Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Sf-12-2024.pdf
PDF · 81 KB
Case nature
Subarea
4Sf/12/2024
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Greensboro s.r.o., Vajanského nábrežie 5, 811 02 Bratislava, IČO: 54 474 116, právne zastúpeného: JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42 319 617, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100177802/2024 zo dňa 16.01.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 19.03.2024, doručenou správnemu súdu v rovnaký deň, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100177802/2024 zo dňa 16.01.2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves č. 102477002/2023 zo dňa 02.10.2023 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) a vrátenia veci Daňovému úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal voči žalovanému priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, odôvodňujúc ho tým, že výkonom rozhodnutia žalovaného by mal pre neho likvidačné dôsledky. Žalobca poukázal na údaje z roku 2022 (t. j. z obdobia, ktorého sa týka rozhodnutie žalovaného) dostupné z portálu finstat.sk, v zmysle ktorých žalobca hospodáril so stratou, sú voči nemu evidované dlhy na sociálnom poistení v Sociálnej poisťovni vo výške 3 139,43 eur, nedoplatky preddavku poistného vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s. vo výške 378,01 eur a v Union a. s. vo výške 739,87 eur. Ďalej uviedol, že výkonom rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu by musel uhradiť sumu 19 714, 7 eur, čo však uhradiť nedokáže a môže mu tak vzniknúť ujma, ktorá prevyšuje ujmu žalovaného, ktorá by spočívala len v zdržaní realizácie práv, ktoré mu z tohto rozhodnutia vyplývajú. Súčasne žalobca poukázal na to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.
3. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 01.07.2024 skonštatoval, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby je neopodstatnený a navrhol, aby ho správny súd zamietol.
4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje. Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1 a 2 SSP).
8. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
11. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.
12. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
13. V danej veci mal súd jednoznačne za preukázané splnenie oboch podmienok procesnoprávneho charakteru, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, a to vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov správneho súdneho konania.
14. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe.
15. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
16. Podľa žalobcu je táto podmienka naplnená tým, že výkonom rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu by to pre neho malo likvidačné dôsledky. Svoje presvedčenia o hrozbe ujmy s nepriaznivými následkami na jeho existenciu v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného však žalobca nepodporil relevantnými dôkazmi na preukázanie týchto jeho obáv a tieto nevyplývajú ani z obsahu administratívneho spisu. Za danej situácie nemajú tvrdenia žalobcu podľa názoru správneho súdu hodnoverný základ. Žalobca tak neponúkol také skutočnosti, na základe ktorých by správny súd mohol zhodnotiť, že splnením povinnosti vyplývajúcej pre neho zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia by mu hrozili následky, na hrozbu ktorých vo svojom návrhu poukazuje.
17. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení Správneho súdneho poriadku upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.
18. Priznať správnej žalobe odkladný účinok nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité peňažné plnenie a úhrada sumy a s tým súvisiaca finančná strata na majetku by sa mala považovať za ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Samotná skutočnosť, že správnym orgánom bola uložená istá daňová povinnosť, nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku len preto, že ide o zásah do majetkových práv žiadateľa, bez splnenia iných zákonom predpokladaných podmienok, a to najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby, vážnej, ťažko odstrániteľnej ujmy alebo iného vážne nenapraviteľného následku v prípade úhrady vyrubenej dane.
19. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil všeobecnými tvrdeniami o hrozbe závažnej ujmy, ktorá má spočívať najmä vo výške rozdielu dane vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Košice a jeho neschopnosťou tento rozdiel dane uhradiť (s ohľadom na celkový rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2022) a s tým spojenou možnosťou začatia daňového exekučného konania s tým, že poukázal na svoju finančnú situáciu, ktorá môže byť známa z verejne dostupných zdrojov a na údaje vyplývajúce z portálu finstat.sk, avšak súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali ním všeobecne uvedené likvidačné dôsledky.
20. Správny súd v tejto súvislosti taktiež pripomína, že žalobca je podnikateľom a jeho činnosť so sebou nesie znášanie podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou.
21. Správny súd konštatuje, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkonom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca neosvedčil, že tvrdený negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady, na podnikanie žalobcu. Žalobca neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.), odkázal len na verejné zdroje a jeho finančnú situáciu k roku 2022, ktoré však nepodávajú žiadnu informáciu o jeho aktuálnej finančnej situácii, v čase kedy majú ním tvrdené následky hroziť.
22. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu rozhodnutia žalovaného skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu by malo taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.
23. Na základe hore uvedených faktov, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom), správny súd preto ani nepristúpil.
24.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).