Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/59/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A.: S., nar. XX. XX. XXXX a R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ako rodičia, zastúpené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, so sídlom Novomeského 4, 036 01 Martin ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matky: Z. A., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX T., zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom Štúrovo námestie 10520/13B, 036 01 Martin, IČO: 37 900 170 a otca: A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX T., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin, IČO: 50 412 272, ako spojenom konaní s konaním o rozvod manželstva rodičov maloletých detí, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -98 zo dňa 08. septembra 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom na maloleté deti zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -98 zo dňa 08. 09. 2022 manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a schválil rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletých detí, zastupovania a spravovania majetku a úprave styku tak, že maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi v utorok a štvrtok v každom týždni v kalendárnom roku od 17:00 hod. do 19:00 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku, kedy si ich počas školského roka prevezme zo školských zariadení po vyučovaní a v prípade školských prázdnin o 14:00 hod. od matky, do nedele do 16:00 hod., pričom otec si maloleté deti prevezme v stanovený deň a čas od matky v mieste jej bydliska, kde ich po ukončení styku aj vráti a matka je povinná maloleté deti riadne v čas pripraviť a odovzdať otcovi. Otcovi uložil povinnosť platiť pre maloletého S. výživné vo výške 110,- eur mesačne a pre maloletú R. vo výške 90,- eur mesačne, splatné vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu manželstva. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení konštatoval, že dňa 14. 03. 2022 podala matka maloletých detí návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, v rámci ktorého návrhu žiadala maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti s uložením povinnosti otcovi platiť na maloletú R. výživné vo výške 130,- eur mesačne a na maloletého S. vo výške 150,- eur mesačne. 3. Otec maloletých detí vo vyjadrení k návrhu s rozvodom manželstva nesúhlasil, následne v priebehu konania s rozvodom manželstva vyslovil súhlas, rovnako súhlasil s úpravou styku s deťmi. 4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané uzavretie manželstva rodičmi maloletých detí dňa 26. 04. 2014. Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. -19 zo dňa 19. 09. 2011,

právoplatným dňa 07. 10. 2011, bol upravený styk otca s jeho ďalšou dcérou N. C., nar. XX. XX. XXXX, ktorá bola zverená do starostlivosti svojej matky a otec bol zaviazaný platiť na maloletú výživné vo výške 100,- eur mesačne. Otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 252,80 eur, pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti pre zamestnávateľa Z. K. - MAJOCAR, so sídlom v Martine, jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 02/2022 do 03/2022 bol vo výške 153,84 eur. 5. Otec uviedol, že výdavky si delia s matkou detí na polovicu, ako svoje výdavky uviedol výdavky na elektrinu 45,- eur, hypotéku 75,- eur, úver 35,- eur, Magio 12,- eur, strava, s ktorou mu pomáha jeho matka, nájom 77,50 eur, výživné z prechádzajúceho vzťahu vo výške 100,- eur, poistka po 25,- eur zhruba na obe maloleté deti, paušál maloletému 13,50 eur. Matka otca v prehlásení zo dňa 20. 07. 2022 uviedla, že otcovi maloletých detí prispieva mesačne sumou 100,- eur na bežné potreby v domácnosti a prispieva mu aj formou varenia. 6. Matka detí pracuje v UNM ako upratovačka s čistým priemerným príjmom mesačne 600,- eur až 650,- eur. 7. Maloletý S. navštevuje 5. ročníka ZŠ C.-M., maloletá R. navštevuje MŠ v H.. 8. O rozvode manželstva účastníkov súd rozhodol podľa , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré konanie je spojené s konaním o rozvod manželstva ( ) s poukazom na ust. , , , , , . 9. Súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol, keď dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 10. V časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, zastupovania detí a spravovania majetku a úpravy styku uzavreli rodičia maloletých detí rodičovskú dohodu, ktorú súd, majúc zato, že táto je v súlade s ustanoveniami a v záujme maloletých detí, schválil. 11. Pri určení výživného na maloleté deti súd prihliadol na skutočnosť, že maloleté deti sú v starostlivosti matky a s otcom sa stretávajú na základe dohody. Matka hradí polovicu nákladov na spoločnú domácnosť, ktorú mala s otcom, v ktorej však s deťmi nežije. Matka je zamestnaná s príjmom 600,- eur až 650,- eur mesačne. Na spoločnú domácnosť s otcom hradí náklady mesačne okolo 269,- eur, otec hradí rovnakú sumu. Otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 252,- eur, okolo 150,- eur si na základe dohody zarobí u svojho zamestnávateľa. Hradí ďalšie výživné na dcéru N. vo výške 100,- eur mesačne. 12. Pri ustálení príjmu otca súd vychádzal z výpovede matky, ako aj z potencionality príjmu otca, ktorého mesačné výdavky, aj po zohľadnení pomoci, ktorú mu poskytuje jeho matka, prevyšujú jeho príjmové možnosti. Matka maloletých detí uviedla, že otec počas spoločného života jej týždenne dával sumu 150,- eur až 170,- eur, čo súd považoval za skutočný príjem otca. Otec pred podaním návrhu hradil s matkou všetky výdavky a výživné vo výške 100,- eur mesačne. Pokiaľ teda otec na svoju ďalšiu dcéru roky hradí sumu 100,- eur mesačne, nemal by mať problém takúto sumu prispievať na každé zo svojich detí. Súd pri určení výživného teda vychádzal z príjmu otca vo výške 800,- eur a určil výživné na maloletého S. vo výške 110,- eur mesačne a na maloletú R. vo výške 90,- eur mesačne, považujúc výživné v tejto výške za primerané s ohľadom na vek maloletých detí, ich záujmy ako aj úhradu všetkých nevyhnutných potrieb maloletých detí. 13. O trovách konania súd rozhodol podľa (ďalej len „C. m. p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o uložení povinnosti platiť výživné na maloleté deti, podal otec maloletých detí z dôvodu podľa , (ďalej len „“) odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny v tejto časti spočívajúcej v uložení mu povinnosti platiť výživné na maloletého S. vo výške 60,- eur a na maloletú R. vo výške 40,- eur mesačne. 15. Otec súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu, keď napriek nesporným skutočnostiam preukazujúcim jeho majetkové a zárobkové pomery, ako aj jeho zdravotný stav, mu určil neprimerane vysokú vyživovaciu povinnosť. 16. Uviedol, že v čase konania bol zamestnaný na dohodu v spoločnosti MAJOCAR, jeho mesačný zárobok bol skutočne pár eur, plus jeho príjem tvorený invalidným dôchodkom a pomocou jeho matky. 17. Dňa 26. 09. 2022 došlo medzi ním a jeho zamestnávateľom k spísaniu dohody o skončení pracovného pomeru, ktorý sa skončil dňom 30. 09. 2022, z ktorého dôvodu je v súčasnosti jeho príjmom len invalidný dôchodok a nie je v jeho silách platiť súdom určené výživné. K ukončeniu dohody o

pracovnom pomere došlo najmä z dôvodu, že jeho zamestnávateľ neuniesol neustále kontroly, ktoré na neho posielala jeho bývalá manželka a dopyty súdu o tom, či mu skutočne vypláca len mzdu uvedenú v dohode o pracovnej činnosti. Poukázal tiež na to, že má dcéru N. z predchádzajúceho vzťahu, voči ktorej si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- eur mesačne. 18. Uviedol, že sa nechce vyhýbať vyživovacej povinnosti voči deťom, ale výživné v sume 200,- eur na obe maloleté deti je, vzhľadom na jeho životnú situáciu, príjem a nepriaznivý zdravotný stav, neúmerne vysoké. 19. Podľa otca súd prvej inštancie svojvoľne ustálil výšku jeho príjmov a z nereálnych príjmov aj vychádzal pri ustaľovaní výšky vyživovacej povinnosti.

20. Spolu s odvolaním otec predložil kópiu dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 09. 2022.

21. Matka detí vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 22. Uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výdavky otca značne prevyšujú ním prezentovaný príjem. Počas manželstva jej otec poskytoval sumu 150,- eur až 170,- eur týždenne na náklady v domácnosti, a teda je zrejmé, že jeho reálny príjem je vyšší ako príjem, ktorý tvrdí, že dosahuje. 23. Podľa matky k ukončeniu pracovného pomeru na základe dohody zo dňa 26. 09. 2022 došlo len účelovo, v snahe vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti k mal. deťom. Uviedla, že i keď otec tvrdí, že ukončil dohodu o pracovnej činnosti, naďalej do práce denne chodí. Tvrdenia otca o jeho príjme, pomoci zo strany dôchodkyne - jeho matky, jeho výdavkoch ani matematicky nekorešpondujú s realitou. Podľa matky má otec reálne schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť určenú súdom.

24. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v priebehu odvolacieho konania produkované.

25. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania ( , C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v celom rozsahu (s výnimkou výroku o rozvode manželstva) podľa , C. m. p. a napadnutý rozsudok čo do odvolaním napadnutej časti (vo výroku o výživnom) podľa , zrušil a podľa vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, odvolania otca a obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca detí je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave a v dôsledku toho na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zároveň nespĺňa predpoklady riadneho odôvodnenia v zmysle

27. v ustanovení (ktoré ustanovenie sa v zmysle C. m. p. primerane použije i na konania podľa ) upravuje náležitosti odôvodnenia rozsudku tak, že súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný (druhý účastník konania) a aké prostriedky procesnej obrany použil. V zmysle druhej vety uvedeného ustanovenia súd v odôvodnení jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal aj ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

28. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým doložiť jeho správnosť, zároveň je prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov/strán konania a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočností, ktoré mal preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa , keď súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka/strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (, ). Súdne rozhodnutie preto musí byť presvedčivé, z jeho odôvodnenia musia logicky, jasne a zrozumiteľne vyplývať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom a obranou proti tomuto nároku. Výrok súdneho rozhodnutia, ktorý je záväzný, totiž nemožno vnímať oddelene od odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko práve z odôvodnenia má vyplývať na základe akých skutkových a právnych dôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý.

29. Z napadnutého rozhodnutia v časti výživného tieto dôvody nevyplývajú.

30. Súd prvej inštancie potom čo rozhodol o rozvode manželstva rodičov maloletých detí upravil ich práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode a vychádzajúc z ust. schválil rodičovskú dohodu ohľadne zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku a styku maloletých detí s otcom. Podľa súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu mal. detí.

31. Súd pri určení výživného na maloleté deti vychádzal z príjmu otca 800,- eur mesačne, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však už nie je zrejmé ako k uvedenej sume dospel. Rovnako nie je zrejmé, či v tejto sume je už zarátaný dôchodok otca vo výške 252,- eur alebo ide len o príjem, ktorý by mal otec dosahovať z pracovnej činnosti.

32. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie ustálený príjem 800,- eur, odvolací súd poukazuje na konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že za skutočný príjem otca považoval sumu 150,- eur až 170,- eur, vychádzajúc z výpovede matky, ktorá uviedla, že túto sumu jej otec týždenne dával. Pokiaľ by však súd vynásobil túto sumu počtom 4 týždňov (aby dostal sumu za mesiac), zodpovedalo by uvedené sume 600,- eur až 680,- eur, nie sume 800,- eur. Odvolací súd zároveň dodáva, že otec detí uvedené tvrdenie matky poprel, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva z akého dôvodu súd, pri konkurencii tvrdenia matky a otca uveril práve tvrdeniu matky. Uvedené nie je možné vyvodiť ani z konštatovania súdu, že pri ustálení príjmu otca vychádzal z potencionality príjmu otca, ktorého mesačné výdavky prevyšujú jeho príjmové možnosti, a to už aj po zohľadnení pomoci, ktorá sa mu dostáva od jeho matky. Uvedený záver je nepreskúmateľný, keď z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého príjmu a z akých výdavkov súd prvej inštancie pri vyvodení tohto záveru vychádzal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 252,80 eur mesačne, okrem toho otec pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti, kde podľa potvrdenia zamestnávateľa za február a marec 2022 dosahoval čistú mzdu 153,84 eur (ako to vyplýva aj z bodu 7. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), t. j. spolu 406,64 eur mesačne. Výdavky otca, vychádzajúc z bodu 7. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, predstavujú sumu cca 283,- eur, čo nepresahuje uvedený príjem otca, a to ani po pripočítaní výživného na ďalšiu otcovu dcéru, mal. N., vo výše 100,- eur. So stravou otca má otcovi pomáhať jeho matka, ktorá má otcovi prispievať aj sumou 100,- eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného nie je zrejmé aké skutočnosti súd prvej inštancie zohľadnil pri vyvodení záveru, že mesačné výdavky otca prevyšujú jeho príjmové možnosti, a to aj so zohľadnením pomoci od matky.

33. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súd prvej inštancie konštatoval, že matka maloletých detí pomáha otcovi hradiť náklady na domácnosť, ktorú využíva iba on. Súd tiež konštatoval, že túto skutočnosť musel vziať v úvahu, avšak z napadnutého rozhodnutia už nie je zrejmé v akom smere súd na túto skutočnosť prihliadal (práve aj v súvislosti so schopnosťou a možnosťou otca hradiť svoje výdavky zo svojho príjmu, a teda i schopnosťou a možnosťou otca platiť výživné na mal. deti).

34. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé ani to akým spôsobom, na základe akých skutočností dospel súd ku konkrétnej výške výživného na to - ktoré maloleté dieťa ako k sume primeranej jeho odôvodneným potrebám a schopnostiam a možnostiam jeho rodičov. Súd konštatoval, že výživné v určenej výške považuje za primerané s ohľadom na vek mal. detí, ich záujmy a úhradu všetkých nevyhnutných potrieb. V napadnutom rozhodnutí však žiadnym spôsobom nevyhodnotil odôvodnené potreby maloletých detí a z akej výšky výdavkov (aspoň približnej) pri určení výživného vychádzal. I keď je zrejmé, že bežné výdavky na stravu, odievanie, hygienu, nie je možné vždy konkrétne vyčísliť a v tomto smere je možné vychádzať i z verejných štatistík v danej oblasti (napr. Štatistického úradu

SR), či všeobecne známych skutočností (samozrejme za predpokladu, že u mal. dieťaťa nie sú v tomto smere špecifické požiadavky), je potrebné, aby z rozhodnutia, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť vyplýval aspoň minimálny rozsah súdom uznaných výdavkov na výživu a výchovu maloletého dieťaťa.

35. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň nie je zrejmé, či súd pri určení výšky výživného na mal. S. a R. zohľadnil aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, voči mal. N., ktorú otec hradí vo výške 100,- eur, a to aj vzhľadom na príjem otca (či už skutočný alebo potencionálny). Súd prvej inštancie síce konštatoval, že pokiaľ otec platil na svoju ďalšiu dcéru roky sumu 100,- eur mesačne, nemal by byť pre neho problém prispievať na každé zo svojich detí takúto sumu, z tohto nevyplýva, či na existujúcu vyživovaciu povinnosť otca voči mal. N. pri určení výživného na mal. S. a R. pri posudzovaní možností a schopností otca, aj vzhľadom na podľa súdu prvej inštancie dosahovaný príjem otca, prihliadal (t. j. či zohľadňoval primeranosť súčtu vyživovacích povinností otca k jeho príjmu).

36. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a jeho postupom došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, a to v takom rozsahu, ktorý nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , vo výroku o výživnom zrušil a podľa vec v tejto časti vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd opätovne vypočuje rodičov detí a doplní dokazovanie za účelom zistenia či už skutočného alebo potencionálneho príjmu otca maloletých detí a odôvodnených potrieb maloletých detí, či už na základe návrhov účastníkov konania alebo vlastnej úvahy, na čo najobjektívnejšie zistenie skutočného stavu veci ( C. m. p.), vykonané dôkazy vyhodnotí v zmysle ust. a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách konania tohto odvolacieho konania.

37. Vo zvyšnej časti (vo výroku o rozvode manželstva), ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadneho z účastníkov konania, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Rovnako nedotknutý ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o schválení rodičovskej dohody v časti zverenia maloletých detí, zastupovania a spravovania ich majetku a úprave styku detí s otcom, keď v tejto časti žiadny z účastníkov konania odvolanie nepodal (proti uvedenému výroku rodičia maloletých detí zároveň nie sú v zmysle § 122 C. m. p. oprávnení podať odvolanie) a po jeho preskúmaní v tejto časti podľa § 65 C. m. p. odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )