Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/17/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanej: G.. E.O. K., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XX/XXX, XXX XX D. Ľ., v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -118 zo dňa 20.10.2022, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 20.10.2022 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal voči žalovanej nariadenia zákazu nakladať s rodinným domom súp. č. XXX a parcelou KN C č. XXXX, na ktorej je postavený tento rodinný dom, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. D. P.. Zároveň žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spolu so žalobou vo veci samej, ktorou sa žalobca domáha odporovateľnosti právneho úkonu

- darovacej zmluvy, ktorou sestra žalovanej W.. T. S., rod. D., nar. XX.XX.XXXX previedla na žalovanú svoj podiel 1 k vyššie citovaným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. D. P.. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaná po tom ako sa dozvie o podaní tejto žaloby, bude mimoriadne motivovaná previesť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na ďalšiu osobu a úspešnosťou takéhoto prevodu by bola popretá podstata a zmarený zmysel inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil takto: „ Súd sa ďalej zaoberal aj skutočnosťou, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a či je osvedčené, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany (v tomto konaní žalobcu) ohrozené. Je pravdou, že prípadné nakladanie so spornými nehnuteľnosťami je na rozhodnutí jeho vlastníka a že prípadný zákaz prevodu sporných nehnuteľností alebo ich zaťaženia nejakým vecným právom by neobmedzoval vlastníka nehnuteľností v bežnom užívaní nehnuteľností. Na druhej strane je však táto skutočnosť všeobecnou skutočnosťou v tom smere, že tieto práva má každý vlastník, preto z pohľadu súdu táto skutočnosť sama osebe nespôsobuje potrebu bezodkladne upraviť pomery strán. K týmto skutočnostiam z pohľadu súdu musí pristúpiť aj určitá ďalšia skutočnosť, ktorá by bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu odôvodňovala, teda aspoň nejaký reálny náznak, že takáto snaha vlastníka

- strany sporu sa javí skutočne ako reálna. V danom prípade z tvrdení žalobcu v žalobe, ako aj z LV s chronologickými zmenami je zrejmé, že žalovaná podiel svojej sestry na sporných nehnuteľnostiach nadobudla v roku 2019. Následne v rokoch 2020 a 2021 sa stala výlučnou vlastníčkou aj ďalších 2 parciel zapísaných na LV č. XXXX

v k.ú. D. P. (ktoré nie sú predmetom sporu). Ak by skutočne mala obava vyslovená žalobcom v odôvodnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia reálny základ, teda obava, že žalovaná bude mať záujem o scudzenie sporných nehnuteľností, tak k takémuto kroku mala dostatočný časový priestor už doposiaľ (od nadobudnutia sporných nehnuteľností už asi 3 roky). Obava žalobcu je jeho subjektívnym pohľadom, ktorý súd doposiaľ nemal nijako preukázaný, resp. súd nemal nijako aspoň osvedčené, že takáto snaha žalovanej tu skutočne je alebo v najbližšej dobe bude reálna. Iba všeobecná obava žalobcu bez akýchkoľvek dôkazov z pohľadu súdu nie je postačujúca pre nariadenie neodkladného opatrenia v tomto čase. Samozrejme, ak by žalobca v priebehu konania zistil snahy žalovanej o prevod sporných nehnuteľností a disponoval by dôkazmi aspoň nasvedčujúcimi tomu, že žalovaná vyvíja snahu o prevod sporných nehnuteľností, je možné takéto neodkladné opatrenie vydať aj v priebehu konania na základe nového návrhu žalobcu. Za súčasného stavu však z pohľadu súdu nie je splnená podmienka bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca za súčasného stavu môže využiť aj zápis poznámky do katastra nehnuteľností o začatí súdneho konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. Súd pritom poznamenáva, že rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, keďže o veci samej bude súd rozhodovať až po vykonaní všetkých navrhnutých dôkazov. O nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhodol v súlade s v spojení s tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania právo, pretože nebol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný.“

3. Proti tomuto uzneseniu podal v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa - a navrhol, aby odvolací súd toto uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.09.2022 v celom rozsahu vyhovie. Žalobca poukázal na to, že prvoinštančný súd zamietol návrh z dôvodu, že žalobca nepreukázal úmysel žalovanej uskutočniť dispozičný úkon k predmetným nehnuteľnostiam. Táto požiadavka je však podľa žalobcu neprimeraná a v rozpore s charakterom a účelom neodkladného opatrenia. Žalobcu nemožno zaťažovať procesnými povinnosťami, ktoré nie je spôsobilý splniť z objektívnych dôvodov. Najmä pri neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať. Úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah k určitému právnemu následku je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Táto požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenia s preventívnym účinkom nemožno dosiahnuť (komentár C.H.Beck, Praha, 2016, str. 1107). Žalobca uviedol, že nie je povinný preukazovať úmysel osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje, pričom takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Jeho povinnosťou je osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Úmysel je ako psychický stav, sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Preukázať úmysel žalovanej ďalej nakladať s nehnuteľnosťami a tak spôsobiť ujmu žalobcovi, nemôže byť rozhodujúcim kritériom pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalovaná nemá v úmysle nehnuteľnosti scudzovať či zaťažovať právami tretích osôb, tak neodkladné opatrenie vo vzťahu k nej je bez právneho významu, t.j. nepredstavuje žiaden neprimeraný zásah do jej práv do skončenia konania. Žalobca zároveň citoval rôzne rozhodnutia odvolacieho súdu v Prešove, resp. odvolacieho súdu v Košiciach, či Najvyššieho súdu SR, z ktorých v podstate vyplýva záver, že vyčkávaním na prejavenie úmyslu môže dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľnosti po ktorom by už ochrana žalobcu znížená.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutia v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a nasl. SR. Právo na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom domáhať sa svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti vylučujúcej jeho ochranu inak než neodkladným, urgentným zásahom súdu. V takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených

skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Tu nie je na mieste, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd nariadi len v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava, že by exekúcia bola ohrozená.

6. Odvolací súd sa úplne stotožnil s vecným a dôsledným odôvodnením zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia uvádza nasledovné (387 ods. 2 ): V zmysle ustanovenia môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Odvolací súd, rovnako ako prvoinštančný súd, nezistil, aby v prejednávanej veci bolo na základe žalobcom podaného návrhu, nevyhnutne potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Pokiaľ by mal odvolací súd prijať argumentáciu žalobcu, tak s každým konaním o odporovateľnosť právneho úkonu by malo byť, podľa jeho názoru, nevyhnutne spojené aj nariadenie neodkladného opatrenia. Ak žalobca citoval rozhodnutia odvolacích súdov, tak tieto nie sú pre odvolací súd v tomto konaní záväzné (nejedná sa o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít - ) a sú natoľko individuálne, že prijaté závery nemožno bez ďalšieho aplikovať na prejednávanú vec. Pokiaľ žalobca citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , tak závery súdu prvej inštancie vôbec nie sú v rozpore s týmto rozhodnutím, práve naopak, svedčia o správnosti jeho rozhodnutia, pretože ako vyplýva z tohto rozhodnutia, predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu prejavuje navonok a teda pokiaľ má žalobca „pocit“, že žalovaná mieni disponovať s týmito nehnuteľnosťami, tak túto skutočnosť musí samozrejme preukázať určitými konkrétnymi dôkazmi, teda musí osvedčiť svoj nárok a nemožno vychádzať iba z jeho, ničím nepodloženej, obavy, že úmyslom žalovanej je previesť tieto nehnuteľnosti. Sám žalobca konštatoval, že jeho „povinnosťou je osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy“, avšak na druhej strane paradoxne tvrdí, že nemusí preukazovať úmysel žalovanej disponovať s nehnuteľnosťami. Odvolací sud poukazuje na to, že skutočne musí byť preukázané konkrétnym dôkazom, že žalovaná mieni tieto nehnuteľnosti previesť na iný subjekt. Ako už bolo konštatované neodkladné opatrenie môže byť nariadené iba vtedy, pokiaľ existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, čo zároveň zahŕňa aj požiadavku bezprostredne hroziacej ujmy, pričom v danom prípade došlo k prevodu rodinného domu a priľahlej parcely ešte v roku 2019 a žaloba v tejto veci bola prvoinštančnému súdu doručená dňa 19.09.2022, teda tak ako konštatuje súd prvej inštancie, uplynula už doba cca 3 rokov, počas ktorej nedošlo k prevodu tohto rodinného domu, preto nie splnená ani podmienka bezprostrednosti hroziacej ujmy. Prvoinštačný súd rovnako správne poukázal na to, že pokiaľ v priebehu konania dôjde k takým skutočnostiam, ktoré by preukazovali snahu žalovanej previesť tieto nehnuteľnosti, tak žalobcovi nič nebráni podať opätovne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (, ).

8. O trovách odvolacieho konania týkajúcich sa nariadenia neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie vo veci samej.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).