Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-21-2011.pdf
PDF · 96.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/21/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľky: Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., IČO: 00 682 420, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 27, proti odporcom: 1) BORDO, s.r.o., IČO: 36 768 031, so sídlom Dunajská Streda, Nová Ves 2222/26 a 2) Ing. Q. N., narodený X.X.XXXX, bytom Q. L. - A., E. XXX/X, o zaplatenie 46.605,99 eur s príslušenstvom a odmenou 155,35 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 298/2010-17 zo dňa 19.10.2010 sa ponecháva v platnosti.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, nepriznáva.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania 1.178,13 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm 298/2010-17, ktorý tunajší súd vydal dňa 19.10.2010, boli odporcovia zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne navrhovateľke zaplatili zmenkovú sumu 46.605,99 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 22.6.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 155,35 eur a náhradu trov konania 2.805,50 eur.
Odporcovia podali spoločné námietky, v ktorých uviedli, že odporca v 1. rade uzavrel s navrhovateľkou dňa 25.3.2009 úverovú zmluvu a za účelom zabezpečenia pohľadávky bola vystavená a navrhovateľke odovzdaná blankozmenka. Navrhovateľka listom zo 7.1.2009 vyzvala odporcu v 1. rade, aby si v dôsledku splatenia úveru 31.12.2009 a ukončenia zmluvného vzťahu prevzal blankozmenku, čo on spravil, a keďže blankozmenka bola vydaná len v jednom vyhotovení, nemôže byť zmenka, z ktorej si navrhovateľka uplatňuje v tomto konaní nároky, pravou zmenkou a neexistuje žiadna kauza na jej vystavenie. Z opatrnosti namietli aj formálne nedostatky zmenky. Obchodné meno majiteľa zmenky nie je podľa nich na zmenke označené v súlade so zápisom v obchodnom registri, platobné miesto je neúplné tým, že v označení právnickej osoby - pobočka Citibanka (Slovakia) a.s., u ktorej je zmenka splatná, absentuje IČO v súlade s § 3a Obchodného zákonníka, podpis vystaviteľa a avalistu nie je ich platným podpisom, vystaviteľ nie je podpísaný spôsobom, ktorým podľa obchodného registra konateľ za odporcu v 1. rade koná, na prívesku chýba označenie odporcu v 2. rade ako avalistu a nie je uvedené, za koho sa zaručuje, podpis by mal patriť tej istej osobe, ktorá sa mala podpísať za vystaviteľa. Ďalej namietli nesprávne vyplnenie blankozmenky v zmenkovej sume, lebo v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke nie je spôsob výpočtu stanovený, resp. chýba pri určení výpočtu sumy odkaz na úverovú zmluvu, pričom bez jednoznačného určenia spôsobu výpočtu zmenkovej sumy je dohoda pre neurčitosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatná. Odporca v 1. rade namietol nepredloženie zmenky na
plnenie, keďže až do dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu o existencii zmenky nevedel. Nakoniec obaja odporcovia označili konajúci súd za miestne nepríslušný.
Odporcovia k námietkam pripojili dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke č. UPA 26411-2009, úverovú zmluvu č. Z. XXXXX-XXXX so všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámenie navrhovateľky zo 7.1.2010 o ukončení zmluvného vzťahu s výzvou na prevzatie blankozmenky a znehodnotenú blankozmenku.
Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 21/2011.
Navrhovateľka žiadala ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Námietky označila za irelevantné, lebo z nich nie je zrejmé, čo dlžníci voči zmenke namietajú.
Pred tým, než súd nariadil v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) na prejednanie námietok pojednávanie, zaoberal sa námietkou miestnej nepríslušnosti, ktorú odporcovia vzniesli pri prvom úkone, ktorý im vo veci patril. Odporcovia nemajú v obvode tunajšieho súdu sídlo, resp. bydlisko, ale v zmysle § 87 písm. d) OSP je popri všeobecnom súde odporcu na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého je platobné miesto zmenky, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Navrhovateľka podaním návrhu na tunajší súd zvolila miestnu príslušnosť podľa platobného miesta zmenky, ktorým je Bratislava a podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. je vo veciach týkajúcich sa zmeniek pre obvod Krajského súdu v Bratislave miestne príslušný Okresný súd Bratislava V.
Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi, výsluchom odporcov, vypočutím svedkyne Ing. Q. T. a na preukázanie pravosti podpisov odporcov na zmenke nariadil znalecké dokazovanie. Vykonať iné dôkazy účastníci nežiadali.
Z prvopisu zmenky, vystavenej v Trnave 25.3.2009, súd zistil, že sa vystaviteľ zaviazal zaplatiť na rad navrhovateľky dňa 21.6.2010 zmenkovú sumu 46.605,99 eur, bez protestu. Ako vystaviteľ je obchodným menom, sídlom, údajmi o IČO, DIČ, uvedením mena a priezviska konateľa označený odporca v 1. rade a pripojený je autografný podpis. V časti s nadpisom „per aval“ je menom, priezviskom, rodným číslom a miestom trvalého pobytu označený odporca v 2. rade a k jeho menu je pripojený autografný podpis. Platobným miestom zmenky je Citibank(Slovakia) a.s., Mlynské Nivy 43, Bratislava.
Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu navrhovateľka svoje zmenkové práva preukázala.
Listinné cenné papiere, ku ktorým patrí aj zmenka, sú považované za dokonalé a nesporné. Znamená to, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované len samotnou zmenkovou listinou a forma, v ktorej je listina vydaná, zároveň určuje jej obsah. Pokiaľ zmenka obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, je z formálneho hľadiska platnou a platnou by ostala aj v prípade, ak by sa preukázalo, že niektoré údaje na nej uvedené nie sú pravdivé.
Odporcovia namietali formálnu nesprávnosť zmenky. Nesúlad v označení navrhovateľky na zmenke (na rad Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s.) s jej obchodným menom uvedeným v obchodnom registri (Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.) spresnili až na pojednávaní. Pôvodne namietanú absenciu IČO v označení Citibank (Slovakia) a.s., u ktorej je zmenka splatná, dodatočne zmenili a tvrdili, že ide o neexistujúcu právnickú osobu. Nesúlad podpisu vystaviteľa so spôsobom, akým mal byť odporca v 1. rade podľa obchodného registra podpísaný, videli v tom, že pri vlastnoručnom podpise je síce uvedené meno a funkcia (konateľ), ale obchodné meno sa nachádza len nad podpisom, čo podľa nich nepostačuje.
Formálnu prísnosť, ktorá je pre zmenky typická, nie je možné chápať tak, že každý údaj, ktorý je na zmenke napísaný, je potrebné skúmať do najmenšieho detailu a pre akýkoľvek jeho nesúlad považovať zmenku za neplatnú. Platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, z hľadiska spôsobu ich vyjadrenia, sa aj v prípade zmenky posudzuje podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), takže za neplatné je možné považovať len tie údaje na zmenke, ktoré nie sú určité a zrozumiteľné alebo boli vyjadrené spôsobom, pre ktorý sa zmenka dostala do vnútorného rozporu a plnenie z nej sa tým stalo nemožné.
Označenie obchodného mena navrhovateľky na zmenke, aj keď nie je uvedené v nominatíve ako v obchodnom registri, nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, že zmenka mala byť zaplatená na jej rad. Rovnako to platí o vystaviteľovi, ktorý je na zmenke označený v súlade s obchodným registrom, keď navyše z grafickej úpravy zmenky jednoznačne vyplýva, že podpis konateľa sa viaže k obchodnému menu, uvedenému nad ním (označenie vystaviteľa, včítane miesta určeného pre podpis konateľa, tvorí na zmenke jeden celok, farebne odlíšený od ostatného textu).
Podstatnou náležitosťou zmenky je údaj o platobnom mieste. V tomto prípade je zmenka splatná v Bratislave, preto bez ohľadu, že Citibank a.s. nebola označená aj s údajom o IČO, ako odporcovia pôvodne namietali, resp. že v čase vystavenia zmenky už táto právnická osoba nebola v obchodnom registri zapísaná, ako odporcovia tvrdili dodatočne, pre miesto platenia je rozhodujúci len miestny údaj, ktorý na zmenke uvedený je a nie sú pochybnosti o tom, kde mala byť zmenka predložená na platenie.
Odporca v 2. rade sa na zmenke podpísal v časti označenej doložkou „per aval“, preto nedôvodne namietal, že chýba jeho označenie ako ručiteľa. K tvrdeniu, že nie je uvedené, za koho sa zaručil, súd poukazuje na ustanovenie čl. I. § 31 ods. 4 v spojení s § 77 ods. 3 zmenkového zákona, z ktorého vyplýva, že ak nie je na zmenke udané, za koho sa ručenie prejíma, platí, že sa prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.
Za nedôvodnú považuje súd aj námietku nepredloženia zmenky na platenie. Odporca v 1. rade ako vystaviteľ vlastnej zmenky je v zmysle čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky, proti ktorému majiteľ podľa čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona ani zmeškaním prezentačných lehôt zmenkové práva nestráca.
Ďalej odporcovia namietli nesprávne vyplnenie zmenkovej sumy v blankozmenke s tvrdením, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je pre neurčitosť spôsobu výpočtu zmenkovej sumy podľa § 37 OZ neplatná.
Náležitosti, ktoré má dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke obsahovať, zákon nepredpisuje. Vzhľadom na zabezpečovací charakter blankozmenky však bude nevyhnutné, aby v dohode o vyplňovacom práve bol vymedzený kauzálny zmluvný vzťah, ktorému sa poskytuje zabezpečenie, aby boli určené podmienky vyplnenia, t.j. bezprostredný dôvod, ktorý majiteľa blankozmenky oprávňuje doplniť chýbajúce údaje, a aby bol dojednaný rozsah vyplnenia a spôsob, akým majú byť doplňované údaje stanovené.
Súčasná rozhodovacia prax súdov vychádza zo skutočnosti, že absolútna určitosť spôsobu stanovenia výšky zmenkovej sumy v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke v podstate neprichádza do úvahy. Pri vystavení blankozmenky nie je ešte isté, či vôbec a kedy budú splnené podmienky na vyplnenie zmenky, t.j. nedá sa predvídať, aká bude výška zabezpečovanej pohľadávky, ani určiť spôsob jej výpočtu. Zabezpečený zmluvný záväzok sa postupom času vyvíja (znižuje sa čiastočným plnením, môže sa zvýšiť alebo zmeniť jeho obsah napr. v dôsledku porušenia zmluvných povinností a pod.). Za určitú preto treba považovať aj takú dohodu, v ktorej je horná hranica zmenkovej sumy limitovaná aktuálnou výškou zabezpečovanej pohľadávky, keďže spôsob jej výpočtu je riešený v zmluve, z ktorej pohľadávky sú blankozmenkou zabezpečené.
Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorú účastníci 25.3.2009 uzavreli, je v určení spôsobu výpočtu zmenkovej sumy dostatočne určitá. Z jej bodu 2.1. jednoznačne vyplýva, že blankozmenka slúži na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľky voči odporcovi v 1. rade z úverovej zmluvy č. Z. XXXXX- XXXX. Obsah vyplňovacieho práva je upravený v bode 3.2. dohody. Blankozmenku bola navrhovateľka oprávnená vyplniť v prípade, ak odporca v 1. rade nesplní niektorý zo záväzkov alebo ich časť, vyplývajúcich mu zo zmluvy o úvere. Výška zmenkovej sumy mohla byť vyplnená tak, aby uspokojila celú pohľadávku navrhovateľky z úverovej zmluvy ku dňu, ktorý uvedie na blankozmenke ako deň jej splatnosti.
Záväzky odporcu v 1. rade vyplývajú priamo z úverovej zmluvy č. Z. XXXXX-XXXX, v ktorej je stanovený aj spôsob ich výpočtu. Okrem záväzku vrátiť poskytnutý úver 60.900 eur do 21.3.2010, mu vznikla povinnosť zaplatiť úrok z úveru, poplatky a prípade úroky z omeškania. Ďalšie záväzky vyplývajú zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa podľa bodu 9.8. zmluvy stali jej neoddeliteľnou súčasťou.
Odporcovia na pojednávaní prostredníctvom ich vtedajšej právnej zástupkyne dodatočne tvrdili, že navrhovateľka blankozmenku vyplnila neoprávnene, keďže záväzky z úverovej zmluvy už boli splnené a navrhovateľka originál blankozmenky odporcovi v 1. rade vrátila.
Z výpovede odporcu v 1. rade vyplynulo, že síce jediný ním vystavený originál blankozmenky od navrhovateľky skutočne prevzal, ale záväzky z úverovej zmluvy nesplatil, úverový vzťah bol vyrovnaný len čiastočne.
Originál blankozmenky navrhovateľka vrátila odporcovi v 1. rade začiatkom roku 2010. Stalo sa tak omylom, chybou zamestnankyne navrhovateľky Ing. Q. T., ktorá ako svedkyňa uviedla, že nedopatrením považovala úver za splatený, čo odporcovi v 1. rade písomne oznámila a vyzvala ho na prevzatie blankozmenky. Dodatočne, po vysvetlení omylu, však odporca v 1. rade súčasne so žiadosťou o prolongáciu úveru vystavil novú blankozmenku s rovnakými údajmi, ako pôvodná znehodnotená blankozmenka a originál novej blankozmenky ostal uložený v trezore. Žiadosť o prolongáciu úveru nebola schválená.
Odporcovia zotrvali na tvrdení, že vystavili len jednu blankozmenku, ktorú navrhovateľka odporcovi v 1. rade vrátila, resp. ktorú znehodnotila. Keďže z tohto dôvodu považovali podpisy na zmenke za nepravé, súd na ich návrh pribral do konania znalca z odboru písmoznalectvo. Znaleckým úkonom bol poverený Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Znalec mal k dispozícii 38 nesporne pravých originálov podpisu odporcu v 2. rade (konateľa odporcu v 1. rade), ktoré porovnal so spornými podpismi vystaviteľa a ručiteľa na zmenke. Pri skúmaní použil analytickú, porovnávaciu a v rámci nich čiastočne aj grafometrickej metódu. Sporné podpisy znalec označil za výsledok autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby a pri ich analýze pomocou technických prostriedkov nezistil žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu, v okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní (napr. gumovaní). Podľa záverov znaleckého posudku č. 112/2013 zo dňa 30.4.2013 zmenku vlastnoručne ako konateľ za vystaviteľa a ako ručiteľ podpísal odporca v 2. rade.
Proti znaleckému posudku odporcovia nenamietali a s jeho závermi sa stotožnil aj súd.
Dodatočne odporcovia namietali, že zničená blankozmenka nemohla byť nahradená vystavením novej, nahradiť ju bolo možné len umorením, k čomu nedošlo. Vychádzali z toho, že zabezpečenie pohľadávky sa viaže ku konkrétnej zmenke, preto zánikom zmenky zaniká aj samotné zabezpečenie.
S týmto názorom je síce možné súhlasiť, napriek tomu však ku zániku zabezpečenia nedôjde, ak sa vystaviteľ s majiteľom zmenky dohodnú, že aj bez umorenia bude znehodnotená zmenka nahradená vystavením novej zmenky.
V tomto prípade bola znehodnotená blankozmenka, t. j. neúplná listina, v ktorej nie sú inkorporované žiadne práva ani záväzky. Umorením je v zmysle čl. I. § 90 ods. 1 zmenkového zákona možné nahradiť len zmenku, nie blankozmenku. Rozhodujúcou je však skutočnosť, že odporcovia vystavili, avalovali a navrhovateľke odovzdali novú blankozmenku, ktorá mala namiesto znehodnotenej plniť zabezpečovaciu funkciu a navrhovateľka toto zabezpečenie prijala.
Nakoniec je potrebné uviesť, že vo včasných námietkach odporcovia zánik zabezpečenia zmenkou v dôsledku znehodnotenia pôvodnej blankozmenky nenamietali. Vrátenie blankozmenky uviedli len v súvislosti so spochybnením pravosti podpisov na zmenke. Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa konanie podľa § 175 ods. 4 OSP riadi, by súd na dodatočne uplatnenú námietku nemohol prihliadať ani ak by bola dôvodná.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených vo včasných námietkach, tento nesporný záväzok odporcov celkom alebo sčasti zanikol, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP, ale keďže navrhovateľka náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, prisúdiť nežiadala, súd rozhodol tak, že sa jej ich náhrada nepriznáva.
Zo štátnych rozpočtových prostriedkov súd zaplatil znalečné 1.178,13 eur, nekryté preddavkom. Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil (§ 148 ods. 1 OSP). Odporcom preto súd uložil povinnosť, aby štátu náhradu týchto trov zaplatili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v troch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..