Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36P-139-2013.pdf
PDF · 88.5 KB
Case nature
Area
Subarea
36P/139/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľky V. N., J.. X. X. XXXX, trvale bytom K., S. X, zastúpenej JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 111, proti odporcovi Z. N.H., J.. X. X. XXXX, trvale bytom K., S. X, toho času K., I. X, za účasti maloletých detí Z. N.H., J.. XX. XX. XXXX a G. N., J.. X. X. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. súd manželstvo navrhovateľky V. N., V.. U., J.. X. X. XXXX a odporcu Z. N.Š., J.. X. X. XXXX, uzavreté 28. 6. 1997, ktoré je zapísané v knihe manželstiev v Sobášnej matrike matričného obvodu G. vo zväzku 16, ročník 1997, na strane 53, pod poradovým číslom 106, r o z v á d z a,
II. z v e r u j e na čas po rozvode maloleté deti Z. N., J.. XX. XX. XXXX a G. N., J.. X. X. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
III. matka a otec s ú p o v i n n í zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti striedavo, a to tak, že:
- matka j e p o v i n n á zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy prvý a tretí týždeň v mesiaci od nedele od 18.00 hod. v tom-ktorom mesiaci do nasledujúcej nedele do 18.00 hod.,
- otec j e p o v i n n ý zabezpečovať osobnú striedavú starostlivosť o maloleté deti vždy druhý a štvrtý týždeň v mesiaci od nedele od 18.00 hod. v tom-ktorom mesiaci do nasledujúcej nedele do 18.00 hod.,
IV. každý z rodičov j e o p r á v n e n ý sa s maloletými deťmi stretávať v čase, keď mu tieto nie sú zverené do osobnej starostlivosti, n e o b m e d z e n e,
V. otec j e p o v i n n ý maloleté deti v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky,
VI. matka j e p o v i n n á maloleté deti v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca,
VII. každý z rodičov j e p o v i n n ý v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho na odovzdanie pripraviť,
VIII. každý z rodičov bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,
IX. výživné zo strany matky n e u r č u j e,
X. výživné zo strany otca n e u r č u j e,
XI. účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Uviedla, že manželstvo účastníkov je vážne narušené. Neplní žiadnu zo svojich funkcií. Jediné východisko vidí v rozvode.
Odporca spočiatku s návrhom nesúhlasil, v priebehu konania zmenil svoje stanovisko, potvrdil skutočnosti uvedené navrhovateľkou a uviedol, že s návrhom súhlasí.
Kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu na rozhodnutie súdu. Pokiaľ sa týka úpravy práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom, navrhol tieto zveriť v zmysle dohody rodičov ako aj stanoviska maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, svedka M. P., oboznámením písomných dokladov, a to sobášneho listu, rodných listov, správy o povesti účastníkov, správy kolízneho opatrovníka a RPPS a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 28. 6. 1997 obaja ako slobodní. Z manželstva sa narodili dve maloleté deti Z., J.. XX. XX. XXXX a G., J.. X. X. XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania je v Meste K..
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo uzavreli po krátkej známosti aj z toho dôvodu, že v čase uzavretia manželstva bola tehotná. Krátko po svadbe zistila, že odporca má dominantnú povahu, presadzuje si svoje názory. Prvých 10 rokov hodnotí manželstvo ako usporiadané, postupne zistila, že jej viacero vecí prekáža. Bola veľmi vyťažená v domácnosti aj v práci, s odporcom mali v zásadných veciach rozdielne názory. Často ju kritizoval, jeho správanie jej vadilo. Situácia sa zhoršila aj z toho dôvodu, že spoločne podnikali, podnikanie nevychádzalo podľa ich predstáv. Odporca jej vytýkal, že zarába málo, v práci jej však nepomáhal a jeho príjmy boli nízke. Vyčíta mu, že finančne nedokázal zabezpečiť rodinu. Viac ako päť rokov je presvedčená o tom, že sa chce rozviesť, chcela však počkať, kým deti vyrastú. V poslednom období sa situácia zhoršila do tej miery, že je rozhodnutá rozviesť sa. Napätá situácia v rodine negatívne vplýva na deti. Sú vo veku, kedy mnohé veci chápu. Odporca sa pod vplyvom nedorozumení v manželstve odsťahoval zo spoločnej domácnosti, situácia sa upokojila, deti žijú striedavo u oboch rodičov a takúto úpravu navrhujú aj v prípade rozvodu. Navrhovateľka potvrdila, že nadviazala vzťah s iným mužom, tento však nie je prioritou v jej živote, chce si usporiadať osobný život.
Podľa výpovede odporcu manželstvo účastníkov konania 15 rokov plnilo všetky funkcie. Nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že má dominantnú povahu. Podľa jeho názoru sa vo všetkom prispôsoboval navrhovateľke a jej rodičom. Nesúhlasil s tým, že navrhovateľke málo pomáhal v podnikaní aj v domácnosti. Vie vykonávať všetky domáce práce. Domnieva sa, že pri podaní návrhu na rozvod navrhovateľku podporili jej rodičia, ktorí s ním neboli spokojní. Vzhľadom na odstup času a citové ochladenie medzi účastníkmi konania dospel k záveru, že rozvod manželstva je jediným riešením, a preto s ním súhlasí. V prípade rozvodu obom partnerom vyhovuje striedavá forma starostlivosti o deti, ktorá sa už v súčasnej dobe realizuje a nie sú s tým žiadne problémy.
Svedok M. P., otčim navrhovateľky uviedol, že účastníci konania uzavreli manželstvo po krátkej známosti, pretože navrhovateľka bola tehotná. Rodičom oznámila, že sa bude vydávať a budúceho zaťa poznali len krátko. Nepozdávalo sa im to, no vzhľadom k tehotenstvu navrhovateľky so svadbou súhlasili. Spočiatku bolo spolužitie účastníkov harmonické, rozumeli si, postupne však vycítili, že medzi nimi dochádza k rozporom, odporca navrhovateľku podceňoval, mal pripomienky, ak niečo urobila, nepáčilo sa mu to, kritizoval ju. Opakovane sa sťahovali, rodičia navrhovateľky im finančne pomáhali. Vytýka odporcovi nedostatočnú starostlivosť o rodinu a finančné zabezpečenie rodiny. Vyslovil presvedčenie, že najvhodnejším riešením je rozvod manželstva.
Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že účastníci konania žijú oddelene, ich spolužitie bolo konfliktné.
Podľa správy RPPS navrhovateľka trvá na rozvode, neuvažuje o obnovení spolužitia s odporcom. Ich vzájomný vzťah vníma ako ukončený. Odporca na posledných konzultáciách prezentoval súhlas s rozvodom. Uvedomuje si, že narástol citový odstup medzi ním a navrhovateľkou, každý z nich si začal budovať vlastný život. Medzi rodičmi je uzavretá ústna dohoda o striedavej starostlivosti vo vzťahu k maloletým deťom. Vzájomný kontakt partnerov je značne konfliktný, emočne náročný s prezentáciou výrazne odlišných stanovísk. Sú schopní sa však dohodnúť o úprave práv a povinností k maloletým deťom.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletých detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
Zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V zmysle ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
S poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a obaja prejavili úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Vzťah účastníkov konania je dlhodobo v kríze.
Berúc do úvahy súhlasné stanovisko účastníkov konania aj maloletých detí, zveril súd tieto do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že navrhovateľka aj odporca sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti striedavo v týždenných intervaloch.
Vzhľadom na uvedené výživné zo strany rodičov súd neurčil.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov
po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.