Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sp-6-2011.pdf
PDF · 109.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sp/6/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky Z. P. É. Z. W. E. D. X. W. L. , rod. R., bytom B. Č.. XX, proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Šafárikova 71 Rožňava, za účasti: 1. W. L.R.O., 2. L. M. L., rod. L. a 3. G. L., všetkých bytom K. Č.. XXX R. 4. L. C., bytom F. XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Rožňava zo dňa 25. 01. 2011, č. spisu 2011/00025-2, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Rožňava zo dňa 25. januára 2011 č. spisu 2011/00025-2.
Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa zo dňa 25. 01. 2011 č. spisu 2011/00025-2 Obvodný pozemkový úrad Rožňava podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 1 uvedeného zákona a že tejto nemožno navrátiť vlastníctvo k pozemkom v k. ú. B., pôvodne vedených v pozemno-knižných zápisniciach č. 42, 66, 156, 314, 824, 26 tak, ako sú špecifikované v tomto rozhodnutí z dôvodu, že tieto pozemky nie sú pozemkami v zmysle § 1 zákona, ktorý explicitne definuje, na ktoré pozemky sa zákon vzťahuje. Zároveň rozhodol o tom, že navrhovateľke sa nepriznáva právo na náhradu za pozemky uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia a že sa jej neprevedú do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu, pretože jej pôvodné pozemky v čase prechodu na štát netvorili poľnohospodársky pôdny fond, ani do neho nepatril,i a preto sa jej neposkytne ani finančná náhrada podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát v zmysle § 6 ods. 5 cit. zákona.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že navrhovateľka si dňa 27. 12. 2004 v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z. uplatnila na Obvodnom pozemkovom úrade Rožňava reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v k. ú. B., ktoré boli vo vlastníctve jej právnych predchodkýň Z. B., rod. V. R. L. R., E.. T. (staré mamy účastníčky), ako pôvodných vlastníčok nehnuteľností.
Správny orgán zistil, že finančný odbor Okresného národného výboru v Rožňave na žiadosť Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhl. č. 88/1959 Úradného vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora, vydal dňa 28. 06. 1963 rozhodnutie č. Fin. 88/ev.19/H/1962 máj, ktorým nehnuteľnosti v k. ú. B. uvedené vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a súpisu nehnuteľností zo dňa 30. 11. 1961 č.
0-920-72-1/2-2 vyhotovené Strediskom geodézie v Košiciach prešli podľa cit. predpisov do vlastníctva Československého štátu - správy Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave dňom právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, t.j. dňom 15. 08. 1963. Právnym nástupcom Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave sa stal Východoslovenský rybársky podnik, š. p., Michalovce, ktorý delimitačným protokolom zo dňa 27. 04. 1997 odovzdal nehnuteľnosti Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave a následne kúpnou zmluvou zo dňa 29. 05. 1998 Slovenský pozemkový fond v Bratislave odpredal nehnuteľnosti v k. ú. B. fyzickým osobám. Z oznámenia Okresného súdu v Rožňave zo dňa 23. 10. 2007 správny orgán zistil, že za odňaté pozemky v k. ú. B. prevedené do vlastníctva Československého štátu, Správy štátneho rybárstva, n. p. v Stupave nebola do depozitu Štátneho notárstva vložená žiadna náhrada.
Konštatoval, že z dôkazového materiálu predloženého Okresným súdom v Rožňave vo veci, ktorá pred ním prebiehala pod sp. zn. 10C/156/01 bolo zistené, že Okresný súd v Rožňave rozsudkom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.02.2002, č.k. 12Co 301/01-211, ktorý nadobudol právoplatnosť 21. 03. 2002 , potvrdil, že rozhodnutie č. Fin.88/ev.19/H/1962 máj zo dňa 28. 06. 1963 nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 15. 08. 1963 s tým, že právoplatnosť bola vyznačená na základe potvrdenia bývalého MNV v Hrhove, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie bolo vyvesené na vyhláškovej tabuli MNV od 10. 07. 1963 do 28. 07. 1963. Okresný súd v Rožňave posúdil, že finančný odbor ONV v Rožňave ako jediný bol oprávnený vyznačiť na rozhodnutí právoplatnosť a vykonateľnosť a urobil tak dňom 15. 08. 1963. Zároveň uviedol, že zápis do katastra nehnuteľností bol prešetrený Okresnou prokuratúrou v Rožňave, z rozhodnutia ktorej zo dňa 04. 08. 1999 vyplýva, že podnet na prešetrenie zápisu do katastra nehnuteľností bol odložený, pretože nebol zistený dôvod na podanie protestu. Prokurátor konštatoval, že záznamy boli Katastrálnym úradom v Rožňave vykonané na základe listín osvedčujúcich vlastnícke práva štátu, ktoré vznikli pred 01. 01. 1993 a postupom katastrálneho úradu nebolo porušené ust. § 38 ods. 2 vyhl. č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon.
Zápis nadobudnutia vlastníckeho práva v pozemkovej knihe už nebol v období od 01. 01. 1951 do 01. 04. 1964 podmienkou prevodu vlastníctva, pričom od 01. 04. 1964 vykonávanie zápisov v pozemkových knihách bolo celkom zastavené. Zdôraznil, že k zániku vlastníctva k týmto pozemkom došlo dňom právoplatnosti rozhodnutia o ich zoštátnení. Týmto dňom sa vlastníkom nehnuteľností stal Československý štát, Štátne rybárstvo Stupava. Na uvedenom nemení nič ani to, že predmetom dedenia boli aj tieto pozemky podľa zápisu v pozemkovej knihe a to z dôvodu, že poručiteľ v čase smrti už nebol vlastníkom týchto pozemkov a dedič nemôže zdediť viac práv, než ich mal poručiteľ v čase smrti.
Zákonnosť rozhodnutia o zoštátnení predmetných pozemkov bola prešetrená aj Ústavným súdom SR a právoplatnosť tohto rozhodnutia nálezom Ústavného súdu SR č. IV.ÚS 209/2010-29 zo dňa 16. 09. 2010 spochybnená nebola. Ústavný súd v citovanom náleze konštatoval, že prechod vlastníckeho práva na štát na základe uvedeného rozhodnutia bolo zoštátnením vykonaným v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, čím bola splnená podmienka uvedená v § 3 ods. 1 písm. n/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, teda že k prechodu vlastníckeho práva na štát došlo v dôsledku právneho titulu, ktorý je možné reštituovať podľa uvedeného ustanovenia zákona. V tomto náleze uviedol, že úlohou správneho orgánu je zaoberať sa aj s posúdením splnenia podmienky uvedenej v § 1 2. vety zákona č. 503/2003 Z. z., tzn., či predmetné nehnuteľnosti patria k účinnosti zákona, alebo patrili v čase prechodu na štát do poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Vykonaným šetrením bolo zistené, že tieto nehnuteľnosti sú od roku 1954 súčasťou vodného diela E. X. M.. Ú.. B., stavba ktorého bola povolená rozhodnutím zn. XI/4-739-16/2-1953 zo dňa 18. 01. 1954 vydaným Krajským národným výborom v Košiciach referátom pre výstavbu. Tento vydal vodoprávne povolenie vybudovať rybníky a k nim patriace vodné zariadenia na území obce Hrhov vzhľadom na to, že sa jednalo o stavbu prevedenú vo verejnom záujme. Pozemky, na ktoré je uplatnený reštitučný nárok boli už od roku 1954 v užívaní organizácie socialistického sektora Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave, ktorá ich užívala na plnenie svojich úloh. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán považoval za preukázané, že tieto pozemky sú od roku 1954 súčasťou vodného diela a preto v čase prechodu na štát 15. 08. 1963 už neslúžili ako produkčná poľnohospodárska pôda. Vychádzajúc z vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 06. 05. 1994 vodoprávne povolenie je stavebným povolením
a rybník, ktorý bol zriadený tak, že sa na ňom vykonali stavebné práce a terénne úpravy, ktorými sa zmenil vzhľad prostredia alebo odtokové pomery, je potrebné považovať za vodohospodárske dielo. Z uvedeného vyplýva, že pozemky v čase prechodu na štát cit. rozhodnutím zo dňa 28. 06. 1963, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 08. 1963 nemali charakter pozemkov podľa § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom.
Správny orgán uviedol, že podľa § 2 zák. č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení platných predpisov, poľnohospodárskou pôdou sa rozumie produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Zákonom č. 220/2004 Z. z. bol zrušený predpis č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý platil v čase nadobudnutia účinnosti zákona, na ktorý sa odvoláva zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom, ale ani podľa tohto predpisu vodné plochy netvorili poľnohospodársky pôdny fond, ani do neho nepatrili. V zmysle vyhl. Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z. z. sú vodné plochy - rybníky s chovom rýb charakterizované ako nepoľnohospodárske a nelesné a pozemky. Pozemky boli v správe Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave neskôr Východoslovenského rybárskeho podniku, š. p., Michalovce a aj v súčasnosti sú využívané na chov rýb.
Správny orgán šetrením na Správe katastra Rožňava zistil, že parcely, ktoré prešli do vlastníctva štátu boli k účinnosti zákona o navrátení vlastníctva podľa vyhotovenej identifikácie parciel zapísané na LV č. XXXX ako druh pozemku vodná plocha vo vlastníctve fyzických osôb. Táto skutočnosť je zákonnou prekážkou pre navrátenie vlastníctva k pozemkom. V zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ zák. č. 503/2003 Z. z. Pozemky, na ktoré si uplatnila oprávnená osoba reštitučný nárok teda neboli pozemkami, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo by do neho patrili i v čase ich prechodu do vlastníctva štátu a ani v súčasnosti do neho nepatria. Zákon presne vymedzuje, k akým pozemkom možno podľa tohto zákona navrátiť vlastníctvo, ktoré v rozhodnom období prešlo na štát alebo inú právnickú osobu, v dôsledku niektorého z právnych titulov uvedených v § 3 zákona. V danom prípade neboli kumulatívne splnené všetky podmienky uvedené v § 1, 2 a 3 zákona 503/2003 Z. z. súčasne.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 17. 02. 2011 navrhovateľka žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec správnemu orgánu na ďalšie konanie. Poukázala na to, že podľa jej názoru správny orgán mal vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia konštatovať, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na navrátenie vlastníckeho práva a nie, že ich nespĺňa ona. Poukázala aj na neúplnosť a zmätočnosť poučenia v napadnutom rozhodnutí, kde podľa jej názoru malo byť uvedené, či proti tomuto je možné podať riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok. Uviedla, že uvedeným priestorom sa ťahá podzemný ložiskový pás vysokopercentného vápenca s dopytom pre hutníctvo, chemický, keramický, gumársky, sklársky a potravinársky priemysel a stavebníctvo, pričom práve oblasť, kde sa nachádzajú dotknuté pozemky je bohatá na ďalšie nerastné suroviny a štrkopiesky. Práve uvedené bolo podľa jej názoru dôvodom pre pôvodnú zmenu druhu pozemku z lúk a pastvín na vodnú plochu alebo rybník.
Konštatovala, že ak dotknuté pozemky v čase prechodu na štát, teda v roku 1963 netvorili poľnohospodársky pôdny fond, potom štát neoprávnene zasiahol do ich vlastníctva ešte počas trvania tohto vlastníctva, tzn. že doloval na ich pozemkoch nerastné suroviny a vyhĺbil tu nádrž, čím porušil zásadu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a jednak porušil aj ústavné právo vlastníka. V roku 1963 došlo k odňatiu vlastníckeho práva rozhodnutím finančného odboru ako bolo citované v rozhodnutí a tento bol prevedený do správy Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave, t. j. do sféry rybárskeho cechu, čo potvrdzuje buď to, že štát doloval neoprávnene, čo by bolo trestným činom neoprávneného zasahovania do súkromného vlastníctva, alebo previedol vybagrovanú a nezasypanú nádrž, čo bolo motiváciou rybárskeho národného podniku na možné zriadenie rybníka, resp. vodnej plochy na chov rýb. Uvedené však neumožňovalo k momentu času prechodu právne prekvalifikovať druh lúky a pastviny na niečo, čo nejestvovalo, len lúky a pastviny boli poškodené. Zdôraznila, že v dôsledku uvedeného postupu štátu musí byť uznaná ako osoba oprávnená v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z., ako aj zákona 229/1991 Zb.
K výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nie je možné v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. navrátiť, pretože vlastníkmi dotknutých pozemkov sú súkromné osoby, uviedla, že keď právny nástupca národného podniku Štátneho rybárstva v Stupave odovzdal nehnuteľnosti Slovenskému pozemkovému fondu v roku 1997, išlo o dobu, keď všetky demokratické štátny západnej Európy a USA vyvíjali na Slovenskú republiku politicko-psychický tlak, aby sa umožnilo pokračovanie v reštitúciách na prechod vlastníckych práv k pozemkom na pôvodných vlastníkov, alebo ich zákonných nástupcov. V tejto dobe, ktorá spadala pod reštitučne sprísnený režim, čoho výsledkom bol aj uvedený reštitučný zákon, v priebehu roka došlo k prevodu vlastníctva k týmto pozemkom na dve fyzické osoby, to zn. súkromné osoby. Išlo o výmeru približne 230 ha, pričom podľa jej názoru sa táto skutočnosť dotýka naplnenia skutkovej podstaty, ktoré kotví trestný zákon SR.
Celé procesné konanie finančného odboru ONV v Rožňave v roku 1963 sa odvodením od rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo 123/2003 zo dňa 01. 07. 2005 javí ako nulitný akt, pretože právomoc odňať vlastnícke právo na bývalé národné výbory nikdy neprešla.
V písomnom vyjadrení zo dňa 08. 03. 2011 odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v jeho odôvodnení.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Rožňave a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky dôvodný nie je.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka si podaním zo dňa 27. 12. 2004 označeným ako uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z. - § 5 ods. 1, doručeným Obvodnému pozemkovému úradu v Rožňave dňa 27. 12. 2004, zaevidovaným pod č. 2279/2004, uplatnila právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle cit. zákona nachádzajúcim sa v k. ú. B., ktorých pôvodnými vlastníčkami boli Z. B., E.. V. R. L.Ú. R., E.. T. - staré mamy navrhovateľky.
Podľa rozhodnutia finančného odboru Okresného národného výboru v Rožňave č. Fin.88/ev.19/H/1962 máj zo dňa 28. 06. 1963, ktorého fotokópia je súčasťou administratívneho spisu odporcu, nehnuteľnosti v k. ú. B., uvedené vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a vyvlastňovaciemu spisu nehnuteľností zo dňa 30. 11. 1961 č. 0-920-72-1/2-2, vyhotoveného Strediskom geodézie v Košiciach, vlastnícky patriace pod položku 1 - 7, 9 - 56, 58 - 74, 76 - 111, 113 - 164, 166 - 189, 191 - 197, 199 - 279, 281 - 351, 353 - 358, 360 - 364, prechádzajú podľa citovaných predpisov, t. j. podľa vl. nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 Vyhl. č. 88/1959 U.v. dňom jeho právoplatnosti do vlastníctva Československého štátu, do správy Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave. Uvedené rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť 15. 08. 1963. Navrhovateľkou žiadané nehnuteľnosti sú od roku 1954 súčasťou vodného diela E. X. M.. Ú.. B., stavba ktorého bola povolená rozhodnutím Krajského národného výboru v Košiciach, referátu pre výstavbu XI/4-739-16/2-1953 zo dňa 18. 01. 1954.
Súčasťou administratívneho spisu sú aj príslušné listy vlastníctva, výpisy z pozemnoknižných zápisníc a ďalšie na vec sa vzťahujúce listiny.
Účastníci konania sa na pojednávanie, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili, pričom odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 20. 03. 2014, v ktorom zároveň vyslovil svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti a účastníčky W. L., G. L. R. L.. L. M. L.Á. písomným podaním zo dňa 20. 03. 2014, v ktorých rovnako vyslovili svoj súhlas s rozhodnutím veci bez ich prítomnosti. Navrhovateľka svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred neospravedlnila, ani z vážneho dôvodu nepožiadala o jeho odročenie, rovnako, ako ani účastník L. C.. Preto súd pojednávanie v súlade s § 250g ods. 2 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. vykonal v ich neprítomnosti.
Podľa § 1 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. 1) Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do neho patria 2)
b/ lesný pôdny fond 3).
Osobitným zákonom v zmysle poznámky č. 1 sa má na mysli zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ust. § 37 - 39 zákona SNR č. 339/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Z dôvodovej správy k § 1 cit. zákona vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje na pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond podľa zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov, ako aj pozemky, ktoré tvoria lesný pôdny fond podľa zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a zákona SNR č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov. Predmetom vydania sú pozemky, na ktoré neboli uplatnené reštitučné nároky, resp. boli uplatnené po ustanovenej lehote podľa zák. č. 229/1991 Zb.
Podľa § 2 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov, účinného do 30. 04. 2004, podľa jeho ods. 1 poľnohospodársky pôdny fond je vymedzený tak, že ho tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov; ust. osobitných predpisov (napr. zák. č. 138/1973 Zb. o vodách - vodný zákon), zák. č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona 232/1995 Z. z.) zostávajú nedotknuté. Zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý bol zrušený zákonom č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy s účinnosťou od 01. 05. 2004 v § 2 pod písm. b/ vymedzuje poľnohospodársku pôdu (nie ako poľnohospodársky pôdny fond) tak, že na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území, a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 spôsobom uvedeným v § 3.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 3 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby, v poradí vymedzenom pod písm. a) až e).
Podľa dôvodovej správy k cit. § 2 oprávnenou osobou pre účely tohto zákona je občan SR, ktorého nehnuteľnosti prešli na štát alebo inú právnickú osobu. V prípade, že pôvodný vlastník zomrel, nárok si môžu uplatniť dedičia definovaní v zákone.
Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. V správnom konaní bol
podľa názoru súdu dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Súd taktiež nezistil také formálne nedostatky, v dôsledku ktorých by toto bolo nezákonné.
Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 16. 09. 2010 č. k. IV.ÚS 209/2010-29 konštatoval, že právny názor, podľa ktorého prechod vlastníctva z fyzickej osoby alebo právnickej osoby na štát na základe rozhodnutia kompetentného orgánu podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. nemožno bez ďalšieho považovať za jeden z reštitučných titulov, pretože takýto reštitučný titul nie je expressis verbis uvedený v zákone o navrátení vlastníctva k pozemkom, je právnym názorom, ktorý je formalistický a popiera účel zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Zároveň však uviedol, že NS SR v rozsudku zo dňa 16. 10. 2009 sp. zn. 6Sžo 240/2008 vyjadril svoj názor len vo vzťahu k jednej z podmienok navrátenia vlastníctva k pozemkom, a to k podmienke vyplývajúcej z § 3 ods. 1 cit. zákona a uviedol, že pozemkový úrad pochybil, keď sa nezaoberal posúdením splnenia podmienky uvedenej v § 1 druhej vety cit. zákona, t. j. či predmetné nehnuteľnosti patria alebo patrili do poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti považoval súd za preukázané, že v preskúmavanom prípade nebola splnená zákonná podmienka na navrátenie vlastníctva uvedená v § 1 zákona č. 503/2003 Z. z., pretože z citovaných zákonných ustanovení, na ktoré odkazuje poznámkou tento zákon (§ 2 z. č. 307/1992 Zb., § 2 ods. 1 z. č. 61/1977 Zb., resp. § 2 písm. b) z. č. 220/2004 Z. z.) vyplýva, že v čase prechodu predmetných pozemkov z právnych predchodcov navrhovateľky na štát, t. j. dňom 15. 08. 1963, tieto netvorili poľnohospodársky pôdny fond, netvorili ani lesný pôdny fond a ani do neho nepatrili. V čase prechodu na štát išlo o vodnú plochu tak, ako to vyplýva z dôkazov vyššie špecifikovaných, s prihliadnutím aj na citovanú právnu úpravu. V danom prípade súd vychádzal zo skutkového stavu, aký tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a aký platil aj k 01. 01. 2004, t. j. ku dňu účinnosti zákona č. 503/2003 Z. z., pričom nie je v jeho právomoci posudzovať zákonnosť iných právnych aktov alebo postupov, ktoré aktom, ktorými došlo k prechodu vlastníctva na štát, predchádzali, keďže išlo o samostatné správne konania (vrátane zmeny druhu pozemku).
Vychádzajúc z uvedeného považoval súd námietky navrhovateľky, obsiahnuté v podanom opravnom prostriedku za právne irelevantné.
Vzhľadom na nesplnenie uvedenej podmienky pre navrátenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam považoval súd za nadbytočné zaoberať sa nemožnosťou ich navrátenia, resp. priznania náhrady za ne v zmysle § 6 citovaného zákona. Uvedené však nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako zákonné potvrdil.
O trovách konania rozhodol sú podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.