Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/54/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v spore žalobkyne S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., R. poľom č. XXX/XX, práv.zast. Advokátska kancelária Žitňanský, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, M. Hricku 1833/32, IČO 52 020 991, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava Karadžičova 2, IČO 47 258 713, práv.zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO 36 862 711 o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená dňa 07.03.2018 medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania a konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2020 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenou dňa 07.03.2018 medzi žalobkyňou ako spoludlžníčkou a žalovaným ako bankou pre jej neprijatelnosť a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že že ako spoludlžník dlžníka N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 3, W., uzatvorila s veriteľom ako bankou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj ako "Zmluva") a zároveň rovnaký deň uzatvorili rovnaké zmluvné strany aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa v platnom znení (ďalej aj ako "Dohoda"), ktorá zabezpečovala uvedenú Zmluvu. Veriteľ žiadosťou zo dňa 17.12.2019 požiadal jej zamestnávateľa - spoločnosť Hella Slovakia Front-Lighting s.r.o., o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré zamestnávateľ aj vykonáva a v súčasnosti hrozí ďalší výkon týchto neoprávnených zrážok zo mzdy. V súčasnosti sa jedná už o druhé vykonávanie zrážok zo mzdy. Po vykonaní prvej zrážky v mesiaci január 2020 bol zo strany navrhovateľky podaný návrh na Okresný súd Trenčín na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré bolo aj vydané dňa 14.02.2020, sp. zn. , ktorým súd uložil žalovaného zdržať sa použitia Dohody a zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody. Zamestnávateľ navrhovateľky na základe tohto neodkladného opatrenia prestal vykonávať zrážky zo mzdy. Toto neodkladné opatrenie bolo následne Krajským súdom v Trenčíne zrušené z dôvodu formálnych nedostatkov, a následne začal zamestnávateľ žalobkyne opätovne vykonávať zrážky z jej mzdy na základe Dohody. Opätovne preto podala na tunajší súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré bolo vydané dňa 17.09.2020 sp.zn. , ktorým súd uložil žalovanému zdržať sa použitia Dohody a zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok

zo mzdy na základe Dohody a žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti Dohody. Žalovaný sa neoprávnene domáha vykonávania zrážok zo mzdy, pretože predmetná dohoda trpí vadami absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V zmysle ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, je zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy prípustné len za podmienky, že dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Pokiaľ bolo s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy neprípustné, potom sú aj zrážky zo mzdy vykonávané zamestnávateľom protiprávne. Žalobkyňa je presvedčená, že pri uzatváraní uvedenej Dohody neboli splnené uvedené zákonné podmienky, najmä, že nebola poučená o dôsledkoch je uzatvorenia. Dohoda síce bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, táto však bola súčasťou formulárovej zmluvnej dokumentácie a žalobkyňa de facto nemala možnosť uzatvorenie tejto Dohody odmietnuť. Navyše k uzatvoreniu Zmluvy aj Dohody došlo na diaľku prostredníctvom elektronickej komunikácie, ktorá prebehla medzi Dlžníkom a žalovaným. Žalobkyni predlžil Zmluvu aj Dohodu na podpis Dlžník a žalobkyňa teda nebola zo strany žalovaného poučená akýmkoľvek spôsobom. Zároveň je potrebné upozorniť aj na formuláciu uvedenú v Žiadosti veriteľa o vykonávanie zrážok zo mzdy zaslanú zamestnávateľovi, kde sa uvádza: "V prílohe Vám zasielame kópiu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej je poskytnutie uvedeného úveru, súčasťou ktorej je Dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá podľa v platnom znení..." Aj samotný veriteľ teda tvrdí, že predmetná Dohoda nebola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, ale ako súčasť formulárovej zmluvnej dokumentácie. a žalobkyňa nemala možnosť túto Dohodu odmietnuť. Navyše vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v predloženej Dohode je veľmi široké - "až do splatenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva", bez bližšieho určenia čo sa myslí pod príslušenstvom úveru. Takéto vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je možné považovať za neurčité, čo by spôsobovalo absolútnu neplatnosť takejto Dohody podľa , s poukazom na skutočnosť, že veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí súd brať ohľad. Zrážky zo mzdy je možné vykonávať dovtedy, kým žalovaný sám neoznámi žalobkyni, resp. platiteľovi mzdy, že všetky, napr. náhrady škody, príslušenstvá pohľadávky, ktoré možno žalovanému ani nepatria, nie sú splatené. Len ak je celková výška zabezpečovanej pohľadávky jednoznačne určiteľne v dohode stanovená, je aj zamestnávateľovi zrejmé, dokedy a do akej celkovej výšky má mzdu zamestnancovi zrážať v súlade so zákonom a dohodou. Skutočnosť, že v žiadosti o zrážky zo mzdy veriteľ uvádza presnú sumu pohľadávky je právne irelevantná, nakoľko zákon vyžaduje takéto určenie priamo v dohode. Zabezpečenú zmluvu možno považovať za spotrebiteľskú zmluvu a táto musí spĺňať konkrétne náležitosti v zmysle . Skutočnosť, že Dohoda je neplatná potvrdil aj Okresný súd Trenčín vo vydanom neodkladnom opatrení, a to bez ohľadu na jeho následné zrušenie Krajským súdom Trenčín. Naďalej platí nasledovná argumentácia: „Súd pri posudzovaní predloženej dohody o zrážkach zo mzdy prišiel k záveru, že označenie platiteľa mzdy je údaj povinný a jeho neuvedenie v dohode o zrážkach zo mzdy spôsobuje pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť ( <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252337'&ucin- k-dni='30.12.9999'>) neplatnosť tohto právneho úkonu. Pokiaľ ide o potrebu uvádzania platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy, táto požiadavka priamo vyplýva z povahy tohto zabezpečovacieho inštitútu. Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne vyplácali veriteľovi. Základným predpokladom možnosti uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy je existencia mzdy, nakoľko ak v čase jej uzatvorenia dlžník nie je poberateľom mzdy, prípadne iného príjmu, nemôže ani platne uzatvoriť dohodu o zrážkach z neexistujúcej mzdy, či iného príjmu. Mzdu vždy vypláca konkrétny platiteľ, ktorý musí byť v dohode riadne špecifikovaný. Dôkazom opaku nie je ani ust. <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523131'&ucin-k- dni='30.12.9999'>. Uvedené ustanovenie upravuje situáciu, ak v priebehu vykonávania zrážok zo mzdy dôjde k zmene platiteľa mzdy dlžníka“. (Krajský súd Prešov, sp.zn. z 12. 07. 2018). V tomto prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pre ktoré je charakteristické, že

- pôsobí ex tunc, t.j.od začiatku, - nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany, - sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), - ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že ju nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého

právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, - nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady, inštitút vydržania, kde aj absolútne neplatný právny úkon môže byť iusta causa possesionis. Nakoľko napriek yyššie uvedeným skutočnostiam, žalovaný naďalej vykonáva práva z predmetnej Dohody, existuje naliehavý právny záujem na strane žalobkyne na určenie neplatnosti Dohody príslušným súdom. Žalovaná sa podaným návrhom domáha ochrany neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému dochádzalo zrážkami z jej mzdy, pričom nemá iné právne ani faktické možnosti zabrániť vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy ako určením neplatnosti Dohody zo strany príslušného súdu. Žalobkyňa má za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je s poukazom na ustanovenie neplatná. Žalovaný si uplatňuje pohľadávku aj s pochybným príslušenstvom prostredníctvom neplatného právneho úkonu, a tak na požadovanom určení neplatnosti Dohody aj aj neoprávneného výkonu zrážok zo mzdy existuje naliehavý právny záujem.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.01.2021 žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že žalobkyňa ako spoludlžník dlžníka N. T. a M. uzatvorili dňa 07.03.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“). R. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 20.000 Eur, ako aj poskytnutie úverového rámca vo výške 5.000Eur. Žalobkyňa ako spoludlžník taktiež okrem vyššie spomenutých úverov uzavrela so Žalovaným Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá je predmetom podanej žaloby Žalobkyne. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti 1 bod 1.1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa uvádza: „1.1 Predmetom ZoSÚ je poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len „Úver“) Bankou Dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v ZoSÚ. Klient je povinný poskytnutý Úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v ZoSÚ.“ Dlžník a Žalobkyňa ako spoludlžník si neplnili svoje povinnosti podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a mesačné splátky nesplácali riadne a včas, resp. neuhradili Žalovanému viacej po sebe nasledujúcich splátok. Nakoľko si Žalobkyňa a dlžník svoje povinnosti neplnili, žalovaný si uplatnil svoje nároky prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný žiadosťou zo dňa 17.12.2019 požiadal zamestnávateľa Žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy v súlade s dojednanou dohodou o zrážkach.

3. Žalobkyňa sa cestou podanej žaloby domáha určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorená dňa 07.03.2018 medzi Žalobkyňou ako spoludlžníkom a Žalovaným ako bankou je pre jej neprijateľnosť neplatná. Podľa Žalobkyne Dohoda o zrážkach zo mzdy trpí vadami absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko pri uzatváraní uvedenej Dohody neboli splnené zákonné podmienky, najmä, že Žalobkyňa nebola poučená o dôsledkoch jej uzatvorenia. Dohoda síce bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, táto však bola súčasťou formulárovej zmluvnej dokumentácie a Žalobkyňa nemala možnosť uzatvorenie tejto Dohody odmietnuť. Zároveň za sporné považuje spôsob uzatvorenia na diaľku prostredníctvom elektronickej komunikácie, ktorá prebehla medzi dlžníkom a Žalovaným. Žalobkyni predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere aj Dohodu o zrážkach zo mzdy na podpis dlžník a Žalobkyňa teda nebola zo strany žalovaného poučená akýmkoľvek spôsobom. V ďalšom texte nášho vyjadrenia sa k namietaným skutočnostiam vyjadríme v samostatných kapitolách. Poukázal na ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

4. Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzatvára veriteľ s dlžníkom. Obsahom dohody je súhlas dlžníka (v tomto prípade Žalobkyne) s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne sa poukazovali veriteľovi (v tomto prípade Žalovanému). Podmienkou platnosti takejto dohody je, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu a dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). V tejto súvislosti si dovoľuje uviesť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená v písomnej podobe a taktiež vykonávané zrážky zo strany Žalovaného ako veriteľa nikdy nepresiahli zákonom určený limit.

5. Ďalej uvádza, že dispozičné právo so mzdou žalobkyne bolo obmedzené zákonom a bolo ho možné realizovať len do maximálne prípustnej zákonnej výšky. Dokonca je možné tvrdiť, že táto časť prostriedkov je viazaná na riadne splátky úveru, a tak nie je možné tvrdiť, že dochádza k jednostrannému dispozičnému obmedzeniu mzdy žalobkyne. Žalovaný si uplatňovaním zrážok zo mzdy iba zabezpečuje plnenie zmluvných povinností žalobkyne, na ktoré sa zaviazala uzatvorením Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere ako spoludlžníčka. Domnievame sa, že nie je možné žalovaného obmedzovať v uplatnení jeho zmluvného oprávnenia, ktorým v skutočnosti len zabezpečuje plnenie zmluvných povinností žalobkyne.

6. V kontexte vyššie uvedenom si dovoľuje uviesť, že aj napriek tvrdeniam, ktoré žalobkyňa uvádza v žalobnom návrhom a síce, že nebola priamo žalovaným oboznámená o podmienkach poskytnutia úveru nakoľko v uvedenom vzťahu vystupuje ako spoludlžníčka a teda podmienky poskytnutia úveru boli vysvetlené dlžníkovi, je uvedené tvrdenie žalobkyne irelevantné a zavádzajúce, nakoľko žalovaná mala možnosť oboznámiť sa s podmienkami úveru a rovnako ako dlžník bola na obsah dohody o zrážkach zo mzdy osobitne upozornená.

7. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je súčasťou textu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale predstavuje ju osobitná listina, ktorú žalobkyňa podpísala. Z uvedeného vyplýva, že sa pri podpise zmluvných dokumentov musela žalobkyňa aj osobitne s týmto dokumentom zaoberať a dôsledne oboznámiť. Dovoľujeme si poukázať aj na skutočnosť, že žalobkyňa prejavila súhlas s dohodou o zrážkach zo mzdy podpisom tejto osobitnej listiny.

8. Pokiaľ by nedošlo k osobitnému podpisu dohody o zrážkach zo mzdy, bola by táto dohoda neúčinná a žalovaný ako veriteľ by nebol oprávnený tento zabezpečovací inštitút využiť, pričom samotná zmluva o úvere by bola naďalej platná a účinná. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy teda nie je, ani nebolo podmienkou platnosti zmluvy, či poskytnutia želaného úveru. Uvádza, že žalobkyňa ako spoludlžník a dlžník akceptoval znenie dohody o zrážkach zo mzdy, pričom už zo samotného znenia tejto dohody je zrejmé, o aký zabezpečovací inštitút sa jedná a akým spôsobom tento inštitút bude aplikovaný. Jeho dodatočné spochybňovanie zo strany žalobkyne teda možno hodnotiť len účelovo v snahe vyhnúť sa plneniu záväzku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné súhlasiť ani s tvrdením žalobkyne, v ktorom uvádza, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná individuálne a rovnako s tvrdením, že dohodu o zrážkach zo mzdy nemala možnosť žalobkyňa odmietnuť. To, že žalobkyňa toto právo nevyužila nemožno prezentovať a už vôbec nie stotožňovať s nemožnosťou odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy. V zmysle časti 3. Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ článok 5 bod 5.1.: „Klient je oprávnený odstúpiť od ZoSÚ/ZoRSÚ bez udania dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia ZoSÚ/ZoRSÚ alebo odo dňa, kedy sú Klientovi doručené zmluvné podmienky stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia ZoSÚ/ ZoRSÚ“. Žalobkyňa mala dostatočne dlhý čas na to, aby sa s podmienkami poskytovaného úveru oboznámila a rozhodla sa, či príjme poskytovaný úver alebo nie. Nakoľko však žalovaný neeviduje odstúpenie od zmluvy, má za to, že žalobkyňa s podmienkami súhlasila, stotožnila sa s nimi a v plnom rozsahu ich prijala. Má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje osobitnú dohodu zmluvných strán, pričom žalobkyňa ako spoludlžník mala možnosť odmietnuť jej uzavretie. Vo vzťahu k tvrdeniu, že takáto dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku si dovoľuje uviesť, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je ustanovením považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Naproti tomu je za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovaný napr. zabezpečovací prevod práva, ktorý taktiež predstavuje zabezpečovací inštitút. Má teda za to, že ak by dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak ako tvrdí žalobkyňa, zákonodarca by ju za takúto podmienku označil priamo v zákone. Taktiež by sme chceli poukázať na ust. : „(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“ V prípade ak žalobkyňa tvrdí, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je neplatná, je potrebné k určeniu neplatnosti (neprijateľnosti) vyššie uvedenej zmluvnej podmienky preukázať, že takáto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalobkyne). Zastáva názor, že použitie inštitútu zabezpečenia pohľadávky prostredníctvom zrážky zo mzdy a iných príjmov v nadväznosti na neplnenie povinností Žalobkyne (neuhrádzanie mesačných splátok riadne a včas) nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach a určite nie značnú nerovnováhu, keďže žalovaný iba reaguje na neplnenie povinností žalobkyne ako spoludlžníčky. Taktiež je potrebné uviesť, že výkonom zrážok sa predchádza ďalšiemu zbytočnému navyšovaniu príslušenstva záväzku žalobkyne a teda na strane žalobkyne nevzniká zbytočne vysoká pohľadávka. Skutočnosť, že žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je sama dôvodom k tomu, aby

takáto podmienka bola považovaná za neprijateľnú z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Najmä ak, dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavovala podmienku uzavretia zmluvy alebo poskytnutia úveru. Za značnú nerovnováhu má byť podľa nášho názoru považovaná len taká podmienka, ktorá spotrebiteľovi nedovoľuje alebo ho značne obmedzuje v uplatňovaní jeho práv a nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (zodpovednosť za vady, omeškanie či škodu). Za značnú nerovnováhu sa nepovažuje zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktoré je možné uplatniť len v prípade ak dlžník (Žalobkyňa) neplní svoj záväzok. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán je to, že dodávateľovi (v tomto prípade žalovanému) priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi (v tomto prípade žalobkyni). V praxi ide najmä o prípady, keď spotrebiteľská zmluva obsahuje taxatívny výpočet povinností spotrebiteľa a len vágne ustanovenia o právach spotrebiteľa a povinnostiach dodávateľa. V tomto prípade však dochádza iba k uspokojovaniu žalovaného ako veriteľa v dôsledku neplnenia povinností žalobkyne, čím sa zároveň predchádza k zväčšovaniu škody na strane spotrebiteľa (Žalobkyne).

9. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v právnej veci C 226/12, Constructora Principado SA c/a José Ignacio Menéndez Álvarez, zo dňa 16.01.2014: „1. existencia „značnej nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, 2. vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky zmluvy.“ Z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasí s tvrdením o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy je platná a taktiež nie je dôvod pochybovať o jej platnosti. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v právnej veci C 472/11, Banif Plus Bank Zrt c/a Csaba Csipai zo dňa 21. 2. 2013: „1. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ, informovaný o svojich právach, navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. V každom prípade zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. 2. Vnútroštátny súd musí na účely vykonania preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej bol založený návrh, ktorý mu bol podaný, vziať do úvahy všetky ostatné ustanovenia zmluvy.“

10. V tejto súvislosti si Žalovaný na podporu svojich tvrdení dovoľuje poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave so sp. zn. zo dňa 27.04.2016: „Odvolací súd je zhodne s odporcom toho názoru, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551a nasl. Obč. zák. nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Obč. zák.. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že navrhovateľka zrejme nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Názor navrhovateľky, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, nemá oporu v právnych predpisoch. Napokon odvolací súd poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, že získanie spotrebiteľského úveru možno podmieniť uzavretím v tomto ustanovení vymenovaných vzájomných závislých zmlúv, medzi ktoré patrí aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Je preto dôvodný záver, že navrhovateľka musí niesť dôsledky svojho konania.“ Dovoľuje si tvrdiť, že uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy nielenže nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ale jej uzatvorenie bolo v záujme samotnej Žalobkyne (resp. dlžníkov vo všeobecnosti), keďže ak by nedochádzalo k zabezpečovaniu záväzkov dlžníkov, tak by dlžníci mali nižšiu pravdepodobnosť, že by boli schopní financovať svoje potreby prostredníctvom spotrebiteľských úverov, keďže je zrejmé, že veritelia pri poskytovaní úverov zohľadňujú aj skutočnosť, či sú pohľadávky z úverov zabezpečené

nejakým zabezpečovacím inštitútom. Z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasí s tvrdením o neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa Dohody o zrážkach zo mzdy Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi Žalobkyňou a Žalovaným je platná a nie je dôvod pochybovať o jej platnosti a ani ju považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa ďalej uvádza: „Navyše, vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v predloženej Dohode je veľmi široké - do splatenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva", bez bližšieho určenia čo sa myslí pod príslušenstvom úveru. Takéto vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je možné považovať za neurčité, čo by spôsobovalo absolútnu neplatnosť takejto Dohody podľa , s poukazom na skutočnosť, že veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.“ Žalovaný v reakcii na tvrdenie Žalobkyne uvádza, že priamo v tejto dohode je uvedené, že sa zabezpečuje pohľadávka vyplývajúca z úveru, ktorý bol dlžníkovi poskytnutý. Teda dohoda priamo odkazuje na text zmluvy o úvere. Je potrebné si uvedomiť, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaj o výške úroku, ako aj ďalšie informácie na základe ktorých je možné určiť výšku dlžnej sumy. Tu je následne potrebné konštatovať, že táto pohľadávka je v zmluve riadne a určito vymedzená a teda spotrebiteľovi muselo byť zrejmé akej konkrétnej pohľadávky sa týka tento zabezpečovací inštitút.

11. Rovnako má za to, že ust. , ktoré upravuje inštitút zrážok zo mzdy neupravuje náležitosti na ktoré poukazuje žalobkyňa. V danom prípade je týmto inštitútom zabezpečená pohľadávka Žalovaného, ktorá môže vzniknúť v budúcnosti v dôsledku neplnenia si povinnosti dlžníka. Pri tomto spôsobe zabezpečenia pohľadávky je zrejmé, že veriteľ dopredu nepozná a ani z objektívnych dôvodov nemôže poznať výšku pohľadávky, na ktorej uspokojenie sa uplatní dohoda o zrážkach zo mzdy. Napriek uvedenému je však možné konštatovať, že dohodu o zrážkach zo mzdy je veriteľ oprávnený aplikovať až v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania, konkrétne keď nezaplatí až minimálne dve po sebe nasledujúce splátky úveru. Žalovaný si záverom dovoľuje poukázať na základnú zásadu súkromného práva pacta sunt servanda, v zmysle ktorej spotrebiteľ je povinný plniť svoje povinnosti zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda úver podľa dohodnutých podmienok riadne splácať. Iný výklad by umožňoval spotrebiteľovi uzatvárať akúkoľvek zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým vedomím, že po získaní úveru môže spochybniť akékoľvek ustanovenia zmluvy, ktoré mu nevyhovujú.

12. Žalovaný si Dohodou o zrážkach zo mzdy uplatňuje svoje právo vyplývajúce mu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s právnymi predpismi a ust. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na doposiaľ uvedené možno konštatovať, že žalobkyňa podpisom Dohody o zrážkach zo mzdy prejavila svoj slobodný súhlas s uzatvorením predmetnej dohody a preto jej tvrdenie o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná neobstojí. Žalovaný má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje všetky náležitosti vyžadované Zákonom o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy a táto zaväzuje Žalobkyňu v postavení spoludlžníka. Vzhľadom k vyššie uvedenému považujeme argumentáciu Žalobkyne za nesprávnu a účelovú.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 03.02.2021 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že sa s argumentami a hodnoteniami žalovaného nestotožňuje a považuje väčšinu týchto vyjadrení za nepodložené, respektíve zavádzajúce a zotrváva na dôvodoch a argumentoch uvedených v podanej žalobe. Zároveň však považuje za potrebné sa výslovne vyjadriť k nasledovným bodom vyjadrenia: Žalovaný uvádza, že žalobkyňa mala možnosť sa oboznámiť s podmienkami úveru rovnako ako dlžník a bola upozornená na obsah dohody o zrážkach mzdy. Žalovaný toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal. Žalobkyňa je spotrebiteľom, slabšou stranou a v tomto prípade naďalej trvá na tom, že k uzatvoreniu Zmluvy aj Dohody došlo na diaľku prostredníctvom elektronickej komunikácie, ktorá prebehla výlučne medzi dlžníkom a žalovaným. Žalobkyni predložil Zmluvu aj Dohodu na podpis dlžník a žalobkyňa teda nebola zo strany žalovaného poučená akýmkoľvek spôsobom. Žalobkyňa naďalej trvá na tom, že Dohoda je a bola súčasťou Zmluvy ako formulárovej zmluvy, ktorá síce bola uvedená na samostatnom hárku, bola však neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a takto (ako súčasť Zmluvy) ju označoval žalovaný v Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy. - Žalovaný odmieta, že by Dohoda nebola individuálne dojednaná, napriek tomu však na strane 5. vyjadrenia sám uznáva, že žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah Dohody, čo samo o sebe v zmysle ustanovenia znamená, že Dohodu nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Žalobkyňa zároveň

upozorňuje, že v zmysle je na žalovanom, aby preukázal, že Dohoda bola individuálne dojednaná, čo jednoznačne nepreukázal. Žalovaný ďalej uvádza, že Dohodu nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo nie je výslovne uvedená v . Je však nepochybné, že zoznam neprijateľných zmluvných podmienok, uvedený v tomto ustanovení je iba deklaratórny, čo preukazuje aj slovo „najmä“, čoho si je vedomý aj žalovaný, vzhľadom na predmet jeho činnosti. Navrhol vykonanie dôkazu a to výsluch žalobkyne.

14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.03.2021, že pokiaľ žalobkyňa naďalej trvá na tom, že Dohoda je a bola súčasťou Zmluvy ako formulárovej zmluvy, ktorá síce bola uvedená na samostatnom hárku, bola však neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a takto (ako súčasť Zmluvy) ju označoval aj žalovaný Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy.“ tento názor nemožno akceptovať. Žalovaný opätovne poukazuje na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úveru, ale túto predstavuje osobitná listina. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje tri časti, pričom prvá časť sa venuje zmluvným dojednaniam ohľadom poskytnutia klasického spotrebiteľského úvere, druhá časť obsahuje zmluvné dojednania ohľadom poskytnutia revolvingového spotrebiteľského úveru a tretia časť pojednáva o spoločných ustanoveniach týkajúcich sa oboch typov poskytnutých úverov. V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že tretia časť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje okrem iného aj následky porušenia povinností zo strany klienta (žalobkyne), pričom ani v jednom z týchto ustanovení táto neodkazuje na Dohodu o zrážkach zo mzdy a už vôbec túto v tomto ustanovení neupravuje. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenia žalobkyne o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobstojí.

15. Pokračujúc v načrtnutom uvádza, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje 8 strán, čo možno vyvodiť aj z číselného vyjadrenia uvedeného v päte jednotlivých strán tejto zmluvy, avšak Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje osobitný dokument tvoriaci iba 2 strany, ktoré sa svojím obsahom týkajú výlučne Dohody o zrážkach zo mzdy a teda nemožno v prejednávanej veci hovoriť o tom, že by bol tento zabezpečovací inštitút žalobkyni skrytý v texte Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola a nie je súčasťou uzavretej zmluvy a preto tvrdenia žalobkyne tvrdiace opak považujeme za hrubo zavádzajúce.

16. V tejto súvislosti si rovnako dovoľujeme dať do pozornosti, že z osobitnej listiny, ktorú predstavuje namietaná Dohoda o zrážkach zo mzdy je zrejmé, že obsahuje osobitné podpisy dlžníka a spoludlžníka (žalobkyne), ktorí sa týmito podpismi zaviazali výlučne k zrážkam zo mzdy. Samotná Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje iné separátne podpisové polia, ktoré však boli taktiež podpísané zo strany dlžníka a spoludlžníka a preto je nevyhnutné tieto dva rozdielne prejavy vôle posudzovať samostatne.

17. Už len z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že prípadné neuzavretie (nepodpísanie) Dohody o zrážkach zo mzdy by nemalo žiaden vplyv na samotné uzavretie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Taktiež úverová zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia z ktorých by vyplývalo, že v prípade neuzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy zmluva zaniká, alebo veriteľ nie je povinný poskytnúť plnenie vyplývajúce z úverovej zmluvy a preto tvrdenie žalobkyne o tom, že táto nemala možnosť uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť neobstojí.

18. Na preukázanie vyššie uvedeného si žalovaný dovoľuje predložiť súdu rovnopis Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a rovnopis Dohody o zrážkach zo mzdy, z ktorého evidentne a nespochybniteľne vyplýva, že sa jedná o dva rozdielne dokumenty zachytávajúce svojím obsahom dva odlišné právne úkony.

19. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení poukazuje aj na Žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 17.12.2019, v ktorom sa uvádza: „V prílohe zasielame kópiu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej je poskytnutie uvedeného úveru, súčasťou ktorej je Dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá podľa v platnom znení....“

20. Podľa vyjadrenia žalobkyne má uvedené slovné spojenie deklarovať skutočnosť, že aj sám žalovaný považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy za súčasť dojednanej zmluvy. V reakcii na toto skreslené tvrdenie si dovoľuje uviesť, že z kontextu celej vety nevyplýva to, že žalovaný považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy za súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale ako súčasť prílohy, ktorú uvedenou žiadosťou adresoval zamestnávateľovi žalobkyne. Odhliadnuc od uvedeného považuje poukazy prezentované žalobkyňou za irelevantné, ktoré navyše nie sú spôsobilé založiť tvrdenú neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy.

21. Má naďalej za to, že zrážky zo mzdy boli platne dojednané ako riadny zákonom predpokladaný zabezpečovací inštitút a nemožno konštatovať, že by vzhľadom na formu jeho dojednania bola Dohoda o zrážkach zo mzdy absolútne neplatná. Z uvedeného dôvodu máme za to, že nie je možné hovoriť o absencii individuálneho dojednania Dohody o zrážkach zo mzdy (ako uvádza žalobkyňa), ale o zákonných následkoch akceptácie či neakceptácie (realizácie či nerealizácie) právneho úkonu. Pokiaľ by žalobkyňa Dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrela resp. absentoval podpis žalobkyne, ktorým udelila súhlas s Dohodou na uplatnenie zrážok zo mzdy, nebolo by možné tento inštitút v praxi uplatniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere a všetky dojednania týkajúce sa samotného úveru by však boli platné bez potreby existencie osobitného ustanovenia, ktoré by tento fakt deklarovalo. Žalobkyňa ďalej namieta, že nebola akýmkoľvek spôsobom poučená o následkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy. Tu si uvádza, že princíp a význam tohto zabezpečovacieho inštitútu je priamo uvedený v Dohode o zrážkach zo mzdy: „Dlžník a spoludlžník (žalobkyňa) výslovne a neodvolateľne súhlasia, aby im v prípade, že sa omeškajú so splácaním Úveru viac ako 1 mesiac, t.j. nezaplatia minimálne dve po sebe nasledujúce splátky Úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do splatenia čerpaného Úveru v celom rozsahu vrátane príslušenstva, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, pobočka zahraničnej banky. Tento spôsob zabezpečenia sa vzťahuje na záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré klienti uzatvorili s BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, pobočka zahraničnej banky v rovnaký deň ako túto dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.“

22. Tu sa avšak naskytá otázka do akej miery si žalobkyňa Dohodu o zrážkach zo mzdy pred jej podpisom prečítala. Taktiež možno uviesť, že žalobkyňa (hoc aj priemerná spotrebiteľka) mala mať záujem čo najviac predmetnej dohode porozumieť a to minimálne v tom rozsahu, že túto si aspoň prečíta a v prípade nejasností požiada o vysvetlenie žalovaného. Má za to, že pokiaľ žalobkyňa argumentuje vyššie uvedenými skutočnosťami (absencia poučenia ohľadom tohto inštitútu), možno to považovať za dôsledok jej pasivity, či nezáujmu o pochopenie obsahu samotnej dohody, ktoré samozrejme nemôže byť na ťarchu o tom nič netušiaceho žalovaného.

23. Rešpektujúc ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany sporu, má žalovaný za to, že ochrana, ktorej sa spotrebiteľ domáha v nami prejednávanej veci prekračuje hranice jej prípustnosti v tom zmysle, že tento sa snaží ospravedlniť jeho ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť ako zmluvnej strany, ktorá a posteriori, po tom, čo nastali dôsledky jej porušenia zmluvnej povinností, sa dovoláva neplatnosti, jej aktuálne nevyhovujúceho zabezpečovacieho inštitútu.

24. Žalovaný si dovoľuje poukázať na základnú zásadu súkromného práva pacta sunt servanda, v zmysle ktorej spotrebiteľ je povinný plniť svoje povinnosti zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda úver podľa dohodnutých podmienok riadne splácať. Iný výklad by umožňoval spotrebiteľovi uzatvárať akúkoľvek zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým vedomím, že po získaní úveru môže spochybniť akékoľvek zabezpečenie zmluvy, ktoré mu nevyhovuje.

25. Z tohto dôvodu zastáva názor, že brániac zneužívaniu ochrany spotrebiteľa by mal vo veci konajúci súd vziať do úvahy tú skutočnosť, že žalobkyňa neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy nenamietala v rámci procesu kontrahovania toho zabezpečovacieho prostriedku, ale až v momente, keď v dôsledku porušenia jej zmluvnej povinnosti žalovaný pristúpil k jeho uplatneniu.

26. Žalobkyňa vo vyjadrenie rovnako uviedla nasledovné: „Žalovaný odmieta, že by Dohoda nebola individuálne dojednaná, napriek tomu však na strane 5. vyjadrenia sám uznáva, že žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah Dohody, čo samo o sebe v zmysle ustanovenia znamená, že Dohodu nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Žalobkyňa zároveň upozorňuje, že v zmysle je na žalovanom, aby preukázal, že Dohoda bola individuálne dojednaná, čo jednoznačne nepreukázal.“

27. Podľa ust. : „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“

28. V reakcii na vyššie uvedenú argumentáciu žalobkyne si dovoľujeme uviesť, že použitím gramatického výkladu ust. možno legitímne dospieť k záveru, že predmetné ustanovenie nemožno aplikovať na nami prejednávanú vec a to práve z dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje a ani je nemožno vzhľadom na skutkový stav veci považovať za zmluvnú podmienku. Nejde teda o právnu skutočnosť nezávislú od vôle, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práv a povinností, ale samostatný právny vzťah, ktorého účelom je zabezpečenie hlavného záväzku a preto v rámci jeho uplatnenia nemožno hovoriť o jednostrannom uložení povinnosti, viazané na vôľu veriteľa. Právne naopak, k uplatneniu Dohody o zrážkach zo mzdy veriteľ pristúpi až v reakcii na neplnenie si zmluvných povinností riadne a včas na strane dlžníka. Vzhľadom k vyššie uvedenému považujeme argumentáciu žalobkyne za nesprávnu a účelovú. Opätovne navrhol zamietnutie žaloby. Ako dôkazy označil rovnopis Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.03.2018 a Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.03.2018.

29. Žalobkyňa v poslednom vyjadrení zo dňa 25.03.2021 zdôraznila, že má za to, že žalovaný vo svojom vyjadrení už neuvádza žiadne nové skutočnosti ani argumenty. S uvádzanými skutočnosťami a argumentami už žalobkyňa vyjadrila svoj nesúhlas, ako aj dôvody svojho nesúhlasu, v predchádzajúcich vyjadreniach, na ktoré odkazuje a ktorých sa pridržiava.

30. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré prebehlo za účasti žalobkyne, jej právneho zástupkyne a zástupcu žalovaného.

31. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a doterajších svojich vyjadreniach a tvrdeniach. Dodal, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a dlžníka Špatného, nakoľko existovali závažné dôvody na zrušenie BSM za trvania manželstva, nakoľko súd mal preukázané, že manžel žalobkyne, dlžník, sa žiadnym spôsobom nepodieľa na vytváraní spoločného majetku a naopak ľahkovážne a nehospodárne tento zadlžuje.

32. PZ žalovaného uviedla, že žalovaný zotrváva na svojich tvrdeniach v predložených vyjadreniach k žalobe. Má za to, že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy nebolo podmienkou uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Žalobkyňa s touto dohodou súhlasila a podpísala ju, žalobkyňa nepreukázala, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, táto dohoda spĺňa náležitosti stanovené zákonom.

33. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a to Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmoch zo dňa 07.03.2018, Zmluva o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom spotrebiteľskom úvere, o vydaní kreditnej karty a Rámcová služba o poskytnutí platobných služieb zo dňa 07.03.2018, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. . Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

34. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že vec vníma tak, že manžel spravil na ňu podvod, nehovorili sme spolu o tom, že by si zobral úver v tak vysokej sume, ako je uvedená v Zmluve o úvere, boli dohodnutí, že si zoberie úver vo výške 5.000,- Eur so splátkami cca 150,- Eur mesačne. Keď mu prišli listiny súvisiace s

týmto spotrebiteľským úverom, pri podpisovaní jej predložil listiny súvisiace s úverom na sumu 20.000,- Eur. Nevie, kedy bola uzatváraná zmluva, všetko vybavoval manžel, to čo jej predložil podpísala, myslela, že ide o sumu, ktorej sa dohodli, dôverovala mu. Ich vzťahy boli také, že som študovanie písomnosti nepovažovala za potrebné. Nevie o tom, že by navštívil nejakú prevádzku veriteľa, listiny boli v obálke, prišli poštou, vec vybavoval telefónom. Ohľadom uzavretia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy so zástupcom veriteľa, nekomunikovala. Úver nikto nespláca, s manželom ešte bývajú v jednom byte, ale nehospodária spolu. Vzdelanie má stredné, učňovské a ako chápe zabezpečovací inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy sa nevie vyjadriť.

35. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytnutí platobných služieb (ďalej len úverová zmluva) súd zistil, že dňa 07.03.2018 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovanou ako spoludlžníkom (a Róbertom Špatným ako dlžníkom) zmluvu, ktorej obsahom bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi a spoludlžníkovi účelový spotrebiteľský úver vo výške 20.000,- Eur na splatenie úverov a súčasne záväzok dlžníkov vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 96 mesačných splátok vo výške 323,57 Eur ( s poistením 333,67 Eur) so splatnosťou prvej splátky 15.04.2018 a poslednou splátkou splatnou dňa 15.04.2026.

36. Z písomnosti označenej ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ( v platnom znení )“ zo dňa 07.03.2018 bolo zistené, že v zmysle textu tejto dohody žalobkyňa ako spoludlžníčka (s presným uvedením jeho identifikačných údajov) výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby jej v prípade, že sa omešká so splácaním úveru viac ako jeden mesiac , t.j. nezaplatí minimálne dve po sebe nasledujúce splátky úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do splatenia čerpaného úveru v celom rozsahu vrátane príslušenstva, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet žalovaného. Tento spôsob zabezpečenia sa vzťahuje na záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré klienti uzavreli so žalovaným v rovnaký deň ako túto dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy klientov, ako aj na iné príjmy klientov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Náklady spojené so zrážkami znáša dlžník. Strana je označené 1.

37. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 17.12.2019 v pripojenom spisu tunajšieho súdu sp.zn. vyplynulo, že veriteľ, žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne spoločnosť Hella Slovakia Front-Lighting s.r.o., o vykonávanie zrážok zo mzdy, s tým, že žiadateľ uvádza, že zasiela kópiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predmetom ktorej je poskytnutie predmetného úveru, súčasťou ktorej je Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá podľa v platnom znení za účelom zabezpečenia záväzku.

38. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. zo dňa 17.09.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2020, bolo nariadené neodkladné opatrenie na návrh žalobkyne, ktorým súdu žalovanému uložil povinnosť:

- zdržať sa výkonu práv veriteľa z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 07.03.2018 uzavretej medzi žalovaným a žalobkyňou ako spoludlžníčkou

- obchodnej spoločnosti Hella Slovakia Front-Lighting s.r.o., so sídlom 228 Kočovce 916 31, povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 07.03.2018, uzavretej medzi navrhovateľkou ako spoludlžníčkou a veriteľom.

39. Súčasne súd žalobkyni uložil, aby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala žalobu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zabezpečujúcej pohľadávku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.03.2018, a to proti účastníkom tohto právneho úkonu, inak uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania malo byť rozhodnuté v konaní o veci samej.

40. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252334'&ucin- k-dni='30.12.9999'> v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej ""), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

41. Podľa § 37 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

43. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

44. Podľa veta prvá v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

45. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

46. Podľa o ochrane spotrebiteľa, Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

47. Podľa veta prvá o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

48. Podľa , Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

49. Čo sa týka procesnej prípustnosti podanej žaloby, ide o žalobu podľa o určenie, či veriteľ má /nemá právo realizovať zrážky zo mzdy na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy. Takúto žalobu súd hodnotí ako procesne prípustnú, nakoľko v danom prípade je naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení preukázaný tým, že žalovaný preukázateľne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím došlo bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie k zásahu do ich majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ musel rešpektovať uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy a žalovaný (nebyť neodkladného opatrenia) by tak mohol aj naďalej realizovať zrážky a prípadne vymôcť aj sumy, na ktoré nemá nárok. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. V prejednávanej veci treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na navrhovanom určení je daný, nakoľko bez vyriešenia toho, či veriteľ má právo na zrážky zo mzdy, by právne postavenie žalobkyne ako spoludlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené ich právo na disponovanie s vlastnou mzdou. Okrem toho treba poukázať na to, že právo žalobkyne ako spotrebiteľky na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (žalobkyňa pritom dôvodí o.i. i tým, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka) je zakotvené v v spojení s a zamietnutím žaloby pre jej procesnú neprípustnosť by súd tak odňal žalobkyni jej zákonné právo

domáhať sa súdnej ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súd preto žalobu preskúmal aj meritórne.

50. Súd s poukazom na to, že zo strany žalovaného v procese uzatvárania úverovej zmluvy, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu, išlo o činnosť v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti a zo strany žalobkyne nešlo o obdržanie peňažných prostriedkov na výkon povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, že medzi stranami vznikol právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. a nasl. . Žalovaný je v danom spore pasívne vecne legitimovaný. Oprávnenie požadovať zrážky ako veriteľ zo mzdy aj sám (do nariadenia neodkladného opatrenia) realizoval. Nakoľko žalovanému teda svedčí právo uspokojovať pohľadávku realizáciou zrážok zo mzdy žalobcov, svedčí mu v spore aj pasívna vecná legitimácia.

51. V prejednávanej veci súd konštatuje, že pre dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí predovšetkým obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. Uvedenú náležitosť dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.03.2023 neobsahovala. Dohoda neobsahovala identifikáciu ani výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, keďže v jej texte sa uvádza, že sa vzťahuje na záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré klienti uzavreli so žalovaným v rovnaký deň ako túto dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Z textu Dohody sa nedá jednoznačne určiť, ktorá pohľadávka je zabezpečená a v akej výške. Žalobkyňa ako spoludlžníčka a veriteľ dňa 07.03.2018 neuzavreli len jednu zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ako vyplýva z časti 1. a z časti 2. predloženej Zmluvy (rovnako ako aj z jej označenia v záhlaví) súčasne bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere (výška úveru 20.000 Eur) a takisto zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere (výška úverového rámca 5.000 Eur). Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaného v tom zmysle, že v tejto dohode je uvedené, že sa zabezpečuje pohľadávka vyplývajúca z úveru, ktorý bol dlžníkovi poskytnutý. Takéto vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je podľa názoru súdu neurčité, a preto neplatné s poukazom na , podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. V čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy teda zabezpečovaná pohľadávka nebola presne a úplne konkretizovaná, a teda dlžník nemohol platne prejaviť vôľu a uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom predmetného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa. To je prvý dôvod, pre ktoré je dohoda o zrážkach zo mzdy neakceptovateľná a s poukazom na uvedené neplatná. Prakticky pod takéto vymedzenie pohľadávky možno zaradiť akékoľvek, bližšie nepredvídateľné budúce nároky veriteľa voči dlžníkovi. Bola tak daná nerovnováha tým, že veriteľovi táto dohoda umožňovala svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa. Dlžník totiž už v čase, kedy dáva súhlas na vykonávanie zrážok zo svojej mzdy, musí vedieť, akú konkrétnu pohľadávku bude dohoda o zrážkach zabezpečovať. Uvedená dohoda preto nie je riadnou dohodou o zrážkach zo mzdy, nakoľko absentuje jej základná obsahová náležitosť

- určité vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky. Už len z týchto dôvodov nemôže napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy obstáť.

52. Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej preukázané, že úverová zmluva obsahujúca dohodu o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, jej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu. Ani sám žalovaný nespochybnil tvrdenie, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nebolo s nimi individuálne dojednané. Ak by toto tvrdenie žalovaný aj spochybnil, na ňom leží dôkazné bremeno, aby preukázal, že veriteľ si s dlžníčkou výslovne dojednali toto ustanovenie a že mala do jeho obsahu dlžník možnosť zasiahnuť, jej obsah ovplyvniť. Toto sa však žalovanému nepodarilo preukázať. Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac - nechtiac nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých v zmluve. Podpisom sa žalobkyňa musela podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohla zabrániť ich vykonávaniu v tých prípadoch, ak sú zrážky uplatňované

veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti zmlúv pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp. z iných dôvodov. Naozaj môže nastať, situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí a podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Žalovaný v prejednávanom prípade navyše ani nepreukázal, že by prípadne poskytol žalobcom inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, jednoducho, so zmluvou o úvere žalobkyňa musela pristúpiť na takúto formu zabezpečenia záväzku. Žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, hoci je uvedený postup osobitne dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. Podľa názoru súdu žalobkyňa ako spotrebiteľka nebola poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody, žalovaný, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom takúto skutočnosť nepreukázal. Žalobkyňa podpisom dohody dala do rúk žalovaného možnosť zrážkami zo mzdy domôcť sa bez akejkoľvek kontroly plnenia nielen z titulu úverovej istiny, ale i príslušenstva. Žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť, čo všetko bude predmetom zrážok, nemala predstavu o počte týchto zrážok a aj výšku zrážky si jednostranne stanovil žalovaný. Prihliadajúc na formálne a obsahové náležitosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy je súd toho názoru, že predmetná dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. .

53. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že počet neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v je príkladmý. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky možno zaradiť napr. také ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerané vysokú sumu ako sankciou spojenú s nesplnením záväzku, prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi. Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto príkladmo uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky dlhu podľa vlastného uváženia veriteľa, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez toho, aby veriteľom požadovaná pohľadávka voči dlžníkovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Vzhľadom na to, že zabezpečovaná pohľadávka je v dohode označená iba ako "záväzky, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré uzatvorili s veriteľom v rovnaký deň“, je možné, že v rámci takto vymedzenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sám veriteľ meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu spotrebiteľa voči dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a spotrebiteľ je vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je formulovaná, umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcov ako spotrebiteľov a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku. V ust. zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Uvedená zásada sa pritom vzťahuje aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.), a preto neobstojí námietka žalovaného, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako taká nie je zmluvnou podmienkou.

54. Súčasne súd, považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom. Avšak len vtedy, ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje aj s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. ). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno vôbec nesplnil. Poskytnutie ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane je potrebné aj z toho hľadiska, že dlžník - spotrebiteľ sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine svojvoľnému konaniu a rozhodovaniu veriteľa, čím sa nerovnováha medzi týmito zmluvnými stranami ešte viac prehlbuje. Vychádzajúc z týchto záverov preto súd dospel k záveru o neprijateľnosti, a teda neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

55. Súd tiež uvádza, že poskytnutie takejto súdnej ochrany spotrebiteľovi pritom nepredstavuje zvýhodnenie jednej zmluvnej strany na úkor druhej, ale predstavuje poskytnutie ochrany ohrozenej slabšej zmluvnej strane pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré v konečnom dôsledku dodávateľ do formulárovej zmluvy sám včleňuje, nepochybne s vedomím a rizikom možných (pre neho nepriaznivých) následkov v podobe ich neplatnosti. Súčasne nemožno konštatovať, že by vyhovenie žalobe bolo nadbytočné. Ak by súd žalobu zamietol tak, ako sa toho domáha žalovaný, súd by s poukazom na v spojení s , bol povinný zrušiť aj neodkladné opatrenie nariadené pred začatím tohto konania, a teda by neexistovalo už vôbec žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalovaného v rozhodnutí uplatňovať alebo neuplatňovať si v budúcnosti zrážky zo mzdy žalobkyne obmedzovalo. Právoplatné a vykonateľné neodkladné opatrenie nariadené uznesením sp.zn. zo dňa 17.09.2020 bolo konštruované len ako dočasný nástroj na úpravu vzťahov medzi stranami, preto súd aj uložil povinnosť podať túto žalobu vo veci samej, ktorú povinnosť si žalobkyňa včas splnila. A preto toto neodkladné opatrenie by ani nebolo spôsobilé upraviť práva a povinnosť strán sporu natrvalo.

56. Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.03.2018, a preto žalobe o vyslovenie jej neplatnosti ako skutkovo a právne dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.

57. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo výroku o trovách tohto konania a konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobkyňa bola v konaní o určenie neplatnosti dohody a v konaní o nariadení neodkladného opatrenia (neúspech len v nepatrnej časti, v otázke jeho trvania) úspešná, keďže súd jej žalobe ako i návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (konanie vedené pod sp.zn. ) vyhovel, preto má voči žalovanému ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.