Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/151/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Marekom Tkáčom, advokátom so sídlom Lipany, Kukučínova č. 12, proti žalovanému: Ing. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., L. R. č. XXX/XX, právne zastúpený Advokátska kancelária- JUDr. Marek Gula, s.r.o., so sídlom v Prešove, ul. Hlavná č. 29, IČO: 47 235 438, v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -230 zo dňa 30.05.2013 a proti uzneseniu č. k. -226 zo dňa 21.05.2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P o t v r d z u j e uznesenie č. k. -226 zo dňa 21.05.2013.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody vo výške 69.728 Sk z dôvodu, že žalovaný mu ublížil na zdraví, za čo bol aj uznaný vinným. Žalobca bol v dôsledku ublíženia na zdraví práceneschopný od 04.03.2000 do 27.03.2000, pričom mu za uvedené obdobie vznikla škoda, ktorú si uplatnil vo forme ušlého zárobku vo výške 63.748 Sk, titulom bolestného vo výške 3.030 Sk, ako aj zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.030 Sk. Žiadal tiež škodu vo výške 150 Sk za vyhotovenie potvrdenia o výške bolestného a uplatnil si aj vecnú škodu na ošatení vo výške 2.600 Sk.

Okresný súd rozsudkom č. k. -140 zo dňa 26.02.2010 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 91,28 Eur s úrokom z omeškania. Žalobcovi tak bola priznaná suma pozostávajúca zo sumy 4,98 Eur titulom vystavenia potvrdenia za posudok o bolestnom, vecná škoda vo výške 86,30 Eur. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -154 zo dňa 26.10.2010 bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd po doplnení dokazovania a citujúc ust. , , , , a , ako aj s poukazom na ust. mal preukázané, že žalovaný zodpovedá za škodu v dôsledku ublíženia na zdraví, ktoré spôsobil žalobcovi. Po tom, čo bolo právoplatne rozhodnuté o náhrade škody vo výške celkom 91,28 Eur, predmetom konania zostal požadovaný ušlý zisk vo výške 63.748 SK.

Súd prvého stupňa konštatoval, že škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch, pričom zákon rozlišuje skutočnú škodu ( damnum emergens ) a ušlý zisk (lucrum cessans ). K pojmu ušlý zisk uviedol, že tento spočíva v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného príjmu. Nestačí pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť preukázané, že pri pravidelnom behu veci ( nebyť protiprávneho konania škodcu, alebo škodnej udalosti ), mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu ( škodnej udalosti ). Predpokladmi na úspešné uplatnenie žaloby sú preto vznik škody, preukázanie porušenia povinnosti, príčinná súvislosť, ktorá musí byť nielen tvrdená, ale aj preukázaná.

Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňažného plnenia, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Súd prvého stupňa ustálil, že ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať, s ohľadom na pravidelný beh veci. Ušlý zisk sa preto neprejavuje zmenšením majetku, ale stratou očakávaných hodnôt.

Žalobcom predložený znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou v odbore ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovania a hodnotenia podnikov SEIPA č. 01/2011, kde bola vyčíslená celková výška náhrady škody spočívajúca v ušlom zisku v sume 2.450 Eur bol vyhodnotený ako posudok bez výpovednej hodnoty pre toto súdne konanie. V ňom bol zrealizovaný matematický výpočet priemernej sumy, ktorú je možné zarobiť za jeden odpracovaný deň vzhľadom na celkový počet odpracovaných dní a prijatú odplatu.

Súd prvého stupňa ustanovil vo veci znalca Ing. R. T., ktorý predložil znalecký posudok č. 4/2012, a zo záverov ktorého jednoznačne vyplýva, že práceneschopnosť žalobcu, ktorá bola v marci roku 2000 nemala žiaden vplyv na jeho výkon, čo sa týka zváračskej činnosti a rovnako ani na celkový jeho hospodársky výsledok. Pri porovnávaní rokov 1999 a 2000 znalec zistil, že v období svojej práceneschopnosti žalobca dosahoval najväčší výkon a rovnako aj príjem. Kým v roku 1999 dosahoval celkový zisk vo výške 747 000,- Sk, v roku 2000 to bol zisk v sume 1 102 500, Sk. Žalobca nebol škodný na zisku, dokonca v roku 2000 dosahoval lepšie hospodárske výsledky, ako v roku 1999. Žalobca nezaznamenal v období práceneschopnosti pokles svojich príjmov. Súdom prvého stupňa bolo poukázané najmä na faktúru č. 02/2000, ktorá je faktúrou za práce, vykonané v období od 01.03.2000 do 30.04.2000, teda za obdobie, kedy bol žalobca istý čas práceneschopný, v dôsledku čoho malo dôjsť k vzniku škody, spočívajúcej v ušlom zisku. Z údajov tejto faktúry, ktorá bola podkladom pre daňové priznanie vyplýva, že žalobca v rozhodnom období uskutočnil zváračské práce v rovnakom rozsahu, ako v obdobiach, keď už práceneschopný nebol. Množstvo zváračských prác, vykonaných za dvojmesačné obdobie, z ktorého bol žalobca takmer mesiac práceneschopný, sa dokonca rovnal najvyššiemu dvojmesačnému objemu zváračských prác, vykonaných počas celej doby trvania záväzku ( faktúry č. 03,04,05/2000).

Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal aj z daňových priznaní, ktoré boli predložené žalobcom za rozhodné obdobie a porovnal roky 1999 a 2000. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 1999, ktoré žalobca predložil Daňovému úradu Sabinov dňa 31.03.2000 a ktoré sa nachádza na č.l. 24 súdneho spisu, súd mal za preukázané, že za rok 1999 dosahoval celkový príjem 747 000,- Sk, živnosť pritom vykonával len 213 dní. Podľa Daňového priznania v roku 2000 mal príjem vyšší, a to v sume 1 470 000,- Sk. Jeho príjmy pritom súviseli s jedinou objednávkou a to jeho otca L. E. zo dňa 01.01.2000 na zváranie kostry inajektážnej trosky v množstve 300 ks v cene 5000,- Sk za kus a kostry čepele sťahovača trysky v množstve 150 ks v cene 2000,- Sk za kus.

Po takto vykonanom dokazovaní ako aj z predloženého Znaleckého posudku Ing. R. T. súd prvého stupňa ustálil, že žalobca za roky 1999 a rok 2000 nezaznamenal v období svojej práceneschopnosti pokles príjmov, dokonca dosahoval nadštandardné príjmy a tým aj hospodárske výsledky. Žalobca za toto obdobie nebol škodný na zisku a v roku 2000 dosahoval lepšie hospodárske výsledky, ako v roku

1999. Vyhodnotil tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho nároku na ušlý zisk vo výške 63.748 Sk, čo je 2.116,05 Eur, preto bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

Súd prvého stupňa vyhodnotil aj námietku premlčania s poukazom na ust. , keď skonštatoval, že nárok nie je premlčaný, pretože žalobca si uplatnil škodu titulom ušlého zárobku aj v trestnom konaní.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , a to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na , , a

Podľa odvolateľa súd prvého stupňa správne zistil, že v čase od 04.03.2000 do 27.03.2000 bol práceneschopný v dôsledku trestného činu žalovaného. Neriadil sa však právnym názorom odvolacieho súdu, že za toto obdobie nemohol vykonávať činnosť, na ktorú mal živnostenské oprávnenie a taktiež, že za takto vzniknutú škodu na ušlom zisku za uvedené obdobie zodpovedá žalovaný.

Odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa to, že pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku Ing. T. č. 4/2012 zo dňa 15.05.2012, ktorý je zjavne arbitrárny a nedôvodný a je vypracovaný v rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Prešove, ako aj v rozpore s ust. , lebo neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupu znalca. Nie je z neho možné zistiť, aké zákony a akú odbornú literatúru použil. Znalec jednak nesprávne spočítal počet vyhotovených kusov kostry čepele sťahovača a tiež neprihliadol na povolávací rozkaz žalobcu, z ktorého vyplýva, že v roku 1999 bol žalobca zárobkovo činný iba 216 dní. V roku 1999 bol žalobca vo výkone povinnej vojenskej základnej služby, a preto počas týchto dní nevykonával živnostenskú činnosť. Znalecký posudok Ing. T. však vychádzal z toho, že žalobca vykonával živnostenskú činnosť počas celých 12 kalendárnych mesiacov v roku 1999, čím došlo k zjavnému skresleniu skutočných údajov. Poukázal na to, že priemer príjmu na jeden deň v roku 1999 bol vo výške 4.611 Sk, čo za 23 dní predstavuje sumu 106.053 Sk. V roku 2000 jeho priemerný príjem na deň bol vo výške 4.285,71 Sk, čo za 23 dní predstavuje sumu 98.571,33 Sk. Z uvedeného vyplýva, že v roku 1999 žalobca dokázal vyrobiť viac výrobkov injektážnej trysky a kostry čepele sťahovača trosky, než v roku 2000. Uvedené nesprávne vyhodnotil znalec, následne to súd nesprávne použil pri rozhodovaní vo veci. Odvolateľ znalcovi, Ing. T. vytýkal aj to, že nesprávne spočítal vyrobené kusy 160 ks, namiesto 150 ks. Podľa odvolateľa mal porovnať iba prvý štvrťrok roku 1999 s prvým štvrťrokom roku 2000. Znalec mal zohľadniť to, že v mesiaci apríl 1999 žalobca nepracoval 18 pracovných dní, pritom v prvom štvrťroku 2000 žalobca zhotovil menej kusov ako v roku 1999, čím mal v roku 2000 nižšie príjmy ako v roku 1999. Žalobcom bolo namietané tiež to, že znalec porovnával jednotlivé roky, obdobia a vystavené faktúry, ale neprihliadal na predchádzajúcu predprípravu, rozpracovanosť jednotlivých výrobkov, ako aj výrobky na sklad, učinené pred obdobím práceneschopnosti z predchádzajúcej činnosti, ktoré boli po práceneschopnosti skompletizované a dodané. Znalecký posudok Ing. T. sa navyše neopiera o žiadnu odbornú firmu z obdobným predmetom činností, s ktorou by mal znalec vec konzultovať. Preto jeho závery vo vzťahu k príjmom žalobcu sú nepodložené. Vyslovil tiež svoj názor, že nález, posudková časť, ako aj všetky závery znalca na súdom položené otázky v jeho znaleckom posudku č. 4/2012 zo dňa 15.05.2012 sú nesprávne. Taktiež vytýkal to, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že žalobca mal objednávku č. 1/2000/D zo dňa 01.01.2000 aj na obdobie práceneschopnosti, počas ktorého nemohol robiť a nerobil, s čím sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove. Výška škody spočívajúca v ušlom zisku žalobcu bola jednoznačne preukázaná znaleckým posudkom spoločnosti SEIPA, s.r.o. č. 01/2011 zo dňa 25.02.2011, ktorá bola stanovená za obdobie práceneschopnosti na sumu 2.450 Eur. Súd prvého stupňa na tento dôkaz neprihliadol, čím pochybil. Súd prvého stupňa uvedený znalecký posudok nemohol vyhodnotiť ako nesprávny, a navyše znalecký posudok Ing. T. nebol kontrolným znaleckým posudkom vo vzťahu k uvedenému znaleckému posudku. Ak súd prvého stupňa chcel znalecký posudok spoločnosti SEIPA s.r.o. č. 01/2011 spochybniť, musel by nariadiť preskúmanie tohto znaleckého posudku, čo neučinil.

Podľa žalobcu súd prvého stupňa vychádzajúc z vykonaných dôkazov a hlavne z objednávky L. E. č. 1/2000/D zo dňa 01.01.2000 a tiež zo znaleckého posudku spoločnosti SEIPA s.r.o. č. 01/2011 mal zistiť, že žalobca mal možnosť aj počas práceneschopnosti v období od 04.03.2000 do 27.03.2000, vzniknutej v dôsledku poškodenia zdravia žalovaným, zväčšiť resp. rozmnožiť svoj majetok a dalo sa to pri predpokladanej činnosti, ktorú by bol vykonal aj očakávať. Správne preto znalecká organizácia SEIPA s.r.o. vo svojom znaleckom posudku vyčíslila výšku ušlého zisku žalobcu, a to sumou 2.450 Eur. Ak by mohol vykonávať v danom období činnosť, na ktorú mal objednávku, bol by mal od objednávateľa zaplatené v roku 2000 viac, nebyť jeho hospitalizácie a liečenia v dôsledku protiprávneho konania žalovaného.

Súd prvého stupňa preto mal žalobcovi priznať ušlý zisk vo výške 2.116,04 Eur, ktoré si uplatnil voči žalovanému v trestnom konaní spolu s príslušným úrokom z omeškania od 27.11.2006 do zaplatenia.

Z uvedených dôvodov preto žalobca navrhol odvolaciemu súdu zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.116,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 27.11.2006 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhol rozsudok okresného súdu v druhom výroku potvrdiť a žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalovaného súd prvého stupňa postupoval správne, ak skúmal, či sú dané podmienky na vznik a existenciu nároku žalobcu. Správne v priebehu konania ustanovil znalca a nespoľahol sa len na dôkaz (znalecký posudok spoločnosti SEIPA, s.r.o. ) predložený žalobcom. Závery znaleckých posudkov Ing. S. E. ako aj Ing. R. T. jednoznačne preukázali, že neboli zistené základné predpoklady na prijatie záveru o vzniku ušlého zisku na strane žalobcu. Uviedol, že v priebehu prvostupňového konania žalobca nemal žiadne námietky k záverom znaleckého posudku znalca Ing. R. T.. Namietal iba výšku odmeny, ktorá mu bola priznaná. Poukázal tiež na to, že ušlý zisk nie je možné kvalifikovať ako veličinu, ku ktorej sa dopracujeme podielom dosiahnutého zisku a počtu odpracovaných dní, pričom tento údaj vynásobíme počtom dní, kedy žalobca nebol hospodársky aktívny v dôsledku práceneschopnosti spôsobenej mu žalovaný. Odborná literatúru i judikatúra ustálili, že predpokladom úspešnosti nároku na náhradu ušlého príjmu, ušlého zisku alebo zárobku je tvrdenie a preukázania tých skutkových okolností, z ktorých sa dá spoľahlivo vyvodiť, že nebyť škodnej udalosti, poškodený by v období, za ktoré požaduje náhradu, dosiahol pri svojej činnosti príjem, o ktorý prišiel. Nepostačuje pravdepodobnosť, ale musí byť na isto dokázané, že nebyť protiprávneho konania škodcu, poškodený by získal určitý majetkový prospech. Nie je možné vychádzať z matematického vzorca, ktorý aritmeticky vyčísľuje zisk, ktorý dosiahol žalobca za jeden kalendárny deň v predošlom období. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že pracovná neschopnosť žalobcu nemala na jeho hospodársky výsledok žiaden vplyv a nedošlo k ušlému zisku. Za obdobie práceneschopnosti žalobcu bol tento hospodársky produktívny, ba dokonca vo vyššom rozsahu, ako tomu bolo mimo obdobia práceneschopnosti.

Vytýkané chyby v znaleckom posudku znalca Ing. R. T. teda nesprávne spočítanie počtu kostry čepele sťahovača trosky ani splatnosť faktúry nemohli ovplyvniť posúdenie, či nárok uplatnený v tomto konaní je dôvodný. Ani zníženie znalečného nie sú dôvodom argumentácie, že závery znaleckého posudku sú nepoužiteľné.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. -226 zo dňa 21.05.2013 priznal znalcovi Ing. R. T., bytom Y., ul. L.. X za podaný znalecký posudok č. 4/12 z 15.02.2012 odmenu a náhradu výdavkov, a to takto:

A) Hodinová odmena § 3 hod. á € 1.) Preštudovanie spisu 2 13,28 € 26,56 € 2.) Analýza účtovných dokladov a príloh 2 13,28 € 26,56 € 3.) Analýza a sumarizácia hodnôt 3 13,28 € 39,84 € 4.) Vypracovanie znaleckého posudku 6 13,28 € 79,68 € _____________________________________________________________________ Hodinová odmena s p o l u : 13 13,28 € 172,64 €

B) Paušálna odmena § 5

1.) Prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 1 19,92 € 19,92 €

Paušálna odmena spolu 19,92 € -------------------------------------------------------------------------- Tarifná odmena spolu: 192,56 €

Paušálne výdavky § 14

ks á € 1.) Písomné vyhotovenie úkonu (ods. 3 písm. a)) 6 2,66 € 15,96 € 2.) Vyhotovenie čiernobieleho listu A4 120 0,10 € 12,00 €

ODMENA SPOLU S VÝDAVKAMI 220,52 € DPH 20% 44,11 €

ODMENA SPOLU S DPH: 264,63 €

Zároveň upravil učtáreň Okresného súdu Prešov, aby vyplatila znalcovi po právoplatnosti tohto uznesenia sumu 250 Eur z preddavku zloženého žalovaným, ktorý je evidovaný pod položkou registra Zk 83/12 a sumu 14,63 Eur z preddavku zloženého žalovaným, evidovaným pod položkou registra Sp 1189/2012.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením č. k. -188 zo dňa 13.03.2012 bol ustanovený znalec z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo Ing. R. T., nakoľko bolo vo veci potrebné posúdiť otázky, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Uznesením súdu č. k. -200 zo dňa 07.08.2012 bola znalcovi priznaná odmena vo výške 487,73. Uvedené uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 12.03.2013 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že znalec si vyúčtoval za vypracovanie znaleckého posudku odmenu vrátane hotových výdavkov a DPH celkom výšku 487,73 Eur. Súd prvého stupňa po opätovnom prehodnotení tak úkonov, ako aj časovej primeranosti priznal znalcovi odmenu vo výške 264,63 Eur vrátane DPH v súlade s , , , , vyhlášky MS SR č. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

Znalcovi nepriznal takto súd prvého stupňa odmenu za 2 hodiny štúdia spisu, za 3 hodiny analýzy a sumarizácie hodnôt, za 7 hodín za vypracovanie znaleckého posudku a jeho viazanie, za 1 hodinu konzultácie a za 1 hodinu štúdia zákonov a odbornej literatúry. Súd teda priznal znalcovi odmenu za 13 hodín znaleckej činnosti, pričom znalec si vyčíslil odmenu za 27 hodín znaleckej činnosti. Súd mal za to, že vzhľadom na obsah a rozsah spisu, ktorý je pre znalecké dokazovanie relevantný, na preštudovanie spisu znalcovi postačovali 2 hodiny. Ohľadne analýzy a sumarizácie hodnôt mal súd za to, že vzhľadom na obsah znaleckého posudku na uvedený úkon postačovali 3 hodiny, nakoľko znalec vychádzal z dvoch objednávok, ktoré tvoria prílohu a analýzy rokov 1999 a 2000, spolu 8 faktúr. Súd nepriznal odmenu za 1 hodinu konzultácií, nakoľko zo takáto konzultácia nevyplýva. V svojom stanovisku zo dňa 09.05.2013 znalec uviedol že konzultácie viedol s Ing. J. B.. Súd však poznamenal, že v zmysle o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru; opodstatnenosť pribratia konzultanta však musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Zodpovednosť znalca za obsah úkonu znaleckej činnosti tým nie je dotknutá. Z predloženého odôvodnenie pribratia konzultanta však nevyplýva. Zo vyplýva, že podkladom na jeho vypracovanie bol samotný spis a , avšak z obsahu nie je zrejmá potreba použitia uvedeného predpisu a taktiež, nie je zrejmé, akú odbornú literatúru využil znalec pri jeho spracovaní. Uvedené znalec neobjasnil ani vo svojom stanovisku z 09.05.2013, kde len všeobecne uviedol, že pri vypracovaní využil zákony a odbornú literatúru. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že na samotné spracovanie (popri piatich hodinách uznaných za analýzy) v danom prípade postačovalo 6 hodín. Súd tiež uviedol, že viazanie nie je možné považovať za výkon znaleckej činnosti, nakoľko náklady za prípravné a administratívne práce sú v zmysle vyhlášky č. zahrnuté v odmene.

Súd prvého stupňa tak uložil učtárni priznanú odmenu vyplatiť z preddavkov zložených žalovaným.

Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru priznané znalečné vo výške 264,63 Eur je neprimerané a nesprávne. Počet hodín na činnosť, za ktorú súd priznal hodinovú odmenu, je privysoký a neprimeraný. Podľa žalobcu vypracovanie znaleckého posudku vrátane preštudovania spisu, analýzy účtovných dokladov a príloh analýzy a sumarizácie hodnôt je možné uskutočniť pri tak nenáročnom prípade ako je tento za menší počet hodín, a to maximálne za 4 hodiny, a nie 13 hodín. Navyše znalec podal nekvalitný znalecký posudok, z ktorého nie je zrejmé, aké predpisy a odbornú literatúru použil, nepatrí mu znalečné, tiež mal konzultáciu vykonať s Ing. B., ale v posudku uvádza, že konzultoval s odbornou firmou. Skladba znaleckého posudku neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť posudku, čo je v rozpore s ust. Za vypracovanie neobjektívneho a vadného znaleckého posudku nemá byť znalcovi priznané žiadne znalečné. Znalec nesprávne vyvodil, že v období práceneschopnosti žalobcu mu neušiel žiaden zisk, resp. nemohol rozmnožiť svoj majetok. Žalobca mohol vykonať v danom období činnosť, na ktorú mal objednávku a mal by zaplatené v danom roku viac, než mal. Znalec vo svojom posudku nesprávne spočítal vyhotovené kusy kostry čepele sťahovača trosky v roku 2000 a tiež mal prihliadať na to, že v roku 1999 bol žalobca zárobkovo činný iba 216 dní. Došlo tým k zjavnému skresleniu skutočných údajov, preto znalečné znalcovi nepatrí. Porovnávanie rokov 1999 a 2000 z hľadiska získavania príjmov pre zistenie ušlého zisku v roku 2000 je nesprávne a hrubo skreslené. Prvostupňový súd sa navyše neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení sp. zn. .

Navrhol preto zmeniť napadnuté uznesenie tak, že znalcovi neprizná znalečné.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolania ( ), preskúmal rozsudok, uznesenie ako aj konanie, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust., zistil, že odvolania žalobcu nie sú dôvodné.

Súd prvého stupňa správne rozhodol tak rozsudkom, ako aj uznesením, správne obe rozhodnutia odôvodnil po správne zistenom skutkovom stave, na ktorý odkazuje aj odvolací súd a ktorý sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutých rozhodnutí, preto sa obmedzil len sa skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutých rozhodnutí a na zdôraznenie správnosti napadnutých rozhodnutí a k odvolacím námietkam uvádza:

Odvolacím súdom neboli zistené žiadne vady, správne bol zistený skutkový stav a tento bol aj správne právne posúdený. Je potrebné jednoznačne súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že aj napriek tomu, že žalobca bol práceneschopný v čase od 04.03.2000 do 27.03.2000 v dôsledku ublíženia na zdraví žalovaným, za čo bol aj právoplatne odsúdený, žalobca nepreukázal, aby za uvedené obdobie práceneschopnosti mu ušiel nejaký zisk. Ak by výšku prípadného ušlého zisku preukázal, táto by mu musela byť priznaná. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, aby žalobcovi za uvedené obdobie vznikla škoda na ušlom zisku. Žalobca totiž týmto smerom v zmysle ust. mal povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené však žalobca nepreukázal. Navyše bol súdom prvého stupňa v zmysle ust. pred rozhodnutím súdu prvého stupňa poučený o tom, že všetky dôkazy je povinný predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci pred súdom prvého stupňa. Vyslovene prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nežiada doplnenie dokazovania. Keďže z doteraz vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nevyplýva, aby u žalobcu v dôsledku jeho práceneschopnosti, zavinenej žalovaným z dôvodu ublíženia na zdraví, mu vznikla škoda vo forme ušlého zisku, nebolo možné, aby jeho žalobe súd vyhovel. V odvolacom konaní už nie je možné produkovať ďalšie dôkazy, ktoré neboli predložené alebo označené pred súdom prvého stupňa, ktoré by prípadne žalobca ešte chcel v konaní uplatniť.

Odvolací súd je jednoznačne tiež toho názoru, že žalobca nepreukázal oprávnenosť svojho nároku. Správne preto súd prvého stupňa jeho žalobu zamietol.

K odvolacím námietkam odvolací súd ešte dodáva, že aj keď je v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. konštatované, že v čase práceneschopnosti žalobcu v dôsledku trestného činu žalovaného nemohol tento vykonávať činnosť, na ktorú má živnostenské oprávnenie, výšku ušlého zisku za uvedené obdobie však musí jednoznačne preukázať žalobca, t. j. poškodený. Ani po doplnení dokazovania súdom prvého stupňa však sa žalobcovi nepodarilo preukázať ním tvrdenú výšku ušlého zisku.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil znalecký posudok spoločnosti SEIPA s.r.o. č. 01/2011 ako listinný dôkaz, nie ako znalecký posudok ako taký, nakoľko tento znalecký posudok bol vyhotovený na žiadosť žalobcu a ním predložený. Jeho výpovedná hodnota nedosahuje výpovednú hodnotu znaleckú posudku Ing. R. T., na vyhotovenie ktorého ho ustanovil súd. Na záveroch súdom ustanoveného znaleckého posudku vyhotoveného Ing. T. nemôžu zmeniť ani námietky žalobcu, že ním podaný znalecký posudok neobsahuje údaje o použitej odbornej literatúre. A ani námietka, že znalec nesprávne spočítal počet KČST namiesto 150 ks, nesprávne 160 ks, nemôže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z uvedeného znaleckého posudku totiž jednoznačne vyplýva, že za obdobie práceneschopnosti žalobcu nevznikla škoda vo forme ušlého zisku. Hospodárske výsledku žalobcu v roku 2000 boli vyššie ako v roku 1999. V tomto smere bolo na žalobcovi, aby preukázal, aký ušlý zisk mu vznikol za obdobie jeho práceneschopnosti. Z dôkazov produkovaných v spise však žiadna škoda vo forme ušlého zisku u žalobcu nebola preukázaná. Nebolo preukázané, akú konkrétnu prácu nemohol vykonať a tým prišiel o ušlý zisk. V konaní takáto skutočnosť preukázaná nebola. Tak, ako to už bolo uvedené, v konaní pre rozhodnutie súdu prvého stupňa nebol použiteľný znalecký posudok spoločnosti SEIPA s.r.o. č. 01/2011 z 25.02.2011, ktorý predložil žalobca a ktorý bol vyhotovený na základe žiadosti žalobcu. Uvedený znalecký posudok iba matematickým prepočtom vypočítal sumy, ktoré je možné zarobiť za jeden odpracovaný deň, vychádzajúc z celkového počtu odpracovaných dní a prijatej odplaty za minulé obdobie pred PN žalobcu. Pre účely ušlého zisku však je takýto prepočet neakceptovateľný.

tiež je neoprávnená aj ďalšia odvolacia námietka žalobcu, že ak súd prvého stupňa spochybnil znalecký posudok podaný spoločnosťou SEIPA s.r.o. č. 01/2011, mal ho postupom podľa dať preskúmať inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii. Tak, ako to už bolo vyššie uvedené, uvedený znalecký posudok súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako každý listinný dôkaz v zmysle ust. Práve postupom podľa súd prvého stupňa ustanovil vo veci dvoch znalcov, a to Ing. E. a Ing. T., z ktorých znaleckých posudkov aj vychádzal pri rozhodovaní.

Odvolací súd preto má za to, že žiadna z odvolacích námietok žalobcu proti rozsudku prvostupňového súdu nie je dôvodná. Z uvedených dôvodov preto bol napadnutý rozsudok postupom podľa ako vo výroku vecne správny potvrdený.

K odvolaniu žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -226, ktorým súd prvého stupňa priznal znalcovi Ing. T. odmenu a výdavky celkom vo výške 264,63 Eur odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že uvedené znalečné je neprimerané a nesprávne. Odmena priznaná znalcovi celkom vo výške 264,63 Eur za preštudovanie spisu, analýzu účtovných dokladov a príloh, analýzu sumarizácie hodnôt a samotné vypracovanie znaleckého posudku sa odvolaciemu súdu javí byť primeraná rozsahu znaleckého posudku vyhotoveného celkom na štrnástich stranách. Odvolací súd nehodnotí podaný znalecký posudok Ing. R. T.. 4/2012 zo dňa 15.05.2012 ako arbitrárne. V uvedenom posudku znalec odpovedal na všetky súdom uložené mu úlohy. Nie je možné preto súhlasiť s odvolateľom, že znalecký posudok je neobjektívny a vadný. Čo je potrebné znalcovi vytknúť a súhlasiť s odvolateľom je to, že nesprávne spočítal počet kusov kostry čepele sťahovača trosky, ktoré za rok 2000 nesprávne spočítal na 160 kusov, namiesto správneho počtu 150 kusov. Taktiež znalcom uvedená nesprávna splatnosť faktúry č. 01/2000 ( keď namiesto dňa 28.02.2000 uviedol 23.02.2000 ), nemôže byť dôvodom na nepriznanie znalečného.

Odvolací súd ešte uvádza, že uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola pôvodne znalcovi priznaná na odmene a výdavkoch spolu suma 487,73 Eur, bolo uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -217 zo dňa 12.03.2013 zrušené z dôvodu nadhodnoteného času potrebného na vypracovanie znaleckého posudku, keď bola odmena priznaná celkom za 37 hodín. Napadnutým uznesením bola znalcovi priznaná odmena už iba za 13 hodín po 13,28 Eur, čo zodpovedá vykonanej znalečnej činnosti.

Súd prvého stupňa po zrušenom uznesení o priznaní znalečného sa riadil tam mu uloženou úlohou, a po vyjadrení sa znalca k ním účtovanej odmene opätovne o nej rozhodol.

Odvolací súd ešte dodáva, že ani samotný nesúhlas žalobcu s vyhotoveným znaleckým posudkom nie je dôvodom na to, aby znalcovi nebola priznaná odmena. Výška odmeny však musí byť zodpovedajúca kvalite znaleckého posudku, časového fondu potrebného na jeho vypracovanie, čo všetko musí súd prvého stupňa pri rozhodovaní o znalečnom zohľadniť. V napadnutom uznesení súdu prvého stupňa teda bolo znalečné priznané v rozsahu 13 hodín, a nie v rozsahu 27 hodín, ako to pôvodne, teraz už zrušeným uznesením, rozhodol súd prvého stupňa. Z uvedeného je teda zrejmé, že znalcovi bola krátená odmena v rozsahu 14 hodín, lebo mu bola priznaná odmena v rozsahu 13 hodín a účtoval si odmenu v rozsahu 27 hodín.

Nie je možné taktiež súhlasiť s názorom, že znalcovi nie je potrebné znalečné priznať. Znalec bol ustanovený súdom, preto má nárok na znalečné, ktorého výška však musí zodpovedať kvalite a rozsahu znaleckého posudku, čo v napadnutom uznesení bolo zohľadnené.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa č. k. -226 zo dňa 21.05.2013 postupom podľa ako vo výroku vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, a to v súlade s ust. , lebo o nich rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.