Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_2P-102-2012.pdf
PDF · 120.17 KB
Case nature
Subarea
2P/102/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, vo veci starostlivosti o mal. Q. E., F.. XX.X.XXXX, Q.Š. L., F.. A..A..A., T. V. XX/XX, J. F. R., zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov, L. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. V. XX/XX, J. F. R., H. W.. E.. D. T., I., W. XX, J. F. R., Z., T. Q.P., F.. X.X.XXXX, T. V. XX/XX, J. F. R., právne zast. Advokátskou kanceláriou Hovan, Hospůdka s.r.o., Ing. Kožucha č. 1, Spišská Nová Ves, o návrhu matky na zrušenie striedavej starostlivosti a zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, číslo konania 6C 239/2009 - l27, zo dňa 3. 2. 2011 v časti výživného tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. E. Q. zo sumy 70,- eur na sumu 100,- eur, a na mal. L. Q. zo sumy 70,- eur na sumu 100,- eur mesačne, počnúc dňom 1. 1. 2014 s tým, že otec je povinný platiť výživné k rukám matky vždy do l5. dňa príslušného mesiaca vopred.
Dlžné výživné na mal. Martina Tomšíka vo výške 90,- eur je otec p o v i n n ý splácať v pravidelných mesačných splátkach po l5,- eur mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Dlžné výživné na mal. L. Q. vo výške 90,- eur je otec p o v i n n ý splácať v pravidelných mesačných splátkach po l5,- eur mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Slovenský štát n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd návrh matky na zrušenie striedavej starostlivosti po rozvode o maloleté deti, E. Q., F.. XX.X.XXXX I. L. Q., F.. XX. XX.XXXX, určenej rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, číslo konania 6C 239/2009 - l27, zo dňa 3. 2. 2011 a v prevyšujúcej časti o zvýšenie výživného z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka, matka maloletých detí, E., F.. XX.X.XXXX I. L., F.. XX.XX.XXXX podala dňa 26.6.2012 na tunajší súd návrh, v ktorom žiadala zrušenie striedavej osobnej starostlivosti a zvýšenia výživného zo strany otca zo sumy 70 eur na každé dieťa na sumu po 200 eur mesačne, o čom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 6C 239/2009-127, zo dňa 3.2.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7CoP 80/2011 - 152, zo dňa 28.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.8.2011.
Návrh odôvodnila tým, že od rozvodu manželstva sa striedavá osobná starostlivosť absolútne nerealizuje a neplní žiadnu funkciu. Odporca sa prioritne venuje predovšetkým vlastnej profesionálnej kariére a vlastným záujmom. S deťmi udržiava sporadický kontakt, prevažne počas víkendov a to 1 deň, čas s deťmi trávi v domácnosti svojich rodičov, kde aj býva. Deti odmietajú pobyt u starých rodičov. Deťom zabezpečuje dva krát ročne dovolenku a inak dáva prednosť svojím záujmom pred záujmami detí.
Navrhovateľka sa v písomnom návrhu vyjadrila, že nemá záujem odporcovi brániť v kontaktoch s maloletými deťmi, ale pociťuje povinnosť chrániť záujmy detí a ich potreby a aby vyrastali v podnetnom prostredí. Z týchto dôvodov navrhla prehodnotiť rozsudok v časti striedavej osobnej starostlivosti a výške výživného. Uviedla, že v decembri 2011 došlo u nej k prudkému poklesu príjmu z dôvodu vážneho úrazu a následne operácie pravej ruky. Bola dlhodobo práceneschopná a jej mesačný príjem je od 254 do 274 eur. Je odkázaná na finančnú podporu svojich rodičov, pričom príjem odporcu je nadštandardný. O negatívnom prístupe odporcu podľa navrhovateľky svedčí aj skutočnosť, že jej odmietol dať súhlas na poberanie rodinných prídavkov, ktoré vypláca ÚPSVaR Spišská Nová Ves. Striedavá osobná starostlivosť o deti je podmienená dobrou komunikáciou rodičov, čo v danom prípade sa postráda a deti sú vystavované stresu a dennodenne sú konfrontované s nefunkčným vzťahom svojich rodičov.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril, vyslovil nesúhlas s návrhom a uviedol. Navrhovateľka nechce rešpektovať striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Stavia sa do pozície, že jedine ona je schopná postarať sa o deti. Osobne zlyháva v tom, že navodzuje u detí dojem, že s otcom o nich nebude postarané, kladie vymyslené prekážky a núti deti k vyjadreniam k neochote ísť k otcovi, núti ich k návštevám kolíznej opatrovníčky, aby tam odprezentovali svoje vyjadrenia proti otcovi. Do týchto tendencií navrhovateľka zaťahuje aj svojich rodičov, a keď odporca príde pre deti v čase, kedy ich má prevziať, tak bývalý svokor slovne útočí na odporcu. Negatívne postoje navrhovateľky a jej rodiny nemôžu viesť k zmene rozsudku. Navrhovateľka odmieta komunikáciu s odporcom, na SMS a telefonáty často nereaguje.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní o rozvode a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vychádzal z precízne zisteného skutkového stavu. Bolo preukázané, že navrhovateľka je chorá, je nutné aby sa liečila a len psychofarmakologická liečba vie zaistiť schopnosť matky postarať sa o deti. Z prejavov navrhovateľky, ako aj informácií od detí, odporca dôvodne predpokladá, že navrhovateľka odmieta liečbu a psychofarmaká neužíva. Preto sa odporca správa k navrhovateľke umiernene, sporné situácie nevyhrocuje a bojí sa predovšetkým o deti, ak sú iba v prítomnosti matky. Navrhovateľka viedla voči odporcovi aj ďalší spor o určenie spätného výživného, konanie sp. zn. 6P 88/2011. V konaní nebola úspešná, pretože bolo preukázané, že odporca si plnil všetky povinnosti voči synom. Odporca sa snaží zmierčou cestou zabezpečiť rešpektovanie striedavej osobnej starostlivosti, ktorej výkonu navrhovateľka kladie prekážky. Preto odporca podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Vec je vedená pod sp. zn. 13Em 2/2011 a v rámci tohto konania, bola navrhovateľke uložená pokuta vo výške 60 eur. Zo súdnych spisov vyplýva fakt, že navrhovateľka nerešpektuje rozhodnutia súdov.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 6C 239/2009, 6P 88/2011, 13Em 2/2011, potvrdením Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených navrhovateľke, rozhodnutím o zaradení navrhovateľky do evidencie nezamestnaných, správou z prešetrenia pomerov, výške zárobku odporcu, záznamom o podaní oznámenia zo strany odporcu na OO PZ Spišská Nová Ves, správou z poradensko - psychologického procesu, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z oboru detská psychológia, vyžiadal doplnenie znaleckého posudku a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 6C 239/2009 - 127, zo dňa 3.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť čo do rozvodu dňa 19.2.2011 a čo do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom dňa 15.8.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7CoP 80/2011, rozhodol tak, že maloleté deti na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch. Otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí, Martina a Erika na každé dieťa po 70 eur mesačne, spolu 140 eur. Odporca súdom určenú vyživovaciu povinnosť pravidelne plní.
Odporca (označený v tomto konaní) dňa 13.9.2011 podal návrh na výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí v súlade s § 272 a nasl. O.s.p., ktorým sa domáhal zabezpečenia riadneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 6C 239/2009 - 127 a to povinnosť povinnej - matky, odovzdať maloleté deti E. I. L. riadne pripravené navrhovateľovi pred svojím bytom v čase stanovenom v rozsudku za účelom riadneho výkonu striedavej starostlivosti zo strany navrhovateľa.
Súd vyzval povinnú prípisom sp. zn. 13Em 2/2011-12, zo dňa 21.9.2011 na rešpektovanie rozsudku v časti zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Uznesením sp. zn 13Em 2/2011 - 30, zo dňa 28.10.2011, súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8CoP 24/2012 - 46, zo dňa 29.6.2012 zmenil uznesenie tak, že uložil matke pokutu 60 eur. Zo strany matky, jej postoj k rešpektovaniu súdu, sa nezmenil. Keď bol odporca v stanovenom čase pre deti, dňa 18.1.2013, navrhovateľka ho pri odchode fyzicky napadla a začala do neho kopať. Odporca podal oznámenie na OO PZ Spišská Nová Ves, záznam bol spísaný pod sp. zn. ORPZ-SN-OPP3-P, zo dňa 18.1.2013.
Navrhovateľka argumentovala v konaní zhodne s podaným návrhom. Tvrdila, že na deťoch jej mimoriadne záleží, pozná ich potreby, že deti nechcú tráviť čas s otcom u jeho rodičov kde býva, odporca má k deťom nadradený, ba až direktívny vzťah, dostatočne nehľadí na ich potreby. Problémové bolo aj umiestnenie syna Martina na základnej škole. Rodičia sa nezhodli na tom, ktorú školu má syn navštevovať. Navrhovateľka mala výhrady aj k zdravotnej starostlivosti o deti, nezdala sa jej zo strany otca dostačujúca. Dodala, že odporca je upriamený do seba. Situácia by sa podstatne zmenila, ak by mal ukončenú rekonštrukciu bytu a deti by mali svoje vyčlenené priestory. Poprela, že bráni v realizovaní striedavej osobnej starostlivosti, že deti neovplyvňuje, ale odporca nemá skutočný záujem o striedavú starostlivosť.
Odporca sa pridržiaval písomného vyjadrenia, opísal incident s navrhovateľkou, uviedol, že matka ovplyvňuje deti, kontakt s deťmi je sťažený aj pre správanie otca navrhovateľky. On vedie deti k športu, zabezpečuje im odborného trénera. Má záujem o deti, aby mali dobrý prospech v škole a viedli bezstarostný život. Chcel skĺbiť školskú prípravu detí so športovou aktivitou, v tomto smere ich finančne zabezpečuje, berie na dovolenky. Deti sa vyjadrili, že keď bude mať ukončenú rekonštrukciu bytu, budú s ním tráviť čas podľa rozhodnutia súdu. Byt je pred kolaudáciou. Situáciu s navrhovateľkou kvôli jej zdravotnému stavu nechce vyhrocovať, radšej ustúpi. Pre deti bol celkom 31 krát, z toho len tri krát sa ospravedlnil. Vyživovaciu povinnosť má vo výške 70 eur na každé dieťa, ale plní si ju viac násobne, nad rámec mesačne okolo 400 až 500 eur.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ustanovil znalkyňu, PhDr. Karin Štiffelovú, z odboru psychológia, klinická psychológia detí a dospelých. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 52/2013 a na zadané otázky súdom uviedla.
K vzťahu medzi maloletými deťmi a ich rodičmi konštatovala. Vzťah oboch maloletých detí k rodičom je pozitívny, menej emočne sýtený, rolu rodičov vnímajú aktuálne skôr racionálne, pragmaticky, čo môže byť dôsledkom dlhodobého napätia a nezhôd v rodine, resp. medzi rodičmi. Obe deti by zjavne chceli obom rodičom vyhovieť, pretože ich majú radi a nechcú ani jednému z nich ublížiť. Vzťah rodičov k obom deťom je kladný, záleží im na ich fyzickom a duševnom zdraví i morálnom vývine. Matka má voči svojim deťom - synom skôr ochraňujúci až majetnícky vzťah, čo potvrdil vo svojej výpovedi i mal. E., jej postoj je výsostne úzkostný, bojuje o deti, čím svoje deti nevedome využíva v prospech svojich individuálnych, egoistických potrieb.
Vzťah mal. detí medzi sebou je evidentne pozitívny, citovo intenzívny, sú na seba vzájomne naviazané. Súvisí to zrejme i s rovnakým pohlavím detí a malým vekovým rozdielom medzi nimi. Rozdelenie súrodencov znalkyňa nedoporučuje, nakoľko by to mohlo mať nepriaznivý vplyv na ich psychiku a zároveň by mohlo dôjsť k ich vzájomnému odcudzeniu. Rozdielne výchovné prostredie by mohlo viesť k strate istoty a dôvery voči dospelým. V budúcnosti taktiež k odmietaniu, či neschopnosti vytvárať blízke vzťahy zo strachu pred ich možným pretrhnutím.
Na otázku, či deti nie sú ovplyvňované zo strany otca a matky skonštatovala. Obe deti sú do určitej miery nevedome ovplyvňované zo strany oboch rodičov. Mal. L. slovne akékoľvek ovplyvňovanie zo strany rodičov popiera, mal. E. verbalizuje: „...ovplyvňujú ma obaja, chcú si ma prikloniť každý na svoju stranu.“ Najmä matkin nepriateľský postoj voči otcovi, podmienený najmä otcovým odchodom od rodiny, je zrejmý a prenášaný aj na deti. Ovplyvňovanie zo strany matky vyplýva predovšetkým z nadmerných obáv o „stratu“ detí, v prípade častejšieho alebo rovnocenného kontaktu detí s otcom. Tieto obavy v prípade častejšieho alebo rovnocenného kontaktu detí s otcom sú však aktuálne neopodstatnené, nakoľko deti prechovávajú voči svojej mame pozitívny vzťah, a nie je predpoklad, žeby sa to malo v budúcnosti zmeniť. V prípade zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti sa taktiež matka obáva výrazného vplyvu otcových rodičov na deti, pretože i voči nim prechováva negatívny postoj.
Predmetom znaleckého dokazovania bolo aj zistenie, či otec má predpoklady a podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o deti. Otec je po kognitívnej - výchovnej i osobnostnej stránke adekvátne uspôsobený na zabezpečenie riadnej starostlivosti o obe maloleté deti, jeho štruktúra osobnosti je bez výrazných psychopatologických prejavov. Otec dokáže zabezpečiť základné životné potreby detí, má primerané finančné zázemie a môže tiež zabezpečiť vhodné podmienky pre rozvoj záujmov detí a využitia voľného času, nakoľko má širšie možnosti. Taktiež je dôležitá identifikácia sa chlapcov s mužskou rolou, ktorú reprezentuje otec.
Na otázku, či matka má osobnostné predpoklady pre výchovu maloletých detí a či má vhodné podmienky na riadnu výchovu detí, resp. ktorý z rodičov má väčšie predpoklady a podmienky pre výchovu maloletých detí, znalkyňa konštatovala. Matka je po kognitívnej - výkonovej i osobnostnej stránke vcelku adekvátne uspôsobená na zabezpečenie riadnej starostlivosti o obe maloleté deti. Matka taktiež dokáže zabezpečiť základné životné potreby detí, má dostatočné finančné zázemie, a zjavne zabezpečuje lepšiu saturáciu emocionálnych potrieb oboch detí. U matky bola v r. 2000 diagnostikovaná Akútna psychotická porucha laktačná, ktorá bola v r. 2007 vydiferencovaná a diagnosticky uzavretá ako Schizoafektívna porucha, zmiešaný typ. Matka je však voči svoju psychickému ochoreniu dlhodobo, i t.č. nekritická, nemá na neho náhľad, psychiatrickú ambulanciu nenavštevuje, psychofarmaká neužíva. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku MUDr. Silvie Kitkovej z mája 20l0, kde sa o.i. uvádza, že:“... matka je schopná a spôsobilá vykonávať osobnú starostlivosť o svoje maloleté deti, za predpokladu pravidelnej udržiavacej psychofarmakologickej liečby a psychiatrických kontrol...“, je zjavné, že tieto odporúčania naďalej nedodržiava. Svoje ochorenie dokonca popiera, čo bolo zjavné i tým, že si so sebou nedoniesla zdravotnú dokumentáciu, i keď ju dodatočne na druhý deň doniesla, nebola v nej ani zmienka o liečbe jej duševného ochorenia. Ak by teda nebol v spise vypracovaný vyššie uvedený znalecký posudok, o jej zdravotnom stave by znalkyňa nemala žiadne objektívne informácie. Problém teda znalkyňa nevzhliadla v diagnostikovanom psychickom ochorení u matky, nakoľko to by jej nemalo brániť vo výchove svojich mal. detí, ale v tom, že odmieta liečbu, ktorá tomu prináleží, čo môže v budúcnosti negatívne ovplyvniť jej schopnosť adekvátne sa postarať o svoje maloleté deti.
V tomto prípade, i preto doporučila striedavú starostlivosť o maloleté deti, v 2 - týždňových intervaloch, nakoľko každý z rodičov môže niečo iné „dať“ svojim deťom do života, vychádzajúc z ich rozdielnych štruktúr osobností, základom je však jednotná a dôsledná výchova zo strany oboch rodičov. Podmienkou oboch detí voči otcovi na zabezpečenie striedavej starostlivosti o nich je samostatné bývanie bývanie otca, ktoré vychádzajúc z rozhovoru s otcom, by malo byť v najbližších týždňoch ukončené. Obe mal. deti s takouto formou výchovy súhlasia, sú relatívne dostatočne socio-emočne zrelé, aby dokázali zvládnuť a prijať takúto formu starostlivosti. Mal. E. uvádzal určité obavy z odlišného prístupu rodičov voči nemu, ktoré však pravdepodobne vyplývajú z toho, že takouto formou výchovy ešte neprešiel a nevie, čo môže od nej očakávať. Matka verbalizovala, že so striedavou výchovou nesúhlasila od začiatku, čiže jej postoj k takémuto typu výchovy bol jednoznačne negatívny od začiatku a minimálne nevedome prenášaný na deti. Preto ako problematická sa javí schopnosť pozitívnej komunikácie a spolupráce rodičov, najmä zo strany matky, ktorá ju, bez pádnych argumentov odmieta. Na základe doterajšieho vzťahu rodičov sa nedá teda predpokladať, že medzi rodičmi v budúcnosti by mohli prebiehať adekvátne interakcie a priebežná komunikácia pri výchove a starostlivosti ich detí, kým nezačnú viac komunikovať medzi sebou, nakoľko v ich vzťahu sú t.č. zjavné vzťahovačné tendencie. Matka by mala časom pochopiť, že táto možnosť výchovy ba mala byť vhodná pre jej synov, samozrejme s dodržaním vyššie uvedených pravidiel a hraníc. Obom rodičom by malo byť zrejmé, že deti nie sú prostriedkom k prenášaniu vzájomnej nevraživosti, či nenávisti a nemali by byť svedkami ich hádok a konfliktov. Ak by sa stavali do pozície „kto z koho“, budú pod vplyvom emócií a správať sa egoisticky alebo pomstychtivo, stratia dôveru svojich synov a trvale poškodia ich zdravý duševný a harmonický vývin.
Mal. L. sa detailne nevyjadril, resp. nechcel vyjadriť ku pozitívam a negatívam svojich rodičov a ich celkovému vnímaniu z jeho pohľadu. V základe je jeho vzťah k obom rodičom bez väčších výhrad.
Mal. E. oboch rodičov vníma vcelku objektívne, kriticky, dokáže sa u oboch vyjadriť i k ich negatívam. Svoju mamu vníma ako úzkostnejšiu, miestami zaujíma voči nej až ľútostivý postoj, ktorý korešponduje s výrazne nízkym sebahodnotením u matky. Zároveň ju opisuje ako chápavú, pomáhajúcu a tolerantnejšiu. Svojho otca vníma ako autoritatívnejšieho, sebavedomého, dôslednejšieho i kamarátskeho. U oboch opisuje doterajšiu nemožnosť vzájomnej dohody a nejednotnosť vo výchove.
Kolízny opatrovník poukázal na znalecký posudok, podľa ktorého obaja rodičia sú schopní a vedia zabezpečiť deťom všetky potreby počas dvoch týždňov striedavej starostlivosti, sú na to pripravení finančne, materiálne a bytovo, deti boli poučené o obsahu striedavej starostlivosti a to kolíznym opatrovníkom ako aj znalkyňou, vedia čo to pre nich znamená. Nebránia sa tomu, vyjadrili súhlas, ale majú požiadavku bývať s otcom v jeho byte, ktorý počas rekonštrukcie si boli pozrieť. Je v záujme maloletých detí realizácia striedavej starostlivosti a treba predísť tomu, aby deti z vlastnej vôle sa nerozhodli opustiť matku. Otec nad rámec plní vyživovaciu povinnosť, a preto kolízny opatrovník navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a to čo do zrušenia striedavej starostlivosti ako aj zvýšenia výživného.
Znalkyňa doplnila znalecký posudok o zodpovedanie otázok,
- či neliečená forma duševnej poruchy navrhovateľky umožňuje štandardnú výchovu maloletých detí bez ich možného ohrozenia, prípadne odcudzenia sa rodičom,
- či je nevyhnutná pravidelná medikamentózna liečba navrhovateľky s dodržiavaním predpísaného lekárskeho režimu,
- či je matka schopná i bez liečby v plnom rozsahu zabezpečiť všestrannú starostlivosť o maloleté deti výlučne sama a či za daného stavu je vhodné zveriť deti do jej výlučnej starostlivosti,
- či psychický stav matky nemôže spôsobiť stav, kedy deti reagujú na požiadavky matky pre ňu žiaducim spôsobom tak, aby sa je stav nezhoršoval.
Zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky vyplýva, že trpí závažnou psychickou poruchou, tzv. schizoafektívnou poruchou, zmiešaného typu, ktorá u nej začala v júli 2000. Zmiešaný typ je veľmi náročný typ na psychickú odolnosť pacienta, pretože rozvracajúci účinok schizofrenických symptómov skombinovaných raz so „supernáladou“ inokedy zase s veľmi nešťastnou, pesimistickou a skľučujúcou náladou, je veľmi vyčerpávajúce a môže pacienta úplne dezorientovať. Z toho je zjavné, že neliečená forma duševnej poruchy navrhovateľky by mohla v akútnej fáze narušiť štandardnú výchovu maloletých detí. Priame ohrozenie detí ako také je málo pravdepodobné, nakoľko obe deti sú už staršie a dokážu sa o seba dostatočne postarať. Odcudzenie sa voči matke, len na základe duševného ochorenia znalkyňa nepredpokladá. Zo zisteného zdravotného stavu navrhovateľky jasne vyplýva, že pravidelná medikamentózna liečba s dodržiavaním predpísaného lekárskeho režimu je u nej nevyhnutná.
Priebeh ochorenia je individuálny, závisí od dynamiky samotného ochorenia, od osobnostnej štruktúry osobnosti, od okolia a spolupráce so psychiatrickou ambulanciou, od prístupu samotného pacienta k liečbe a ochoreniu. Navrhovateľka však opakovane nedodržiavala doporučenia psychiatra, lieky neužívala, na doporučené kontroly sa nedostavila, chýbal u nej pocit prítomnosti choroby. Absencia psychofarmakologickej liečby viedla opakovane k zhoršeniu jej psychického stavu. Neliečená forma duševnej poruchy navrhovateľky môže v akútnych fázach ochorenia vážne ohroziť výchovu detí a starostlivosť o ne. V čase psychologického znaleckého vyšetrenia navrhovateľka nejavila známky psychotickej dezintegrácie.
Zverenie detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky znalkyňa neodporučila, avšak matkino duševné ochorenie je len jeden z dôvodov. Zo spisu doposiaľ vyplýva, že matka sa o synov doposiaľ stará, ako keby ich mala vo výlučnej starostlivosti a starostlivosť zvládala, avšak po oboznámení sa s obsahom spisu znalkyňa nevylúčila negatívne ovplyvňovanie synov vo vzťahu k otcovi, voči ktorému sa javí vzťahovačná a emulačná. Znalkyňa v tomto prípade doporučila striedavú starostlivosť o maloleté deti, nakoľko každý z rodičov môže niečo iné dať svojím deťom do života, vychádzajúc z ich rozdielnych štruktúr osobností, základom však je jednotná a dôsledná výchova zo strany oboch rodičov, pričom obe deti voči takejto forme výchovy nemajú podstatné výhrady.
Psychický stav matky samozrejme, ako aj v iných vzťahoch matka - dieťa, priamo vplýva na deti. Vzhľadom k ich veku je prípustné, že za nejakých okolností môžu mať obe deti snahu svojej matke vyhovieť, ale nemusí to súvisieť s jej ochorením. Znalkyňa nevedela posúdiť, nakoľko sú obe deti informované o psychiatrickej diagnóze svojej matky a koľko majú vedomostí o jej duševnom ochorení, či vedia čo to obnáša, ako by sa mali voči svojej matke správať, aby nezhoršili jej psychický stav. Vzhľadom k svojmu veku, deti by už mohli svoje správanie a konanie voči nej korigovať a ovládať v danom smere, aby nevystavovali svoju matku nadmernej záťaži a stresu. Vzhľadom k jej negatívnemu postoju voči otcovi, deti sa jej môžu snažiť vyhovieť v tom, že ostávajú pri nej a neidú k otcovi, nakoľko si myslia, že matku by ich odchod k nemu zranil. Takto sa ale správa veľa detí v podobnej situácii aj v prípade, že matka nie je duševne chorá. Väčšina detí má voči matke emočný postoj a nechce jej akýmkoľvek spôsobom ublížiť. A keď vedia, že určitý druh ich správania alebo konania jej ubližuje, vedome sa mu vyhýbajú. Znalkyňa tento postoj hodnotila ako prípustný.
Súd šetril aj zárobkové pomery rodičov maloletých. Navrhovateľka poberala nemocenské dávky v období od novembra 2011 do apríla 2012 celkom vo výške 1 382,40 eur. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 mala navrhovateľka vyplatené nemocenské dávky vo výške 2 863,60 eur. Podľa rozhodnutia ÚPSVaR Spišská Nová Ves, č. k.: SN/OIPSS/ZAM/2012/14060, zo dňa 29.11.2012 bola navrhovateľka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 22.11.2012. Od 1.11.2012 do 27.6.2013 mala vyplatenú dávku v nezamestnanosti v celkovej výške 2 085,60 eur. Od 1.6.2013 doposiaľ navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 104 eur. Náklady na bývanie hradí sama vo výške 140 eur, elektrina 50,40 eur, internet 9,60 eur, telefón 20 eur, lieky neberie žiadne, ak lieky potrebujú deti, tak osloví odporcu.
Odporca je zamestnancom JTI Slovak republic s.r.o., Bratislava. Podľa potvrdenia o príjme za posledných 12 mesiacov, za obdobie od júla 2012 po jún 2013 dosiahol čistú peňažnú mzdu vo výške 12 954,98 eur, v priemere 1 079,58 eur. Zárobkové pomery odporcu sú dlhodobo na tej istej úrovni s minimálnym rozdielom, čo súd zistil i z porovnania zárobku odporcu z konania o rozvode manželstva, kde bol ustálený priemerný mesačný príjem odporcu na sumu 1 120 eur. Na deti prispieva nad rámec určeného výživného mesačne spolu až 400 eur - 500 eur naviac a to dobrovoľne.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa znaleckého posudku vypracovaného pre účely tohto konania, súd mal preukázané, že obaja rodičia maloletých detí spĺňajú všetky predpoklady k tomu, aby riadne zabezpečovali ich osobnú starostlivosť, striedavá osobná starostlivosť s ohľadom na všetky okolnosti vystihuje záujem detí a že takto budú najlepšie zabezpečené všetky potreby maloletých detí a deti sa tejto forme starostlivosti nebránia. Maloleté deti majú silné citové väzby na oboch rodičov a ponechaním maloletých detí v striedavej osobnej starostlivosti bude plne rešpektované ich právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Stabilitu výchovného prostredia pre maloleté deti najlepšie zabezpečí striedanie po dvoch týždňoch v intenciách rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 6C 239/2009-127, zo dňa 3.2.2011. Súd nevzhliadol dôvod zrušiť rozhodnutie súdu, neprihliadol na tvrdenie matky, že striedavá osobná starostlivosť je len formálneho charakteru, že sa nerealizuje. Seriózny záujem zo strany otca na realizovaní striedavej osobnej starostlivosti bol v konaní preukázaný. Že jeho úprimná snaha je marená zo strany matky, svedčí aj návrh otca na súdny výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí, vedený pod sp. zn. 13Em 2/2011, z ktorého je zrejme, že matka detí sťažuje a bráni v kontakte otca s deťmi, neplní dobrovoľne rozhodnutie súdu, nekoná v záujme maloletých detí, a preto bola jej uložená poriadková pokuta vo výške 60 eur (uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 24/2012 - 46, zo dňa 29.6.2012). S poukazom na zistený skutkový stav, berúc v úvahu záver znaleckého posudku, vrátane doplnku k nemu, súd návrh matky na zrušenie striedavej starostlivosti zamietol.
Otec nad rámec stanoveného výživného dobrovoľne prispieva na pokrytie potrieb detí až v nadštandartnej výške, v roku 2013 prispel naviac celkom 4 300 eur, čo mesačne činí 358 eur, za tri mesiace v roku 2014 vo výške 700 eur, čo zo strany matky nebolo spochybňované. Vzhľadom na vek maloletých detí a tiež uplynutie času od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2011, súd rozhodol o zvýšení výživného na každé maloleté dieťa oproti predchádzajúcemu rozhodnutia o 30 eur, teda po 100 eur mesačne, počnúc dňom 1.1.2014 a prihliadol na dobrovoľné uspokojovanie potrieb detí na hranicu prospešnú. Súd rozhodol o dlžnom výživnom na mal. Martina vo výške 90 eur, za obdobie od 1.1.2014 do 31.3.2014, mesačne dlžné výživné vo výške 30 eur, za tri mesiace spolu vo výške 90 eur. Súd rozhodol o dlžnom výživnom na mal. L. vo výške 90 eur, za obdobie od 1.1.2014 do 31.3.2014, mesačne dlžné výživné vo výške 30 eur, za tri mesiace spolu vo výške 90 eur. Dlžné výživné na mal. E. I. E.. L. je otec povinný splácať spolu s bežným výživným vo výške 15 eur na každého z nich, pod stratou výhody splátok. Súd v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a ich náhradu účastníkom konania nepriznal. Zároveň súd nepriznal náhradu trov konania ani Slovenskej republike, pretože matka vzhľadom na zmenu pomerov na jej strane splnila podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a preto jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a Centrum právnej pomoci, kancelária Košice určila advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.