhol námietku povinného zamietnuť.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, listinných dôkazov založených v spise, ako aj námietok povinného proti exekúcii zistil, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 15.10.2013, pričom námietky proti exekúcii boli doručené exekútorovi dňa 21.10.2013, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť. Musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého exekučného konania, avšak ešte pred začatím exekučného konania a navyše, musí ísť o také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Skutočnosti uvádzané povinným vo svojich námietkach sú skutočnosťami, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, teda možno ich považovať za dôvody pôvodného konania, ktoré mal povinný namietať v pôvodnom konaní, a to podaním odporu proti predmetnému platobnému rozkazu -exekučnému titulu. Nakoľko tak povinný neurobil, platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným, teda stal sa spôsobilým, pre exekučný súd záväzným exekučným titulom.
Rovnako súd poukazuje na to, že úlohou súdu nie je preskúmavať existenciu a obsah hmotno-právneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným. Z uvedeného vyplýva, že návrh na začatie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne.
Súd má za to, že v námietkach nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, resp. dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, preto súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.