Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28C-63-2022.pdf
PDF · 125.35 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/63/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., IČO: 35 914 939, so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorého koná Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 05.04.2022 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 10.10.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.000,- Eur s príslušenstvom. 1.2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX o XX:XX E.. došlo medzi žel. stanicou E. O. a žel. stanicou G. X., v km XXX,XXX ku vzniku menšej nehody kategórie B 1 - zrážka vlaku, náraz vlaku Q. XXXX ZSSK (ďalej len „vlak žalobcu“) s prekážkou v priechodovom priereze traťovej koľaje - so spadnutým stromom (ďalej len „Nehoda“). V dôsledku Nehody bol zmeškaný jeden vlak žalobcu a odrieknuté boli 2 vlaky žalobcu. Medzi uvedenými železničnými stanicami bola prerušená doprava od XX:XX hod. do XX:XX hod. Pri Nehode došlo k poškodeniu motorovej jednotky XX XX X XXX XXX- X/XX XX X XXX XXX-X žalobcu (ďalej len „poškodená MJ“). Zisťovaním príčin vzniku Nehody bolo zistené, že po odchode vlaku žalobcu zo zastávky Y. E. dňa XX.XX.XXXX Q. XX:XX:XX hod. vlak žalobcu postupne dosiahol maximálnu rýchlosť 60 km/hod. Približne v km XXX,XXX rušňovodič náhle spozoroval v pravom oblúku na traťovej koľaji spadnutý strom. Na zastavenie vlaku použil priamočinnú brzdu, ale napriek vykonaným opatreniam došlo k nárazu motorovej jednotky do stromu zasahujúceho do priechodného prierezu koľaje. Vlak žalobcu zastavil na dráhe XXX m. Po zastavení a zabezpečení vlaku žalobcu proti samovoľnému pohybu oznámil rušňovodič Nehodu telefonicky a požiadal o pomoc oblastnú správu depa L. žalobcu. Vlakvedúci vlaku žalobcu informoval regionálneho dispečera žalobcu. Obhliadkou poškodenej S. rušňovodič zistil, že nie je schopná ďalšej samostatnej jazdy a tak požiadal výpravcu žel. stanice E. O. o pomocné hnacie koľajové vozidlo o odtiahnutie vlaku žalobcu z trate. 1.3. Nehoda bola vyšetrená a uzatvorená správou vypracovanou príslušným vyšetrovacím orgánom na to určeným v zmysle zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach (ďalej len „zákon o dráhach“) - Železnicami Slovenskej republiky, odborom bezpečnosti a inšpekcie ŽSR, Bratislava dňa XX.XX.XXXX, číslo: XXXXX/XXXX/ÚS Ž.-N. L. - Správa zo zisťovania príčin vzniku menšej nehody kategórie G. X - zrážka vlaku (ďalej ako „Správa“). Podľa Správy príčinou vzniku Nehody bol náraz vlaku do spadnutého stromu zasahujúceho do priechodného prierezu traťovej koľaje, kód príčiny XXX zrážka vlaku s prekážkou v priechodnom priereze koľaje (kamene, lavíny, stromy, stroje a pod.). Obhliadkou miesta udalosti bolo zistené, že strom sa pred pádom na trať nachádzal vo vzdialenosti X m od osi koľaje, mal priemer
kmeňa X,X m a výšku približne XX m, rástol na svahu skalného zárezu na pravej strane v smere jazdy vlaku. Jednalo sa o dub, ktorý bol nad koreňovým systémom napadnutý hnilobou. Vlastníkom pozemku bola Slovenská republika, správca Slovenský pozemkový fond. Pozemok, na ktorom rástol strom, sa nachádzal v katastrálnom území obce K., na parcele XXX/X, list vlastníctva č. XXX. Podľa Správy Nehoda bola uzatvorená na Slovenský pozemkový fond. 1.4. Dňa XX.XX.XXXX vykonal žalobca na Q. L. komisionálnu prehliadku poškodenej S. za účelom prvotného zistenia rozsahu škody. Na základe prehliadky sa určila predbežná výška škody/opravy na sumu 32.600,- Eur bez DPH. Poškodená S. bola odoslaná do opravy externému dodávateľovi Železničné opravovne a strojárne Zvolen, a.s., IČO: 31 615 783 (ďalej aj ako „ŽOS“), ktorý po vykonaní opravy zaslal žalobcovi faktúru č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX za vykonanú opravu poškodenej S. s vyčíslenou celkovou sumou za opravu vo výške 24.011,60 Eur bez DPH. Po vykonaní opravy poškodenej S. sa žalobca dozvedel konečnú škodu vzniknutú z Nehody a na základe toho si škodu uplatnil vo svojej poisťovni K. F. U. X., pobočka poisťovne z iného členského štátu, táto viedla celú škodovú udalosť pod č. XXXXXXXXXX, kde táto Oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 18.08.2021 oznámila žalobcovi, že mu poskytla poistné plnenie vo výške 14.011,60 Eur, kde odpočítala spoluúčasť vo výške 10.000,- Eur. Neuhradená časť škody ostala teda vo výške 10.000,- Eur. 1.5. Na základe uvedeného došlo k uplatneniu si nároku na náhradu škody 10.000,- Eur zo strany žalobcu u žalovaného zaslaním výzvy do elektronickej schránky žalovaného dňa 04.04.2022. Žalovaný reagoval na výzvu tak, že nenesie žiadnu zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania od 05.04.2022 (nasledujúci deň, po doručení výzvy zo 04.04.2022). 1.6. Výsledkom opravy bolo uvedenie do stavu pred poškodením, t.j. uvedenie do stavu, v ktorom vec plní rovnakú funkciu z pohľadu svojich charakteristických vlastností ako aj výkonu, aké plnila pred jej poškodením. Koľajové vozidlá sú pomerne špecifickou vecou, ktorá nie je bežne dostupná. Ani náhradné diely na takúto vec nie sú bežne dostupné. Nie je preto v silách žalobcu, aby si zadovážil primerane opotrebované diely (primerane vo vzťahu k opotrebeniu HDV) s nižšou cenou. Žalobca konal pri vykonávaní opravy maximálne hospodárne s cieľom za čo najnižšiu cenu opraviť vozidlo. Vlastníkom pozemku, z ktorého spadol strom, je Slovenská republika, správcom Slovenský pozemkový fond. Žalovaný si počínal v rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s § 6 ods. 2 zákona o dráhach, nakoľko bol nečinný a nepočínal si tak, aby zabránil škode.
2. Žalovaný, za ktorého v zmysle § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z. a § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. konal Slovenský pozemkový fond, v písomných vyjadreniach uviedol, že na vzniknutej škode nenesie žiadnu zodpovednosť. Žalobca nepreukázal porušenie zákonných povinností žalovaného a následne ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností a vznikom škody. Poukázal na skutkové okolnosti veci vyplývajúce zo správy o nehode zo dňa XX.XX.XXXX, okrem iného že počasie pri nehode bolo oblačno, teplota +9 °C, dážď, silný nárazový vietor. Viditeľnosť rušňovodiča na miesto nehody bola obmedzená pravým oblúkom. Pred vznikom nehody prechádzal uvedeným úsekom vlak Q. XXXX ZSSK, ktorý odišiel z J. G. X. Q. XX:XX hod. do ŽST E. O.Ú. prišiel o XX:XX hod. Vlakový personál neohlásil žiadne ohrozenie bezpečnosti železničnej dopravy (BŽD) v uvedenom úseku. Hlavný majster SMSÚ ŽTS TO L. vykonal rušňovú kontrolu XX.XX.XXXX. Jesenná prehliadka trate bola vykonaná hlavným majstrom SMSÚ ŽTS TO L. XX.XX.XXXX bez zistených závad. Pri uvedených kontrolách nebolo zistené ohrozenie BŽD. V rámci jesennej prehliadky bola vykonaná aj kontrola vegetácie v obvode železničných dráh v zmysle predpisu ŽSR Op 18. Kontrolou neboli zistené v uvedenom úseku žiadne stromy, ktoré by ohrozovali bezpečnosť železničnej dopravy. Odstraňovanie vegetácie sa vykonávalo pravidelne na základe hlásení z kontrolnej činnosti. Od začiatku roka XXXX boli v úseku E. O. - G. X. na viacerých miestach (v rôznych kilometrických polohách) vykonávané práce (23 krát) na odstraňovaní porastu v blízkosti traťovej koľaje. Jednalo sa o odstraňovanie krovín a stromov, ktoré by mohli ohrozovať BŽD. Žalovaný uviedol, že k nehode došlo podľa správy o XX:XX hod., čiže k pádu stromu došlo v čase medzi XX:XX hod. a XX:XX hod., pretože predchádzajúci vlak tým istým miestom prešiel bez problémov a jeho posádka nič nespozorovala. Nič nenasvedčovalo pádu stromu v rozpätí 1 hodiny a 39 minút, v tak krátkom čase ani žalovaný a ani prevádzkovateľ nemohli by pri vynaložení maximálneho úsilia predísť vzniku škody. Strom rástol v skalnom záreze nad traťou, na strome po jeho páde boli viditeľné znaky hniloby kmeňa, čo zjavne nebolo možné zistiť pokiaľ strom stál. Zdravotný stav stromu nezistili ani početné prehliadky prevádzkovateľa trate, ani pri mnohonásobných orezoch sa pracovníci prevádzkovateľa nerozhodli dub spíliť alebo inak zabezpečiť proti pádu na trať. V ochrannom pásme dráhy, kde sa strom nachádzal, má prevádzkovateľ trate všetky zákonné kompetencie, má znalosť terénu, pozná profil trate, disponuje (na rozdiel od žalovaného) technickým a personálnym vybavením na zabezpečenie BŽD. Žalovaný nezanedbal prevenčné povinnosti a nebola
mu uložená ani žiadna pokuta podľa zákona o dráhach. Prevádzkovateľ dráhy žiadnym spôsobom nevyzval vlastníka Slovenskú republiku v správe SPF k odstráneniu tohto konkrétneho stromu. Počas nehody bol v jej mieste silný dážď, sprevádzaný silným nárazovým vetrom. Z uvedeného vyplýva liberačný dôvod aj z objektívnej zodpovednosti z titulu poveternostných podmienok, ktoré nemohol žalovaný ani prevádzkovateľ predvídať ani odvrátiť.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.11.2022 uviedol, že žalovaný zanedbal svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 6 ods. 2 zákona o dráhach. Vzniku škody by žalovaný zabránil, ak by si svoju zákonnú povinnosť včas a riadne splnil. Poukázaním žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti na prípadnú zodpovednosť iného subjektu nie je možné vylúčiť zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú neplnením jeho povinnosti užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu žalobcovi. Nie je možné vylúčiť zákonnú zodpovednosť jedného subjektu len preto, že za škodu by zodpovedal tiež aj iný subjekt. Železnice Slovenskej republiky (ako prevádzkovateľ dráhy) nie sú povinné vykonávať údržbu pozemkov v ochrannom pásme dráhy. Podľa zákona o dráhach je okrem iného povinný vykonať nevyhnutné úpravy stromov vlastník pozemku a nie prevádzkovateľ dráhy. Liberačný dôvod (vis maior) je podľa žalobcu v predmetnej veci neaplikovateľný. Žalovaný porušil zákonné povinnosti tým, že na svojom pozemku (v ochrannom pásme dráhy) nevykonával žiadne obhliadky, prevenčné zásahy na pozemku samom alebo na vegetácii, ani na strome s viditeľnou hnilobou kmeňa, aby tak zabránil vzniku škody a neohrozil prevádzku dráhy a jej súčastí, ani neobmedzil bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Tvrdenie, že Nehode predchádzal silný vietor, nemôže v tejto súvislosti obstáť. Počasie, ktoré sprevádza silný vietor alebo dážď je v našich zemepisných šírkach (osobitne v horských oblastiach, kde sa Nehoda udiala) bežné, nemôže byť preto nepredvídané, mimoriadne alebo neočakávané a už vôbec sa nejedná o živelnú pohromu. Vlastník nehnuteľnosti v ochrannom pásme dráhy musí vo všeobecnosti predpokladať, že dochádza k zmenám poveternostných podmienok (osobitne v jesennom období) a preto vykonávať prevenčné obhliadky a v zmysle zákonných ustanovení vykonať pravidelné zásahy (predovšetkým na stromoch viditeľne napadnutých hnilobou), aby nedochádzalo ku škodám a ohrozeniu bezpečnosti dopravy na dráhe.
4. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.03.2023, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi.
5. Zo Správy Železníc Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo, Odbor bezpečnosti a inšpekcie č. XXXXX/XXXX/ÚS Ž.-N. L. zo dňa XX.XX.XXXX, zo zisťovania príčin vzniku menšej nehody kategórie G. X - zrážka vlaku, náraz vlaku Q. XXXX ZSSK do stromu zasahujúceho do priechodového prierezu traťovej koľaje medzi ŽST E. O. - NŽST G. X.Ô., v km XXX,XXX, dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. vyplýva, že v uvedenom čase došlo k nehode tak, ako bola popísaná v žalobe, pri ktorej došlo k poškodeniu motorovej jednotky žalobcu, škoda bola predbežne vyčíslená na 32.600,- Eur. Príčinou vzniku nehody bol náraz vlaku do spadnutého stromu zasahujúceho do priechodového prierezu traťovej koľaje. Pri nehode nedošlo k zraneniu osôb. Obhliadkou mieste nehody bolo zistené, že strom sa pred pádom na trať nachádzal vo vzdialenosti 8 m od osi koľaje, mal priemer kmeňa 0,4 m a výšku približne 15 m, rástol na svahu skalného zárezu na pravej strane v smere jazdy vlaku. Jednalo sa o dub, ktorý bol nad koreňovým systémom napadnutý hnilobou. Vlastníkom pozemku bola Slovenská republika, správca Slovenský pozemkový fond, jednalo sa o pozemok v k.ú. K., parcela č. XXX/X zapísaná na LV č. XXX. Počasie pri nehode: oblačno, teplota +9 °C, dážď, silný nárazový vietor. Viditeľnosť rušňovodiča na miesto nehody bola obmedzená pravým oblúkom. Pred vznikom nehody prechádzal uvedeným úsekom vlak Q. XXXX ZSSK, ktorý odišiel z NŽST G. X.Y. Q. XX:XX hod. do ŽST E. O. prišiel o XX:XX hod. Vlakový personál neohlásil žiadne ohrozenie bezpečnosti železničnej dopravy (BŽD) v uvedenom úseku. Na železničnej infraštruktúre boli vykonávané pravidelné technické prehliadky. Pred vznikom nehody bola vykonaná pravidelná pochôdzka kontrolórom trate XX.XX.XXXX bez zistených závad. Traťmajster vykonal kontrolu XX.XX.XXXX, rušňovú kontrolnú jazdu XX.XX.XXXX. Hlavný majster SMSÚ ŽST TO L. vykonal rušňovú kontrolu XX.XX.XXXX. Z. prehliadka trate bola vykonaná hlavným majstrom SMSÚ ŽST TO L. XX.XX.XXXX bez zistených závad. Pri uvedených kontrolách nebolo zistené ohrozenie bezpečnosti železničnej dopravy. V rámci jesennej prehliadky bola vykonaná aj kontrola vegetácie v obvode železničných dráh v zmysle predpisu ŽSR Op 18. Kontrolou neboli zistené v uvedenom úseku žiadne stromy, ktoré by ohrozovali bezpečnosť železničnej dopravy. Odstraňovanie vegetácie sa vykonávalo pravidelne na základe hlásení z kontrolnej činnosti. Od začiatku roka XXXX boli v úseku E. O. - G. X. na viacerých miestach (v rôznych kilometrických polohách) vykonávané práce (23 krát) na odstraňovaní porastu v blízkosti traťovej koľaje. Jednalo sa o odstraňovanie krovín a stromov, ktoré
by mohli ohrozovať BŽD. Technický stav železničnej infraštruktúry nemal súvis so vznikom nehody. Rušňovodič v čase nehody spĺňal požiadavky pre výkon tejto funkcie v zmysle platnej legislatívy a predpisových ustanovení. Stanovená rýchlosť vlaku vo vyhodnocovanom úseku nebola prekročená. Správa konštatuje, že za posledných 12 mesiacov bol obdobný prípad v medzistaničnom úseku E. O. - G. X. zaznamenaný 10.02.2020. Vzhľadom na to, že uvedený prípad bol spôsobený v dôsledku živelných udalostí, opatrenia neboli prijaté.
6. Podľa výpisu z LV č. XXX pre k.ú. K., obec K., okres Ž. J. E. je vlastníkom pozemku D. parc. č. XXX/X
- ostatná plocha o výmere XXXXXX m2 Slovenská republika, správcom je Slovenský pozemkový fond. 7. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnej XX.XX.XXXX vyplýva, že bola vystavená dodávateľom Železničné opravovne a strojárne Zvolen, a.s., IČO: 31 615 783, ako odberateľ je uvedený žalobca. Predmetom fakturácie bolo „XXX/XXX.XXX Odstránenie násilného poškodenia XXX.XXX-X“, celková fakturovaná suma bola 24.011,60 Eur bez DPH, resp. 28.813,92 Eur s DPH. Prílohou faktúry je podrobný rozpis vykonaných prác a použitých náhradných dielov. 8. Z Oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ním subjekt K. F. U. X., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 50 659 669, oznámil žalobcovi, že ukončili vyšetrovanie poistnej udalosti, číslo ŠU: XXXXXXXXXX, dátum ŠU: XX.XX.XXXX. Z dôvodu vyčerpania sublimitu pre poškodenie ŽKV po strete s prekážkou na trati bolo poistné plnenie poskytnuté z poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia dráhových vozidiel v dôsledku havárie. Výška škody podľa dokladov (Železničné opravovne a strojárne L., a.s.) bola 24.011,60 Eur, od nej bola odpočítaná spoluúčasť vo výške 10.000,- Eur a vyplatené poistné plnenie bolo 14.011,60 Eur.
9. Žalobca na pojednávaní nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že náhradu škody si uplatnili na princípe subjektívnej zodpovednosti žalovaného. Zákon ukladá konkrétnu povinnosť nevysádzať stromy vyššie ako 3 metre v obvode dráhy, pričom vzhľadom na výšku predmetného stromu a jeho vzdialenosť od trate možno konštatovať, že bolo len otázkou času kedy naruší a ohrozí dopravu na dráhe. Prehliadky trate nevykonávali zamestnanci žalobcu, ale zamestnanci správcu infraštruktúry, ktorým sú Železnice Slovenskej republiky a žalobca nemôže byť obmedzený vo svojej možnosti domáhať sa náhrady škody s poukazom na činnosť tretieho subjektu.
10. Žalovaný na pojednávaní nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že v danej veci existujú liberačné dôvody na strane žalovaného, pričom žalobca celú žalobu postavil na princípe objektívnej zodpovednosti. Navrhli vykonanie dokazovania v podobe vyžiadania od SHMÚ správy o počasí v mieste dopravnej nehody v danom čase, keď u týchto sa jedná o okolnosti vis maior. Je irelevantné, či inšpekciu trate vykonávali zamestnanci žalobcu alebo inej spoločnosti, s ktorou by žalobca mal mať zmluvný vzťah. Slovenský pozemkový fond nedisponuje materiálnymi, ani personálnymi kapacitami na vysádzanie lesného porastu. V danom prípade strom sa nachádzal podľa správy 8 metrov od osi trate, bol nad traťou na svahu skalného zárezu. Ešte hodinu pred predmetnou dopravnou nehodou prechádzal v danom mieste vlak bez akýchkoľvek obmedzení. Z deja predmetnej dopravnej nehody, aj toho, čo jej predchádzalo, vyplýva, že v danom prípade je potrebné uplatniť zásadu vyššej moci, teda nikomu nemožno pripočítať zavinenie. Jedná sa o náhodu v právnom zmysle. Žalovaný ani pri vynaložení maximálneho úsilia, ktoré by od neho bolo možné požadovať, nemohol predvídať, ani zabrániť vzniku škody. Podľa správy o nehode od začiatku roka 2020 do vzniku predmetnej škodovej udalosti boli v mieste predmetnej dopravnej nehody a na iných miestach v rôznych kilometrových vzdialenostiach vykonané 23 krát práce na odstraňovaní porastu v blízkosti trate, konkrétne krovín a stromov, ktoré by mohli ohrozovať bezpečnosť železničnej dopravy. Žalobca a jeho zmluvný partner disponujú odbornými znalosťami, personálom a vybavením na udržiavanie priechodnosti železničnej trate, pričom v správe samotný zmluvný partner žalobcu potvrdzuje, že v mieste nehody pri kontrole neboli zistené žiadne stromy ohrozujúce bezpečnosť železničnej dopravy.
11. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, ochranné pásmo dráhy je priestor po oboch stranách obvodu dráhy vymedzený zvislými plochami vedenými v určenej vzdialenosti od hranice obvodu dráhy; zriaďuje sa na ochranu dráhy, jej prevádzky a dopravy na nej. Podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dráhach, ak stavebné povolenie neurčuje inak, hranica ochranného pásma dráhy je pre železničnú dráhu 60 metrov od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 metrov od vonkajšej hranice obvodu dráhy. Podľa § 6 ods. 2 zákona o dráhach, vlastníci a užívatelia nehnuteľností a správcovia vodných tokov a odkrytých podzemných vôd v ochrannom pásme dráhy sú povinní udržiavať pozemky a stromy a kry na nich, skládky, stavby, mostné piliere a iné konštrukcie a vzdušné vedenia v takom stave a užívať ich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, ani neobmedzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Vysádzať a pestovať stromy a kry s výškou presahujúcou tri metre možno v ochrannom pásme dráhy len vtedy, ak je zabezpečené, že pri páde nemôžu poškodiť súčasti dráhy.
12. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
13. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo ku škodovej udalosti v podobe poškodenia motorovej jednotky (vlaku) patriacej žalobcovi v dôsledku jej zrážky so stromom spadnutým na železničnú trať v úseku medzi železničnými stanicami E. O. M. G. X.. Z predloženej správy o nehode zo dňa XX.XX.XXXX vypracovanej Odborom bezpečnosti a inšpekcie ŽSR vyplynulo a žiadna strana ani nespochybňovala, že so vznikom nehody nemal žiadnu súvislosť technický stav železničnej infraštruktúry ani ľudský faktor na strane rušňovodiča. Ako príčina nehody bol ustálený predmetný spadnutý strom. Medzi stranami nebola sporná ani výška škody, ktorá žalobcovi vznikla poškodením jeho motorovej jednotky v dôsledku zrážky vo výške 24.011,60 Eur bez DPH, ktorú musel vyplatiť za opravu MJ spoločnosti Železničné opravovne a strojárne L., a.s. Žalobcovi bolo pritom z uzavretej poistnej zmluvy zo strany subjektu K. F. U. X., pobočka poisťovne z iného členského štátu poskytnuté poistné plnenie vo výške 14.011,60 Eur a neuhradená tak zostala škoda vo výške 10.000,- Eur.
14. Žalobca tvrdil, že za spôsobenú škodu zodpovedá žalovaný v dôsledku zanedbania svojej jednak prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ, ako aj konkrétne stanovených povinností v zmysle § 6 ods. 2 zákona o dráhach. V danom prípade ku vzniku škody nedošlo v dôsledku porušenia nejakej povinnosti zo zmluvného (napr. obchodného) záväzku medzi stranami, ani prevádzkovou činnosťou, resp. osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, keďže vzniknutá škoda nemá pôvod v prevádzke vlaku, ktorá by ju spôsobila, naopak došlo k poškodeniu vlaku (motorovej jednotky) v dôsledku pádu stromu na železničnú trať a následného nárazu doň, teda na základe vonkajších okolností nemajúcich pôvod v prevádzke. Nebol teda dôvod pri právnom posúdení veci aplikovať ustanovenia týkajúce sa prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, resp. ustanovenia o náhrade škody v Obchodnom zákonníku, ktorá je koncipovaná ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu. Súd preto skúmal, či sú splnené predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, a to 1/ porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2/ vznik škody ako majetkovej ujmy, 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a 4/ zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Ak sú splnené uvedené predpoklady tak objektívnej povahy, ako aj subjektívnej povahy, je daná zodpovednosť za škodu založená na princípe zavinenia. Zavinenie sa pri tejto forme zodpovednosti predpokladá, avšak za podmienok § 420 ods. 3 OZ sa škodca môže zodpovednosti zbaviť (vyvinenie, resp. exkulpácia). Porušením právnej povinnosti treba rozumieť objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická či právnická osoba skutočne konala či opomenula konať, a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti uložené jej právnym predpisom alebo vyplývajúce z inej právnej skutočnosti.
15. Vyšetrením škodovej udalosti bola zistená jej príčina, ktorú strany nerozporovali a ktorou bol spadnutý strom, ktorý rástol na pozemku vo vlastníctve žalovaného D. parc. č. XXX/X I. H..Ú.. K.. Z uvedeného pozemku vo vlastníctve žalovaného spadol strom, ktorý vytvoril prekážku v priechodnom priereze traťovej koľaje, na ktorú nabehol prichádzajúci osobný vlak Q. XXXX ZSSK. Pokiaľ ide o protiprávny úkon žalovaného, súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že z jeho strany skutočne došlo k porušeniu právnej povinnosti, a to konkrétne stanovenej v § 6 ods. 2 zákona o dráhach, podľa ktorého vlastníci nehnuteľností v ochrannom pásme dráhy sú povinní udržiavať pozemky a stromy a kry na nich v takom stave, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, ani neobmedzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Jedná sa o osobitnú prevenčnú povinnosť uloženú každému vlastníkovi
pozemku v ochrannom pásme dráhy, ktorého hranica je v zmysle zákona o dráhach pre železničnú dráhu 60 metrov od osi krajnej koľaje, najmenej 30 metrov od vonkajšej hranice obvodu dráhy. Táto prevenčná povinnosť je pritom ďalej konkretizovaná priamo v citovanom ust. § 6 ods. 2 zákona o dráhach, ktorý stanovuje, že vysádzať a pestovať stromy a kry s výškou presahujúcou tri metre možno v ochrannom pásme dráhy len vtedy, ak je zabezpečené, že pri páde nemôžu poškodiť súčasti dráhy. V prejednávanej veci nebolo sporné, že predmetný strom pred pádom na trať rástol vo vzdialenosti 8 metrov od osi koľaje a mal výšku približne 15 metrov, teda bol pestovaný v ochrannom pásme dráhy v priamom rozpore so znením § 6 ods. 2 zákona o dráhach. Zjavne pritom nebolo zabezpečené, aby pri páde nemohol poškodiť súčasti dráhy, keďže skutočne k jeho pádu na trať došlo. Pritom je úplne irelevantné z akých dôvodov, nakoľko zákon zakotvuje prevenciu rizika pádu stromu všeobecne bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie.
16. Súd teda mal preukázanú objektívnu existenciu rozporu medzi konaním žalovaného ako vlastníka pozemku v ochrannom pásme dráhy a zákonom stanovenou povinnosťou pre takéhoto vlastníka pozemku zabezpečiť, aby v ochrannom pásme železničnej dráhy nerástol strom s predmetnými parametrami bez toho, aby bolo zabezpečené, že pri páde nemôže poškodiť súčasti dráhy, a teda súčasne povinnosťou udržiavať pozemky a stromy na nich v takom stave, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, ani neobmedzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Bolo teda preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Preukázaný bol aj vznik škody na strane žalobcu, ktorý musel vynaložiť náklady na opravu poškodenej motorovej jednotky, z ktorých časť vo výške 10.000,- Eur nebola uhradená poisťovňou v rámci poskytnutého poistného plnenia. Súd mal preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody. Príčinnou súvislosťou je skutková otázka objektívnej nevyhnutnosti pôsobenia príčiny na následok (vznik škody), resp. vyplývania následku z príčiny. Je zrejmé, že pokiaľ by žalovaný ako vlastník pozemku v ochrannom pásme dráhy riadne splnil svoje povinnosti stanovené v § 6 ods. 2 zákona o dráhach, predmetný strom by sa na danom mieste nenachádzal a teda nemohlo by dôjsť k vzniku škody spôsobenej jeho pádom a následne zrážkou vlaku s ním.
17. Podstatou procesnej obrany žalovaného bola jeho argumentácia v tom zmysle, že za spôsobenú škodu nezodpovedá, keďže v prejednávanej veci nikomu nemožno pričítať zavinenie na jej vzniku. Tvrdil, že v danom prípade sa jedná o kvalifikovanú náhodu v právnom zmysle - vis maior, ktorá za daných podmienok nebola ani pri vynaložení maximálneho úsilia nikým vzhľadom k jej mimoriadnosti a nepredvídateľnosti odvrátiteľná. Poukazoval pritom na to, že krátko pred predmetnou nehodou po tom istom úseku išiel iný vlak, pričom nikto nehlásil žiadne závady, ďalej že počas niekoľkých týždňov pred nehodou boli zo strany prevádzkovateľa dráhy vykonávané kontroly a prehliadky, pri ktorých neboli zistené žiadne nedostatky, a to ani v podobe stromov, ktoré by mohli ohrozovať bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Tiež poukázal na poveternostné podmienky, ktoré podľa správy boli v čase nehody, konkrétne silný nárazový vietor a dážď. Súd však k uvedenému konštatuje, že v prejednávanej veci je potrebné primárne vziať do úvahy povahu vyššie uvedeného porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, ktorá mala charakter prevenčnej povinnosti. Okrem porušenia povinností zákonných a zmluvných zákon zakladá aj všeobecnú povinnosť generálnej prevencie ukladajúcu každému počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku a iných hodnotách. Nedodržanie takejto povinnosti, ktorá je vo všeobecnosti stanovená v § 415 OZ, je takisto porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 OZ a teda jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu. Vo všeobecnosti sa jedná o situácie, kedy škodca svojím konaním, príp. opomenutím prispel ku vzniku škody tým, že nedodržal náležitú obozretnosť, ktorú od neho je možné rozumne požadovať. Ustanovenie § 415 OZ nezakladá objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale vzťahuje zodpovednosť na prípady, kedy s ohľadom na všeobecnú ľudskú skúsenosť je možné rozumne predvídať, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam, že ku vzniku škody môže dôjsť.
18. Aj z pohľadu týchto východísk potom nemôže obstáť argumentácia žalovaného spochybňujúca jeho zodpovednosť za škodu v prejednávanej veci, keď všeobecná prevenčná povinnosť v zmysle § 415 OZ je navyše doplnená špeciálnou a konkretizovanou úpravou prevenčnej povinnosti v zmysle zákona o dráhach. Nemožno totiž dôjsť k záveru, že by vznik škody za okolností prejednávanej veci nebol aj pri vynaložení všetkého možného úsilia vzhľadom na ich mimoriadnosť a nepredvídateľnosť odvrátiteľný, keď žalovaný nesplnil svoju konkrétnu povinnosť vyplývajúcu z § 6 ods. 2 zákona o dráhach pre vlastníka pozemku v ochrannom pásme dráhy zabezpečiť, aby v ňom neboli pestované stromy s výškou presahujúcou 3 metre bez toho, aby bolo zabezpečené, že pri páde nemôžu poškodiť súčasti dráhy. Ako už bolo uvedené, zákon pritom nerozlišuje žiadne konkrétne príčiny takéhoto potenciálneho
pádu stromu, a teda vlastník pozemku je povinný vykonať preventívne opatrenia (vrátane samotného nepestovania takýchto stromov v ochrannom pásme dráhy) zabraňujúce pádu bez ohľadu napr. na poveternostné podmienky. Z tohto dôvodu súd nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie vyžiadaním správy od SHMÚ ohľadom počasia v mieste a čase nehody, nakoľko to považoval za nadbytočné s poukazom na uvedené právne posúdenie vo vzťahu k nemožnosti aplikácie princípu vis maior za stavu, kedy žalovaný nesplnil svoje zákonné povinnosti, hoci pri ich riadnom splnení by k pádu predmetného stromu nemohlo dôjsť (nakoľko buď by na mieste vôbec nebol alebo by bolo zabezpečené, aby v prípade pádu z akýchkoľvek dôvodov nemohol poškodiť súčasti dráhy). Vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného za vznik predmetnej škody nie je dôvodný ani poukaz na kontrolnú, resp. inú činnosť zo strany prevádzkovateľa dráhy. Prevádzkovateľ dráhy (ktorým nie je žalobca, ale Železnice Slovenskej republiky) je v zmysle § 6 ods. 3 zákona o dráhach oprávnený vyzvať vlastníka nehnuteľnosti v ochrannom pásme dráhy, aby v určenej lehote okrem iného odstránil problémové stromy a kry. V takom prípade je vlastník povinný v zmysle § 6 ods. 4 zákona o dráhach výzvu uposlúchnuť, t.j. učiniť konkrétne kroky v rámci jemu stanovenej prevenčnej povinnosti, a ak tak neučiní ani po uložení tejto povinnosti špeciálnym stavebným úradom, alebo ak sa vyžaduje rýchla údržba pozemkov, môžu aj poverení zamestnanci prevádzkovateľa dráhy vstúpiť na nehnuteľnosť a vykonať nevyhnutnú údržbu na náklady vlastníka nehnuteľnosti (§ 6 ods. 4 až 7 zákona o dráhach). Všetky uvedené ustanovenia však len zakladajú príslušné oprávnenia pre prevádzkovateľa dráhy, avšak žiadne z nich nezbavuje vlastníka pozemku prevenčnej povinnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dráhach, keďže udržiavať pozemok v stave neohrozujúcom prevádzku dráhy a bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe je naďalej povinný vlastník pozemku.
19. V konaní teda bola preukázaná zodpovednosť žalovaného v zmysle § 420 ods. 1 OZ za škodu spôsobenú žalobcovi vo výške 10.000,- Eur, spočívajúcu vo vynaložených nákladoch na opravu poškodenej motorovej jednotky, ktoré neboli uhradené z poskytnutého poistného plnenia. Súd preto zaviazal žalovaného na nahradenie uvedenej škody žalobcovi.
20. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody listom doručeným žalovanému dňa 04.04.2022. Žalovaný je teda v omeškaní od 05.04.2022. S poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 05.04.2022 do zaplatenia.
21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.