Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-267-2012.pdf
PDF · 112.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5C/267/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a.
II. Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhmi zo dňa 27.09.2012 sa domáhal navrhovateľ voči odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Brezno, pretože tento nerozhodol o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla nesplnením záväzku dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy o úvere v zákonom stanovenej lehote, ktorý nárok si uplatnil aj písomnou žiadosťou adresovanou odporkyni podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
V konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. 5C/267/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4Er 1172/2011 proti povinnému Q. P. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnému pre dlžnú istinu 859,17 Eur s príslušenstvom), súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie malo byť viac ako 81 dní. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 2.714,92 Eur, ktorá mala predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a nemajetkovej ujmy vo výške 542,98 Eur (20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom) ako náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti nesprávnym úradným postupom) a zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 5C/331/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4Er 1765/2009 proti povinnej J. H. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnej pre dlžnú istinu 1.630,16 Eur s príslušenstvom), súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,-Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 525,54 Eur a zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 5C/348/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 3Er 174/2011 proti povinnému H. M. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnému pre dlžnú istinu 420,-Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie malo byť viac ako 34 dní. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 1.661,09 Eur, ktorá mala predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a nemajetkovej ujmy vo výške 332,22 Eur (20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom) ako náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti nesprávnym úradným postupom) a zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 6C/262/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 3Er 1900/2012 proti povinnej O. P. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnej pre dlžnú istinu 83,-Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie malo byť viac ako 69 dní. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 458,07 Eur, ktorá mala predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a nemajetkovej ujmy vo výške 91,61 Eur (20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom) ako náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti nesprávnym úradným postupom) a zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 6C/275/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 3Er 40/2011 proti povinnému L. H. (v ktorom žiadal vykonať exekúciu voči povinnému pre dlžnú istinu 218,-Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po zákonom stanovenej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, pričom omeškanie malo byť viac ako 72 dní. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 852,53 Eur, ktorá mala predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a nemajetkovej ujmy vo výške 170,51 Eur (20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom) ako náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti nesprávnym úradným postupom) a zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
Uznesením č.k. 5C/267/2012-22 zo dňa 27.02.2013 Okresný súd Brezno v zmysle § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") spojil veci pôvodne vedené pod sp.zn. 5C/267/2012, sp.zn. 5C/331/2012, sp.zn. 5C/348/2012, sp.zn. 6C/262/2012 a sp.zn. 6C/275/2012 na spoločné konanie s tým, že ďalej budú tieto veci vedené pod sp.zn. 5C/267/2012.
Dňa 22.03.2013 sa odporkyňa vyjadrila k návrhu navrhovateľa a žiadala žalobný návrh navrhovateľa zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu a zistil tento skutkový stav:
Podľa vyjadrenia navrhovateľa tento vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V zmysle ustanovenia § 38 a nasledujúcich zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučného poriadku) požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie pre svoje pohľadávky vzniknuté neplnením záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere.
V spojených veciach sa domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučnom konaní z dôvodu, že exekučný súd nevydal na žiadosť súdneho exekútora
rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v jeho prospech v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ktorá lehota bola stanovená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to až po uplynutí zákonom stanovenej doby, pričom veci nevykazovali prvky nadmernej zložitosti ani si nevyžadovali spoluprácu s účastníkmi konania.
Navrhovateľ vzniesol námietku predpojatosti okresného súdu vzhľadom na to, že vecne aj miestne príslušným vo veci konať je súd, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva uplatňované touto žalobou.
Navrhovateľ podal súdnemu exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov
- rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu. Exekútor následne podal žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, o ktorých mal exekučný súd rozhodnúť v lehote 15 dní ustanovenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že výnimka z 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia v citovanom ustanovení platnom od 01.06.2010 do 31.05.2011 a od 01.06.2011 sa v prípade rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov nemala uplatňovať (lebo nešlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní neobsahuje slovné spojenie rozhodcovská komisia, ale spojenie rozhodcovský súd. Podľa odbornej literatúry sa vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie, resp. zmierom ňou schváleným, rozumelo rozhodnutie v pracovných sporoch vydané rozhodcovskými komisiami v rozhodcovskom konaní podľa § 207 Zákonníka práce a vyhlášky č. 42/1975 Zb. Exekučným titulom teda nebolo rozhodnutie rozhodcovskej komisie, preto neprichádzala do úvahy ani výnimka uvedená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že 15-dňová lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. V konaniach v období platnosti § 44 ods. 2 Exekučného poriadku od 01.02.2002 do 31.05.2010 mal súd zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu alebo rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica.
Exekučný súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, sa dostal do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci neprináležala a tak porušil základnú zásadu právneho štátu - zásadu legality. Exekučný súd konal tak, že sám rozhodol vo veci uznesením. Táto právomoc by mu prináležala len vtedy, ak by si ju odvodzoval od § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z., avšak exekučný súd nekoná o zrušení tuzemského rozsudku. Ak nedôjde k včasnému splneniu formálnych a materiálnych podmienok uvedených v § 40 zákona č. 244/2002 Z.z., zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu bez splnenia zákonných podmienok, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej.
V prípadoch nedodržania 15-dňovej lehoty požadoval náhradu majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady spojené s činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v sume 125,-Eur pozostávajúce z výdavkov a) na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo výške 70,-Eur, b) na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,-Eur a c) na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje vo výške 15,-Eur alebo náhradu majetkovej škody, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 55,-Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu alebo vo výške 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, keď konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Tento bol následkom nesústrednej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva navrhovateľa a tým k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že dôjde zákonným postupom súdu k vymoženiu jeho pohľadávky.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Poukázala na zmätočnosť návrhu, v ktorom nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, sú nesprávne uvedené údaje o povinných a nie sú
uvedené ani dátumy doručenia podaní na súd, čo má význam pre posúdenie celej veci a ani dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Ďalej uviedla, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takúto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Zo znenia § 15 a § 16 zákona 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Návrh na súd však navrhovateľ podal ešte pred uplynutím tejto lehoty, keď prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku boli odporkyni doručené dňa 23.04.2012. Navrhovateľ neposkytol súčinnosť pri prejednaní jeho návrhu na predbežné prerokovanie nároku, keď nereagoval na výzvu na doplnenie týchto žiadostí. Z týchto dôvodov nárok navrhovateľa odporkyňa nepovažovala za predbežne prerokovaný.
Ku samotnému nároku na náhradu škody uviedla, že tento predpokladá preukázanie nesprávneho úradného postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Ohľadom nedodržania zákonnej lehoty odporkyňa uviedla, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ale iba na vydanie poverenia. Ak súd exekútora nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a logicky sa ani nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Zároveň je nepochybné, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa odrazili v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. Ako vyplýva z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 5Cdo 291/2010, 3MCdo 11/2010) vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, ako aj preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ohľadom majetkovej škody odporkyňa uviedla, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom a nespôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku na súde. Zároveň uviedla, že navrhovateľ nepreukázal, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku rozhodnutia súdu a navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul aj podaním návrhu na začatie konania, čo neurobil a sám tým prispel k situácii, ktorú namieta. Čo sa týka požadovanej materiálnej škody, navrhovateľ nepreukázal jej existenciu a nároky, ktoré si uplatňuje, sú len hypotetické.
Kritériá, ktoré majú vplyv na výšku nemajetkovej ujmy sú uvedené v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo k zániku jeho podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ani v čom a ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy, čím teda navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy.
Súd vytýčil pojednávanie na deň 25.03.2014. Odporkyňa sa z pojednávania ospravedlnila. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. E-mailovým podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.03.2014 navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti o porušení jeho práva na zákonného sudcu v danej veci. K žiadosti pripojil kópiu tejto sťažnosti, na ktorej nie je uvedený dátum jej spísania ani z nej nevyplýva, či a kedy bola doručená Ústavnému súdu SR. Návrh na zrušenie nariadeného pojednávania bol odôvodnený prebiehajúcim konaním o jeho sťažnosti na Ústavnom súde SR.
Podľa obsahu súd potom posudzoval túto žiadosť na "zrušenie pojednávania" ako návrh na odročenie pojednávania v zmysle § 119 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel. Tvrdené konanie Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti nepovažoval za dôvod pre odročenie pojednávania, keďže sa nejednalo ani o dôvod pre prerušenie konania v zmysle § 109 Občianskeho súdneho poriadku. Súd potom nevyhovel žiadosti navrhovateľa na odročenie pojednávania a konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
Vo všetkých konaniach, ktoré boli spojené na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 5C/267/2012 bola navrhovateľom podaná námietka zaujatosti spolu s návrhom na začatie konania vo veci samej.
O námietke rozhodoval nadriadený Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý v uzneseniach sp.zn. 16NcC/125/2012 zo dňa 10.10.2012 (konanie vedené na našom súde pod sp.zn. 5C/267/2012), sp.zn. 16NcC/126/2012 zo dňa 10.10.2012 (konanie vedené na našom súde pôvodne pod sp.zn. 5C/331/2012), sp.zn. 17NcC/132/2012 zo dňa 11.10.2012 (konanie vedené na našom súde pôvodne pod sp.zn. 5C/348/2012), sp.zn. 17NcC/132/2012 zo dňa 11.10.2012 (konanie vedené na našom súde pôvodne pod sp.zn. 6C/262/2012) a sp.zn. 17NcC/161/2012 zo dňa 11.10.2012 (konanie vedené na našom súde pôvodne pod sp.zn. 6C/275/2012) rozhodol o tom, že sudcovia Okresného súdu Brezno nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci okrem konkrétne vymenovaných sudcov v daných konaniach.
Navrhovateľ svojím podaním zo dňa 01.10.2013 žiadal zrušiť vytýčené pojednávanie na deň 02.10.2013 a zároveň prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Svoj návrh odôvodnil tým, že už v návrhu na začatie konania uviedol skutočnosti, pre ktoré mali byť všetci sudcovia príslušného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci a napriek tomu, že mu bolo doručené rozhodnutie krajského súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu Brezno nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, s týmto rozhodnutím nesúhlasí. Z týchto dôvodov podal na Ústavný súd SR sťažnosť a konanie na Okresnom súde Brezno žiadal prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku a § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. K tejto žiadosti pripojil kópiu sťažnosti adresovanú Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ktorá sa mala týkať uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16NcC/155/2012. O tomto návrhu na prerušenie konania rozhodol okresný súd uznesením č.k. 5C/267/2012-53 zo dňa 10.10.2013 tak, že tento návrh zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, ale Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením č.k. 16Co/1043/2013-77 zo dňa 19.12.2014 potvrdil uznesenie okresného súdu. Uznesenie krajského súdu bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa aj odporkyni doručené dňa 21.01.2014.
Návrh na zrušenie pojednávania a prerušenie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 20.03.2014 je úplne identický s návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 01.10.2013. Z týchto dôvodov súd o návrhu na prerušenie nerozhodoval opätovne vzhľadom na to, že neobsahoval žiadne nové skutočnosti a analogicky je možné v tomto prípade použiť zákonnú úpravu týkajúcu sa prekážky rozhodnutej veci. Súd taktiež podotýka, že v sťažnosti, ktorá mala byť doručená Ústavnému súdu Slovenskej republiky navrhovateľ uviedol, že sa týka uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16NcC/155/2012, ale v spojených veciach sa rozhodovalo vyššie uvedenými uzneseniami krajského súdu, medzi ktorými sa toto uznesenie nenachádza.
Odporkyňa v konaní namietala, že navrhovateľ doručil súdu návrh predčasne, pred uplynutím šesťmesačnej lehoty uvedenej v § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania súdu už táto lehota uplynula, súd nepovažoval túto argumentáciu za dôvod, aby bol návrh zamietnutý pre predčasnosť.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.02.2002 do 31.05.2010), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.06.2011 do 17.01.2013), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Po oboznámení sa s obsahom exekučných spisov Okresného súdu Brezno sp.zn. 4Er/1172/2011, 4Er/1765/2009, 3Er/174/2011, 3Er/1900/2012 a 3Er/40/2011 má súd za to, že tvrdenie navrhovateľa v návrhu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nie je pravdivé.
V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 4Er/1172/2011 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 07.09.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 12.09.2011 (nie dňa 03.10.2011, ako uviedol v návrhu navrhovateľ). Následne bola exekúcia zastavená.
V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 4Er/1765/2009 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 26.11.2009. Súd pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia žiadal od Stáleho rozhodcovského súdu doloženie celého rozhodcovského spisu a až následne po jeho doručení (dňa 10.02.2010) bolo možno posúdiť všetky okolnosti vydania rozhodcovského rozsudku, ktorý bol súdu predložený ako exekučný titul. Žiadosť o udelenie poverenia bola následne zamietnutá uznesením zo dňa 19.02.2010 (nie dňa 16.08.2010, ako uviedol v návrhu navrhovateľ). Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 28.04.2010 predmetné uznesenie okresného súdu potvrdil. Okresný súd potom exekúciu zastavil.
V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 3Er/174/2011 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 21.02.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 22.02.2011 (nie dňa 09.03.2011, ako uviedol v návrhu navrhovateľ). Následne bola exekúcia zastavená.
V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 3Er/1900/2012 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 11.06.2012. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 21.06.2012 (nie dňa 11.07.2012, ako uviedol v návrhu navrhovateľ).
V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 3Er/40/2011 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 19.01.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 01.02.2011 (nie dňa 24.02.2011, ako uviedol v návrhu navrhovateľ). Následne bola exekúcia zastavená.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010 ukladalo súdu, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, vydať v lehote 15 dní od doručenia žiadosti rozhodnutie, ktorým poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Až v tretej vete citovaného ustanovenia je upravený postup súdu v prípade, ak žiadosť súdneho exekútora zamieta. Takéto poradie zachované aj po následných novelách. Pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia teda nebola ani v súčasnom znení predmetného zákonného ustanovenia nie je uvedená lehota na rozhodnutie, čo vyplýva z jazykového, gramatického a systematického výkladu. Nebol potom naplnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu na strane odporkyne pre tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v nedodržaní tejto lehoty.
Rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nemohlo ísť o nesprávny úradný postup, ale len o nezákonné rozhodnutie, a to v zmysle § 6 zákona 514/2003 Z. z. Za nesprávny úradný postup nemožno považovať taký postup, ktorý našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávnym úradným postupom nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia, prípadne právne posúdenie veci. Podľa názoru súdu takéto rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie
poverenia nie je ani nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ani nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 zákona 514/2003 Z.z.
Súd je oprávnený a zároveň aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, teda aj pred samotným vydaním poverenia. Súd preskúmaním exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný súd má teda oprávnenie skúmať tak formálnu, ako aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Toto oprávnenie mu vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie vo veci Asturcom sp.zn. C-40/08) aj rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 5Cdo 291/2010, 3MCdo 11/2010).
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu na strane odporkyne ako základnej podmienky vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu v zmysle zákona 514/2003 Z. z.
Ohľadom navrhovateľom tvrdenej skutočnosti, že v konaní vedenom pod p.zn. 4Er/1765/2009 vyvinul enormné úsilie a podával žiadosti o informácie o stave konania (dňa 02.07.2009, dňa 23.09.2009, dňa 13.11.2009, dňa 25.02.2009, ako aj sťažnosti na prieťahy v konaní dňa 30.08.2010, dňa 23.11.2010 a dňa 25.05.2011) súd konštatuje, že tieto žiadosti mal podať ešte skôr, ako bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia, v exekučnom spise sa žiadne nenachádzajú a sťažnosti mal podať v čase, kedy už bolo o žiadosti o udelenie poverenia právoplatne rozhodnuté.
Súd má teda za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik tvrdenej majetkovej škody predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom (ktorej výšku v návrhu vôbec nezdôvodnil a nezhoduje sa so sumou, ktorú žiadal v exekučnom konaní) resp. náhradu paušálnej sumy ani nemajetkovej ujmy, pretože nepreukázal z akého dôvodu sa nemôže domáhať plnenia od povinných na základe žaloby pred všeobecným súdom. Zastavením exekučného konania exekučný súd prelomil materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zanikla zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 zákona č. 422/2002 Z.z. odpadá prekážka rei iudicatae na uplatnenie práva na súde. Exekučný súd nekonal v neprimerane dlhej dobe, ale naopak o zamietnutí žiadostí rozhodol v krátkom čase po ich doručení. Zamietnutie žiadostí zapríčinil samotný navrhovateľ, ktorý formuloval rozhodcovskú doložku vo svojich zmluvných podmienkach tak, že spôsobil jej neprijateľnosť.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyňa bola síce v konaní úspešná, ale náhradu trov konania jej súd nepriznal, pretože si ich nevyčíslila a zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
V odvolaní okrem náležitostí v zmysle § 42 ods. 3 a 79 ods. 1 OSP, musí byť uvedené, proti ktorému súdu a ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a OSP),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).