Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-2-2014.pdf
PDF · 99.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3P/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľkyP. W., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., K. XXXX/X, proti odporcovi W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., K. XXXX/X, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., K. XXXX/X, v konaní zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov W. W., rod. O. nar. XX.XX.XXXX a W. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 25.03.2000 v Partizánskom, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Partizánske, vo zväzku 12, ročník 2000, strana 62, por. číslo 21, r o z v á d z a .
Na čas po rozvode súd maloletú W., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletej W. sumou 150,- € mesačne, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa daného mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Súd styk otca s maloletou neupravuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.01.2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W., nar. XX.XX.XXXX. Žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a aby odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200,- €. Styk odporcu s maloletou žiadala upraviť po ich vzájomnej dohode. V návrhu uviedla, že s odporcom sa zoznámili v roku 1996, postupom času sa ich vzťah prehĺbil a dňa 25.03.2000 uzavreli manželstvo na Mestskom úrade v Partizánskom. U oboch ide o prvé manželstvo. Z ich vzťahu sa im narodila maloletá W.. Počas manželstva mali menšie nezhody a konflikty, ktoré sa postupom času prehĺbili. Ďalej uviedla, že posledné 3 roky manželstva už nemá záujem o budovanie ich vzťahu. Odporca prestal mať záujem o výchovu maloletej a posledný rok nepravidelne prispieval na domácnosť a maloletú. Obaja si žijú svoj život, intímne sa nestýkajú. Spolužitie s odporcom sa stalo pre ňu a maloletú neznesiteľným. Stratila k nemu citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu. Manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené a nevytvára ani vhodné prostredie pre výchovu maloletej, ktorá je vystavená stresovým situáciám a ktorú chce vychovávať v pokojnom prostredí.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil, navrhol výživné vo výške 100,- €. Styk s maloletou upraviť nežiadal, nakoľko sa na tom vedia s navrhovateľkou dohodnúť.
Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať platením výživného s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletej a s prihliadnutím na majetkové a zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Styk odporcu s maloletou navrhol neupraviť, nakoľko sa rodičia na tomto vedia dohodnúť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletá W. pochádza z manželstva W. a W. W. uzatvoreného na Mestskom úrade v Partizánskom.
Maloletá W. navštevuje 8. ročník Základnej školy na Malinovského ulici v Partizánskom. Je zdravá, nosí fixný zubný aparát.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske doručenej tunajšiemu súdu dňa 25.03.2014 súd zistil, že navrhovateľka je zamestnaná vo firme Gabor s.r.o. Bánovce nad Bebravou. Spolu s odporcom a maloletou bývajú v 3-izbovom byte, kde navrhovateľka uhrádza výdavky spojené s bývaním, a to nájomné v sume 115,- € mesačne, elektrickú energiu v sume 24,- € mesačne, inkaso v sume 15,- € mesačne, internet v sume 16,- € mesačne, komunálny odpad v sume 20,- € na osobu ročne. Odporca prispieva na tieto výdavky sumou 150,- € mesačne. Navrhovateľka ďalej uhrádza maloletej poistku v sume 16,- € mesačne a spláca notebook v sume 60,- € mesačne. Okrem toho uhrádza maloletej mesačne sumu 20,- € za stravu v školskej jedálni a poplatok za telefón v sume 10,- € mesačne. Ďalšie výdavky sú spojené s pravidelnými ošetreniami maloletej u odborného lekára v súvislosti s fixným zubným aparátom, ktorý maloletá nosí, pričom tieto výdavky predstavujú sumu 40,- až 70,- € mesačne. Odporca je nezamestnaný, nie je však evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Podľa vyjadrenia navrhovateľky s odporcom vôbec nekomunikujú, ich vzťah úplne ochladol. Podľa vyjadrenia odporcu je jeho vzťah s maloletou dobrý.
Navrhovateľka na pojednávaní na tunajšom súde trvala na podanom návrhu. Vo svojej výpovedi uviedla, že asi 4 roky spätne začali byť v ich manželstve nezhody vážnejšieho charakteru, ktoré vyplývali z rozdielnosti ich pováh a z rozdielnosti ich pohľadu na život v rámci rodiny a spoločnej domácnosti. Odporca požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, dochádzalo medzi nimi k hádkam, ktorých svedkom bola maloletá. Postupne sa odcudzovali, intímne sa nestýkajú asi 4 roky. Ich manželstvo je tak trvalo a hlboko rozvrátené, že niet nádeje na obnovenie spolužitia. Ďalej uviedla, že pracuje s čistým mesačným zárobkom vo výške 600,- € a vyživovaciu povinnosť má len k maloletej W.. Nevlastní žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Uviedla, že maloletá má dobrý vzťah s odporcom. Je pravdou, že keď má odporca peniaze, tak prispieva na bývanie sumou 150,- €, na výživu maloletej neprispieva.
Odporca na pojednávaní na tunajšom súde súhlasil s návrhom navrhovateľky, nesúhlasil však s výškou výživného na maloletú W., uviedol, že je ochotný platiť výživné v sume 100,- €. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje. Počas manželstva nemal intímnu známosť s inou ženou. To, či mala intímnu známosť navrhovateľka, uviesť nevedel. Taktiež je pravdou, že ich manželstvo si 4 roky neplní biologickú funkciu. S navrhovateľkou už ani nekomunikujú a nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia. V súčasnosti je dobrovoľne nezamestnaný, posledné zamestnanie ukončil dňa 14.05.2013, týmto dňom zrušil živnosť v oblasti stavebnej činnosti. Momentálne nemá žiadny príjem, žije z toho, čo mu dajú jeho rodičia, keď bol živnostník, mal príjem asi 700,- až 800,- € mesačne. Vyživovaciu povinnosť má iba k maloletej W.. Nehnuteľný majetok nevlastní, z hnuteľného majetku vlastní automobil značky Toyota, rok výroby 2001, ktorý je však asi pol roka nepojazdný.
Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 144 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Manželstvo účastníkov konania si podľa vyjadrenia navrhovateľky i
odporcu neplní biologickú funkciu (manželia sa spolu intímne nestýkajú asi 4 roky). Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Navrhovateľka uviedla, že k odporcovi stratila citový vzťah a niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia, čo potvrdil i odporca. Príčiny rozvratu ich manželstva možno hľadať v nedorozumeniach účastníkov konania, ktoré podľa navrhovateľky vyplývajú z požívania alkoholu odporcom vo zvýšenej miere, v dôsledku čoho dochádzalo medzi nimi k hádkam, ktorých svedkom bola maloletá, ďalej vyplývajú z rozdielnosti ich pováh a z rozdielnosti ich pohľadu na život, rodinu a spoločnú domácnosť. Navrhovateľka i odporca potvrdili, že hoci žijú v spoločnej domácnosti, navzájom spolu nekomunikujú.
Súd zveril maloletú W. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že ju bude povinná zastupovať a spravovať jej majetok. Takáto úprava je v súlade s návrhom navrhovateľky, vyjadrením odporcu a návrhom kolízneho opatrovníka a rešpektuje záujem maloletého dieťaťa, ktorého výchovné prostredie sa po rozvode manželstva účastníkov konania nezmení.
Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti odporcu k maloletej W. vzal súd do úvahy jednak návrh navrhovateľky na výšku výživného, ktorá žiadala, aby bol odporca zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 200,- € mesačne, taktiež vzal súd do úvahy vyjadrenie odporcu, ktorý s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil, pričom navrhol výšku výživného 100,- €. Súd návrhu navrhovateľky ohľadom výšky výživného vyhovel, avšak nie v celom rozsahu, a to z nasledujúcich dôvodov: Pri rozhodovaní súd prihliadol na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Navrhovateľka, odporca a maloletá W. spolu žijú v spoločnej domácnosti. Výdavky spojené s bývaním hradí navrhovateľka, odporca prispieva sumou 150,- € mesačne. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k maloletej W.. Navrhovateľka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní predovšetkým osobnou starostlivosťou o ňu, jej čistý mesačný príjem je priemerne vo výške 600,- €. Odporca si vyživovaciu povinnosť voči maloletej W. neplní, na jej výživu neprispieva. Je dobrovoľne nezamestnaný, momentálne je bez príjmu a žije z toho, čo mu dajú jeho rodičia. Odporca do dňa 14.05.2013 však pracoval ako živnostník v stavebnej oblasti, pričom zo živnosti mal príjem okolo 700,- až 800,- €. Súd má za to, že odporca sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Taktiež súd poukazuje na to, že zo spisového materiálu nevyplývajú skutočnosti, že by bol odporca plný alebo čiastočný invalidný dôchodca, alebo že by mal odporca zmenenú pracovnú schopnosť, preto mu nič nebráni v tom, aby sa opätovne zamestnal a riadne prispieval na výživu maloletej. Súd dáva do pozornosti, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradý a odporca ako povinný rodič by mal dbať na to, aby aj s pomocou tejto sumy bola zabezpečená primeraná životná úroveň a odôvodnené potreby maloletej.
V neposlednom rade súd prihliadol i na odôvodnené potreby maloletej W.. Maloletá je žiačkou 8. ročníka Základnej školy na Malinovského ulici v Partizánskom a nosí fixný zubný aparát, čím sú spojené výdavky mesačne vo výške 40,- až 70,- €. Maloletá je v adolescentnom veku, neustále sa vyvíja, čím sa neustále zvyšujú výdavky na jej celkové zaopatrenie súvisiace nielen s jej vekom, ale aj inými neočakávanými výdavkami súvisiacimi napríklad so štúdiom maloletej, jej vývinom, stravovaním, ošatením, kozmetikou, hygienickými potrebami a inými.
Navrhovateľka i odporca zhodne vyhlásili, že súdnu úpravu styku odporcu s maloletou nežiadajú, nakoľko sa na tom vedia dohodnúť, preto súd styk odporcu s maloletou neupravil.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 144 O. s. p. Keďže ide o konanie o rozvod manželstva a okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov neodôvodňujú rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania jednému z účastníkov, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p. (musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a podľa § 205 ods. 1 O. s. p. (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).